Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_76Ek-1919-2018.pdf
PDF · 112.61 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1919/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Miroslav P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXXX/X, XXX 01 Bratislava, zast.: Krivak & Co, s.r.o., so sídlom Gajova 2518/13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, proti povinnému: J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 50 566 784, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 500,-Eur s prísl., vedenej súdny exekútorom Mgr. Angelika Slopovská, s so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp.zn. 152EX 70/19 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/1919/2018 zo dňa 30.07.2019, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/1919/2018 zo dňa 30.07.2019 m e n í tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý n a h r a d i ť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 98,06 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.07.2019 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že oprávnený sa pôvodne domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.363,17 Eur, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v dedičskej veci - uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/615/2015 dňa 01.03.2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 04.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4CoD/6/2017 zo dňa 19.09.2018. Pred vydaním poverenia došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 863,17 Eur. Dňa 04.03.2019 bolo tunajším súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie na zvyšnú sumu 500,- Eur. Nárok oprávneného mal podľa jeho tvrdenia vzniknúť na základe výroku I. bodu 7 v spojení s bodom 24 rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/615/2015 dňa 01.03.2019 kde je uvedené: „...nadobudol dedičský podiel o veľkosti 1/3-iny k poručiteľkinmu podielu, o veľkosti 1/2-ice peňažných hotovostných prostriedkov vo výške 8.179,-Eur (t.j. hotovosť vo výške 4.089,50 Eur), ktoré sa nachádzajú v držbe povinnej. Istina, ako nárok oprávneného na vyplatenie dedičského podielu, predstavuje sumu 1.363,17 Eur po zaokrúhlení na dve desatinné miesta, teda 1/3 z dedenej hotovosti po poručiteľke vo výške 4.089,50 Eur, nachádzajúcej sa v držbe povinného.“ Dňa 20.12.2018 zaslal povinný oprávnenému list (doručený dňa 21.12.2018), v ktorom okrem iného uviedol, že započítava svoju pohľadávku za náklady spojené s pohrebom vo výške 2.184,65 Eur (728,22 Eur pre oprávneného)
- keďže dedičia zodpovedajú za pohreb rovným dielom, resp. podľa pomeru toho, čo z dedičstva získali pomerom k celému dedičstvu (nepriznané exekučným titulom, nakoľko nešlo o zjavne nespornú sumu)
- s pohľadávkou oprávneného priznanou exekučným titulom vo výške 1.363,17 Eur. Povinný zároveň
doplatil oprávnenému sumu 634,95 Eur ako rozdiel v započítaní. Oprávnený listom zo dňa 04.01.2019 uznal započítanie povinného, ale len vo výške 228,22 Eur ako 1/3 zo sumy 684,55 Eur na základe exekučného titulu. Započítanie zvyšnej sumy 500,-Eur (728,22 Eur - 228,22 Eur) odmietol, nakoľko vyplývali z nákladov povinného na pohreb, ktoré nevyplývajú z exekučného titulu a ich vyčíslenie nebolo nesporné.
2/ Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom domáhal jej zastavenia z dôvodu, že mu nebola exekučným titulom uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 1 363,07 Eur z dôvodu neurčitosti vymedzenia subjektu (na rozdiel od povinnosti oprávneného uhradiť povinnému sumu 205,08 Eur) a z dôvodu, že k zániku pohľadávky došlo jednostranným započítaním. Vyšší súdny úradník na právne posúdenie danej veci aplikoval ustanovenia § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 61e zákona č. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3/ Námietku povinného o nedostatočnej identifikácii v označení subjektu v uznesení Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/615/2015 dňa 01.03.2017, vyšší súdny úradník nepovažoval za dôvodnú. Predmetné dedičské konanie sa viedlo voči jednoznačne špecifikovanému okruhu účastníkov, čo je uvedené nielen v záhlaví uznesenia ale aj vo výroku I. na konci bodu 24 (viď uznesenie). Takéto uvedenie je aj z praktického hľadiska postačujúce, nakoľko ak má oprávnený nadobúdať viacero aktív menovaných v jednotlivých bodoch výroku (alebo viac subjektov), nie je účelné uvádzať jeho/ich meno za každým jedným bodom, ale až po vymenovaní jednotlivých zložiek, ktoré ten nadobúda (s výnimkou aktív, ktoré nadobúda konkrétny účastník, ako napr. vo výroku I bod 8, tak, aby nedošlo k zámene k viacerým subjektom). Ak by mala platiť argumentácia povinného, potom by sa nevzťahovala na oprávneného ani povinnosť uhradiť povinnému pomernú časť zo sumy nákladov spojených s pohrebom poručiteľa priznaných vo výroku I bod 57. O skutočnosti, že povinný je jasne vymedzený exekučným titulom vypovedá aj skutočnosť, že mal uvedenú hotovosť v držbe a preukázal záujem o započítanie pohľadávky.
4/ Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu pohľadávok, ktoré povinný vykonal právnym úkonom zo dňa 21.12.2018 vyšší súdny úradník uviedol, že aj keď povinný zaslal list so započítaním oprávnenému dňa 20.12.2018, účinky započítania pohľadávok mohli nastať v zmysle § 580 OZ až dňom 21.12.2018, kedy bol list doručený oprávnenému a pohľadávky sa „stretli“. K započítaniu tak mohlo dôjsť až dňa 21.12.2018, t.j. v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie, a teda po začatí exekučného konania, avšak stále pred začatím exekúcie. Zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31.03.2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), zákonom č. 125/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, účinným od 01.04.2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Nie je pritom právne významné, kedy nastal a bol doručený kompenzačný prejav povinného oprávnenému, t.j. či pred alebo po začatí exekúcie, ale či je pohľadávka, ktorá je predmetom započítania judikovaná alebo nie. Po začatí exekúcie už súd prihliadne iba na pohľadávku priznanú povinnému exekučným titulom. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ teda nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného, ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť, v zmysle zákona (§ 61e Exekučného poriadku), na ktorú súd prihliada. Nakoľko k začatiu exekúcie došlo dňa 04.03.2019, súd po uvedenom dátume prihliada iba na jednostranné započítanie len judikovanej pohľadávky. Nad rámec svojej rozhodovacej činnosti dodal, že samotné tvrdenie povinného o existencii vzájomných pohľadávok (pohľadávka povinného vo výške 728,22 Eur) v jeho jednostrannom započítacom prejave listom zo dňa 21.12.2018 (po začatí exekučného konania) bez predloženia iných dôkazov (napr. doklad s menom a výškou úhrady pre oprávneného), nepreukazuje ani ich skutkový a ani právny základ, a teda nepreukazuje existenciu peňažných pohľadávok povinného voči oprávnenému. Podľa názoru vyššieho súdneho úradníka pokiaľ povinný uhradil sumu za pohreb poručiteľa, takýto doklad by bol vystavený na meno povinného a práve jeho „rozdelenie“ medzi ostatné subjekty sa môže vykonať napr. prostredníctvom dedičského konania ako tzv. nesporné náklady. Povinný vo svojom započítacom liste zo
dňa 21.12.2018 uviedol, že dedičia zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu podľa pomeru toho, čo z dedičstva získali k pomeru k celému dedičstvu. Aj z uvedeného tvrdenia povinného je zrejmé, že ten nielenže nedisponuje pohľadávkou voči oprávnenému (ale iba voči subjektu, ktorému uhrádzal náklady na pohreb poručiteľa, ktoré následne rozdelil m.i. na oprávneného), ale existujú aj pochybnosti o správne určenej výške plnenia oprávneného, ktoré malo byť poskytnuté povinnému formou jednostranného započítania. Vyšší súdny úradník tak na základe uvedeného na jednostranné započítanie neprihliadol.
5/ Vzhľadom na uvedené, dospel vyšší súdny úradník k záveru, že tu nie sú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6/ Voči rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal povinný sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví. Závery rozhodnutia považoval za nesprávne a odporujúce doktrinálnemu výkladu Exekučného poriadku. V zmysle exekučného titulu nebola povinnému judikovaná žiadna povinnosť na plnenie, s výnimkou povinnosti uhradiť oprávnenému peňažnú čiastku vo výške 205,08 Eur (výrok I. bod 57 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2018, č.k.: 4CoD/6/2017-314), ktorú si povinný riadne splnil, a s výnimkou povinnosti uhradiť p. Ivanovi Bahurinskému ako ďalšiemu dedičovi peňažnú čiastku vo výške 205,08 Eur. V uznesení Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.03.2017, sp. zn. 46D/615/2015, Dnot 88/2015, je síce vo výroku I. bod 7 konštatované, že „podiel 1-ice hotovosti vo výške 8.179 eur, (z toho 2.579 eur vybraná z vkladnej knižky č. SK48 1100 0000 0019 5577 1064 a 5.600 eur vybraná z účtu č. SK26 1100 0000 0026 1002 3268) a nachádzajúca sa v držbe u Jany Grusmanovej, t.j. hotovosť vo výške 4.089,50 eur)“ nadobúdajú dedičia, každý v podiele 1/3-ny, no z uvedeného a ani z výroku I. na konci bodu 24 vonkoncom nemožno usudzovať, že by rozhodnutím bola vykonateľne judikovaná povinnosť na plnenie povinného voči oprávnenému vo výške 1.363,17 Eur. V citovanom uznesení nie je totiž vôbec uvedené kto, komu, v akej sume a v akej lehote má plniť - a to ani vo výroku I. na konci bodu 24, ani vo výroku I. bod 7 (na rozdiel od výroku I. bod 57 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2018, č.k. 4CoD/6/2017-314, v ktorom je jednoznačne judikovaná povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému peňažnú čiastku vo výške 205,08 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia - ktorú si povinný aj riadne splnil). Vo výroku I. bod 57 uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 46D/615/2015, dňa 01.03.2017, je výslovne uvedené: „...nadobúda Jana Grusmanová rod. Bahurinská, nar. 28.07.1961, r.č.: 615728/6817, s trvalým pobytom v Bratislave, Malodunajská 8643/39, v celosti, s povinnosťou výplaty náhrady za zákonné dedičské podiely ostatným spoludedičom, Ivanovi Bahurinskému vo výške 627,76 Eur a Miroslavovi Bahurinskému vo výške 621,- Eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Z výroku I. bod 57 uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 46D/615/2015, zo dňa 01.03.2017, je teda zrejmé kto, komu, v akej sume a v akej lehote má plniť
- na rozdiel od výroku I. na konci bodu 24 a vo výroku I. bod 7, z ktorých tieto skutočnosti nijakým vykonateľným spôsobom nevyplývajú. Len pre úplnosť dodal, že výrok I bod 57 uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 46D/615/2015, zo dňa 01.03.2017, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2018, č.k. 4CoD/6/2017-314, zmenený tak, že zmenil výšku náhrady za zákonné podiely ostatným spoludedičom, a to 205,08 € Miroslavovi Bahurinskému a 210,84 Eur Ivanovi Bahurinskému, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia - aj z uvedeného výroku je ale zrejmé kto, komu, v akej sume a v akej lehote má plniť - na rozdiel od výroku I. na konci bodu 24 a vo výroku I. bod 7 uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 46D/615/2015, zo dňa 01.03.2017. Z tohto dôvodu je povinný toho názoru, že v predmetnej právnej veci existujú v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7/ Oprávnený so sťažnosťou povinného nesúhlasil. Povinný listom z 20.12.2018 akceptoval právo oprávneného na vyplatenie sumy 1.363,17 Eur a voči tejto sume si započítal 1/3 nákladov na pohreb poručiteľa vo výške 728,22 Eur. Časť sumy uplatnenej povinným vo výške 634,95 Eur zaslal na účet oprávneného. Oprávnený povinnému čiastočne uznal jednostranné započítanie nákladov na pohreb vo výške 228,22 Eur, ktoré boli priznané exekučným titulom. Náklady na pohreb vo výške 500,- Eur však oprávnený neakceptoval, pretože boli predmetom dedičského konania a súd ich exekučným titulom nezaradil medzi pasíva pre ich spornosť. Poukázal, že citácia povinného v sťažnosti o posudzovaní vykonateľností rozhodnutí súdu v konaní o dedičstve, je vytiahnutá z kontextu a v prejednávanej veci sa nejedná ani o jednu zo situácií v nej uvádzaných. Okresný súd Bratislava II v uznesení z 1.3.2017, sp. zn. 46D/615/2015, Dnot 88/2015 výrokom v bode 7 meritórne o veci rozhodol a z jeho výrokov
a odôvodnenia je jasné kto, komu, v akej sume a lehote má plniť. Subjekty sú riadne identifikované, prípadne identifikácia je nepochybná s ohľadom na úvodné označenie účastníkov konania. Suma určená na plnenie je opísaná takým spôsobom, že ju je možné stanoviť bez pochybností tak, aby bolo jasné kto má komu a koľko plniť. V prípade, ak lehota na plnenie nie je uvedená priamo vo výroku, platí paričná lehota troch dní ( 3) od doručenia uznesenia v zmysle § 171 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade výroku týkajúceho sa držby hotovosti súd jednoznačne priznal oprávneným dedičom nárok na 1/3 z peňažnej sumy nachádzajúcej sa v držbe povinného. Prvostupňový súd tento peňažný nárok riadne posúdil a následne vo výroku judikoval. Do úvahy neprichádza iný výklad len ten, že povinný má plniť v prospech oprávnených dedičov rovným dielom, ktorý zodpovedá jednej tretine. Nie je možné porovnávať výrok týkajúci sa vyporiadania pozemkov a povinnosti výplaty vyrovnávacích podielov, lebo v tomto prípade nebolo možné ani inak naplniť vyššie uvedenú požiadavku „judikovanej povinnosti na plnenie“, pretože každý z oprávnených dedičov plnil rôzne sumy a rôznej osobe podľa výšky vyrovnávacieho podielu. Zo strany povinného sa jedná len o obštrukčné konanie, trvanie na prílišnom formalizme, ktorý nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani judikatúry. Doterajšia judikatúra poukazuje na situácie, kedy súd nerozhodoval (napr. bola schválená dedičská dohoda vo forme notárskeho osvedčenia a vykazovala nedostatky), dedičia neboli riadnymi účastníkmi konania alebo ich práva boli obmedzené resp. nemali možnosť sa účinne brániť. V tomto prípade prebehlo riadne konanie pred notárom, na prvostupňovom súde a tiež druhostupňovom súde. Povinný sa tejto povinnosti od začiatku dedičského konania bránil. Postup zo strany povinného a poukazovanie na to, že má prebehnúť samostatné súdne konanie, v rámci ktorého sa má o už raz judikovanom nároku rozhodnúť, nemá žiadny relevantný právny základ. Jedná sa o len o nadmerné zaťažovanie súdu a oprávneného a navyšovanie s tým spojených nákladov na vymoženie sumy, na ktorú má oprávnený súdom priznaný nárok.
8/ Ďalej uviedol, že podľa § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku exekučným titulom je rozhodnutie o dedičstve, ktoré sa považuje za právny akt sui generis, ktorý je vybavený vlastnosťou vykonateľnosti, teda mu zákon priznáva povahu exekučného titulu. Exekučný poriadok ani iný zákon neustanovuje žiadne ďalšie podmienky pre vykonateľnosť rozhodnutia o dedičstve ako exekučného titulu. K predpokladom vydania poverenia na vykonanie exekúcie sa už vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 3M Cdo 20/2008 z 22.04.2009. Týmito sa Okresný súd Banská Bystrica zaoberal pri vydaní poverenia na začatie exekúcie a tiež pri zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, čo objasnil v rámci odôvodnenia uznesenia (bod 14) a v nasledujúcich bodoch skúmal, či sú splnené všetky predpoklady vykonateľnosti a či tomu nebránia iné okolnosti. Formálna vykonateľnosť predloženého exekučného titulu, teda rozhodnutia o dedičstve, je potvrdená vyznačenou vykonateľnosťou. Materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného titulu sú: či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Aj právna teória potvrdzuje, že rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné vtedy, ak údaje v ňom uvedené nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu alebo ak sú tieto údaje natoľko neurčité, že ich nie je možné identifikovať. V prípade, ak by súd trval na dodržaní presnej vetnej konštrukcie v exekučnom titule a potreby nového judikovania povinnosti, mal za to, že by vyžadoval splnenie podmienky nad zákonom stanovený rámec. Zároveň by nekonal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán súdneho konania.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
17/ Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj rozhodnutie o dedičstve.
18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného je dôvodná.
19/ Povinný v sťažnosti zotrvával už len na jednom dôvode zastavenia exekúcie (na rozdiel od návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádzal ako dôvod zastavenia aj zánik pohľadávky jednostranným započítaním), konkrétne, že mu nebola exekučným titulom uložená povinnosť plniť oprávnenému sumu 1 363,17 Eur. Preto sa sudca pri rozhodovaní sťažnosti zaoberal už len týmto dôvodom zastavenia exekúcie.
20/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je rozhodnutie o dedičstve vydané Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 46D/615/2015 zo dňa 01.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoD/6/2017-314 zo dňa 17.09.2018. Výrok prvostupňového rozhodnutia je rozsiahly, pričom spornou sa v rámci exekúcie stala najmä časť týkajúca sa bodu 7, v ktorej bolo uvedené: „podiel 1 hotovosti vo výške 8 179,- Eur (z toho 2 579,- Eur vybraná z vkladnej knižky č. SK48 1100 0000 0019 5577 1064 a 5.600,- Eur vybraná z účtu č. SK26 1100 0000 0026 1002 3268) nachádzajúca sa v držbe u Jany Grusmanovej, t.j. hotovosť vo výške 4 089,50 Eur“. Oprávnený mal za to, že z uvedeného výroku vyplývala povinnosť povinného vyplatiť oprávnenému zo sumy hotovosti 4 089,50 Eur 1/3 podľa dedičských podielov, t.j. povinný mal oprávnenému vyplatiť sumu 1 363,17 Eur, ktorú aj pôvodne v návrhu na vykonanie exekúcie uvádzal. Ešte pred vydaním poverenia však svoj návrh v časti sumy 863,17 Eur zobral späť, čím sa exekučné konanie ex lege podľa § 51 ods. 1 Exekučného poriadku v časti 863,17 Eur skončilo. K späťvzatiu časti návrhu došlo z dôvodu plnenia povinného v sume 634,95 Eur a oprávneným uznaného jednostranného zápočtu vykonaného povinným čo do sumy 228,22 Eur, doručeného mu dňa 03.01.2019. Vymáhaným nárokom v exekúcii tak zostala suma 500,- Eur.
21/ Kým povinný tvrdil, že mu nebola dedičským rozhodnutím uložená povinnosť vyplatiť oprávnenému sumu 1363,17 Eur (podľa bodu 7 výroku I. rozhodnutia okresného súdu), ale iba povinnosť uhradiť sumu 621,- Eur (bod 57 výroku I. rozhodnutia okresného súdu), ktorej výška bola rozhodnutím odvolacieho súdu zmenená na sumu 205,08 Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, oprávnený mal naopak za to, že z bodu 7 výroku I. (prvostupňového dedičského rozhodnutia) je zrejmé kto, komu, v akej sume a akej lehote má plniť. Identifikácia účastníkov je jasná z úvodnej časti rozhodnutia, suma určená na plnenie je opísaná takým spôsobom, že ju je možné stanoviť bez pochybností a lehota na plnenie je určená zákonom (§ 171 ods. 1 OSP s poukazom na § 167 ods. 2 OSP).
22/ Exekučný poriadok za exekučný titul všeobecne označuje aj rozhodnutie o dedičstve (§ 45 ods. 2 písm. e/). Pre každý exekučný titul zároveň platí, že rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený (R 21/1981, R 4/2000).
23/ Z predloženého rozhodnutia o dedičstve vyplývala povinnosť povinného niečo konať, v tomto prípade plniť, v prospech oprávneného jedine podľa bodu 57 výroku I. uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 46D/615/2015 zo dňa 01.03.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoD/6/2017-314 zo dňa 17.09.2018, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému výplatu za zákonné dedičské podiely v sume 205,08 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
24/ Za správne preto nepovažoval sudca posúdenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyslovil, že označenie povinného v záhlaví uznesenia a bode 24 výroku I. uznesenia okresného (dedičského) súdu je pre identifikáciu povinného účastníka postačujúce, čo mala podporovať aj skutočnosť, že povinný mal hotovosť v držbe a preukázal záujem o započítanie pohľadávky. Zo záhlavia dedičského súdu vyplývala podľa názoru sudcu len identifikácia poručiteľa a jeho dedičov, pričom v odseku 24 je vyjadrený dedičský podiel pripadajúci na jednotlivých dedičov (čo nemožno stotožňovať s právom, resp. povinnosťou dediča niečo konať, strpieť a automaticky bez ďalšieho neznamená povinnosť niektorého z dedičov plniť ostatným dedičom). Nebolo tak možné súhlasiť ani s tvrdením oprávneného, že z rozhodnutia vyplývalo kto, komu, v akej sume a akej lehote má plniť, pokiaľ sa jedná o v exekúcii vymáhanú sumu 500 Eur (pôvodne 1 363,17 Eur). Naopak sudca prisvedčil názoru povinného, že podľa bodu 7 výroku I. povinnosť povinného niečo konať, resp. plniť ostatným dedičom nebola uložená, a preto v tejto výrokovej časti nepredstavuje exekučný titul, ktorým by mohol oprávnený od povinného vyžadovať plnenie v rozsahu 1 363,17 Eur. Uznesenie o dedičstve konštatuje len zákonný prechod uvedenej sumy z poručiteľky na jej dedičov, pričom jedným z nich je aj povinný. Bez existencie výslovného prejavu vôle povinného v uznesení o dedičstve, resp. uloženiu povinnosti súdom, nemôže dôjsť k vzniku vykonateľného exekučného titulu, pretože nie je daná povinnosť, ktorá sa má v rámci exekúcie vymôcť. Hypotéza ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e/ Exekučného poriadku síce umožňuje, aby predmetom núteného výkonu bolo aj rozhodnutie o dedičstve, avšak iba v tom prípade, ak obsahuje záväzok jedného z dedičov uhradiť dlh veriteľa alebo vyplatiť ostatných dedičov (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE/82/2017 z 24.08.2017). Text bodu 57 výroku I. nebolo možné vzťahovať aj na bod 7 výroku I., pretože tento sa týkal len sumy 621 Eur, ktorú mal povinný uhradiť oprávnenému (ktorá suma bola odvolacím súdom zmenená na sumu 205,08 Eur). Výrok rozhodnutia musí byť presný a určitý, a preto pokiaľ v žiadnej jeho časti nebola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 1 363,17 Eur, nedisponuje oprávnený na túto sumu exekučným titulom.
25/ Aj keď povinný prejavil záujem o dedičské vysporiadanie, čo vyjadril aj svojim započítacím prejavom, nárok oprávneného na sumu 500 Eur nie je exekučne vymáhateľný, nakoľko nebol priznaný rozhodnutím, ktoré by v tejto časti predstavovalo exekučný titul. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99, R 44/2001). Vymáhateľná pohľadávka sa právoplatnosťou rozhodnutia stáva tzv. judikovanou pohľadávkou a až keď je judikovanou (t.j. priznanou exekučným titulom), možno sa jej splnenia domáhať v exekučnom konaní, keďže materiálnym predpokladom exekúcie je relevantný exekučný titul.
26/ Zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nakoľko v danom prípade oprávnený súdu nepredložil exekučný titul na vymoženie povinnosti povinného plniť mu sumu 1 363,17 Eur (resp. 500 Eur), ide o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo má za následok zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
27/ Na základe uvedeného sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 2 CSP rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko oprávnený súdu nepredložil spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by sa mohol domáhať vymoženia sumy 1 363,17 Eur.
28/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30/ Keďže oprávnený nebol v súvislosti so sťažnosťou úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný si nárok na trovy konania uplatnil, no nevyčíslil. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 2 definuje, ktoré výdavky povinného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal povinnému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Povinný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vznikli výdavky. V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Keďže predložené rozhodnutie nebolo spôsobilým exekučným titulom na vymoženie sumy 1 363,17 Eur, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo exekučným titulom už v čase začatia exekučného konania, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma 500 Eur (ako predmet exekúcie v čase návrhu na zastavenie exekúcie), priznal sudca povinnému podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu za 3 právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na zastavenie exekúcie, sťažnosť) vo výške 52,29 Eur, t.j. 3 x 17,43 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 34,86 Eur), 3 x 9,81 Eur ako režijný paušál za rok 2019 a 16,34 Eur ako 20% DPH, t.j. trovy v celkovej výške 98,06 Eur.
31/ Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.