Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-2-2020.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: T.. Z. G., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. Y. XXX, XXX XX Š. N., v konaní o vymoženie 66,39 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/677/2009-17 zo dňa 10. decembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Stranám konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
„I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému a povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901 vo výške 51,29 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.11.2009 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného
- SR - Obvodný úrad v K. na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 17.06.2010 a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. p. XXXX/XXXXX- XXX pr zo dňa 27.02.2007 vydaného pôvodným oprávneným. Pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia istiny vo výške 66,39 eur a trov exekúcie. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901 dňa 25.11.2009 poverenie pod číslom XXXX XXXXXX *. Dňa 25.7.2019 doručil súdny exekútor súdu jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň vyúčtoval aj trovy exekúcie v minimálnej výške 52,79 eur. Súd lustráciou v súdnom registri „D“ zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 2D/112/2018, Dnot 157/2018 zo dňa 09.10.2018 zastavil dedičské konanie po povinnom v zmysle § 188 C.m.p., nakoľko povinný žiaden majetok nezanechal. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po povinnom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačil, ani na
úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012, z ktorého vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p. teraz § 187 a nasl. CMP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017).
3. O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté v súlade § 256 C.s.p. a contrario tak, že súd týmto účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie exekúcie žiadny z účastníkov nezavinil. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a v súlade s §§ 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,29 eur. Keďže exekúcia musela byť zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal oprávneného s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby Okresný súd v Starej Ľubovni v rámci autoremedúry podľa § 376 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vydal nové uznesenie, ktorým vyhlási exekúciu za neprípustnú, túto v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku zastaví a účastníkom exekučného konania, ani súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná, resp. spis predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove, ktorému navrhol napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmeniť v tom zmysle, že prebiehajúcu exekúciu v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) EP vyhlási za neprípustnú z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, túto zastaví a účastníkom exekučného konania ako aj súdnemu exekútorovi jeho trovy neprizná, alternatívne v zmysle § 389 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie s tým, že jeho účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal nesprávny názor súdu o neprípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie, ktorým bol súdnemu exekútorovi priznaný nárok na ich náhradu voči oprávnenému. V zmysle ust. § 357 písm. m) C.s.p. je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, odo dňa účinnosti Civilného sporového poriadku je prípustné aj odvolanie proti rozhodnutiu o výroku o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení, a to podľa ust. § 357 písm. m) C.s.p.. Nesprávne rozhodnutie súdu o dôvodoch zastavenia exekúcie má vplyv aj na priznanie, resp. nepriznanie jej trov. Uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a týmto dôvodom je strata pasívnej subjektivity povinného byt' účastníkom exekučného konania z dôvodu úmrtia. Ide o neodstrániteľnú prekážku pokračovania v exekučnom konaní, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo. Keďže k zastaveniu exekúcie nedôjde z dôvodov uvedených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, oprávneného nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, rovnako ani povinného, z dôvodu straty spôsobilosti byt' účastníkom exekučného konania (úmrtie), navrhol v uznesení o zastavení exekúcie náhradu trov konania súdnemu exekútorovi, ako aj účastníkom exekúcie nepriznať. Podľa názoru oprávneného, považuje v tejto veci za dôležité, že v prebiehajúcej exekúcii sa má vymôcť sankcia
- trest, ktorá sa viaže výlučne na osobu priestupcu. Ide o sankciu - trest za spáchaný priestupok, čo je zavinené protispoločenské a protiprávne konanie fyzickej osoby, povinnej, ktorým dochádza k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné ďalej konať v exekučnom konaní s dedičmi poručiteľa - povinného ani v prípade, ak by zanechal majetok, pretože suma uloženej nevymoženej sankcie za priestupok nie je poručiteľovým dlhom, ktorý na dedičov prechádza poručiteľovou smrťou podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť povinného za spáchanie priestupku zanikla jeho smrťou a trest uložený povinnému nemožno vykonať na inej fyzickej osobe. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú a exekučné konanie zastaví, ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie nedôjde v zmysle § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, t. j. zavinením oprávneného, z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu jej trov, resp. vyhlásením konkurzu na majetok povinného, nemožno zaviazať oprávneného na znášanie trov exekučného konania. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto, a v akej výške znáša jej trovy. Keďže podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie
podľa § 196 uhrádza povinný, povinný však z dôvodu úmrtia už nie je účastníkom exekučného konania, oprávnenému žiadne nevznikli iného na ich úhradu nie je možné zaviazať, navrhol trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p..“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Vo veci 7MCdo 5/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval cit.: „Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25. júla 2012, konštatoval cit: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ (Porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2006 sp. zn. 2 M Cdo 1 /2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2011 zo dňa 29.02.2012)
11. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak, len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 203 odsek 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.11.2009 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 5.11.2009 so spisovou značkou EX XXXX/XXXX-X proti povinnému Z. G., nar. X.X.XXXX. Okresný súd Stará Ľubovňa vydal dňa 25.11.2009 poverenie č. XXXX XXXXXX* súdnemu exekútorovi na vymoženie uloženej povinnosti 66,39 eur, trovy exekúcie. Dňa 25.7.2019 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok, teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
19. Vzhľadom na to, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa/povinného, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne s poukazom na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a preto uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p.
20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).