Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-149-2019.pdf
PDF · 185.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/149/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SLOVHOLDING, a.s., so sídlom kpt. Nálepku 4, 937 01 Želiezovce, IČO: 31 389 163, zastúpeného zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, IČO: 00 397 563, v konaní o zaplatenie 19.499 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/6/2016-291 zo dňa 7. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/6/2016-291 zo dňa 7. mája 2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v poradí prvým výrokom v celom rozsahu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v poradí druhým výrokom tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, ako aj jeho prednesu na pojednávaní mal za zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia ceny poskytnutého plnenia na základe zmluvy uzatvorenej v rámci elektronického kontraktačného procesu a verejného obstarávania. 2. Keďže na strane žalobcu vystupuje podnikateľ a na strane žalovaného vysoká škola ako verejno- právna inštitúcia zriadená zákonom podľa ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, okresný súd na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 2, 3 v znení účinnom k 31.12.2015, pričom konkrétne práva a povinnosti strán posudzoval podľa uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015 a Obchodných podmienok elektronického trhoviska, upravujúce celý kontraktačný proces, náležitosti formulárov elektronického trhoviska vo väzbe na konkrétne ustanovenia zmluvy a zákona o verejnom obstarávaní. 3. Okresný súd konštatoval, že Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015 (ďalej len „Zmluva“) sa žalobca ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako objednávateľovi dodať služby numerických simulácií a doplnkových analýz z kategórie Výskum a vývoj podľa funkčnej špecifikácie predmetu zmluvy vymedzenej v čl. II, bod 2.2 zmluvy, ktorá je identifikovaná ako „Numerická simulácia tavenia a tuhnutia taveniny korundu pri výrobe monokryštálov zafíru metódou horizontálne smerovanej kryštalizácie“. Súčasťou numerickej simulácie je analýza vplyvu tvaru kryštalickej nádoby na časový priebeh trojrozmerného tvaru kryštalizačného frontu pri rôznych alternatívach priestorového rozloženia, vzájomného pomeru a hodnôt výkonov zdrojov tepelného žiarenia. V časti s názvom „Technická špecifikácia predmetu Zmluvy“ je v rámci technických vlastností vymedzený predmet diela podľa odhadovaného rozsahu hodín, minimálne 200, maximálne 230 hodín. Ďalšie technické vlastnosti Zmluva neobsahovala. V rámci osobitných požiadaviek na plnenie Zmluva obsahuje požiadavku na
vypracovanie technickej správy v tlačenej a elektronickej podobe - jedna kópia, termín realizácie diela maximálne do 25.11.2015 s tým, že fakturácia bude uskutočnená v slovenskom jazyku v listinnej podobe poštou so splatnosťou faktúry 30 dní. Podľa čl. III bod 3.4 Zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy sa spravujú Obchodnými podmienkami elektronického trhoviska, verzia 1.3, účinná zo dňa 01.06.2015, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu tejto Zmluvy. Zmluvná cena bola dojednaná v čl. IV bod 4.1 Zmluvy tak, že celková cena predmetu zmluvy bez DPH predstavuje sumu 19.499,- Eur. 4. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015, ktorej podrobná úprava práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu je obsahom Obchodných podmienok elektronického trhoviska, verzia 1.3, účinná od 01.06.2015. 5. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami bolo riadne vykonanie diela a jeho odovzdanie žalovanému v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, zodpovedajúce v Zmluve vymedzenému predmetu diela, keď ťažiskom procesnej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu bola námietka vadnosti diela, ktorého výsledok nezodpovedá v zmluve vymedzenému predmetu diela, v dôsledku čoho žalovaný po márnom uplynutí lehoty poskytnutej žalobcovi na odstránenie reklamovaných vád, od zmluvy uzatvorenej so žalobcom odstúpil. 6. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu strán a predmet ich záväzkov, keď na strane žalobcu vystupuje podnikateľ a na strane žalovaného verejno-právna inštitúcia zriadená zákonom, pričom záväzkovo-právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb z oblasti výskumu a vývoja na strane žalovaného, vykonávaný v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu na otázky výslovne neupravené zmluvou a obchodnými podmienkami elektronického trhoviska vo verzii účinnej od 01.06.2015 posúdil za aplikácie ustanovení ust. § 261 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k momentu uzavretia obchodnej zmluvy, t.j. k 31.12.2015, a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny zmluvného plnenia, ako primárnu otázku okresný súd posudzoval platnosť uzatvorenej Zmluvy najmä z hľadiska určitosti vymedzeného predmetu plnenia, keďže z písomných vyjadrení strán bola zrejmá rozdielna predstava účastníkov Zmluvy o výsledku plnenia, ktoré tvorilo predmet Zmluvy vymedzený v rámci všeobecnej, funkčnej a technickej špecifikácie a podľa osobitných požiadaviek na plnenie vyjadrených v texte dohody. 8. Okresný súd zhodnotil, že z vyjadrenia procesných strán bolo zrejmé, že zmluvné strany považovali predmet plnenia v zmluve za dostatočne vymedzený. Na základe procesného návrhu žalovaného okresný súd vo veci vypočul ako svedka Ing. X. V., zamestnanca žalovaného, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že predmet plnenia v rámci kontraktačného procesu bol jasne zadefinovaný, avšak plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, nespĺňalo požiadavky vedeckej štúdie, ale predstavovalo kompilát určitých vedeckých článkov, čo svedok označil za plagiát a autorstvo inej osoby v kvantifikovanom rozsahu asi 95%. Svedok Ing. V. potvrdil, že v priebehu vykonávania diela žalobca požadoval od žalovaného bližšie informácie objasňujúce predmet diela, čo svedčilo o nejasnej predstave žalobcu o predmete Zmluvy. Na tomto stretnutí vyvstala požiadavka žalobcu na spracovanie diela žalovaným za ponúknutú polovicu vysúťaženej ceny diela. Svedok, ako osoba, ktorá sa priamo podieľala na koncipovaní zadania predmetu Zmluvy v rámci procesu verejného obstarávania, potvrdil, že predmet diela (služby) je v Zmluve vymedzený dostatočným spôsobom, pričom základné zadanie spočíva v dodávke numerickej simulácie, ktorá podľa jeho vyjadrenia musí byť vykonávaná výpočtom, pričom zo strany žalobcu bolo odovzdané spracované plnenie len v teoretickej rovine. Technické zadanie predmetu Zmluvy podľa odhadovaného počtu hodín svedok označil za bežný postup v rámci kontraktačného systému a verejného obstarávania. Spôsoby vymedzenia predmetu plnenia svedok označil za dostatočné bez potreby ďalšej špecifikácie diela. Dostatočné vymedzenie predmetu zmluvy podľa okresného súdu vyplynulo aj zo zistenej skutočnosti, že v procese zadávania zákazky sa do verejnej súťaže zapojilo viac subjektov, čo žalovaný preukazoval Protokolom o priebehu zadávania zákazky zo dňa 15.10.2015, ktorého prílohou je Dokument výsledného poradia dodávateľov zo dňa 20.10.2015. Okresný súd uzavrel, že vykonané dôkazy preukázali, že predmet Zmluvy bol vymedzený spôsobom zrozumiteľným a určitým nielen pre zmluvné strany, ale tiež pre ostatné subjekty odborne zdatné v danej problematike. 9. Nosnou otázkou podľa okresného súdu v prejednávanej veci bolo posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného ako žalovaným zvoleného zodpovednostného nároku uplatneného voči žalobcovi z titulu vadného plnenia diela, teda posúdenie otázky, či vlastnosti a parametre žalovaným požadovaného plnenia zodpovedajú v Zmluve vymedzenému predmetu diela a či plnenie poskytnuté žalobcom bolo vykonané bez vád, v súlade so Zmluvou. Na tomto mieste okresný súd poukázal na
to, že vady diela predstavujú porušenie zmluvy, pričom nároky objednávateľa z takéhoto porušenia upravuje zákonná úprava dispozitívne, tzn. že zmluvné strany sa môžu dohodou od tejto úpravy vo svojich dojednaniach odchýliť, kedy zmluva má prednosť pred zákonnou úpravou. 10. Pokiaľ žalobca svoj nárok na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia viazal na doručenie štúdie s ďalšími v žalobe opísanými náležitosťami žalovanému prostredníctvom prepravnej služby DHL bez toho, že by bol zachovaný postup predpokladaný ust. čl. VI. písm. d) bod 6.7.6 Obchodných podmienok elektronického trhoviska, tak podľa okresného súdu nebolo možné prijať záver, že medzi stranami došlo k dohodnutému protokolárnemu prevzatiu diela žalovaným. Ak protokol o poskytnutí objednaných služieb mal byť podkladom pre následnú fakturáciu ceny služieb, nebolo možné takto zmluvou predpokladaný protokol zamieňať s potvrdením o prevzatí zásielky. V danej veci podstatné bolo to, či žalovaný potvrdil žalobcovi dodávku, resp. poskytnutie „objednaných“ služieb, t.j. takých, ktorých výsledok (resp. vlastnosti) zodpovedá predmetu zmluvy, v ktorej súvislosti okresný súd poukázal a zacitoval čl. VI písm. d) bod 6.7.6 Obchodných podmienok elektronického trhoviska v spojení s čl. VI písm. a), bod 6.1.1, 6.1.2, 6.1.3 (ďalej len ,, OPET“).
11. V nadväznosti na záver okresného súdu, že k protokolárnemu prevzatiu diela žalovaným nedošlo, ďalej posudzoval otázku, či žalovaný bol oprávnený odmietnuť žalobcom poskytnuté plnenie, teda, či výsledok činnosti žalobcu zodpovedal predmetu Zmluvy tak, ako bolo medzi stranami dojednané, a či na strane žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy v rámci žalovaným zvoleného zodpovednostného nároku z titulu vadného plnenia, v súvislosti s posudzovaním ktorej otázky okresný súd poukázal na čl. X bod 10.1, čl. XII, čl. XII bod 12.6 v spojení s čl. XVII bod 17.2 Obchodných podmienok.
12. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany v časti tvrdených vád diela poskytnutého žalobcom navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom, ktorý v priebehu konania predložil v podobe súkromného znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec Ing. Peter Ťapaj, CSc. podľa požiadaviek žalovaného ako zadávateľa znaleckého posudku zodpovedal na otázky formulované procesnými stranami v priebehu konania.
13. Okresný súd uviedol, že znalec na základe odborného posúdenia výsledku činnosti žalobcu poskytnutého žalovanému ako predmet zmluvy konštatoval, že dielo odovzdané žalovanému nekorešponduje so samotným predmetom zmluvy, keď výsledok činností žalobcu neobsahuje reálny výpočet ako podklad pre výstup simulácie (analýzy). Plnenie poskytnuté žalobcom znalec označil za súhrn poznatkov bez uvedenia zdrojov, ktoré riešitelia použili pri jeho tvorbe. Materiál odovzdaný žalobcom podľa záverov znalca jednoznačne nesie všetky znaky plagiátorstva. Pre naplnenie zadania predmetu zmluvy znalec zhodnotil dielo žalobcu ako nepostačujúcu štúdiu, ktorá nie je výsledkom numerickej simulácie, nereflektuje funkčnú špecifikáciu predmetu zmluvy, pričom celú kapitolu 6.0 žalobcom dodanej štúdie znalec označil za preložený kompilát.
14. V kontexte uvedených záverov znaleckého posudku okresný súd posudzoval relevantnosť námietok žalobcu k obsahu Znaleckého posudku zo dňa 02.05.2019, keď na základe skutočností, že znalecký posudok bol vypracovaný na podklade objednávky žalovaného, dovodzoval žalobca pochybnosti o objektívnosti a správnosti znaleckého posudku. Žalobca konfrontoval vyjadrenia znalca k primeranosti dohodnutej ceny plnenia a závery znalca vo vzťahu k vymedzenému predmetu Zmluvy. Mal za to, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalovaný neadresoval žalobcovi požiadavku na vypracovanie vedeckej štúdie, ale obchodnej zákazky, ktorú podľa názoru žalobcu zhotoviteľ riadne a včas splnil. Podľa žalobcu závery znalca nie sú ničím podložené a sú len hodnotiacim úsudkom osoby znalca, ktorý nemôže byť relevantným dôkazom pre posúdenie kvality žalobcom poskytnutého plnenia. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný nepredložil znalecký posudok včas v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP, a preto žiadal, aby okresný súd k znaleckému posudku ako k dôkaznému prostriedku v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP neprihliadol.
15. V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že námietky žalobcu k záverom znaleckého posudku k otázke primeranosti ceny a počtu odpracovaných hodín sú v pomeroch prejednávanej veci irelevantné. Pokiaľ bola zo strany žalobcu spochybnená objektivita znaleckého posudku bez súčasného tvrdenia relevantných skutočností a ich preukázania, tak zostala len v rovine všeobecného tvrdenia. Okresný súd uviedol, že prijatím CSP sa oproti predchádzajúcej procesnej úprave legalizovala v ust. § 209 CSP definícia súkromného znaleckého posudku a normuje
sa rovnocennosť súkromného znaleckého posudku so znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom. CSP tak poskytuje procesným stranám právo predložiť súkromný znalecký posudok v konaní, ktorý musí mať náležitosti v zmysle zákona o znalcoch a tlmočníkoch a musí spĺňať aj podmienky vymedzené ust. § 207 ods. 2, § 208 a § 209 CSP. Ak žalovaný navrhol vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom a následne z dôvodu hospodárnosti konania predložil súkromný znalecký posudok, tak okresný súd konštatoval, že zásadne by súdom ustanovený znalec nemal dospieť k odlišným záverom ako znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený žalovaným, o to viac, ak v znaleckom posudku znalec zodpovedal otázky procesných strán písomne predložené do obsahu spisového materiálu. Preto pri posúdení námietky žalobcu k objektívnosti znaleckého posudku okresný súd prihliadal na to, či zo strany žalobcu sú namietané obsahové vady znaleckého posudku alebo také zjavné pochybenia, nedostatky, prípadne nezrovnalosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali hodnovernosť alebo pravdivosť tohto dôkazného prostriedku. V situácii, že znalecký posudok obsahuje vyhlásenie vedomosti o následkoch nepravdivého znaleckého posudku, a teda znalec, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok, si bol vedomý možného trestnoprávneho postihu pre trestný čin nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 zákona č. 300/2005 Z.z., okresný súd konštatoval, že v konaní nevyplynuli skutočnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť a pravdivosť tohto dôkazu. Závery znaleckého posudku vo väzbe na ostatné okresným súdom vykonané dôkazy, a to svedeckú výpoveď Ing. V. a vyjadrenie žalobcu, ktorý potvrdil čerpanie podkladov z odborného článku v anglickom jazyku “3D numerical...“, hoci podľa výslovného vyjadrenia žalobcu malo ísť o čerpanie „v prevažnej väčšine v obrázkovej časti“, na porovnaní ktorého článku s jednotlivými časťami odovzdaného dokumentu žalobcu žalovaný demonštroval preloženie celých častí dokumentu do výslednej práce žalobcu, okresný súd vyhodnotil tieto ako presvedčivé, ktoré sa stali základom rozhodnutia vo veci samej.
16. K námietke včasnosti predloženého znaleckého posudku okresný súd uviedol, že v procesnej rovine boli obe procesné strany v rámci doručovania písomných vyjadrení k veci postupom podľa ust. § 167 CSP poučené o dôkaznej koncentrácii s tým, že procesné strany sú povinné označiť skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zásada koncentrácie konania sa však uplatňuje ako koncentrácia vhodná a koncentrácia nutná. Hodnotenie včasnosti predloženia dôkazných prostriedkov je v plnej kompetencii súdu, a to s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, a preto je na úvahe súdu, či prípadné omeškanie ospravedlní alebo nie. Takýto postup je prejavom zásady materiálneho vedenia sporu, ktorého účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky riadneho a včasného nesplnenia povinnosti tvrdiť a preukazovať a je prejavom zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv vyjadrenej v článku 2 CSP a zásady zákazu zneužitia práva vyjadrenej v článku 5 CSP.
17. V pomeroch prejednávanej veci žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobcovi právo na zaplatenie ceny zmluvného plnenia nevzniklo, nakoľko žalobca plnil vadne a žalovaný v dôsledku vadného plnenia od zmluvy po márnom uplynutí lehoty na odstránenie namietaných vád odstúpil. Žalobca dôvodnosť procesnej obrany žalovaného poprel, avšak na preukázanie tvrdenia, že riadne plnil a nárok na zaplatenie dohodnutej ceny žalobcovi vznikol, okrem samotnej práce, časového rozvrhu práce, a faktúry spolu so sprievodkou DHL zo dňa 24.11.2015, žiaden dôkaz neoznačil. Žalovaný dôvodnosť procesnej obrany preukazoval svedeckou výpoveďou a v rámci písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu zo dňa 11.08.2016 navrhol znalecké dokazovanie, ku ktorého vykonaniu sa okresný súd vyjadril v priebehu dokazovania pri rešpektovaní zásady hospodárnosti konania a vylúčenia možnosti neprimeraného zaťažovania strán sporu vyjadrenej v článku 17 CSP. Ako nosný argument tohto zvoleného procesného postupu okresný súd vnímal skutočnosť, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch procesných strán pre spoľahlivé a objektívne vyhodnotenie otázky riadneho splnenia Zmluvy o poskytovaní služieb, resp. (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v konaní, ktoré bolo závislé od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky podľa ust. § 207 CSP.
18. Vychádzajúc z obsahu súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným v konaní okresný súd dospel k záveru, že žalobca plnil vadne, a preto žalovanému vzniklo právo odmietnuť prijatie vadného plnenia. Žalovaný nesporne notifikoval žalobcovi vady plnenia, keď výsledok žalobcom poskytnutého plnenia nezodpovedal predmetu diela tak, ako bol vymedzený v zmluve o poskytovaní služieb, a ktoré vady diela žalovaný namietol žalobcovi v liste zo dňa 01.12.2015 s konkrétnym
vymedzením vád a uložením dodatočnej lehoty na odstránenie týchto vád v rozsahu 15 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného. Dobu na odstránenie vád s prihliadnutím na časovú náročnosť vykonávania diela podľa Zmluvy v rozsahu 24 dní okresný súd vyhodnotil za primeranú a dostatočnú, a pokiaľ žalobca v lehote na odstránenie vád diela v rozsahu 15 dní vady diela neodstránil, bol žalovaný oprávnený podľa čl. XII bod 12.6 OPET od zmluvy odstúpiť, ktoré právo nesporne využil, keď právnym úkonom odstúpenia od Zmluvy zo dňa 11.01.2016 od zmluvy odstúpil, čím došlo k zrušeniu Zmluvy o poskytovaní služieb s účinkami ex nunc. V takom prípade vzniká procesným stranám ako účastníkom zmluvy povinnosť postupovať v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Nakoľko strany zrušenej Zmluvy si vzájomne neplnili, keď žalovaný žalobcovi vadné plnenie vrátil, žalobcovi nárok na zaplatenie ceny služby nevznikol.
19. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela, ktorého vznik zmluva a zákon viaže na riadne vykonanie a odovzdanie diela, k čomu v danom prípade nedošlo. Zmluva o poskytovaní služieb na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného zanikla, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej ceny nevzniklo. Z uvedeného preto žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. Nakoľko okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu priznal voči žalobcovi v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h), d) CSP. Žalobca namietal, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní a zisťovaní skutkového a právneho stavu nezaoberal viacerými skutočnosťami, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe, a najmä nevysporiadal sa s námietkami a argumentmi žalobcu. Žalobca mal za to, že konajúci súd pochybil, keď pripustil, že znalecký posudok môže byť v konaní predložený ako dôkazný prostriedok. Žalovaný mal a mohol dať vypracovať znalecký posudok, ktorý mal záujem predložiť na svoju údajnú obranu, omnoho skôr. Pripustenie znaleckého posudku ako dôkazu v konaní je v rozpore s ust. §153 ods. 1 CSP a čl. 8 CSP. Skutočnosť, že na predložený znalecký posudok zo strany žalovaného prvoinštančný súd nemal prihliadať, potvrdzuje aj záver vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Bratislava sp. zn.: 25Cb/269/2014, ktorým záverom sa konajúci súd neriadil, čím porušil práva žalobcu na spravodlivý proces. Okrem uvedeného sa okresný súd nevysporiadal s argumentmi a námietkami žalobcu, smerovanými voči žalovaným predloženému Znaleckému posudku č. 9/2019, ktorý vypracovával Ing. Peter Ťapaj, PhD.. Nezaoberal sa skutočnosťou, či bol znalec riadne poučený o jeho povinnostiach vo vzťahu k vypracovávanému znaleckému posudku, neskúmal, či má znalecký posudok všetky formálne náležitosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože pokiaľ by svoju povinnosť splnil, a riadne by skúmal náležitosti znaleckého posudku, mohol dôjsť k záveru, že takýto znalecký posudok nie je použiteľný v konaní. Žalobca poukázal na Zmluvu č. Z201530217_Z, predmet ktorej je definovaný v čl. II zmluvy a ktorý bol dohodnutý nasledovne: Názov: Služby numerických simulácií a doplnkových analýz; CPV: 71621000-7 - Služby v oblasti technickej analýzy alebo technického poradenstva; 71350000-6 Inžiniersko-vedecké a technické služby. Kategória služieb: 8. Výskum a vývoj. Služby numerických simulácií a doplnkových analýz sa mali vzťahovať k tavenému korund, ktorý je používaný pre odolnosť k vysokým teplotám do dvierok krbov a pre technické zariadenia budov. Výstupom Zmluvy mala byť technická správa, ktorá sa používa najmä v stavebníctve. Žalobca má predmet podnikania uvedený Výskum a vývoj v oblasti stavebníctva. Znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený žalovaným, vyhotovoval znalec, ktorý je znalcom v odbore strojárstva. Zmluvné strany nemali v zmluve dohodnuté, že by predmet zmluvy mal byť vypracovávaný z pohľadu oblasti strojárstva. Z uvedeného nebolo v kompetencii znalca hodnotiť predmetné dielo. Žalobca namietal príslušnosť odboru znalca, čím sa konajúci súd nezaoberal. Taktiež namietal objektivitu znaleckého posudku a samotného znalca, čím sa konajúci súd nezaoberal. Zisťovaním na vyhľadávači Google je preukázateľné, že sa zástupca objednávateľa - žalovaného, prof. Ing. X. V., PhD. a znalec Ing. Peter Ťapaj poznajú, nakoľko sa zúčastnili mnohých spoločných podujatí, pričom sa poznajú aj z prostredia a spoločnosti znalcov, nakoľko obaja sú znalcami. Žalobca poukázal aj na prístup žalobcu už od počiatku spolupráce medzi zmluvnými stranami. Prof. V. už na prvom a jedinom stretnutí zmluvných strán uviedol, že nájde súdneho znalca, ktorý v plnom rozsahu vyvráti kvalitu diela žalobcu, pričom zmluvné strany v tomto čase
len dojednávali detaily diela. Považoval za dôvodné predpokladať, že aj na žalovaným predloženom znaleckom posudku spolupracoval Ing. V. s Ing. F. a že prof. V. pripravil všetky podklady pre tento znalecký posudok, ktoré sú evidentne z prostredia CEIT Žilina. Z uvedeného preto znalecký posudok nie je nezávislým a nestranným. Technická správa, ktorej sa posudok týka, obsahuje množstvo technických dát, vzorcov, teoretických vzťahov, simulácií a numerických vyjadrení. Znalecký posudok nevyvracia, nespochybňuje a ani nepoukazuje na technické nedostatky, prípadne iné vady vyplývajúce zo Zmluvy č. Z201530217_Z, zameriava sa na slovnú kritiku a spochybňovanie osôb, ktoré dielo vypracovávali. Okrem neexistencie nezaujatosti znalca je evidentné, že ani z funkčnej špecifikácie predmetu Zmluvy č. Z201530217_Z ods. 2.2: „Numerická simulácia tavenia a tuhnutia taveniny korundu pri výrobe monokryštálov zafíru metódou horizontálne smerovanej kryštalizácie. Súčasťou numerickej simulácie je analýza vplyvu tvaru kryštalizačnej nádoby na časový priebeh trojrozmerného tvaru kryštalizačného frontu pri rôznych alternatívach priestorového rozloženia, vzájomného pomeru a hodnôt výkonov zdrojov tepelného žiarenia“, nemožno vyčítať príslušnosť k strojárstvu. Jednalo sa o jedinú bližšiu špecifikáciu predmetu zmluvy tak obsiahleho diela, z ktorej je zrejmé, že nejde o odvetvie strojárstva, ale o odvetvie hutníctvo alebo mineralógie. Podľa ods. 2.3. bol zadaný rozsah hodín medzi 200-230 a 2.4. Osobitné požiadavky na plnenie. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na požadovaný výstup diela, a to vo forme technickej správy. Zadanie, ktoré žalovaný zadal znalcovi, a to, že žalovaný od žalobcu namiesto technickej správy požadoval štúdiu, na čo sa zameral aj súdny znalec. Dielo nebolo dohodnuté ako štúdia, ale výstupom mala byť technická správa. Znalec napriek uvedenému hodnotil dielo ako štúdiu. Znalec mal vedomosť o forme výstupu diela, t.j., že výstupom má byť technická správa, keďže znalec mal k dispozícii plné znenie zmluvy, kde sa o štúdii, vede, strojárstve nevyskytuje zmienka. Znalec štúdiu premenoval na elaborát a robí jednoduché vyhlásenia, ktoré prezentuje ako negatívne hodnotenie smerom k Technickej správe dodávateľa - žalobcu, pričom nemohol mať vedomosť, aké prostriedky mal dodávateľ - žalobca pri vypracovávaní diela k dispozícii. Je zrejmé, že tvrdenia znalca sú účelové. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na závery vyjadrené znalcom v nálezovej časti konkrétne body posudku, z ktorého záveru mal za to, že tieto preukazujú neobjektívnosť posudku. Podľa žalobcu, najmä v zásadných pripomienkach č. 7 znaleckého posudku je cítiť zásah a ovplyvňovanie výsledku znaleckého dokazovania zo strany prof. Ing. X. V., PhD., keď vychádza zo skutočnosti, že rovnakú rétoriku a vyjadrenia použil prof. V. na stretnutí so žalobcom dňa 03.11.2015. Prof. V. vtedy uviedol, že jeho predstava výstupu je konkrétna a má vyhliadnutý software a hlavne firmu, ktorá mu predmetný software dodá. Žalobca a žalovaný mali však už v tomto čase uzatvorenú Zmluvu s vymedzeným predmetom plnenia, ktorý sa nezhodoval s predstavami prof. V.. Prof. V. zároveň požadoval od žalobcu, aby za úplatu 2.000 Eur odstúpil zo súťaže, tiež uviedol, že pokiaľ bude žalobca, resp. jeho zástupca Ing. H. V. trvať na tom, že výsledkom diela má byť Technická správa, tak ako je uvedené v Zmluve a následne bude cenu diela vymáhať súdnou cestou, že prof. V., ako znalec, ktorý sa pozná so „správnymi ľuďmi“, nechá vypracovať taký znalecký posudok, že od žalovaného žalobca nedostane nijaké plnenie a bude povinný platiť súdne trovy. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že prof. V. trval na tom, aby osoby prítomné na osobnom stretnutí nemali pri sebe telefóny, poprípade iné zariadenia. Žalobca mal za to, že žiaden objektívny súdny znalec, by vo svojom znaleckom posudku svojvoľne zmenil podstatu a predmet zmluvy a výstup definovaný dvoma slovami „Technická správa“ (podľa zmluvy č.Z201530217) bol prekvalifikovaný na Počítačovú numerickú simuláciu - počítačový program. Skutočnosť, že Znalecký posudok nemal byť v konaní pripustený ako dôkaz pre jeho neobjektívnosť, potvrdzuje aj judikát R 46/1988, podľa ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku nemôže znalec vychádzať z vysvetlení osôb, ktoré sú zainteresované v súdnom konaní. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ dôkazy, z ktorých znalec vychádza, umožňujú urobiť alternatívne závery, potom znalec musí uviesť všetky alternatívy, ktoré reálne môžu prichádzať do úvahy. Mal za to, že preskúmateľnosť znaleckého posudku je základnou vlastnosťou znaleckého posudku. Znalecký posudok, ktorý nie je preskúmateľný, nie je dôkazom, ale len obyčajným tvrdením, ktoré nie je možné overiť. Žalobca v ďalšej časti svojho odvolania sa vyjadroval k jednotlivým odpovediam znalca na uvedené otázky. Mal za to, že žalovaným predložený znalecký je neobjektívny, a teda ako dôkaz nemohol obstáť. Naviac tento znalecký posudok bol žalovaným predložený oneskorene.
22. Žalobca namietal, že rozhodnutie konajúceho súdu a jeho odôvodnenie je nesprávne, nemôže obstáť, naviac, nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, čím bolo zo strany okresného súdu porušené základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý proces, garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, že okresný súd sa nevyporiadal s námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré vyvracali správnosť a objektívnosť žalovaným predloženého znaleckého posudku, pričom
len automaticky konštatoval, že predložený znalecký posudok je správny, čo nemôže obstáť. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR.
23. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal procesné pochybenia okresného súdu, ktoré spočívajú v tom, že okresný súd opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 181 ods. 2 CSP, a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, ktoré síce vyslovil, avšak následne počas dokazovania sa skutková situácia zmenila, pričom konajúci súd po tomto svoje predbežné právne posúdenie neupresnil, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2010, 3Mcdo 18/2010. Žalobca mal za to, že ide o tzv. „prekvapivý rozsudok“, to znamená, že niektoré dôkazy žalobca bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko nepredpokladal, že súd rozhodne v jeho neprospech. V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 4291/2007, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 92/2012. Žalobca mal za to, že k mnohým tvrdeniam sa pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril okresný súd, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Okresný súd sa nevyposriadal s námietkou žalobcu, že žalovaný neuplatnil prostriedok procesnej obrany vo forme predloženia znaleckého posudku včas. I pri tomto závere ide pre žalobcu o tzv. „prekvapivé“ rozhodnutie, ktoré nemohol objektívne z postupu súdu predpokladať. Napriek tomu, že v konaní pred súdom boli predložené ako dôkaz listiny, tieto okresný súd nevykonal zákonom predvídaným spôsobom v zmysle ust. § 204 CSP, nakoľko zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní vyplýva, že okresný súd sa len oboznámil s doterajším priebehom konania a nie je zrejmé, s ktorými listinami sa oboznámil a s ktorými nie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 9.7.2019 (č.l. 333 spisu). Žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Ak žalobca namietal, že žalovaný predložil znalecký posudok v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, teda neuplatnil prostriedok procesnej obrany včas a okresný súd naň nemal v súdnom konaní prihliadať, tak žalovaný poukázal na to, že tento dôkaz navrhoval už v odpovedi na výzvu zo dňa 11.08.2016 (pred prvým pojednávaním). O tom, ktoré dôkazy bude potrebné vykonať, rozhodne súd. Vzhľadom na to, že išlo o zložitý odborný problém a stanoviská sporových strán boli rozdielne, okresný súd povolil vykonanie navrhovaného znaleckého konania, čo odôvodnil na samotnom pojednávaní a aj v odseku 38. odôvodnenia rozsudku. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní napáda len tvrdenia nepodstatné pre rozhodnutie o merite veci (cenu za vykonanú službu, počet odpracovaných hodín). Žalobca nepreukázal, že služba, ktorú poskytol žalovanému, bola v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb č. Z201530217_Z, teda že neposkytol vadné plnenie. Čo sa týka odbornosti znalca, túto žalobca nenamietal pri inom znalcovi, a ani vo vyjadrení k znaleckému posudku počas pojednávania. Podľa jeho názoru išlo zo strany žalobcu o znevažovanie znalca a osočovanie uznávaných odborníkov v danej oblasti, ktoré metódy nátlaku využíval žalobca aj v predchádzajúcej písomnej komunikácii so štatutárnym zástupcom žalovaného a pokračuje. Žalovaný uviedol, že Ing. Peter Ťapaj, súdny znalec a prof. Ing. X. V., PhD. sa osobne nepoznali do zadávania požiadavky na tento znalecký posudok, prof. Ing. X. V., PhD. nie je znalcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že nedodal vadnú službu, že dodržal všetky ustanovenia obchodných podmienok elektronického trhoviska, platné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri dodaní a odovzdaní plnenia a podmienky, po splnení ktorých je možné vystaviť faktúru za plnenie a že žalovaný odstúpil od zmluvy v rozpore s OPET, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
25. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.7.2019 bolo vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu podľa doručenky na č.l. 336 spisu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/149/2019-340 zo dňa 12.03.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.03.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
28. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
29. Primárne krajský súd uvádza, že z titulu aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v podanom odvolaní zo dňa 21.06.2019 (č.l. 314 - 322 spisu), a to len tými dôvodmi, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov, produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, pretože z obsahu predvolaní na nariadené pojednávania na deň 19.09.2017, 02.03.2018, 27.04.2018, 07.05.2019, doručených žalobcovi a žalovanému, vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom o koncentrácii konania podľa ust. § 153, § 154 CSP.
30. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 21.06.2019 namietal nedostatočne zistený skutkový stav, a tým nesprávne právne posúdenie okresným súdom. Zároveň namietal nedodržanie postupu okresným súdom podľa ust. § 153 CSP, vo vzťahu k žalovaným predloženému znaleckému posudku, nesplnenie povinnosti v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, ako i nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, jeho prekvapivosť a arbitrárnosť, a tým porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
31. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia konštatuje, že toto rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého zmluvného plnenia voči žalovanému. Okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril skutkové a právne zhodnotenie o nedôvodnosti podanej žaloby. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v sporovom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je upravená v procesno- právnom predpise. Táto norma procesno-právneho predpisu sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Vzhľadom k tejto ustálenej judikatúre Ústavného súdu SR krajský súd konal aj pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s ust. § 387 ods. 3 posledná veta CSP, keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolania žalobcu konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesno-právnym predpisom, ktorým je Civilný sporový poriadok s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP.
32. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, priebehom konania pred súdom prvej inštancie krajský súd konštatuje, že nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. K tomuto považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04, ktoré sa zaoberá základným právom na spravodlivý proces, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony sporovej strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces. Žalobcovi postupom konania pred okresným súdom nebolo zasiahnuté do žiadneho z práv sporovej strany, ktoré mu patria podľa procesno- právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku. Krajský súd uvádza, že nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces ani spôsobom vykonávaného dokazovania. Podľa postupu konania pred súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že tak žalobcovi, ako aj žalovanému bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov. Tak žalobca, ako aj žalovaný, mali súdom prvej inštancie vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaný ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02). Krajský súd poukazuje na to, že zásada rovnosti strán v procese, ktorá sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pre sporové strany, nebola v postupe súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom porušená a bola dodržaná zásada práva na spravodlivý proces, ako aj princíp rovnosti zbraní tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného. Dokazovanie pred okresným súdom bolo riadne vykonané za dodržania Civilného sporového poriadku. Bola zachovaná zásada rovnosti sporových strán, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy, tieto predkladať a vyjadrovať sa k dôkazom. Túto rovnakú možnosť potvrdzuje tak priebeh konania, ako aj postup okresného súdu pri vykonávanom dokazovaní. Dodáva krajský súd, že z práva na spravodlivý súdny proces, pre procesnú stranu však nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vykonávania a hodnotenia vykonaných dôkazov. Zvýrazňuje sa, že žalobcovi procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti aktívnej účasti žalobcu na takom konaní. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesno-právny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, ktoré zaujme v napadnutom rozhodnutí.
33. Krajský súd nehodnotil ako relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal porušenie ust. § 181 ods. 2 CSP, ak okresný súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, ako aj, že okresný súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, čo podľa žalobcu malo mať vplyv na vydanie rozhodnutia, ktoré je prekvapivým rozhodnutím, ako aj, že žalobca nemohol adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a týmto postupom súdu prvej inštancie žalobca mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. S uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného nemožno súhlasiť, ohľadom na celý priebeh a postup konania pred okresným súdom a začatia súdneho sporu doručením žaloby na Okresný súd Žilina dňa 12.01.2016 a obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.04.2018 (konkrétne na č.l. 162 spisu), podľa ktorej bol okresným súdom vykonaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP. Krajský súd zdôrazňuje, že priebeh konania a dokazovania, spôsob vedenia konania pred okresným súdom, keď sa posudzovala aj odborná otázka týkajúca sa žalobcom poskytnutého plnenia v súvislosti s posúdením platnosti úkonu odstúpenia žalovaného od zmluvy ako zvoleného zodpovednostného nároku, v súhrnnosti dávali obidvom sporovým stranám nepochybnú vedomosť, čo je medzi nimi sporné a čo sa dokazuje a práve pre rozsah odbornej otázky a jej dokazovania, tak žalobca ako aj žalovaný mali vytvorený priestor na uplatňovanie tak prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. § 181 ods. 2 CSP je obdobou pôvodného ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vo vzťahu ku ktorému ustanoveniu pôvodného procesnoprávneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu uvedeným v napadnutom uznesení najvyššieho súdu,
podľa ktorého porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníkov napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod.. 34. K rozsahu posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu, z neho vyplývajúcich záverov, krajský súd vníma za podstatné to, že bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným súdom v rovine vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýval záver o platnosti uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu, nepreukázanému dohodnutému spôsobu odovzdania diela a odborný záver, na v súdnom konaní hodnotenú a posudzovanú odbornú otázku. 35. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní bola vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Bolo zrejmé, že žalobca svoj nárok na zaplatenie 19.499 Eur spolu s príslušenstvom uplatnil podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015, na základe ktorej sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako objednávateľovi dodať predmet zmluvy, špecifikovaný v čl. II. bod 2.1, 2.2, 2.3 s názvom „Služby numerických simulácií a doplnkových analýz“ so špecifikovaním funkčnej a technickej špecifikácie predmetu zmluvy, za dohodnutú zmluvnú cenu 19.499 Eur vrátane DPH, vyjadrenej v čl. IV. zmluvy. V čl. III. bod 3.4 zmluvy bolo stranami dohodnuté, že ,,práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto Zmluvy sa spravujú Obchodnými podmienkami elektronického trhoviska, verzia 1.3, účinná zo dňa 1.6.2015, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu tejto Zmluvy“.
36. V konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.10.2015, z ktorej i odvolací súd ako nespornej vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP) a rovnako nebolo sporu o tom, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Obchodné podmienky elektronického trhoviska verzia 1.3, účinná zo dňa 1.6.2015. V rámci žalobcom vyvolaného odvolacieho konania nebolo sporu o platnosti uzavretej zmluvy, najmä z hľadiska určitosti vymedzeného predmetu plnenia, ktorý ako správne uzavrel okresný súd, bol vymedzený zrozumiteľným, určitým spôsobom nielen pre zmluvné strany, ale i ostatné subjekty danej oblasti.
37. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
38. Podľa ust. § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
39. Podľa čl. VI. písm. D., bod 6.7.6 Obchodných podmienok elektronického trhoviska, verzia 1.3, účinná zo dňa 1.6.2015 (ďalej len,, OPET“) špecificky pre Služby platí, že: ak nie je v Zmluve dohodnuté inak, Služby sa považujú za poskytnuté Dodávateľom a akceptované Objednávateľom až momentom, kedy Objednávateľ potvrdí ich poskytnutie podpisom písomného protokolu o poskytnutí Služieb, v ktorom bude uvedený rozpis poskytnutých Služieb s uvedením dátumu poskytnutia Služby a množstva (jednotky). Protokol o poskytnutí Objednaných Služieb potvrdený podpisom Objednávateľa je podkladom pre fakturáciu Ceny Služieb. Ustanovenie bodov 6.5.2 až 6.5.5 týchto VZP sa pre Služby použijú obdobne (č.l. 31 spisu).
40. Podľa čl. XI bod 11.1 OPET nárok Dodávateľa na zaplatenie Ceny alebo jej príslušnej časti vzniká až dodaním, vykonaním a poskytnutím dohodnutého Plnenia, alebo jeho ucelenej časti v súlade s bodom 8.5 týchto VZP, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak“.
41. Podľa čl. XI bod 11.3 OPET povinnou prílohou faktúry Dodávateľa je každý dodací list ohľadom Tovaru, preberací protokol ohľadom Diela, a protokol o poskytnutí Služby, ktoré v súlade so Zmluvou a týmito VZP preukazujú dodanie, vykonanie alebo poskytnutie Plnenia alebo ucelenej časti plnenia, ktoré je predmetom fakturácie touto faktúrou.
42. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia vyúčtovaného faktúrou č. 1511241 splatnou dňa 25.12.2015 v sume 19.499 Eur s tvrdením, že dňa 24.11.2015 doručil balík s dokumentmi prostredníctvom DHL obsahujúci viazanú štúdiu, USB nosič so súborom dvojmo, ktorú zásielku žalovaný prevzal čo potvrdil v liste zo dňa 1.12.2015, ktorým došlo k nahradeniu
preberacieho protokolu, krajský súd považoval za podstatné vyriešiť otázku, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie požadovaného plnenia.
43. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo, pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodli inak. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Uvedené ustanovenia sú dispozitívnej povahy (nie sú vymenované v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), čo znamená, že povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela môže byť dohodnutá účastníkmi zmluvy rôzne. Platobné podmienky sporové strany dohodli v čl. XI. bod 11.1 OPET tak, že nárok dodávateľa na zaplatenie ceny alebo jej príslušnej časti vzniká až dodaním, vykonaním a poskytnutím dohodnutého plnenia, alebo jeho ucelenej časti v spojení s dohodnutým postupom odovzdania a prevzatia plnenia (služby) v čl. VI. písm. D., bod 6.7.6. OPET, podľa ktorého, služby sa považujú za poskytnuté dodávateľom a akceptované objednávateľom až momentom, kedy objednávateľ potvrdí ich poskytnutie podpisom písomného protokolu o poskytnutí služieb, v ktorom bude uvedený ich rozpis, čiže inými slovami o riadnom vykonaní tejto služby/ plnenia sa spíše protokol.
44. Zo skutkových zistení okresným súdom vyplýval záver vyjadrený odseku 29. Odôvodnenia napadnutého rozsudku, že medzi stranami nedošlo k dohodnutému protokolárnemu prevzatiu služby žalovaným a za takýto spôsob odovzdania a prevzatia plnenia nebolo možné považovať jeho doručenie prostredníctvom DHL žalovanému dňa 24.11.2015 a potvrdenie o prevzatí. Napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní uvedený záver okresného súdu nespochybnil, tak uvádza odvolací súd, že ak si dohodli zmluvné strany spôsob a postup pre odovzdanie plnenia má to ten dôsledok, že k vykonaniu predmetného plnenia, na ktoré čl. XI. bod 11.1 OPET viazal vznik nároku na zaplatenie ceny, mohlo dôjsť len spôsobom a postupom dohodnutým stranami sporu v zmluve, a nie postupom a spôsobom iným, a to ani fakticky, teda doručením plnenia prostredníctvom doručovateľa a jeho potvrdením dodávky žalovaným. Za stavu, že protokol o poskytnutí služieb/plnenia nebol vyhotovený v písomnej forme, čo žalobca ani netvrdil, nebolo možné považovať plnenie žalobcu za odovzdané a žalovaným prevzaté a žalobca sa tak nemohol domáhať zaplatenia ceny plnenia podľa čl. XI bod 11.1 OPET, pretože jeho nárok nevznikol. Pristupuje k tomu okolnosť, že práve samotný protokol o poskytnutí objednaných služieb mal byť podkladom pre následnú fakturáciu ceny služieb a mal byť neoddeliteľnou súčasťou žalobcom vystavenej faktúry. K tomuto záveru odvolacieho súdu sa v rámci eurokomformného výkladu poukazuje i na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2427/2009, sp. zn. 32 Odo 296/2005, sp. zn. 32Cdo 2592/2008.
45. Krajský súd je toho názoru, že v prvom rade pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť, ale i preukázať, že službu/plnenie riadne a včas vykonal a žalovanému odovzdal, k čomu nedošlo. Toto bolo základné zhodnotenie, pre ktoré sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že bolo nevyhnutné žalobcu zamietnuť.
46. Ďalšie závery okresného súdu, pri primárnom závere nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia sú len sekundárne, viazané na nespornú skutočnosť, že k odovzdaniu plnenia žalobcom žalovanému nedošlo zmluvne dohodnutým spôsobom.
47. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobcu, tieto sa viazali práve k sekundárnym záverom okresného súdu, a to v časti týkajúcej sa hodnotenia vykonaného dokazovania, nedodržania zásad sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k dôkaznému prostriedku žalovaného, a to predloženému znaleckému posudku.
48. Krajský súd zvýrazňuje, že vo veci, čo vyjadril aj súd prvej inštancie, sa posudzovali skutočnosti, na ktoré bolo potrebné odborné znalosti, a to či vlastnosti a parametre žalobcom poskytnutého plnenia/ služby zodpovedajú v zmluve vymedzenému predmetu diela a či plnenie žalobcu bolo vykonané bez vád v súlade so zmluvou.
49. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaným predložený znalecký posudok nebol predložený včas, a preto mal okresný súd uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, pokiaľ žalovaný predložil súkromný znalecký posudok v podaní zo dňa 17.04.2019, tak podľa názoru odvolacieho súdu išlo o predloženie predmetného dôkazu včas a v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zásady zákonnej koncentrácie podľa ust. § 154 CSP, nakoľko žalovaný už v podaní zo dňa 11.08.2016 (č.l.
81 spisu) navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdom, ktoré predmetné vyjadrenie bolo zaslané na vedomie i žalobcovi podľa doručenky na č.l. 82 spisu dňa 10.08.2017, ku ktorému vo svojich písomných vyjadrenia žalobca nezaujal stanovisko. Návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom opätovne bol vznesený žalovaným na pojednávaní konanom dňa 27.04.2018, ku ktorému sa žalobca nevyjadril, a preto okresný súd uložil obom procesným stranám povinnosť v lehote 30 dní predložiť otázky na znalecké dokazovanie, pre objasnenie základnej spornej skutočnosti riadneho splnenia zmluvy žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy, na čo žalobca v podaní zo dňa 14.05.2018 uskutočnil návrh otázok pre znalca. Rovnako postupoval i žalovaný, ktorý podaním zo dňa 25.05.2018 uskutočnil návrh zadania otázok pre znalca.
50. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýval postup okresného súdu, ktorý primárne dopytoval znalcov zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (č.l. 180a - 180k, úradný záznam č.l. 184 spisu) za účelom možnosti vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého by bolo posúdenie vedeckej štúdie, ktorá bola predmetom služby, pričom z oslovených znalcov sa vyjadril len Ing. Bc. Ivan Kopor, že by bol schopný a kompetentný vypracovať znalecký posudok s daným predmetom, s predpokladaným časom 3 až 4 mesiace, s upozornením na prizvanie ďalších odborných osôb. Predmetné stanovisko bolo zaslané stranám sporu na vedomie, pričom žalovaný v podaní zo dňa 25.09.2018 oznámil, že namieta osobu znalca Ing. Bc. Ivana Kopora, ktorý od 10.12.2010 je vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Žalobca v podaní zo dňa 06.12.2018 uviedol, že vzhľadom na predmet sporu sa znalecký posudok javí byť neefektívny, podal návrh na zrušenie znaleckého dokazovania, keď mal za to, že si splnil svoje povinnosti a vykonal plnenie tak, ako mu to ukladá uzatvorená zmluva so žalovaným.
51. Následne žalovaný v podaní zo dňa 24.01.2019 oznámil, že oslovil iných znalcov s tým, že od Ing. Petra Ťapaja obdržal informáciu, že akceptuje žiadosť žalovaného o vypracovanie znaleckého posudku, teda oznámil vypracovanie súkromného znaleckého posudku v zmysle ust. § 209 CSP. Na to okresný súd podaním zo dňa 28.01.2019 (č.l. 219 spisu) táto skutočnosť bola oznámená zástupcovi žalobcu a žalovanému s dopytom, či zhodne navrhujú prerušenie konania, na čo žalobca s prerušením konania nesúhlasil a mal za to, že konanie žalovaného je v rozpore s ust. § 153 CSP. Následne podaním zo dňa 17.04.2019 do spisového materiálu bol doložený súkromný Znalecký posudok č. 02/2019 žalovaným, vypracovaný znalcom Ing. Ťapajom, ktorý podľa doručenky na č.l. 257 spisu bol zaslaný žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 7 dní písomne vyjadriť.
52. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2019 s predloženým Znaleckým posudkom č. 2/2019 nesúhlasil, spochybnil závery v odpovedi na otázku č. 6, a to, že cena za dielo je neadekvátna, podhodnotená, ďalej namietal odpoveď na otázku č. 5, že na diele nebolo odpracovaných 200 hodín a v neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že znalec hodnotil dielo ako vedeckú prácu, pričom išlo o výlučne zadanie - vypracovanie technickej správy. V rámci pripomienok žalobca spochybnil objektivitu znalca a znalecký posudok ako celok, s poukazom na skutočnosť, že závery znalca nie sú ničím podložené a sú hodnotiacim úsudkom znalca. Zároveň opätovne vzniesol námietku nepredloženia znaleckého posudku zo strany žalovaného včas.
53. V súvislosti s predloženým dôkazom, a to súkromným znaleckým posudkom podľa ust. § 209 CSP sa odvolací súd zaoberal, či v danom prípade tak, ako to tvrdil žalovaný, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady sudcovskej koncentrácie zo strany okresného súdu podľa ust. § 153 CSP. Uvádza krajský súd, že zmyslom sudcovskej koncentrácie je zabrániť zdržovaniu sporu neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nebolo sporu o tom, že žalovaný v podaní zo dňa 11.08.2016 uskutočnil návrh na vykonanie znaleckého dokazovania súdom, na ktorom návrhu zotrval i v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ zo strany okresného súdu boli vykonané všetky relevantné úkony k tomu, aby mohlo byť vo veci nariadené znalecké dokazovanie súdom, pričom nebolo možné zabezpečiť osobu znalca a následne bol zo strany žalovaného doložený súkromný znalecký posudok, teda zo strany žalovaného bol iniciatívne nájdený znalec, ktorý by sa vyjadril k žalovaným spochybnenému vykonaniu služby žalobcom riadne, potom nebolo možné postup okresného súdu, ktorý súkromný znalecký posudok ako dôkaz vykonal, konštatovať, že porušil účel sudcovskej koncentrácie. I krajský súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol a rozhodol na základe predloženého znaleckého posudku žalovaným. Podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na celý priebeh konania nebol tento dôkazný prostriedok v zmysle ust. § 209 CSP predložený oneskorene a v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie. Zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle Čl. 2 CSP, t.j. zásady spravodlivej ochrany práv strán konania žalovaný v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, vzhľadom na priebeh konania predložil
súkromný znalecký posudok vzhľadom na spôsob jeho procesnej obrany. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak na tento súkromný znalecký posudok prihliadol. Žalobca mal rovnako po doručení tohto súkromného znaleckého posudku, ako i pred jeho doručením vedomosť o spôsobe a priebehu konania pred súdom prvej inštancie, o vyhľadávaní jednotlivých znalcov v rámci možnosti nariadenia znaleckého dokazovania súdom mal informácie a rovnako na strane žalobcu bola v rámci jeho procesného prostriedku útoku možnosť zvoliť tento postup, a to predložiť súkromný znalecký posudok, prípadne po doručení súkromného znaleckého posudku predloženého zo strany žalovaným navrhnúť iný prostriedok procesného úkonu, k čomu zo strany žalobcu nedošlo.
54. V súvislosti s uplatňovaním sudcovskej koncentrácie krajský súd poukazuje i na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018, podľa ktorého keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.
55. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 07.05.2019 bolo zrejmé, že stranám sporu bol daný ďalší priestor na vyjadrenie sa k predmetnému znaleckému posudku, keď žalobca sa vyjadroval len v tom smere, že znalecký posudok nebol vypracovaný včas, nereflektoval na zmluvu o poskytovaní služieb, jeho základnou pripomienkou bolo to, že znalecký posudok hodnotil službu ako vedeckú prácu, o ktorú nešlo, a bol názoru, že nedokazuje tvrdenia žalovaného, s ktorými námietkami sa okresný súd náležite vysporiadal v odsekoch 36. a 37. odôvodnenia rozsudku, s ktorými závermi odvolací súd súhlasí. Považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobcom v konaní pred okresným súdom a ani v podanom odvolaní neboli závery dôkazu - znalecký posudok relevantne vyvrátené, t.j. dokázaný opak.
56. Len na doplnenie k tým námietkam, ktoré zopakoval žalobca v odvolaní, krajský súd uvádza, že vzhľadom na priebeh konania, prostriedky procesného útoku a obrany strán sporu okresný súd považoval za potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, a to či plnenie žalobcu bolo vykonané bez vád a v súlade so zmluvou. Je potrebné uviesť, že v prípade posudzovania odbornej otázky súd nemôže sám nahradiť odborné závery znalca svojimi názormi, pretože nemá aprobáciu pre posúdenie skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie žalobného nároku a obrany žalovaného. Súd je však povinný hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu, prípravy znaleckého skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód používaných znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými inými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 188/2010). Ak žalobca hodnotil znalecký posudok z hľadiska odboru, keď spochybnil jeho závery, tak uvádza odvolací súd, že pre takéto hodnotenie nemajú strany sporu a ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdom. Okresný súd sa vyššie uvedenými princípmi riadil, predložený znalecký posudok s inými dôkazmi posúdil, a svoje závery jasne a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia aj vysvetlil.
57. Pokiaľ žalobca až v podanom odvolaní zo dňa 21.06.2019, a to na strane 3 až 9 rub podaného odvolania (č.l. 315-318 spisu), vzniesol konkrétne námietky k znaleckému posudku, námietky k osobe znalca, ktoré netvorili okruh pripomienok pred súdom prvej inštancie, tak na tieto nemohlo byť zo strany odvolacieho súdu prihliadané a ani nemohli byť zhodnotené, pre absenciu preukázaného dôvodu podľa ust. § 366 CSP. Žalobca preto ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné, skutkové a právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav pred súdom prvej inštancie, ktorý na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal protokolárne odovzdanie služby/plnenia, na ktoré sa zaviazal, že dielo malo vady, ktoré žalovaný reklamoval včas, so zvoleným nárokom z vád, a to diela, k čomu v určenej lehote nedošlo, a preto pokiaľ zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy, išlo o odstúpenie platné, v dôsledku čoho došlo k zániku záväzkového vzťahu. Za stavu, že došlo k zániku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, došlo tým k vzniku povinnosti zmluvných strán vrátiť si vzájomné plnenie, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca vadné plnenie vrátil, žalobcovi nárok na zaplatenie ceny poskytnutej služby nevznikol.
58. Krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nedošlo k nesprávnemu skutkovému záveru a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto nebol dôvod, aby vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu zmenený a žalobe vyhovené. Ak žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, tak potom bolo nevyhnutné v rámci odvolacieho konania rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pretože žalobcom tvrdený nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia nemal skutkový a ani právny základ. Ak okresný súd tomuto nároku žalobcu nevyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení aj so závislým výrokom, ktorým žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.