Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu H.. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. K. XX, XXX XX Z. Nemce, zastúpený AK P. s. r. o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému HONT-stav spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31 578 756, o zaplatenie 12 000, € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -192 zo 7. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 000,- € s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie opätovne vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 12 000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.06.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 12 000,- € vo výške 5 % ročne od 01.01.2015 do 29.06.2016) žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 1.1 Súd prvej inštancie uveril žalobcovi, že sumu 12 000,- €, ktorú vložil 12. februára 2014 do pokladne žalovaného prostredníctvom účtovníčky žalovaného Q. V. poskytol žalobca žalovanému ako pôžičku, ktorej splatnosť nebola dohodnutá. Dôvod vloženia peňazí do pokladne žalovaného uviedol svedkyni Q. V. žalobca a tento účel je poznačený aj na príjmovom pokladničnom doklade z 12.02.2014, ktorý odovzdala svedkyňa V. žalobcovi v tento deň. Omyl svedkyne V., že žalobca nie poskytuje ale spláca pôžičku za spoločnosť U. Devíčie, so sídlom v J. sa v konaní vysvetlil. Žalobca bol oprávnený vložiť sumu 12 000,- € do pokladne žalovaného. Bolo to v súlade s dohodou sporných strán, teda došlo k riadnemu plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného. Spor medzi stranami sporu bol o účele finančných prostriedkov. Žalovaný popieral, že si od žalobcu požičal sumu 12 000,- €, tvrdil, že túto sumu vložil do pokladne žalovaného žalobca ako zálohu na kúpnu cenu pohľadávok, ktoré mali byť zo žalovaného postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal, súdu zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil a odlišne vypovedal v konaní aj o pohľadávkach, ktoré mali byť údajne na žalobcu v budúcnosti postúpené. Žalovaný neuniesol podľa názoru súdu prvej

inštancie dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že by vložené finančné prostriedky zo strany žalobcu mali predstavovať zálohu na kúpnu cenu postupovaných pohľadávok. Žalovaný nevedel vysvetliť, z akého dôvodu nebola medzi stranami sporu uzavretá písomná zmluva o postúpení pohľadávok. Za hodnovernejšie označil súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu o tom, že spočiatku jednal so žalovaným o prípadnom postúpení pohľadávok, ale od svojho zámeru odkúpiť pohľadávku od žalovaného odstúpil a nemienil zložiť žiadnu zálohu na odplatný prevod pohľadávok. Okresný súd uzavrel, že žalobca svoje tvrdenie o poskytnutí pôžičky doložil písomným príjmovým dokladom. Svedeckou výpoveďou Q. V. bolo potvrdené, že pri vkladaní finančných prostriedkov do pokladne žalovaného ako účel uviedol žalobca pôžičku a preto posúdil súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení o zmluve o pôžičke (), ktorej splatnosť dohodnutá nebola, preto žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ( ). Za prvú preukázateľnú výzvu na vrátenie požičanej sumy považoval súd prvej inštancie doručenie žaloby žalovanému v tomto konaní. Stalo sa tak dňa 29.06.2016 a keď žalovaný dlh nesplnil, nasledujúcim dňom, t. j. od 30.06.2016 je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a je povinný podľa , ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 1.2 Súd prvej inštancie posúdil právne aj obranu žalovaného, že suma 12 000,- €, ktorú prevzal od žalobcu 12.02.2014 môže byť kvalifikovaná len ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu a že vymáhaná pohľadávka žalobcu je premlčaná. Podľa tvrdenia žalovaného mal žalobca záujem o postúpenie pohľadávok žalovaného, ktoré evidoval voči U. P. a to jednak časť nesplatenej pohľadávky prisúdenej platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. a pohľadávok z dvoch faktúr č. XXXXXXXXX na sumu 5 883,60 € splatná 4. januára 2012 a faktúra č. XXXXXXXXX splatná 4. januára 2012 na sumu 6 006,- €. Ak by mala byť suma 12 000,- € preddavkom na kúpnu cenu týchto pohľadávok, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.09.2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 43/2012 sa táto záloha na kúpnu cenu stala bezdôvodným obohatením až v okamihu, keď nastala nemožnosť splniť záväzok žalovaného postúpiť pohľadávky. Nemožnosť postúpiť pohľadávky zo strany žalovaného na žalobcu nastala až dňom 22.07.2015, kedy ich zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na spoločnosť U. Z. K., družstvo a žalovaný ich vo svojom účtovníctve odpísal a považoval ich za vyrovnané. Žaloba žalobcu podaná na Okresný súd Zvolen dňa 9. mája 2016 bola podaná tak v subjektívnej dvojročnej aj trojročnej objektívnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v spore potvrdil, že doteraz sumu 12 000,- € žalobcovi nevrátil a zadržiava ich bezdôvodne, keďže 7 000,- € ako dlžnú sumu za spoločnosť Agrodružstvo Devíčie nebol žalobca povinný žalovanému uhrádzať z dôvodu, že nie on bol dlžníkom tejto sumy, ale spoločnosť, na čele ktorej v minulosti stál a žalovaný nevedel zdôvodniť, prečo minimálne 5 000,- € žalobcovi doteraz nevrátil. 1.3 O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie upozornil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že bude žaloba zamietnutá v celom rozsahu alebo na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil odvolacie dôvody uvedené v , , , a , ktoré v texte odvolania rozviedol tak, že súd prvej inštancie neprípustne prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, hoci v konaní mal žalobca preukázať, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke podľa . Žalovaný popiera existenciu záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke a zotrváva na svojom tvrdení, že sumu 12 000,- € vložil žalobca do pokladne žalovaného 12.02.2014 ako preddavok na kúpnu cenu za budúce postúpenie pohľadávok podľa . Sám súd prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia konštatoval, že zloženie sumy 12 000,- € do pokladne žalovaného bolo v súlade s dohodou strán sporu, ale naďalej zostalo sporné, za akým účelom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 22 považuje žalovaný za zmätočné a nepresvedčivé, logicky si odporujúce a nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo uveril žalobcovi, že poskytol žalovanému pôžičku vo výške 12 000,- € a nie žalovanému, že sa jednalo o preddavok na kúpnu cenu. Len tá skutočnosť, že žalobca pri vkladaní sumy 12 000,- do pokladne žalovaného uviedol svedkyni Q. V., že ide o pôžičku, nezakladá medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke by bol oprávnený uzavrieť

len konateľ žalovaného. Svedkyňa V. vysvetlila svoj omyl pri zaevidovaní prijatej sumy od žalobcu označeného bydliskom v J., proti čomu žalobca v čase odovzdávania peňazí nenamietal ( že prijíma peniaze na úhradu pôžičky poskytnutej v minulosti U. P., so sídlom v Ladzanoch). Zmluvu o pôžičke pre U. P. podpisoval žalobca ako predseda predstavenstva U. P.. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu bola. Žalobcom predložené dôkazy pritom žiadnym spôsobom nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičke a žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalovaný existenciu pohľadávok, ktoré mohli byť predmetom postúpenia preukázal dôkazmi, ktoré uvádza súd vo svojom rozsudku pod bodmi 11, 12, 13, 14, 15 a 16. Žalobca v konaní pripustil, že jednal so žalovaným o možnosti odkúpiť nejaké pohľadávky, čo konštatuje aj súd prvej inštancie na str. 15 svojho rozhodnutia a vraj žalobca neskôr od tohto zámeru ustúpil. Žalovaný naďalej tvrdí, že práve na kúpnu cenu pohľadávok zložil žalobca dňa 12.02.2014 do pokladne žalovaného 12 000,- €. Žalobca nikdy nezmenil žalobu a nedomáhal sa v konaní vydania bezdôvodného obohatenia podľa a keď súd prvej inštancie posúdil skutkový stav aj z hľadiska ustanovení o bezdôvodnom obohatení, sám spochybňuje správnosť prijatých právnych záverov o existencii právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Príjmový pokladničný doklad predložený žalobcom nie je dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. Obrana žalobcu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. o tom, kedy sa záloha na kúpnu cenu stáva bezdôvodným obohatením, aj úvahy súdu prvej inštancie o včasnosti podanej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia sú bezpredmetné. Žalobca tým, že nezbavil mlčanlivosti advokáta X.. I. Z., ktorého navrhol žalovaný vypočuť ako svedka zmaril vykonanie tohto dôkazu a tým aj zistenie skutočného stavu. Súd prvej inštancie sa nedomáhal toho, aby žalobca vysvetlil, prečo odmieta svedka zbaviť mlčanlivosti a bez ďalšieho túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyhodnotil v neprospech žalobcu. Žalobca zjavne zmaril obranu žalovaného v obave o výsledok sporu.

3. Žalobca označil odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za riadne odôvodnený v súlade so zákonom. Odvolací dôvod o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúcom právo žalovaného na spravodlivý súdny proces žalovaný okrem uvedenia tohto odvolacieho dôvodu nekonkretizoval, žalovaný neuvádza, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal (nevykonanie dôkazu výsluchom svedka JUDr. I. Z. je v rozsudku vysvetlený). Žalobca nesúhlasil s výsluchom svedka JUDr. I. Z. v presvedčení, že sa jedná o zaujatého svedka, ktorý by nemohol vypovedať ani v prípade, ak by ho žalobca mlčanlivosti zbavil z dôvodu, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa na advokáta vzťahuje aj v prípade, ak je v neprospech klienta. Žalovaný sa netajil, že svedok X.. I. Z. mu pomáhal s prípravou podaní aj v tomto konaní (na pojednávaní dňa 17.01.2017), preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, že využil svoje právo a povinnosti mlčanlivosti označeného svedka nezbavil. Žalobca trvá na tom, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o pôžičke s reálnym odovzdaním peňazí. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v ústnej forme, ale poskytnutie pôžičky preukázal žalobca príjmovým pokladničným dokladom, ktorý obsahuje označenie žalobcu ako veriteľa, označenie žalovaného ako dlžníka, celkovú požičanú sumu a účel výdaja peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Žalovaný nevedel v konaní vysvetliť, z akého dôvodu malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok zo žalovaného na žalobcu predtým, ako žalovaný inicioval konanie o neúčinnosť právnych úkonov, z ktorých mali tieto pohľadávky vzniknúť. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 12 000,- € s tvrdením, že išlo o pôžičku, avšak žalovaný nenáležite a nepravdivo uvádzal rôzne dôvody, pre ktoré nechce žalobcovi poskytnuté prostriedky vrátiť. Názor žalovaného, že v konaní má dôkazné bremeno len žalobca nie je správny. Popretie skutkových tvrdení je účinné len vtedy, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania a uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V tomto konaní stáli proti sebe dve protichodné tvrdenia o právnom titule poskytnutých finančných prostriedkov, pričom súd prvej inštancie pomerne zrozumiteľne uviedol, prečo uveril tvrdeniu žalobcu a odmietol meniacu sa obranu žalovaného. V konaní nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobca poskytnutím sumy 12 000,- € splácal nejakú pôžičku alebo poskytol preddavok na budúce postúpenie neexistujúcich pohľadávok. Žalobca bol od počiatku vo svojich tvrdeniach konzistentný a preto je výrok napadnutého rozhodnutia správny a žalobca navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného ( ) preskúmal vec iba v rozsahu odvolania žalovaného v súlade s Ex offo zisťoval prípadnú existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle príkazu podľa (ktoré vady nezistil) a správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie len so zreteľom na odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v odvolaní, ktorými je podľa viazaný. Vec prejednal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď dôvody pre jeho nariadenie podľa splnené neboli a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa , potvrdiť.

5. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -82 zo 17. januára 2017 uplatnil žalovaný totožné odvolacie dôvody podľa , , , a . Za dôvodné považoval odvolací súd v uznesení sp. zn. výhrady žalovaného proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka advokáta JUDr. I. Z. a bez výsluchu svedka hodnotil jeho vierohodnosť. Odvolací súd podľa v uznesení sp. zn. uviedol, že súd prvej inštancie musí žalovaným navrhovaný dôkaz vykonať, keď žalovaný považuje tento dôkaz za podstatný na preukázanie jeho procesnej obrany v spore a zároveň načrtol odvolací súd ďalšie možnosti, ktorými by bolo možné odstrániť rozpor v tvrdeniach strán sporu ohľadne účelu zloženia finančných prostriedkov žalobcom do pokladne žalovaného dňa 12.02.2014. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rešpektoval uznesenie odvolacieho súdu a všetky dostupné dôkazy vykonal a dospel z nich aj k správnym skutkovým zisteniam. Odvolacie dôvody podľa , a neobstoja.

6. Súd prvej inštancie správne pri výsluchu svedka JUDr. I. Z. zachoval postup podľa a žiadal od strán sporu oslobodenie svedka od zákonom ustanovenej povinnosti mlčanlivosti zakotvenej v o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Povinnosti mlčanlivosti zbavil svedka JUDr. I. Z. len žalovaný. Žalobca odoprel súhlas so zbavením mlčanlivosti JUDr. I. Z. ako jeho bývalého právneho zástupcu. P. zákazu výpovede svedka X.. I. Z. bol preukázaný doloženým plnomocenstvom vyhotoveným 09.09.2013, ktorým žalobca H.. X. I. splnomocnil advokáta X.. I. Z. na zastupovanie vo veci prevodu členských práv a povinností v družstve U. Z. K. a usporiadaním práv a nárokov žalobcu voči tomuto družstvu až do úplného vybavenia veci. Súd prvej inštancie teda neporušil procesné práva žalovaného a dôkaz výsluchom svedka X.. I. Z. neodmietol vykonať svojvoľne, ale v súlade so zákonom, ustanovením .

7. Už v uznesení sp. zn. odvolací súd konštatoval, že keby žalovaný predkladal v spore všetky listinné dôkazy súdu prvej inštancie, nie až v odvolacom konaní, mohol súd prvej inštancie dospieť k iným skutkovým a právnym záverom a poukázal na rozpory u žalovaného ohľadom jeho tvrdení k dôvodu prijatia finančných prostriedkov dňa 12.02.2014 od žalobcu a potrebu odstrániť tieto rozpory. Za žiadúce označil odvolací súd zopakovať výsluch svedkyne Q. V. vykonávajúcej účtovné služby žalovanému v rozhodnom čase a porovnanie účtovných dokladov žalovaného o evidencii tejto sumy s ním tvrdenými skutočnosťami. Svedkyňa Q. V. vypovedala pred Okresným súdom Zvolen na pojednávaní dňa 07.11.2018 a znovu vysvetlila, že pri prijímaní sumy 12 000,- € dňa 12.02.2014 od žalobcu bola v domnení, že žalobca mienil splatiť v minulosti poskytnutú pôžičku žalovaným U. P., ktorého predsedom predstavenstva žalobca bol. Vedela totiž o existencii dlhu U. P. voči spoločnosti žalovaného a evidovala nevysporiadanú časť pôžičky cca 15 000,- €. Svedkyňa predložila aj v účtovníctve evidovaný pokladničný doklad príjmový č. 071-012075 z 12.02.2014, kde je ako účel platby, ale už od U. P., so sídlom v J., nie od žalobcu, zaevidované prijatie sumy 12 000,- € ako vrátenie krátkodobej výpožičky a tieto peniaze odviedla do banky. Podľa vysvetlenia svedkyne na pokyn konateľa opravila účtovný doklad dňa 30. apríla 2014 tak, že suma 12 000,- € nebolo vrátenie krátkodobej pôžičky zo 06.10.2010 U. P., ale ide o preddavok na kúpu postúpených pohľadávok. Z opravného účtovného dokladu nevyplýva, že by žalovaný opravoval aj subjekt, od ktorého sumu 12 000,- € prijal (z U. P. na žalobcu). K postupu a dôvodu vykonania opravy účtovného dokladu svedkyňa Q. V. uviedla, že na príjmový pokladničný doklad odovzdaný žalobcovi v časti „schválil“ napísala meno konateľa J. iba ona. Uviedla tiež, že najneskôr do 25. nasledujúceho mesiaca si vždy prejde účtovníctvo s konateľom spoločnosti žalovaného. Keď s konateľom žalovaného X. J. prechádzala účtovníctvo, ten jej povedal, že suma 12 000,- € nemala byť zaúčtovaná ako pôžička, ale ako preddavok na postúpené pohľadávky a z tohto dôvodu evidenciu v účtovníctve opravovala. Zostalo však opäť nevysvetlené, prečo sa tak nestalo už v mesiaci marec 2014, keď platba od žalobcu bola prijatá už 12.02.2014, ale až 30. apríla 2014, keď svedkyňa vypovedala, že účtovníctvo prechádzajú s konateľom spoločnosti vždy do 25. nasledujúceho mesiaca. Svedkyňa nebola dopytovaná ani sama neoznámila, či došlo k oprave aj v časti

od koho boli prijaté peniaze a či je suma 12 000,- € vložená žalobcom do pokladne žalovaného stále v účtovníctve žalovaného evidovaná ako platba prijatá od U. P.. Jednoznačne však svedkyňa uviedla, že žalobcom vloženú sumu žalobcovi nevrátila s odôvodnením, že nikto tieto peniaze od nej nežiadal, teda ani žalobca a bez pokynu konateľa žalovaného by tieto peniaze žalobcovi vydať ani nemohla. Za najpodstatnejšiu časť z výpovede svedkyne odvolací súd považuje, že svedkyňa predložila súdu prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.07.2015 uzavretú medzi postupcom Z.- stav spoločnosť s ručením obmedzeným (žalovaným) a spoločnosťou U. Z. K., družstvo ako postupníkom, ktorou postupca ako veriteľ pohľadávok voči dlžníkovi U. P., so sídlom v J. postúpil za odmenu postupníkovi pohľadávky z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX splatnej 04.01.2012 v sume 5 883,60 € a k nej prislúchajúcemu zákonnému úroku z omeškania, pohľadávku z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX splatnej 04.01.2012 v sume 6 006,- € a k nej prislúchajúcemu zákonnému úroku z omeškania a časť pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. vo výške 13 000,- € a časť úroku z omeškania. Na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.07.2015 došlo k odpisu pohľadávok žalovaného voči U. P. a naďalej sa v účtovníctve žalovaného eviduje suma 12 000,- € zložená žalobcom ako preddavok na postúpenie pohľadávky. Porovnaním svedkyňou predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.07.2015 so žalovaným predloženou dohodou o urovnaní a vzdaní sa práva uzavretej medzi žalovaným Z.- stav spoločnosť s ručením obmedzeným a U. Z. K., družstvo v rámci konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že ich predmetom boli totožné pohľadávky žalovaného voči U. P..

8. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplýva tento skutkový stav:

- Žalovaný poskytol spoločnosti U. P., so sídlom J. zmluvou o pôžičke zo 06.10.2010 pôžičku vo výške 35 000,- € s dohodnutým úrokom 5 % ročne do 30.06.2011, ktorú U. P., so sídlom J. na čas nevrátilo, z tohto dôvodu sa v konaní sp. zn. domáhal žalovaný proti U. P., so sídlom J. vydania platobného rozkazu na pohľadávku 35 000,- € spolu s príslušenstvom ( úrokom z omeškania ) a platobný rozkaz Okresný súd Zvolen aj vydal. Okrem dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke dlhovala spoločnosť U. Devíčie, so sídlom J. žalovanému aj platby na základe dvoch faktúr č. XXXXXXXXX vystavenej na sumu 5 883,60 € a č. XXXXXXXXX vo výške 6 006,- €, ktoré prisľúbila táto spoločnosť uhradiť do 30. januára 2013 a sľub nesplnila.

- Kúpnou zmluvou z 31.01.2013 uzavretou medzi spoločnosťou U. P., J. ako predávajúcim a spoločnosťou U. Z. Nemce, družstvo ako kupujúcim previedlo U. P. svoj majetok na kupujúceho a už nebolo spôsobilé uhrádzať svoje záväzky

- Žalovaný podal na Okresnom súde Zvolen dňa 27.08.2014 žalobu o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 31.01.2013 uzavretej medzi spoločnosťou U. P., so sídlom J. a U. Z. K., družstvo, v ktorom argumentoval žalovaný (v tom spore žalobca) práve pohľadávkami voči U. P. z platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a z faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, obe splatné 4. januára 2012. Konanie sp. zn. skončilo zastavením konania pre späťvzatie žaloby ( v tom spore ) žalobcom Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným a dôvodom späťvzatia bolo uzavretie dohody o urovnaní dňa 11.07.2015 medzi Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v S. a U. Z. K., družstvo so sídlom Z. K., podľa ktorej sa spoločnosť U. Hontianske K., družstvo zaviazalo vyplatiť spoločnosti Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným sumu 20 000,- € a uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným X.. I. Z. vo výške 7 800,- € a spoločnosť Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným vyhlásila, že po úhrade dohodnutých súm už nebude odporovať akémukoľvek právnemu úkonu medzi U. Z. K., družstvo a U. P. so sídlom v J.. Z dohody o urovnaní vyplýva, že dôvodom podania žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu boli práve pohľadávky žalovaného Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným voči U. P. z platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a dvoch faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX

- Dňa 12.02.2014 odovzdal žalobca pokladníčke žalovaného Q. V. sumu 12 000,- € a na jeho pokyn do príjmového pokladničného dokladu odovzdaného žalobcovi za účelom potvrdenia prijatia peňazí svedkyňa V. napísala, že ide o pôžičku. V účtovníctve žalovaného zaevidovala svedkyňa V. túto sumu ako sumu prijatú od U. P., so sídlom v J. na úhradu pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo 06.10.2010. Na pokyn konateľa žalovaného opravným interným dokladom z 30. apríla 2014 opravila účtovníčka žalovaného dôvod prijatia platby 12 000,- € na „preddavok na kúpu post.pohľadávky“, o čom žalobca informovaný nebol. Suma 12 000,- € odovzdaná žalobcom pokladníčke žalovaného sa stále nachádza v dispozícii žalovaného.

9. Určitý názor na vec vyjadril odvolací súd už v uznesení sp. zn. . Sám upozornil na rozpor vo vyjadreniach žalovaného ohľadne časovej následnosti úkonov s tým, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že potom ako sa žalobca dozvedel o spore o neúčinnosť právneho úkonu prejavil záujem o odkúpenie pohľadávok, ktoré boli dôvodom podania odporovacej žaloby z dôvodu, že tento spor začal až 27.08.2014 a sumu 12 000,- € vložil žalobca do pokladne žalovaného už 12.02.2014. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.03.2016 vysvetlil odvolací súd, že rozsah dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, z ktorej vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena a ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Odvolací súd zhodne so žalobcom uvádza, že dôkazné bremeno v spore nemá len žalobca, ale každá zo strán sporu ohľadne svojich tvrdení. Nebolo len povinnosťou žalobcu preukázať, že zmluvu o pôžičke so žalovaným uzavrel, ale aj povinnosťou žalovaného preukázať svoju obranu, že sumu 12 000,- € prijal ako preddavok podľa pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok voči U. P., so sídlom v J. na žalobcu. Súd prvej inštancie dôkaznú situáciu vyhodnotil správne, keď konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že by zložené finančné prostriedky zo strany žalobcu mali predstavovať preddavok na cenu za postúpenie pohľadávok, keď opravný doklad k účtovaniu zloženej finančnej sumy bol vystavený bez vedomia žalobcu o zmene účelu plnenia oproti pokladničnému dokladu, ktorý bol žalobcovi odovzdaný 12.02.2014 a žalovaný nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, o ktorej tvrdil, že vypracovaná bola. Odvolací súd nesúhlasí iba s tým záverom súdu prvej inštancie z bodu 22 odôvodnenia na str. 15, že príjmový pokladničný doklad vystavený svedkyňou Q. V. pre žalobcu len za účelom potvrdenia o prijatí sumy, kde na pokyn žalobcu uviedla svedkyňa, že ide o pôžičku, preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Štatutárny zástupca žalovaného od počiatku popiera existenciu zmluvy o pôžičke a ani žalobca nevedel v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že žalovaný prejavil vôľu uzavrieť s ním zmluvu o pôžičke na sumu 12 000,- € a že zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon medzi žalobcom a žalovaným vznikla. Dôsledkom toho je, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa ustanovenia nebolo správne z dôvodu, že existencia zmluvy o pôžičke preukázaná nebola. Odvolací dôvod podľa uplatnil žalovaný dôvodne, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, keď bolo preukázané, že sumu 12 000,- € žalovaný bezdôvodne žalobcovi zadržiava a nevrátil ju. Súd prvej inštancie ako podporný dôvod pre priznanie sumy 12 000,- € s príslušenstvom žalobcom uviedol aj uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobcu. Zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyvodil odvolací súd odlišné právne posúdenie veci podľa , .

10. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Keď žiadna zo strán nie je schopná predložiť súdu hodnoverné dôkazy o účele vloženia sumy 12 000,- € do pokladne žalovaného žalobcom, nie je možné ani jednoznačne ustáliť, či na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (žalobca mienil poskytnúť žalovanému pôžičku, ale zmluvu o pôžičke s ním žalovaný neuzavrel) alebo ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (žalovaný prijal od žalobcu preddavok na kúpnu cenu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, ale zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá nebola), v každom prípade však vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa , keď právny dôvod na zadržiavanie týchto finančných prostriedkov žalovaný nepreukázal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010, ktoré je stále aktuálne „občianske súdne konanie (teraz civilné sporové konanie) je ovládané zásadou iura novit curia - práva pozná súd. Účastníci konania (teraz strany sporu) nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale týmito skutočnosťami spája nesprávne

právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú“.

12. Žalovaný argumentuje v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, že súd nemal žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, ak si ju žalobca uplatňoval iba z titulu nevrátenej pôžičky a neuvádzal skutočný dôvod zaplatenia sumy 12 000,- € žalovanému. S odkazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. odvolací súd uvádza, že pre uloženie povinnosti žalovanému podľa , postačovali skutkové tvrdenia žalobcu, že do pokladne žalovaného vložil sumu 12 000,- €, za ktoré nedostal od žalovaného žiadne protiplnenie a je vecou súdu podriadiť tieto skutkové tvrdenia strany sporu pod príslušnú právnu normu.

13. I pri priznaní sumy 12 000,- € žalobcovi proti žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia obstojí rozhodnutie prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ) od 30.06.2016 do zaplatenia podľa , keď za jedinú preukázanú výzvu na vrátenie dlžnej sumy je možné považovať žalobu vo veci samej, ktorá bola doručená žalovanému 29.06.2016.

14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, keď ustálil, že premlčacia doba podľa , mohla začať plynúť len od 22.07.2015, kedy žalovaný uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok voči U. P., so sídlom J. so spoločnosťou U. Z. K., družstvo, so sídlom Z. K. z dôvodu, že od tohto dňa nemohol tie isté pohľadávky postúpiť aj žalobcovi a teda žalovaným tvrdená zmluva o postúpení pohľadávok, pre ktorú prijal od žalobcu preddavok už uzavretá byť nemohla.

15. Odvolací súd rešpektujúc ustanovenie , ktoré umožňuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je správne vo výroku a nie aj v dôvodoch, prípadne všetkých dôvodoch, potvrdil rozsudok okresného súdu stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie mimo právneho posúdenia veci.

16. Piaty odvolací dôvod podľa neuplatnil žalovaný dôvodne. Neexistujú žiadne ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené, keď výsluch svedka JUDr. I. Z., ktorého sa žalovaný dožaduje aj v odvolacom konaní, uskutočnený byť nemôže.

17. Súd prvej inštancie v III. výroku rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, neuviedol však lehotu na plnenie a čas, odkedy táto lehota plynie. Rozhodovanie o trovách konania podľa je rozdelené na dve fázy. Sudca podľa rozhoduje o nároku na náhradu trov konania formou uloženia povinnosti neúspešnej procesnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu a súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa určí len výšku trov konania. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti III. výroku len formálne z dôvodu, že o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie nevykonateľným výrokom a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania. Pod trovami prvoinštančného konania je potrebné rozumieť všetky trovy konania, ktoré vznikli od začatia sporu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. -192 z 7. novembra 2018, teda vrátane trov odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

18. O trovách tohto odvolacieho konania sp. zn. rozhodol odvolací súd v súlade s a tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu z dôvodu plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní a lehota na plnenie je opätovne viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania podľa

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).