Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/256/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. R., bývajúceho

v K., 2/ A. R., bývajúcej v K., obaja zastúpení JUDr I. M., advokátkou v K., proti ţalovaným

1/ V. P., bývajúcemu v N., 2/ M. P., bývajúcej v N., o 17 259,38 Eur s príslušenstvom

(519 956,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010

sp. zn. , v napadnutej zmeňujúcej časti týkajúcej sa sumy

11 617,87 Eur z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 23. decembra 2008 č.k. -288

uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom sumu 512 240,-- Sk

(17 003,25 Eur) a náhradu trov konania v sume 248 223,60 Sk (8 239,51 Eur) do 3 dní,

vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcom uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov

konania v sume 2 663,60 Sk (88,42 Eur) do 3 dní. Uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe účastníci od augusta 1997 do októbra 2007 chceli uzatvoriť kúpnopredajnú

zmluvu na nehnuteľnosť, k realizácii ktorej však nedošlo. Predmetom konania je tak nárok

ţalobcov na zaplatenie sumy 519 956,-- Sk (17 259,38 Eur), rovnajúcej sa preddavku

na kúpnu cenu, ktorú ţalobcovia poskytli ţalovaným na odpredaj domovej nehnuteľnosti

a preto uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu,

na vydanie ktorého majú ţalobcovia nárok podľa a nasl. .

Finančné plnenie vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) a čiastky po 1 750,-- Sk (58,08 Eur)

mesačne spolu vo výške 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) poskytnuté ţalobcami ţalovaným

2

posúdil súd ako zálohu na kúpnu cenu a z toho vyplývajúce bezdôvodné obohatenie, keď

mesačné platby vo výške 1 750,-- Sk (58 08 Eur) nepovaţoval za platby na nájomné. Zaoberal

sa tieţ ţalovanými vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, ţe pre určenie začiatku

premlčacej doby pri sumách poskytnutých v súvislosti s prípravou kúpnej zmluvy bolo

potrebné zistiť skutočný úmysel a prejavy ţalobcov a ţalovaných, skúmať obsah ich

doterajších konaní, dôvody pre ktoré zo zamýšľanej zmluvy zišlo, aby súd takto mohol

posúdiť, či právny dôvod zanikol a kedy. Na základe vykonaného dokazovania počiatok

plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby ustálil súd prvého stupňa na máj 2005, kedy

zo strany ţalobcov bola zaplatená posledná splátka zálohy na kúpnu zmluvu a zároveň bola

prevzatá ţalovanými, pretoţe týmto dňom ţalovaní získali bezdôvodné obohatenie.

Ţalobcovia tak svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili na súde v rámci

objektívnej trojročnej premlčacej dobe, pretoţe ţaloba bola doručená na súd 28. novembra

2006. Ţalobcovia však svoj nárok uplatnili na súde i v rámci dvojročnej subjektívnej

premlčacej dobe, pretoţe dňom, kedy sa ţalobcovia skutočne dozvedeli o tom, ţe na ich úkor

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil, je 30. október 2006, keďţe

do tohto času malo dôjsť k realizácii kúpnopredajnej zmluvy. Keďţe súd nárok ţalobcov

posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nepriznal im z uplatnenej pohľadávky sumu 6 716,-- Sk

[správne 7 716,-- Sk (256,12 Eur) - pozn. dovolacieho súdu], ktorá predstavovala poistné

a daň z domovej nehnuteľnosti, pretoţe nehnuteľnosti uţívali a ich povinnosťou bolo platiť

poistné a daň, preto v tejto časti ţalobu zamietol. Pokiaľ ţalovaní ţiadali s poukazom na § 98

vety druhej započítať sumu 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur) ako nájomné za uţívanie

nehnuteľnosti za obdobie od júna 2005 do 18. novembra 2008, nebolo moţné túto

pohľadávku započítať z dôvodu, ţe táto nie je započitateľná pretoţe nie je splatná, keďţe

ţalovaní si ju pred začatím konania u ţalobcov neuplatňovali a na započítanie je potrebné

splnenie všetkých predpokladov. Preto sa súd otázkou započítania zaoberal len ako obranou

zo strany ţalovaných. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2

, vznikom trov na právnom zastúpení a čiastočným úspechom účastníkov v konaní.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. mája 2010 sp. zn. ,

na odvolanie oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

do sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej

vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) a v časti týkajúcej sa

povinnosti ţalovaných zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 1. apríla

3

2009 č.k. -315 (ktorým zamietol návrh ţalobcov na doplnenie rozsudku) zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v konaní

bolo preukázané, ţe ţalobcovia zaplatili ţalovaným v hotovosti 13. augusta 1997 sumu

350 000,-- Sk (11 617,87 Sk) a nebolo sporné, ţe medzi účastníkmi existovala ústna dohoda,

ţe po doplatení celej kúpnej ceny ţalovaní prevedú predmetné nehnuteľnosti na ţalobcov

a nebola uzatvorená ţiadna písomná zmluva o budúcej zmluve, ani kúpnopredajná zmluva.

Ţalobcovia v konaní vzniesli námietku premlčania pokiaľ išlo o vrátenie sumy 350 000,-- Sk

(11 617,87 Sk) a na všetky plnenia a platby realizované pred 28. novembrom 2004. Ţalovaní

podľa uplatnili voči ţalobcom obranu proti ich návrhu a ţiadali vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur), ktoré spočívalo

v bezplatnom uţívaní nehnuteľnosti od júna 2005 do 18. novembra 2008. S poukazom

na ustanovenie § 46 ods. 1, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uzavrel, ţe v prejednávanej veci nebola dodrţaná písomná forma zmluvy o budúcej

zmluve, pričom nedodrţanie písomnej formy robí tento právny úkon neplatným a poskytnutú

zálohu kúpnej ceny za nehnuteľnosť v prípade, ţe kúpna zmluva nebola uzatvorená, je

potrebné povaţovať za plnenie bez právneho dôvodu. Ţalobcovia poskytnutím zálohy

350 000,-- Sk (11.617,87 Eur) na kúpu nehnuteľnosti 13. augusta 1997 tak plnili bez právneho

dôvodu a ţalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie, pričom so vznesenou námietkou

premlčania sa podľa názoru odvolacieho súdu vysporiadal súd prvého stupňa nesprávne.

Uviedol, ţe v prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie vzniká

od vzniku tohto právneho úkonu a teda objektívna premlčacia doba začne plynúť od jeho

vzniku. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, ţe

bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. V prípade poskytnutia peňaţného

plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva

bezdôvodným obohatením v okamihu, keď zo strany predávajúceho došlo k odmietnutiu

predaja, prípadne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa vytvorí stav, z ktorého bolo

zrejmé, ţe prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční. Zdôraznil však, ţe

objektívnu premlčaciu dobu nemoţno prekročiť, hoci by tu boli ešte podmienky pre plynutie

subjektívnej premlčacej doby. V prejednávanej veci bolo nesporným, ţe ţalobcovia plnili ako

zálohu na budúcu kúpu nehnuteľnosti sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) 13. augusta 1997.

Keďţe zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola neplatným právnym úkonom, ţalobcovia plnili

na základe absolútne neplatného právneho úkonu, kedy pre začiatok plynutia objektívnej

trojročnej premlčacej doby je rozhodijúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu

skutočne došlo. K odovzdaniu zálohy došlo 13. augusta 1997, kedy začala plynúť trojročná

4

objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku a skončila 13. augusta 2000. Keďţe

ţalobcovia sa svojho nároku podanou ţalobou domáhali na súde aţ 28. novembra 2006, bolo

potrebné povaţovať vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a rozsudok súdu prvého

stupňa v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmeniť a ţalobu

pre premlčanie nároku zamietnuť. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe je právne bezvýznamé, ţe

subjektívna premlčacia doba začala podľa názoru súdu prvého stupňa plynúť niekedy

v mesiaci máj 2005, kedy sa prípadne uţ vytvoril taký stav, z ktorého bolo zrejmé, ţe prevod

nehnuteľnosti nebude realizovaný, pretoţe táto lehota začala plynúť aţ po uplynutí

objektívnej premlčacej doby, keďţe objektívnu premlčaciu dobu nemoţno prekročiť.

Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 5 385,38 Eur, ako aj v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne

právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav, a nevysporiadanie sa so všetkými

dôkazmi ktoré v konaní vyšli najavo, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, do časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk

(11 617,87 Eur), v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol,

podali ţalobcovia dovolanie s poukazom na ustanovenie § 236 ods. 1, § 238 ods. 1 a § 241

a ţiadali, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p), pretoţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobcovia poskytli

ţalovaným 13. augusta 1997 sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) ako zálohu, ktorá mala

slúţiť ako predmet budúceho záväzku kúpnej ceny za odpredaj predmetnej nehnuteľnosti.

Táto skutočnosť bola potvrdená tak ţalobcami ako aj ţalovanými a je konštatovaná aj

v odôvodneniach oboch súdov niţších stupňov. V konaní bolo tieţ preukázané, ţe medzi

účastníkmi existovalo dojednanie budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti.

Ţalovaní v konaní nepopreli, ţe sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) prevzali ako zálohu

z pripravovanej kúpnej zmluvy a podľa tvrdenia ţalobcov zaplatili ţalovaným ďalšie sumy

v súvislosti s pripravovanou kúpnou zmluvou, pričom preddavky splácali aţ do mája 2005.

Uviedli, ţe v konaní bolo tieţ preukázané, ţe k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť aţ

po termíne, keď ţalovaní splatia pôţičku v S., a.s., nakoľko na predmete prevodu v čase

dojednania viazla ťarcha.

Ţalovaní v písomnom vyjadrení uviedli, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej

časti pokladajú za vecne správny, pretoţe medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva

o budúcej zmluve, a z dôvodu jej absencie nemohol vzniknúť ţiadny právny dôvod

na poskytnutie sumy 11 617,87 Eur (350 000,-- Sk). Preto uţ pri odovzdávaní tejto sumy

nebol daný dôvod, pre ktorý by mali ţalobcovia poskytnúť preddavok na kúpu nehnuteľnosti.

Zo skutočnosti, ţe ţalovaní umoţnili ţalobcom uţívať nehnuteľnosť, nemohol byť vyvodený

záver o úmysle uskutočniť aj prevod vlastníctva k nej. Ţalobcovia sa snaţia vyvolať dojem, ţe

aj mesačné platby vo výške 1 750,-- Sk (58,08 Eur) boli splátkami na budúcu kúpnu cenu za

nehnuteľnosť, tento argument však v konaní nebol preukázaný a odvolací súd v tejto časti

pre nepreskúmateľnosť rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, ţe tieto mesačné platby boli platbami riadneho

nájomného. Ţalovaní ďalej uviedli, ţe aj v prípade, keď eventuálne prejavili ochotu po 10

rokoch nájmu predať nehnuteľnosť ţalobcom, tento prejav vôle nemohol byť po obsahovej

stránke tým istým prísľubom, ktorý bol daný pôvodne, ale mohol byť len novým

a kvalitatívne iným prísľubom. V auguste 1997 sa účastníci ústne dohodli na kúpe

nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ţalobcovia nemali dostatok finančných prostriedkov na jej

kúpu, s čím ţalovaní po zistení tejto skutočnosti neboli spokojní. Ţalovaní preto ústne vyzvali

ţalobcov na vypratanie nehnuteľnosti. Ţalobcovia nepodnikli za 10 rokov ţiadne kroky

k tomu, aby bola predmetná kúpna zmluva uzavretá a aby doplatili zvyšok kúpnej ceny.

Z uvedeného je moţné vyvodiť záver, ţe účastníci nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu

na predmetnú nehnuteľnosť. Vrátenie preddavku by pôsobilo ako krajne nespravodlivé

a v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe jeho prijatím mali ţalovaní z odplatného uţívania

nehnuteľnosti aspoň nejaký majetkový prospech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je opodstatnené.

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

6

V zmysle , môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá pocesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ ,

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva argumentácia, ktorá obsahuje ich výhrady voči

právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, teda namietajú, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 519 956,-- Sk

(17 259,37 Eur) z titulu, ţe so ţalovanými uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej im ţalovaní

odpredajú rodinný dom vedený Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Nové Zámky

so súp. č. 2845 v k.ú. Nána s priľahlými parcelami č. 1766/337, 1766/338, 1766/339, 1766/77,

7

a 1766/149, za dohodnutú kúpnu cenu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur). Na základe tejto

dohody im ţalovaní dali nehnuteľnosť do uţívania a ţalobcovia im 13. augusta 1997

odovzdali zálohu vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur). Vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia

nedoplatili ţalovaným zvyšok kúpnej ceny v dohodnutej lehote a tieţ z dôvodu, ţe

na nehnuteľnosť bolo zriadené záloţné právo, po vzájomnej dohode účastníkov ţalobcovia

začali ţalovaným splácať mesačne sumu 1 750,-- Sk (58,08 Eur), ktorá zodpovedala

mesačným splátkam úveru (podľa ţalovaných išlo o nájomné za uţívanie nehnuteľnosti –

pozn. dovolacieho súdu) a od roku 1998 platili tieţ poistné a daň z nehnuteľnosti,

čo v celkovej výške predstavuje poţadovanú sumu. K odpredaju nehnuteľnosti nedošlo

a zo správania ţalovaných je zrejmé, ţe svoj prísľub nemienia splniť.

Okresný súd, ktorý ţalobe v prevaţnej časti vyhovel (v rozsahu 350 000 + 162 240 =

512 240,-- Sk – 11 617,87+5 385,38=17 003,25 Eur) vychádzal z názoru, ţe táto suma

predstavuje preddavok na kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom

budúcej kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo. Uplatnený nárok preto povaţoval za

bezdôvodné obohatenie podľa , získané z právneho dôvodu

ktorý odpadol, keď počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uplatneného nároku

vzhľadom na ţalovanými vznesenú námietku premlčania stanovil na máj 2005 (kedy bola

zaplatená posledná splátka zálohy na zamýšľanú kúpnu zmluvu), z čoho vyvodil, ţe

ţalobcovia uplatnili svoj nárok na súde (28. novembra 2006 – pozn. dovolacieho súdu)

v rámci objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia zálohu na budúcu kúpnu zmluvu vo výške

350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zaplatili ţalovaným 13. augusta 1997 za situácie, kedy zmluva

o budúcej kúpnej zmluve je absolútne neplatná, ţalobcovia tak plnili na základe albsolútne

neplatného právneho úkonu a preto pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je

rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Keďţe k odovzdaniu

zálohy došlo 13. augusta 1997, doba na uplatnenie nároku skončila 13. augusta 2000.

Ţalobcovia tak svoj nárok 28. novembra 2006 uplatnili na súde po uplynutí objektívnej aj

subjetívnej premlčacej dobe, takţe ţalovanými vznesená námietka premlčania je dôvodná.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk

(11 617 87 Eur) zmenil a ţalobu zamietol a v časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk

(5 385,38 Eur) napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz.

Podľa ustanovenia , právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, ţe

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov

odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obahatenia teda platí špeciálna úprava

v ustanovení . V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená

tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna.

Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, ţe ak skončí

plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemoţno

právo priznať.

Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa neviaţe k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby

podľa , ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného

o tom, ţe na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

Podľa ustanovenia v platnom znení a tieţ v znení

platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie (13. augusta 1997), platí, ţe na to,

čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, ţe

9

pokiaľ pred uzavretím zmluy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho

záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, ţe v pochybnostiach sa

plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok

na plnenie ešte len vzniknúť, povaţuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce

plnenie. Podstatné je, ţe plnenie bolo poskytnuté predtým, neţ malo dôjsť k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy a ţe bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou

kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo

na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod,

na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa

ustanovenia je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu

o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná.

Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, účastníci jednali o predaji

predmetných nehnuteľností, kedy aj uvaţovali o uzatvorení kúpnej zmluvy. Účastníci

netvrdili a v konaní ani nebolo preukázané, ţe by medzi nimi bola uzatvorená zmluva

o budúcej kúpnej zmluve, preto úvahy odvolacieho súdu o jej absolútnej neplatnosti boli

pre rozhodnutie tejto veci bez právneho významu. Ţalobcovia 13. augusta 1997 vopred

zaplatili ţalovaným čiastku 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) za tieto nehnuteľnosti, pričom táto

platba mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté ţalovaným

skôr, neţ došlo ku kúpe nehnuteľností a ţalovanými bola táto suma prijatá v súvislosti

so zamýšľaným predajom. Túto skutočnosť ţiaden z účastníkov v konaní nespochybnil

a vyplýva aj z čestného prehlásenia z 13. augusta 1997 podpísaného ţalovaným 1/

na Matričnom úrade v Štúrove, v ktorom vyhlasuje, ţe prevzal od ţalobcu 1/ sumu

350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) ...“ako zálohu na nehnuteľnosť a zariadenia“ (por. Čestné

prehlásenie z 13. augusta 1997). S poukazom na vyššie uvedené je potom v predmetnej veci

potrebné vychádzať z toho, ţe uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (vo výške

350 000,-- Sk – 11 617,87 Eur) poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa

nerealizovala, treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2

je rozhodujúci okamţik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa

ustanovenia nemôţe dôjsť skôr, neţ bezdôvodné

10

obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môţe začať plynúť najskôr začiatkom

objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol ( ), vzniká okamţikom, kedy odpadol

právny dôvod uţ poskytnutého plnenia.

Ak teda v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných nehnuteľností ţalobcovia

poskytli ţalovaným peňaţnú čiastku vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) 13. augusta 1997

a ţalovaní túto čiastku prijali ako preddavok (zálohu) na budúce plnenia zo zamýšľanej

kúpnej zmluvy, stal sa bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy ţalovaní odmietli

nehnuteľnosti ţalobcom predať, príp., kedy vytvorili stav z ktorého bolo zrejmé, ţe kúpa

nebude realizovaná. Aţ týmto okamţikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého

ţalobcovia plnili ţalovaným. Touto otázkou sa však odvolací súd nezaoberal.

Z uvedeného vyplýva, ţe právny názor odvolacieho súdu o počiatku plynutia

premlčacej doby nie je správny a jeho záver o premlčaní uplatneného nároku je predčasný,

pretoţe dostatočným právnym dôvodom na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu

je aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý (na rozdiel

od kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve) nie je jeho forma predpísaná. Ak sa

zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy

odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu,

teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril

stav, z ktorého je zrejmé, ţe kúpa uţ nebude realizovaná. Povinnosťou odvolacieho súdu

preto bolo bezpečne zistiť, kedy sa ţalobcovia dozvedeli, ţe uvaţovaná kúpa nebude

uskutočnená, pretoţe aţ týmto okamihom začína plynúť (v danom prípade) tak subjektívna,

ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy, teda nie uţ odo dňa jej odovzdania.

Pretoţe odvolací súd posúdil začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia nesprávne, je opodstatnená dovolacia námietka, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa

v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie

konanie. Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný; v novom rozhodnutí

rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania ( ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová