Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 76 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (87)538/360608.b7c3c2.pdf
PDF · 175.7 KB
No categories available
4Cdo/256/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4 Cdo 256/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. R., bývajúceho
v K., 2/ A. R., bývajúcej v K., obaja zastúpení JUDr I. M., advokátkou v K., proti ţalovaným
1/ V. P., bývajúcemu v N., 2/ M. P., bývajúcej v N., o 17 259,38 Eur s príslušenstvom
(519 956,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5 C 246/2006,
o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010 sp. zn.
9 Co 184/2009, 9Co 185/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010
sp. zn. 9 Co 184/2009, 9 Co 185/2009 v napadnutej zmeňujúcej časti týkajúcej sa sumy
11 617,87 Eur z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 23. decembra 2008 č.k. 5 C 246/2006-288
uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom sumu 512 240,-- Sk
(17 003,25 Eur) a náhradu trov konania v sume 248 223,60 Sk (8 239,51 Eur) do 3 dní,
vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcom uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov
konania v sume 2 663,60 Sk (88,42 Eur) do 3 dní. Uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal
preukázané, ţe účastníci od augusta 1997 do októbra 2007 chceli uzatvoriť kúpnopredajnú
zmluvu na nehnuteľnosť, k realizácii ktorej však nedošlo. Predmetom konania je tak nárok
ţalobcov na zaplatenie sumy 519 956,-- Sk (17 259,38 Eur), rovnajúcej sa preddavku
na kúpnu cenu, ktorú ţalobcovia poskytli ţalovaným na odpredaj domovej nehnuteľnosti
a preto uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu,
na vydanie ktorého majú ţalobcovia nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Finančné plnenie vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) a čiastky po 1 750,-- Sk (58,08 Eur)
mesačne spolu vo výške 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) poskytnuté ţalobcami ţalovaným
posúdil súd ako zálohu na kúpnu cenu a z toho vyplývajúce bezdôvodné obohatenie, keď
mesačné platby vo výške 1 750,-- Sk (58 08 Eur) nepovaţoval za platby na nájomné. Zaoberal
sa tieţ ţalovanými vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, ţe pre určenie začiatku
premlčacej doby pri sumách poskytnutých v súvislosti s prípravou kúpnej zmluvy bolo
potrebné zistiť skutočný úmysel a prejavy ţalobcov a ţalovaných, skúmať obsah ich
doterajších konaní, dôvody pre ktoré zo zamýšľanej zmluvy zišlo, aby súd takto mohol
posúdiť, či právny dôvod zanikol a kedy. Na základe vykonaného dokazovania počiatok
plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby ustálil súd prvého stupňa na máj 2005, kedy
zo strany ţalobcov bola zaplatená posledná splátka zálohy na kúpnu zmluvu a zároveň bola
prevzatá ţalovanými, pretoţe týmto dňom ţalovaní získali bezdôvodné obohatenie.
Ţalobcovia tak svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili na súde v rámci
objektívnej trojročnej premlčacej dobe, pretoţe ţaloba bola doručená na súd 28. novembra
2006. Ţalobcovia však svoj nárok uplatnili na súde i v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe, pretoţe dňom, kedy sa ţalobcovia skutočne dozvedeli o tom, ţe na ich úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil, je 30. október 2006, keďţe
do tohto času malo dôjsť k realizácii kúpnopredajnej zmluvy. Keďţe súd nárok ţalobcov
posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nepriznal im z uplatnenej pohľadávky sumu 6 716,-- Sk
[správne 7 716,-- Sk (256,12 Eur) - pozn. dovolacieho súdu], ktorá predstavovala poistné
a daň z domovej nehnuteľnosti, pretoţe nehnuteľnosti uţívali a ich povinnosťou bolo platiť
poistné a daň, preto v tejto časti ţalobu zamietol. Pokiaľ ţalovaní ţiadali s poukazom na § 98
vety druhej O.s.p. započítať sumu 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur) ako nájomné za uţívanie
nehnuteľnosti za obdobie od júna 2005 do 18. novembra 2008, nebolo moţné túto
pohľadávku započítať z dôvodu, ţe táto nie je započitateľná pretoţe nie je splatná, keďţe
ţalovaní si ju pred začatím konania u ţalobcov neuplatňovali a na započítanie je potrebné
splnenie všetkých predpokladov. Preto sa súd otázkou započítania zaoberal len ako obranou
zo strany ţalovaných. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2
O.s.p., vznikom trov na právnom zastúpení a čiastočným úspechom účastníkov v konaní.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. mája 2010 sp. zn. 9 Co 184/2009, 9 Co 185/2009
na odvolanie oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
do sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) a v časti týkajúcej sa
povinnosti ţalovaných zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 1. apríla
2009 č.k. 5 C 246/2006-315 (ktorým zamietol návrh ţalobcov na doplnenie rozsudku) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v konaní
bolo preukázané, ţe ţalobcovia zaplatili ţalovaným v hotovosti 13. augusta 1997 sumu
350 000,-- Sk (11 617,87 Sk) a nebolo sporné, ţe medzi účastníkmi existovala ústna dohoda,
ţe po doplatení celej kúpnej ceny ţalovaní prevedú predmetné nehnuteľnosti na ţalobcov
a nebola uzatvorená ţiadna písomná zmluva o budúcej zmluve, ani kúpnopredajná zmluva.
Ţalobcovia v konaní vzniesli námietku premlčania pokiaľ išlo o vrátenie sumy 350 000,-- Sk
(11 617,87 Sk) a na všetky plnenia a platby realizované pred 28. novembrom 2004. Ţalovaní
podľa § 98 O.s.p. uplatnili voči ţalobcom obranu proti ich návrhu a ţiadali vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur), ktoré spočívalo
v bezplatnom uţívaní nehnuteľnosti od júna 2005 do 18. novembra 2008. S poukazom
na ustanovenie § 46 ods. 1, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uzavrel, ţe v prejednávanej veci nebola dodrţaná písomná forma zmluvy o budúcej
zmluve, pričom nedodrţanie písomnej formy robí tento právny úkon neplatným a poskytnutú
zálohu kúpnej ceny za nehnuteľnosť v prípade, ţe kúpna zmluva nebola uzatvorená, je
potrebné povaţovať za plnenie bez právneho dôvodu. Ţalobcovia poskytnutím zálohy
350 000,-- Sk (11.617,87 Eur) na kúpu nehnuteľnosti 13. augusta 1997 tak plnili bez právneho
dôvodu a ţalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie, pričom so vznesenou námietkou
premlčania sa podľa názoru odvolacieho súdu vysporiadal súd prvého stupňa nesprávne.
Uviedol, ţe v prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie vzniká
od vzniku tohto právneho úkonu a teda objektívna premlčacia doba začne plynúť od jeho
vzniku. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, ţe
bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. V prípade poskytnutia peňaţného
plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva
bezdôvodným obohatením v okamihu, keď zo strany predávajúceho došlo k odmietnutiu
predaja, prípadne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa vytvorí stav, z ktorého bolo
zrejmé, ţe prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční. Zdôraznil však, ţe
objektívnu premlčaciu dobu nemoţno prekročiť, hoci by tu boli ešte podmienky pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby. V prejednávanej veci bolo nesporným, ţe ţalobcovia plnili ako
zálohu na budúcu kúpu nehnuteľnosti sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) 13. augusta 1997.
Keďţe zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola neplatným právnym úkonom, ţalobcovia plnili
na základe absolútne neplatného právneho úkonu, kedy pre začiatok plynutia objektívnej
trojročnej premlčacej doby je rozhodijúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu
skutočne došlo. K odovzdaniu zálohy došlo 13. augusta 1997, kedy začala plynúť trojročná
objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku a skončila 13. augusta 2000. Keďţe
ţalobcovia sa svojho nároku podanou ţalobou domáhali na súde aţ 28. novembra 2006, bolo
potrebné povaţovať vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a rozsudok súdu prvého
stupňa v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmeniť a ţalobu
pre premlčanie nároku zamietnuť. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe je právne bezvýznamé, ţe
subjektívna premlčacia doba začala podľa názoru súdu prvého stupňa plynúť niekedy
v mesiaci máj 2005, kedy sa prípadne uţ vytvoril taký stav, z ktorého bolo zrejmé, ţe prevod
nehnuteľnosti nebude realizovaný, pretoţe táto lehota začala plynúť aţ po uplynutí
objektívnej premlčacej doby, keďţe objektívnu premlčaciu dobu nemoţno prekročiť.
Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 5 385,38 Eur, ako aj v časti
týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne
právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav, a nevysporiadanie sa so všetkými
dôkazmi ktoré v konaní vyšli najavo, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, do časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk
(11 617,87 Eur), v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol,
podali ţalobcovia dovolanie s poukazom na ustanovenie § 236 ods. 1, § 238 ods. 1 a § 241
O.s.p. a ţiadali, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p), pretoţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobcovia poskytli
ţalovaným 13. augusta 1997 sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) ako zálohu, ktorá mala
slúţiť ako predmet budúceho záväzku kúpnej ceny za odpredaj predmetnej nehnuteľnosti.
Táto skutočnosť bola potvrdená tak ţalobcami ako aj ţalovanými a je konštatovaná aj
v odôvodneniach oboch súdov niţších stupňov. V konaní bolo tieţ preukázané, ţe medzi
účastníkmi existovalo dojednanie budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti.
Ţalovaní v konaní nepopreli, ţe sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) prevzali ako zálohu
z pripravovanej kúpnej zmluvy a podľa tvrdenia ţalobcov zaplatili ţalovaným ďalšie sumy
v súvislosti s pripravovanou kúpnou zmluvou, pričom preddavky splácali aţ do mája 2005.
Uviedli, ţe v konaní bolo tieţ preukázané, ţe k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť aţ
po termíne, keď ţalovaní splatia pôţičku v S., a.s., nakoľko na predmete prevodu v čase
dojednania viazla ťarcha.
Ţalovaní v písomnom vyjadrení uviedli, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
časti pokladajú za vecne správny, pretoţe medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva
o budúcej zmluve, a z dôvodu jej absencie nemohol vzniknúť ţiadny právny dôvod
na poskytnutie sumy 11 617,87 Eur (350 000,-- Sk). Preto uţ pri odovzdávaní tejto sumy
nebol daný dôvod, pre ktorý by mali ţalobcovia poskytnúť preddavok na kúpu nehnuteľnosti.
Zo skutočnosti, ţe ţalovaní umoţnili ţalobcom uţívať nehnuteľnosť, nemohol byť vyvodený
záver o úmysle uskutočniť aj prevod vlastníctva k nej. Ţalobcovia sa snaţia vyvolať dojem, ţe
aj mesačné platby vo výške 1 750,-- Sk (58,08 Eur) boli splátkami na budúcu kúpnu cenu za
nehnuteľnosť, tento argument však v konaní nebol preukázaný a odvolací súd v tejto časti
pre nepreskúmateľnosť rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, ţe tieto mesačné platby boli platbami riadneho
nájomného. Ţalovaní ďalej uviedli, ţe aj v prípade, keď eventuálne prejavili ochotu po 10
rokoch nájmu predať nehnuteľnosť ţalobcom, tento prejav vôle nemohol byť po obsahovej
stránke tým istým prísľubom, ktorý bol daný pôvodne, ale mohol byť len novým
a kvalitatívne iným prísľubom. V auguste 1997 sa účastníci ústne dohodli na kúpe
nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ţalobcovia nemali dostatok finančných prostriedkov na jej
kúpu, s čím ţalovaní po zistení tejto skutočnosti neboli spokojní. Ţalovaní preto ústne vyzvali
ţalobcov na vypratanie nehnuteľnosti. Ţalobcovia nepodnikli za 10 rokov ţiadne kroky
k tomu, aby bola predmetná kúpna zmluva uzavretá a aby doplatili zvyšok kúpnej ceny.
Z uvedeného je moţné vyvodiť záver, ţe účastníci nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu
na predmetnú nehnuteľnosť. Vrátenie preddavku by pôsobilo ako krajne nespravodlivé
a v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe jeho prijatím mali ţalovaní z odplatného uţívania
nehnuteľnosti aspoň nejaký majetkový prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá pocesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva argumentácia, ktorá obsahuje ich výhrady voči
právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, teda namietajú, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 519 956,-- Sk
(17 259,37 Eur) z titulu, ţe so ţalovanými uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej im ţalovaní
odpredajú rodinný dom vedený Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Nové Zámky
so súp. č. 2845 v k.ú. Nána s priľahlými parcelami č. 1766/337, 1766/338, 1766/339, 1766/77,
a 1766/149, za dohodnutú kúpnu cenu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur). Na základe tejto
dohody im ţalovaní dali nehnuteľnosť do uţívania a ţalobcovia im 13. augusta 1997
odovzdali zálohu vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur). Vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia
nedoplatili ţalovaným zvyšok kúpnej ceny v dohodnutej lehote a tieţ z dôvodu, ţe
na nehnuteľnosť bolo zriadené záloţné právo, po vzájomnej dohode účastníkov ţalobcovia
začali ţalovaným splácať mesačne sumu 1 750,-- Sk (58,08 Eur), ktorá zodpovedala
mesačným splátkam úveru (podľa ţalovaných išlo o nájomné za uţívanie nehnuteľnosti –
pozn. dovolacieho súdu) a od roku 1998 platili tieţ poistné a daň z nehnuteľnosti,
čo v celkovej výške predstavuje poţadovanú sumu. K odpredaju nehnuteľnosti nedošlo
a zo správania ţalovaných je zrejmé, ţe svoj prísľub nemienia splniť.
Okresný súd, ktorý ţalobe v prevaţnej časti vyhovel (v rozsahu 350 000 + 162 240 =
512 240,-- Sk – 11 617,87+5 385,38=17 003,25 Eur) vychádzal z názoru, ţe táto suma
predstavuje preddavok na kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom
budúcej kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo. Uplatnený nárok preto povaţoval za
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, získané z právneho dôvodu
ktorý odpadol, keď počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uplatneného nároku
vzhľadom na ţalovanými vznesenú námietku premlčania stanovil na máj 2005 (kedy bola
zaplatená posledná splátka zálohy na zamýšľanú kúpnu zmluvu), z čoho vyvodil, ţe
ţalobcovia uplatnili svoj nárok na súde (28. novembra 2006 – pozn. dovolacieho súdu)
v rámci objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia zálohu na budúcu kúpnu zmluvu vo výške
350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zaplatili ţalovaným 13. augusta 1997 za situácie, kedy zmluva
o budúcej kúpnej zmluve je absolútne neplatná, ţalobcovia tak plnili na základe albsolútne
neplatného právneho úkonu a preto pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Keďţe k odovzdaniu
zálohy došlo 13. augusta 1997, doba na uplatnenie nároku skončila 13. augusta 2000.
Ţalobcovia tak svoj nárok 28. novembra 2006 uplatnili na súde po uplynutí objektívnej aj
subjetívnej premlčacej dobe, takţe ţalovanými vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk
(11 617 87 Eur) zmenil a ţalobu zamietol a v časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk
(5 385,38 Eur) napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, ţe
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov
odo dňa, keď k nemu došlo.
Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obahatenia teda platí špeciálna úprava
v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená
tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna.
Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, ţe ak skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemoţno
právo priznať.
Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa neviaţe k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného
o tom, ţe na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.
Podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tieţ v znení
platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie (13. augusta 1997), platí, ţe na to,
čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, ţe
pokiaľ pred uzavretím zmluy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho
záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, ţe v pochybnostiach sa
plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok
na plnenie ešte len vzniknúť, povaţuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce
plnenie. Podstatné je, ţe plnenie bolo poskytnuté predtým, neţ malo dôjsť k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy a ţe bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou
kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo
na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod,
na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa
ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu
o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná.
Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, účastníci jednali o predaji
predmetných nehnuteľností, kedy aj uvaţovali o uzatvorení kúpnej zmluvy. Účastníci
netvrdili a v konaní ani nebolo preukázané, ţe by medzi nimi bola uzatvorená zmluva
o budúcej kúpnej zmluve, preto úvahy odvolacieho súdu o jej absolútnej neplatnosti boli
pre rozhodnutie tejto veci bez právneho významu. Ţalobcovia 13. augusta 1997 vopred
zaplatili ţalovaným čiastku 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) za tieto nehnuteľnosti, pričom táto
platba mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté ţalovaným
skôr, neţ došlo ku kúpe nehnuteľností a ţalovanými bola táto suma prijatá v súvislosti
so zamýšľaným predajom. Túto skutočnosť ţiaden z účastníkov v konaní nespochybnil
a vyplýva aj z čestného prehlásenia z 13. augusta 1997 podpísaného ţalovaným 1/
na Matričnom úrade v Štúrove, v ktorom vyhlasuje, ţe prevzal od ţalobcu 1/ sumu
350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) ...“ako zálohu na nehnuteľnosť a zariadenia“ (por. Čestné
prehlásenie z 13. augusta 1997). S poukazom na vyššie uvedené je potom v predmetnej veci
potrebné vychádzať z toho, ţe uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (vo výške
350 000,-- Sk – 11 617,87 Eur) poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa
nerealizovala, treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).
Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamţik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.
K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa
ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôţe dôjsť skôr, neţ bezdôvodné
obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môţe začať plynúť najskôr začiatkom
objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzniká okamţikom, kedy odpadol
právny dôvod uţ poskytnutého plnenia.
Ak teda v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných nehnuteľností ţalobcovia
poskytli ţalovaným peňaţnú čiastku vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) 13. augusta 1997
a ţalovaní túto čiastku prijali ako preddavok (zálohu) na budúce plnenia zo zamýšľanej
kúpnej zmluvy, stal sa bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy ţalovaní odmietli
nehnuteľnosti ţalobcom predať, príp., kedy vytvorili stav z ktorého bolo zrejmé, ţe kúpa
nebude realizovaná. Aţ týmto okamţikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého
ţalobcovia plnili ţalovaným. Touto otázkou sa však odvolací súd nezaoberal.
Z uvedeného vyplýva, ţe právny názor odvolacieho súdu o počiatku plynutia
premlčacej doby nie je správny a jeho záver o premlčaní uplatneného nároku je predčasný,
pretoţe dostatočným právnym dôvodom na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu
je aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý (na rozdiel
od kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve) nie je jeho forma predpísaná. Ak sa
zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy
odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu,
teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril
stav, z ktorého je zrejmé, ţe kúpa uţ nebude realizovaná. Povinnosťou odvolacieho súdu
preto bolo bezpečne zistiť, kedy sa ţalobcovia dozvedeli, ţe uvaţovaná kúpa nebude
uskutočnená, pretoţe aţ týmto okamihom začína plynúť (v danom prípade) tak subjektívna,
ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy, teda nie uţ odo dňa jej odovzdania.
Pretoţe odvolací súd posúdil začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia nesprávne, je opodstatnená dovolacia námietka, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa
§ 243b ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie. Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný; v novom rozhodnutí
rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová