Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 1. V. XXX/XX, A. XX/XXXX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 6 074,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. - 94 zo dňa 17. októbra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 139,08 Eur pokračujúc v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti pod sankciou straty výhody splátok v prípade ich riadneho a včasného neplatenia určil súd prvej inštancie v I. výroku svojho rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 17. 07. 2018 sa pôvodný žalobca - - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3424,91 Eur ako dlžnej istiny úveru spolu s úrokom z istiny vo výške 2 649,14 Eur vyčísleným do 30. 04. 2018, riadnym úrokom vo výške 19,9 % ročne z istiny od 01. 05. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny od 01. 05. 2018 do zaplatenia.

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 454,41 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 424,91 Eur v splátkach po 67,- Eur mesačne s tým, že prvú splátku žalovaný zaplatí žalobcovi prvý mesiac, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky bude zasielať na účet žalobcu vždy najneskôr do 25. dňa toho ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (I. výrok); vo zvyšku po výšku 1 619,64 Eur s príslušenstvom a zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,09% (zrejme mal na mysli žalobou uplatnených 19,9% - poznámka odvolacieho súdu) ročne zo sumy 3 424,91 Eur počnúc od 01. 05. 2018 do zaplatenia žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol (II. výrok); priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov sporu v rozsahu 46,68% (III. výrok) a konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok).

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 09. 11. 2013 uzavrel pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške istiny 3 500,- Eur. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 19,9 % ročne, RPMN vo výške 22,53 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,84 %. Žalovaný sa v zmysle úverovej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 8 157,62 Eur (istina úveru 3 500,- Eur + celková výška nákladov 4 657,62 Eur) v 120 mesačných splátkach po 72,95 Eur, splatných v 20. deň kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 20. 12. 2013 a termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený v zmluve dňom 20. 11. 2023. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo sumu 1 124,- Eur, ktorá bola právnym predchodcom terajšieho žalobcu v časti 75,09 Eur započítaná na istinu, v časti 884,81 Eur na úrok a v časti 164,14 Eur na poplatky. Žalovaný bol v omeškaní s platením splátok, preto právny predchodca terajšieho žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle a ku dňu 31. 08. 2015, ktorý k danému dňu podľa žalobcu činil 4 001,- Eur v členení istina 3 424,91 Eur, úrok 571,44 Eur a poplatky za upomienky 4,65 Eur.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce sa riadia ustanoveniami a nasl. (ďalej aj „“) o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, teda poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnenie žalobcu požadovať vrátenie úveru pre omeškanie žalovaného ako dlžníka so splácaním úveru vyplýva z ustanovenia . Nárok na úrok z omeškania z istiny prvoinštančný súd priznal s poukazom na a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný len nárok žalobcu na istinu vo výške 3 424,91 Eur, na zmluvný riadny úrok a úrok z omeškania do zosplatnenia úveru spolu vo výške 571,43 Eur, na úrok z omeškania od zosplatnenia do 30. 04. 2018 vo výške 461,06 Eur a na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 424,91 Eur od 01. 05. 2018 do zaplatenia. Nárok na dohodnuté zmluvné úroky mal žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie len do okamihu zosplatnenia úveru, t. j. do 31. 08. 2015 (súd prvej inštancie na niektorých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza tento dátum, inde zas dátum 20. 02. 2015, z údajov z listín - špecifikácia úrokov do predčasného zosplatnenia úveru na č. l. 7 a 8 spisu a aktuálneho stavu úveru ku dňu 30. 04. 2018 na č. l. 11 až 13 spisu však jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o 31. 08. 2015 - poznámka odvolacieho súdu). Podľa názoru súdu prvej inštancie po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie sa s plnením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania a zaniká nárok na zmluvné úroky. Súd prvej inštancie konštatoval, že niet zákonného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. ani otázku platenia zmluvného úroku po zosplatnení úveru výslovne neriešia. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, napr. úroky z omeškania. Podľa súdu prvej inštancie ak by veriteľovi patrili popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, spotrebiteľ by tak bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a došlo by k popretiu účinkov veriteľom vyvolanej zmeny spôsobu splatnosti záväzku a veriteľovi by patrili úroky tak, ako keby nedošlo k žiadnej zmene, zatiaľ čo spotrebiteľ by bol oproti veriteľovi znevýhodnený tým, že aj napriek tomu, že došlo k zmene stavu jeho pohľadávky bol by zaťažený rovnakými povinnosťami ako keby k žiadnej zmene nedošlo. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného v zmysle , ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu ( ).V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Ani zo samotného znenia ustanovenia nevyplýva, že po vyhlásení splatnosti úveru sa naďalej úročí istina úveru až do zaplatenia. Naopak podľa ustanovenia má veriteľ právo na zaplatenie úrokov do vrátenia peňažných prostriedkov iba v prípade, že dôjde k predčasnému vyplateniu pohľadávky dlžníkom. Z ustanovení a , v zmysle ktorých úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky, ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú

splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú súd prvej inštancie vyvodil, že ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti, dlžník už formou splátok neplní svoj záväzok a teda niet dôvodu, aby naďalej plynula splatnosť úrokov zo splátok, na ktoré už dlžník nemá nárok. Z daného je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že ak zanikne dlžníkovi možnosť zaplatiť veriteľovi poskytnutý úver formou splátok, zaniká jeho povinnosť platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivým splátkam potom, ako došlo k zosplatneniu celého úveru. A teda zaniká aj povinnosť dlžníka platiť veriteľovi z poskytnutej istiny ďalšie úroky po zosplatnení dlhu.

5. Napokon súd prvej inštancie zdôraznil a poukázal na to, že pre prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa platí povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa ( ).

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu povolil žalovanému splácať dlh v splátkach.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých predpokladov vychádzal pri určení rozsahu úspechu žalobcu a žalovaného.

8. Po vyhlásení rozsudku na návrh pôvodného žalobcu a so súhlasom toho, kto mal vstúpiť do konania na jeho miesto na základe postúpenia pohľadávky súd prvej inštancie pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu z konania a vstup terajšieho žalobcu na miesto pôvodného žalobcu do konania uznesením č. k. - 137 zo dňa 25. 01. 2019.

9. Proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby podal žalobca včas odvolanie. Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z jeho obsahu však vyplýva, že rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu uvedeného v a , t.j. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (viď nižšie).

10. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci ohľadne jeho záveru, že veriteľovi patria úroky z úveru len do jeho zosplatnenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia videl v tom, že súd prvej inštancie neuviedol, na základe akého ustanovenia právneho predpisu k danému právnemu záveru dospel, pričom súd ako štátny orgán môže konať len na základe a v medziach zákona. Uvedený záver súdu prvej inštancie považoval žalobca za odporujúci zákonnej úprave - v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „“) a , z ktorých žalobca vyvodil záver, že veriteľovi patrí úrok z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov (istiny úveru) do ich vrátenia. V tejto súvislosti poukázal na bod 6.4 obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Taktiež poukázal v tejto súvislosti na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny veriteľom priznáva. Z novších rozhodnutí oprel svoj názor o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16. 08. 2018. Žalobca mal za to, že keďže hlavný záväzok zaplatiť zostávajúcu istinu úveru stále trvá, nezanikol splnením, trvá aj akcesorický záväzok zaplatiť úrok. Zmluvný úrok možno žiadať popri úroku z omeškania, nejedná sa o duplicitné zaťažovanie spotrebiteľa spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože každý z týchto úrokov má iný právny a ekonomický základ. Zmluvný úrok predstavuje odplatu, cenu úveru, odmenu veriteľa za poskytnutie istiny úveru inému do užívania, kým úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka s platením dlhu vyplývajúcou zo zákona. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní tak pribudne ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas znamená len zmenu termínu splatnosti úveru. Žalobca namietal, že názor vyslovený súdom prvej inštancie rozvinutý ad absurdum by znamenal, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka, nakoľko počas doby omeškania by nebol

povinný platiť úrok do zaplatenia istiny, ktorý je zvyčajne vyšší ako úrok z omeškania. Ak by zmluvný úrok patril veriteľovi len do zosplatnenia úveru, stratila sa by sa ekonomická podstata poskytovania úverov z dôvodu, že by veriteľ nemal nárok ani len na vrátenie dojednaných celkových nákladov spojených s úverom, na ktorých sa s dlžníkom pôvodne dohodol v zmluve. Z vlastného protiprávneho konania navyše nikto nemôže mať prospech a súd nemôže takémuto protiprávnemu konaniu a nepoctivosti dlžníka poskytnúť právnu ochranu.

11. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa . preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , ktoré vady nezistil a rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku zmenil podľa z nasledovných dôvodov:

14. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalobcu konkrétnymi okolnosťami odvolací súd vzhliadol len odvolacie dôvody podľa a - inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalobca odvolacie dôvody podľa a v odvolaní nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami ,v ktorých majú spočívať, a to ani odvolací dôvod podľa , nakoľko v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod publikačným č. 2/2016 čiastočná nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces, ale inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolacie dôvody, vlastne neuviedol tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

15. K samotným odvolacím dôvodom podľa a odvolací súd uvádza nasledovné:

16. K odvolaciemu dôvodu podľa :

17. Súd prvej inštancie síce výslovne vo svojich právnych úvahách uviedol, že ani ani výslovne neriešia otázku, dokedy patria veriteľovi zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru, poukázal však na ust. a upravujúce splatnosť úroku v prípade splácania úveru v splátkach, z ktorých vyvodil, že ak dôjde k zániku povinnosti splácať úver v splátkach v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, zanikne následne aj povinnosť platiť úroky po zosplatnení úveru. Preto odvolací dôvod podľa nebol uplatnený dôvodne.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa :

19. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, pretože tento zákon v takýto úver spomedzi spotrebiteľských úverov nevylučoval. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy. Zmluva o úvere je v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení o zmluve o úvere - a nasledujúce.

20. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

22. O povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi dlžnú istinu úveru rozhodol súd prvej inštancie po prijatí žiadnou zo strán nespochybňovaného záveru, že porušenie podmienok zmluvy o úvere zo strany žalovaného oprávňovalo žalobcu požadovať od žalovaného okamžité splatenie úveru. Toto právo žalobcu vyplýva jednak z , jednak z ust. . Navyše odvolaciemu súdu súc viazanému odvolacími dôvodmi neprislúcha preskúmavať záver o splnení zákonných podmienok na zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa . Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku odvolania žalobcu je posúdiť, či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti uplatňovaného nároku zodpovedajúceho dohodnutým úrokom z úveru vo výške 19,90 % p. a. z istiny 3 424,91 Eur za obdobie od 01. 05. 2018 do zaplatenia, ktoré nepriznal žalobcovi s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvný úrok len do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie s platením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania.

23. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu (napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ), prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení nie je teda ustálená.

24. Žalobca neodstúpil od zmluvy o úvere, v súlade so zákonom žalobca zosplatnil úver s príslušenstvom k danému dňu.

25. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa Snahou zákonodarcu o úpravu tejto otázky priamo v bola navrhovaná zmena ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa “. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne: „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa . Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi

v súlade s . Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Povedané inak, ak bol úver dojednaný na dobu 10 rokov, v 3. roku došlo k jeho jednorázovému zosplatneniu podľa , za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa “ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

26. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Z ustanovenia tento moment nevyplýva. Z ust. vyplýva, len odkedy je dlžník povinný platiť úroky. Ustanovenie neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a odsek 3 posledná veta tohto ustanovenia upravuje zmenu v obsahu záväzku platiť úrok v tom smere, že pri predčasnom vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany dlžníka, je tento povinný zaplatiť úrok len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov, t.j. povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou určenou v zmluve. Taktiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ( a ) sa týkajú odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa do 14 dní od jej uzavretia bez uvedenia dôvodu, resp. predčasnej splatnosti úveru. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad. Zo žiadneho ustanovenia , , či nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je do určitej miery aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V rozhodnutí sp. zn. z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie zo zaplatením istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. . Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. z 25. 09. 2003, sp. zn. z 27. 06. 2007, sp. zn. z 24. 07. 2014) Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. dal jednoznačnú odpoveď, že „dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ), majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahradzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli“. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatuje, že niet zákonného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť platiť úroky popri úrokoch z omeškania, odvolací súd oponuje, že niet zákonného kogentného pravidla, ktoré by to vylučovalo, resp. zakazovalo. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že požadovanie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania je odklonom od zákona v neprospech spotrebiteľa, resp. odporuje kogentnému zákonnému pravidlu uvedenému v

. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje len úrok z omeškania, nezakazuje platenie úrokov. Naopak hovorí, že úrok z omeškania možno požadovať popri plnení, pričom slovenská judikatúra (na rozdiel od českej) zastáva názor, že takýmto plnením je aj zmluvný úrok (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 01. 07. 2000, podľa ktorého „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“). Keďže niet právnej úpravy výslovne riešiacej otázku dokedy patria veriteľovi zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru, neobstojí ani argument súdu prvej inštancie, že v prípade pochybností pri jej výklade treba uprednostniť výklad v prospech spotrebiteľa.

27. Odvolaciemu súdu je známe aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súd stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v oblasti úrokov z úveru potvrdil rozhodnutie okresného súdu po rozšírení vecnej argumentácie na podporu správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. V predmetnom uznesení teda ústavný súd preskúmal rozhodnutie krajského súdu z hľadiska, či výkladom zákona a právnym názorom krajského súdu nedošlo k zásahu do garantovaného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, t.j. ústavný súd podrobil rozhodnutie krajského súdu testu ústavnosti, či tento názor nie je arbitrárny, svojvoľný či zjavne neodôvodnený. Nevyjadroval sa však k vecnej správnosti právneho názoru krajského súdu o tom, či úroky patria len do zosplatnenia úveru, nakoľko pokiaľ právny názor všeobecného súdu nie je zjavne svojvoľný, neprekročí teda medze ústavnosti, nie je kompetenciou ústavného súdu posudzovať jeho vecnú správnosť. To je úlohou všeobecného súdnictva (odvolacieho a dovolacieho súdu).

28. V zmysle v platnom znení obsah dojednaného záväzku (ak je v súlade so zákonom) možno meniť len právnou úpravou (ako je to v prípade od. 3 ) alebo dohodou zmluvných strán. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná celková čiastka úveru, ktorá pozostáva z poskytnutej istiny úveru, úroku a poplatkov. Z amortizačnej tabuľky

- počtu a termínu splátok zahŕňajúcich istinu a úrok možno zistiť, že úrok po odpočítaní istiny činí 4 561,78 Eur (118 splátok po 68,- Eur = 8 024,- Eur + 119. splátka vo výške 37,78 Eur = 8 061,78 Eur - istina 3 5 00,- Eur). , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Preto podľa odvolacieho súdu zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Aj keď sú vyššie citované ustanovenia dispozitívneho charakteru (okrem základného ustanovenia ), ich prípadná zmena dohodou zmluvných strán, ktorá by viedla k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa oproti zákonu (napr. dojednanie, že veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru) v prípade, ak by mal spotrebiteľ ako dlžník zaplatiť úroky z úveru vo vyššej výške ako v rozsahu zahrnutom do celkovej čiastky spotrebiteľského úveru by bola v zmysle neplatná, a preto vyššie uvedená česká judikatúra ohľadne možnosti takéhoto dojednania v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv o úvere nie je použiteľná. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na neplatnosť daného dojednania sa spotrebiteľský úver v prípade využitia práva podľa v spojení s (na rozdiel od nespotrebiteľských úverov, kde vyššie uvedené dojednanie prichádza do úvahy) stáva predčasne splatným ako celok, t.j. vrátane úrokov a prípadných poplatkov, veriteľ si nemôže vyberať, ktorú časť úveru zosplatní aj s poukazom na ust. posledná veta , podľa ktorého v čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú a od ktorého sa v prípade spotrebiteľských zmlúv nemožno odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie umožňujúce zaplatenie istiny predčasne (do jej zaplatenia) v prípade tzv. živých úverov, kde by posledná splátka úveru nebola ešte splatná v prípade, že by nedošlo k jeho zosplatneniu, je nadbytočné, pretože na takýto variant myslí ust. , ktoré je výhodné pre spotrebiteľa, nakoľko tým, že zaplatí istinu skôr, ušetrí na úrokoch. Avšak

v prípade omeškania spotrebiteľa s platením úveru, navyše ak dôjde v dôsledku toho k jeho zosplatneniu, je pre neho nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Po zosplatnení úveru neprichádza do úvahy možnosť spotrebiteľa splatiť istinu úveru predčasne v zmysle , pretože istina je už (aj keď predčasne) splatná a splatné sú aj úroky k nej prináležiace v zmysle posledná veta , preto nemá význam uvažovať o tom, akú sumu úroku by ušetril v prípade, ak by k zosplatneniu úveru nedošlo a splátky by boli splatné v pôvodne dohodnutých termínoch. Tento názor odvolacieho súdu v spleti rôznych názorov na danú problematiku uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach sa vzťahuje len na prípady vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, kedy možno porovnať výšku úroku úveru zahrnutú do celkovej čiastky úveru a odvodenú z amortizačnej tabuľky s výškou úroku, ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť do faktického vrátenia istiny úveru. V tomto posudzovanom prípade sa totiž jedná o spotrebiteľský úver, kde je výška úroku odvodená od celkovej čiastky určená.

29. Žalovaný zaplatil na úver do zosplatnenia úveru sumu 923,69 Eur, z čoho, ako z prehľadu úhrad vyplýva, bola na istinu započítaná suma 75,09 Eur, na úrok suma 684,46 Eur a na poplatky (neuplatňované žalobou) suma 164,14 Eur. Po zosplatnení úveru žalovaný uhradil spolu sumu 200,35 Eur, ktorá bola započítaná na úrok úveru. Žalovanému teda zostalo na istine zaplatiť sumu 3 424,91 Eur (3 500,- Eur - 75,09 Eur) a na úroku z úveru sumu 3 693,74 Eur (4 561,78 Eur - 868,04 Eur), z čoho v spojení s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a vyjadrení na č. l. 79 spisu je zrejmé, že ním vyčíslená suma úrokov z istiny 2 648,49 Eur do 30. 04. 2018 nepozostáva len zo zmluvných úrokov z istiny úveru, ale aj z úrokov z omeškania vo výške 477,83 Eur. Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi zmluvný úrok do zosplatnenia úveru spolu vo výške 554,66 Eur (571,43 Eur - 16,77 Eur), odvolací súd mu priznal už len rozdiel nepriznaného úroku vo výške 3 139,08 Eur (3 693,74 Eur - 554,66 Eur). Nakoľko však žalobca požadoval úrok až do zaplatenia (vrátenia) celej istiny, v prevyšujúcej časti tvoriacej úrok prevyšujúci sumu 3 693,74 Eur (554,66 Eur + 3 139,80 Eur) do zaplatenia zostávajúcej istiny, odvolací súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

30. Voči povoleniu splátok dlžnej sumy súdom prvej inštancie sa žalovaný ani žalobca neodvolali, a preto odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať časť I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výške a podmienkach splatnosti splátok. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 67,- Eur vždy k 25. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie (jeho I. výroku) pod hrozbou straty výhody splátok a odvolací súd pripočítal k sumám priznaným I. výrokom súdu prvej inštancie ďalšie sumy úroku, v záujme zachovania plynulosti splácania celkovej dlžnej sumy priznanej oboma rozsudkami určil aj odvolací súd rovnakú výšku a podmienky splatnosti ním nad rámec rozhodnutia súdu prvej inštancie priznaného plnenia. Žalovaný je teda (samozrejme len v prípade, že medzičasom už neporušil splátkový kalendár určený súdom prvej inštancie) povinný pokračovať v splácaní celkovej dlžnej sumy v splátkach tak, ako to určil súd prvej inštancie vrátane sankcie straty výhody splátok, ak nebude splátky platiť riadne a včas. Inak povedané, žalovaný po zaplatení súm priznaných I. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ dodrží termíny a podmienky splatnosti jednotlivých splátok, bude za rovnakých podmienok plynulo nadväzujúco pokračovať v splácaní sumy priznanej odvolacím súdom.

31. Z uvedeného vyplývajú nasledujúce dôsledky:

32. Ak žalovaný poruší splátkový kalendár už v období do právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu a lehoty na plnenie jednotlivých splátok sa tým pádom stanú bezpredmetnými, pretože nebudú splnené podmienky splácania určené súdom prvej inštancie, lehota na plnenie sumy priznanej odvolacím súdom určená v jeho rozhodnutí naviazaná na tieto podmienky splácania splátok padne, preto bude platiť lehota na plnenie stanovená zákonom - ust. od. 3 , t.j. tri dni od právoplatnosti I. výroku rozsudku odvolacieho súdu.

33. Ak žalovaný až po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu poruší splátkový kalendár, t.j. aj v prípade, že sa dostane do omeškania s platením čo aj len časti niektorej zo splátok hoc aj v období, v ktorom by mal ešte splácať sumy priznané I. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, vzťahuje sa sankcia straty výhody splátok aj na plnenie priznané odvolacím súdom, celé plnenie priznané oboma rozsudkami sa teda stane splatným naraz.

34. Nakoľko odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať správnosť výrokov rozsudku súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaním, pretože je rozsahom odvolania viazaný (až na výnimky stanovené zákonom), dáva len do pozornosti súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie opomenul v I. výroku svojho rozsudku uviesť za aké obdobie (odkedy dokedy) je žalovaný povinný platiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 424,91 Eur, vyplýva to len z odôvodnenia rozsudku, ktoré však na rozdiel od výrokovej časti nie je právne záväzné, čo môže spôsobovať problémy z hľadiska vykonateľnosti tejto časti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie v prípade exekúcie.

35. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle v spojení s a a o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie ( ).

36. Odvolací súd nedokáže vyčísliť, v akej časti bola zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov nad priznanú sumu zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu z dôvodu, že chýbajú vstupné údaje pre tento výpočet, najmä kedy žalovaný zaplatí celú dlžnú istinu. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov celého konania podľa vydané podľa neodporuje rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 34/2005, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia , ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia (v súčasnosti ustanovenia ), pretože žalobcovi bolo vyhovené nielen ohľadne nároku na zaplatenie istiny, ale aj väčšiny príslušenstva pohľadávky vo forme úrokov a úrokov z omeškania a žaloba bola zamietnutá len v časti uplatňovaných úrokov prevyšujúcich pôvodne dohodnuté úroky v zmluve o úvere, ktoré nie sú vyčísliteľné konkrétnou sumou. Ak žalobca uspel s nárokom na istinu a celé príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov a úrokov z omeškania okrem časti úrokov z istiny, ktorých výška ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vyčísliteľná nie je, bolo podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnené považovať žalobcu za úspešnú stranu v spore v celom rozsahu a priznať mu plnú náhradu trov konania.

37. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s. p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).