Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/179/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Alektum, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587, zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, proti žalovanému: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 6.528,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -92 zo dňa 15. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40 eur sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti o zaplatenie 40 eur r u š í a konanie o žalobe v časti o zaplatenie 40 eur sa z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu I. inštancie s a m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.488,24 eura, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy eura 181,34 eura od 5.3.2014 do 30.4.2019, zo sumy eura 161,34 eura od 1.5.2019 do 23.5.2019, zo sumy eura 141,34 eura od 24.5.2019 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.4.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.5.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.6.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.7.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.8.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.9.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.10.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.11.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.12.2014 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.1.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.2.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.3.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.4.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.5.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.6.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.7.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.8.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.9.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.10.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.11.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.1.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.2.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.3.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.4.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.5.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.6.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.7.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.8.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.9.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.10.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.11.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.12.2016 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy eura 181,34 eura od 5.2.2017 do zaplatenia, s tým, že žalovanému sa povoľuje dlžná ujma splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi l nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 6.528,24 eura s 5% úrokom z omeškania titulom nesplateného úveru. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému právny predchodca žalobcu (OTP banka, a. s., so sídlom v Bratislave) zmluvou o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.7.2011 poskytol úver vo výške 9.000 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 84 mesačných splátkach po 192,92 eura. Žalovaný si neplnil platobné povinnosti, banka postupom podľa čl. VIII. bodu 2 písm. j) zmluvy postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Žalovaný následne vykonal nejaké úhrady. Banka preverila bonitu žalovaného, zmluva o úvere spĺňa náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, úver bol žalovanému poskytnutý v plnej výške, žalovaný sa zaviazal zaplatiť úrok dojednaný vo výške 16,5% ročne a poplatky. S poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca ďalej uviedol, že banka žalovaného upozornila na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalobný nárok predstavuje splátky 181,34 eura splatné od marca 2014 do februára 2017 (36 x 181,34 eura). Poskytnutý úver nebol zosplatnený, žalovaný na úvere neuhradil ani prvú splátku. Výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že je ochotný zaplatiť uvedenú sumu, žiadal o možnosť splátok 20 eur mesačne, poukázal na svoju finančnú situáciu (príjem 560 eur mesačne, mesačné výdavky na bývanie a cestovné do práce 268 eur, pôžička 210 eur, maloleté dieťa v predškolskom veku).

3. V danom prípade súd s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách skúmal v prvom rade aktívnu legitimáciu žalobcu a zistil, že žalobca v spore nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa, banky voči žalovanému. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza, že v ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

4. Ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom, postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto

pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia s , ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, je postupca v súdnom konaní povinný v zmysle tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka OTP banky voči žalovanému platne postúpená, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že banka úver zosplatnila, čím by bola oprávnená postúpiť na žalobcu celú pohľadávku z úveru. Bez zosplatnenia mohla banka postúpiť len pohľadávku výlučne vo výške záväzku, s ktorým bol žalovaný v omeškaní. Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na (ďalej len . Žalovaný má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu v spore žiadne trovy ani nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že je ochotný zaplatiť žalovanú sumu v splátkach. Podľa názoru žalobcu v zmysle došlo k uznaniu nároku žalobcu a súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, čo žalobca následne vo svojom vyjadrení navrhol. Súd prvej inštancie čiastočné uznanie dlhu žalovaným vôbec nezohľadnil a rozhodol odlišne od vôle strán sporu a odlišne od ustanovenia a nasl. . Správnosť tvrdenia žalobcu potvrdzuje i správanie sa samotného žalovaného, ktorý 30.4.2019 a dňa 23.5.2019 uhradil po 20, čím svoj dlh čo do istiny znížil o 40 eur.

7. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd (ako aj niektoré ďalšie všeobecné súdy SR) zaujal nesprávny právny názor, že postúpiť je možné len zosplatnenú pohľadávku. Takýto názor je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len ZoB). Žalobca na podporu jeho právneho názoru poukazuje opätovne na argumenty prevzaté z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 30.1.2018, ktorý priniesol presvedčivý výklad predmetného ustanovenia, ktoré prezentoval žalobca aj v konaní pred prvoinštančným súdom. Podobný právny názor bol prezentovaný aj v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27.2.2019. Prvoinštančný súd sa však žiadnym spôsobom nevyjadril k predmetnej argumentácii, hoci bola podstatnou pre posúdenie prejednávanej veci. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. napr. , , , ). Žalobca zároveň uvádza, že výkladom § 92 ods. 8 ZoB sa už zaoberal i Najvyšší súd SR, a to v rozhodnutiach zo dňa 28.3.2018 a zo dňa 24.4.2018. Dovolací súd v oboch konaniach riešil odlišnú právnu otázku; totiž, či (vôbec) ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu. V uvedených rozhodnutiach dovolací súd (oba uvedené senáty) vyslovil právny názor podľa ktorého predmetné ustanovenie zákona o bankách jednoznačne upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktoré zároveň vymenúva citujúc zákon. Táto skutočnosť je žalobcom akceptovaná a nebola namietaná v konaní pred prvoinštančným súdom.

8. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu vyhovel a zároveň zohľadnil skutočnosť, že žalovaný zaplatil sumu 40 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 6.528,24 eura s 5% úrokom z omeškania titulom nesplateného úveru. So žalovaným právny predchodca žalobcu, OTP banka, a. s., so sídlom v Bratislave uzavrela zmluvou o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo dňa 4.7.2011 (č.l. 3), na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 9.000 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 84 mesačných splátkach po 192,92 eura. Žalovaný pôžičku nesplácal, preto ho banka listom zo dňa 10.1.2012 (č.l.18) vyzvala na zaplatenie dlžnej čiastky k 10.1.2012 vo výške 1.154,65 eura. Banka listom zo dňa 6.11.2012 (č.l. 12) oznámila žalovanému, že svoju pohľadávku voči jeho osobe postúpila na žalobcu. Žalobca do spisu založil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 6.11.2012 voči žalovanému s prílohou, z ktorej je zrejmé, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala čiastku 11.168,27 eura. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby, za obdobie od marca 2014 do februára 2017 vo výške 6.528,24 eura (36x 181,34 eura). Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 26.6.2018 (č.l. 60) a oznámil, že dlžnú sumu je ochotný splatiť v splátkach po 20 eur mesačne s prihliadnutím k jeho finančnej situácii, ktorú v podaní bližšie opísal a konštatoval, že ak sa jeho finančná situácia zlepší, bude dlh splácať vyššími splátkami. Žalovaný sa dňa 15.4.2019 dostavil na pojednávanie (č.l. 89), preukázal svoju nepriaznivú finančnú situáciu a navrhol zaviazať ho na zaplatenie dlhu v splátkach vo výške 20 eur mesačne, žalobca so splácaním dlžnej čiastky v splátkach súhlasil a na pojednávaní navrhol rozhodnúť o časti istiny rozsudkom pre uznanie.

12. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že podľa jeho názoru pred postúpením pohľadávky na žalobcu nedošlo k zosplatneniu dlhu bankou v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka nemohla pohľadávku voči žalovanému postúpiť, pretože nebola splatná. Zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné preto považovať za absolútne neplatný právny úkon (odporovala zákonu o bankách) a preto žalobca nie je v spore aktívne legitimovaným. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 26.1.2016.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu na danú vec nie je možné aplikovať rozhodnutie, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, pretože vychádzalo z rozdielneho skutkového stavu a vo veci sp. zn. bolo konštatované, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka banky (Slovenskej sporiteľne, a.s.), voči žalovanému postúpená (28.3.2013), boli splnené podmienky postúpenia v zmysle zákona o bankách. Bolo možné považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne (v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách) vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. V prejednávanej veci je však evidentné, že banka žalovaného listom zo dňa 10.1.2012 (č.l.18) vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy (kópia vrátenej zásielky s doručenkou, č.l. 18 preukazuje, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle , aj keď si ju neprevzal), t.j. žalovanému bol poskytnutý priestor na to, aby banke dlžnú sumu vrátil (pokiaľ by bol žalovaný zaplatil banke čo i len časť svojho dlhu, banka by nebola oprávnená pohľadávku postúpiť). Žalovaný však svoje právo nevyužil a dlžnú sumu banke nevrátil. V prejednávanej veci bola dodržaná aj ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky, že banka postúpila pohľadávku voči žalovanému po 90 dňoch jeho omeškania so splácaním dlhu (k postúpeniu pohľadávky došlo 6.11.2012) a preto je potrebné považovať postúpenie pohľadávky za platné. Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s právnym názorom vyjadrenom v rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. z 30.1.2018, na ktoré poukazuje aj žalobca a tiež napr. na rozsudok sp. zn. z 5.6.2018 a

uzatvára, že súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaným z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Práve naopak, zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za platnú, pretože výzva banky bola uskutočnená v súlade s § 92 ods. 8 o bankách a ako bolo vyššie uvedené, k postúpeniu pohľadávky došlo po uplynutí zákonnej 90 dňovej lehoty.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný 30.4.2019 a 23.5.2019 zaplatil dve splátky dlžnej sumy spolu 40 eur. Podľa obsahu ide o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie dlhu.

15. Podľa ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

16. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaný, ktorému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovil nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného , odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 40 eur pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

17. Žalovaný nenamietal rozhodujúci zistený skutkový stav súdom prvej inštancie v tom smere, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 9.000 eur, ktorý nesplácal a že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby, za obdobie od marca 2014 do februára 2017 vo výške 6.528,24 eura (36x 181,34 eura). Právne naopak, žalovaný nie len že nepoprel tvrdenia žalobcu ale vo vyjadrení doručenom súdu 26.6.2018 (č.l. 60) oznámil, že dlžnú sumu 6.528,24 eura je ochotný splatiť v splátkach po 20 eur mesačne s prihliadnutím k jeho finančnej situácii, ktorú v podaní bližšie opísal a konštatoval, že ak sa jeho finančná situácia zlepší, bude dlh splácať vyššími splátkami. Žalovaný svoje písomné stanovisko potvrdil na pojednávaní 15.4.2019.

18. Podľa , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

19. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

20. Rozsudok na základe uznania je inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania. Uznaním nároku podľa sa rozumie procesný úkon žalovaného adresovaný súdu, ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme ( ) a z jeho obsahu jasne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, sčasti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným. Uznanie nároku je pritom možné v ktoromkoľvek štádiu konania.

21. V danom prípade žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 26.6.2018 okrem iného uviedol: „...týmto sa vyjadrujem k žalobe o zaplatenie 6.528,24 eura, vyššie uvedenú sumu som ochotný zaplatiť, avšak týmto žiadam o splátkový kalendár vzhľadom na to, že môj mesačný príjem je 560 eur....viem

zatiaľ mesačne platiť 20 eur....“ Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu v tomto podaní a rovnako aj na pojednávaní 15.4.2019, na ktorom sa vyjadril zhodne, účinne uznal nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny čo do dôvodu aj čo do výšky. Keďže žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v časti istiny a boli naplnené všetky podmienky podľa citovaného , odvolací súd v rozsahu uplatnenej istiny 6.488,24 eura (keď v časti istiny 40 eur došlo k späťvzatiu žaloby s následkom zastavenia konania) rozhodol rozsudkom pre uznanie časti nároku.

22. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s a žalobcovi priznal právo na zaplatenie dlžnej istiny 6.488,24 eura. Odvolací súd rovnako zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania (v súlade s a nar. vl. č. ) odo dňa splatnosti jednotlivých splátok do doby ich zaplatenia.

23. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , a tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. V konaní bol žalobca plne procesne úspešný, nakoľko jeho žalobe bolo súdom vyhovené a v časti v ktorej následne zobral žalobu čiastočne späť s následkom zastavenia konania, zavinil zastavenie konania žalovaný, pretože pohľadávku žalobcu v späťvzatej časti v priebehu konania uhradil, čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).