Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-49-2019.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Subarea
16CoE/49/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na C. XXX/XXD, XXX XX Y. pod D., o vymoženie 671,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 9Er/2358/2009-24 zo dňa 13. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi N.. N. Y., J. úrad so sídlom R. námestie XXX/X, XXX XX T., trovy exekúcie 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 196, § 199 Exekučného poriadku, § 167f ods. 2, § 166e ods. 1, § 166a, § 167v ods. 1, 2, 4, § 167b ods. 1, § 167c ods. 2, 3, § 167d zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2009 sa pôvodný oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. IČO: 35 937 874 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 671,09 eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné Platobné výmery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/07358/2008 a č. 301/07359/2008, obidva zo dňa 3.2.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi N.. N. Y. udelené dňa 20.11.2009. Uznesením č. k. 9Er/2358/2009-18 zo dňa 14.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013, Okresný súd Prievidza pripustil zmenu oprávneného z pôvodného na aktuálneho oprávneného. Súdny exekútor doručil súdu dňa 27.03.2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a vyčíslenie trov exekúcie. Súd mal z obchodného vestníka preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40OdK/96/2017 zo dňa 24.08.2017 vyhlásil konkurz na majetok povinného ako dlžníka a oddlžil ho tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Súd mal z obchodného vestníka ďalej preukázané, že oznámením správcu v obchodnom vestníku, zverejneným dňa 20.11.2018, sa konkurz na majetok povinného ako dlžníka zrušil. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur zvýšenej o 20 % DPH. Uplatnená odmena v minimálnej výške súdnemu exekútorovi nepochybne patrí, nakoľko je platcom DPH, patrí mu aj zvýšenie
trov exekúcie o DPH. K náhrade nevyhnutných, oprávnených a preukázaných trov exekúcie zaviazal súd oprávneného.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2358/2009 je po vecnej stránke nesprávne, nakoľko exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Náhrada trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Vyhlásením konkurzu súdny exekútor nemá možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ v danom exekučnom konaní vznikne exekútorovi proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov“. V súlade s vyššie uvedeným súd o náhrade trov exekúcie mal rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinnosti súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií)“. Dal do pozornosti Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou 5Er/159/2008 zo dňa 27.02.2019 ako aj Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica 1Er/1798/2006 zo dňa 17.04.2019. Navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 376 CSP vyhovel odvolaniu v celom rozsahu a zrušil predmetné uznesenie sp. zn. 9Er/2358/2009 zo dňa 13.05.2019. 3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný a uviedol, že nemá námietky k odvolaniu oprávneného.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
12. Zo spisového materiálu v danej veci a uvádzanej odvolacej námietky vyplýva, že oprávnený svojim odvolaním napáda len výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Ak by teda zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že nie je výslovne upravená možnosť podať odvolanie v Exekučnom poriadku , a táto možnosť nevyplýva ani z CSP, preto odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné.
14. Odvolací súd poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/#1> Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/299/#1> Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená novela sústredila proces rozhodovania o trovách konania na súd prvej inštancie, keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej nie je možné proti výroku o náhrade trov konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1. novembra 2013 súd prvej inštancie.
15. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v čase, kedy novela zákona č. 233/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#1> Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2013/299/#1> Z. z. bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v zmysle § 9a ods. 1 v spojení s § 355 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355> proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie potom, ako bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťal.
16. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).