Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/171/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. M. S. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Q. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. č. XXX okres W. Ľ. prechodne v S.H. na ul. B. č. XX za účasti otca B. V. nar. X.X.XXXX bývajúcom v O. - V. na ul. F. č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocatius s.r.o. so sídlom na ul. Palackého č. 12, P. O. Box 69 v mene ktorej koná ako konateľka a advokátka JUDr. Zdena Benčíková Bratislava v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2018 č.k. -771 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. V. M. S. nar. XX.X.XXXX naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 2.4.2014 č.k. -488 z 240 € mesačne na 340 € mesačne od 1.9.2017 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení dlžného výživného, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. z 240 € na 290 € od 1.9.2015 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do 31.8.2017 na sumu 340 € a od 1.9.2017 do budúcnosti na 400 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.10.2018 v sume 5.840 € povolil otcovi splácať v 200 € mesačných splátkach až do zaplatenia spolu s bežným výživným. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 10.4.2015, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého V. z 240,- € na 700,- € z dôvodu, že od predchádzajúcej úpravy výživného sa podstatne zvýšili jeho potreby v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu. Otec s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Kolízny opatrovník doporučil o návrhu rozhodnúť podľa odôvodnených potrieb maloletého a podľa možností a schopností jeho otca.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že o výživnom pre maloletého bolo naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č. - 488 zo dňa 2.4.2014. Výživné pre vtedy 8 ročného V. bolo určené vo výške 240,- EUR. Matka maloletého v tom čase nepracovala a otec maloletého pracoval ako finančný analytik. Jeho príjem bol po odpočítaní všetkých výdavkov vo výške 1.000,- EUR. Súd z pripojených dôkazných materiálov zistil, že zdravotný

stav maloletého bol kompletne posúdený a rozhodnutie o tom dostala matka 1.7.2014. Miera funkčnej poruchy V. bola určená 50% a bolo zistené, že maloletému V. vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia dôsledky v oblasti mobility a orientácie. V oblasti komunikácie a v oblasti zvýšených výdavkov z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia mu nevznikli, preto sa táto kompenzácia nenavrhla. V oblasti sebaobsluhy bol maloletý posúdený tak, že je odkázaný na dohľad a usmerňovanie inej fyzickej osoby. Peňažný príspevok matka poberala do februára 2015 vo výške 220,- EUR. V. z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na poskytovanie sprievodcovstva. V správe bolo uvedené, že tieto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhli kompenzovať formou peňažných príspevkov na opatrovanie. Maloletý je individuálne začlenený do vzdelávania a bolo vyhovené jeho individuálnemu začleneniu bez úprav učebných osnov pre žiaka II.B. triedy. Súhlasili so zmenou formy vzdelávania. Od školského roka 2014/2015 mal byť vedený ako žiak so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Maloletý mal v čase podania návrhu 9 rokov. Jeho matka tvrdila, že je odkázaný na špeciálnu, bezlepkovú a antihistamínovú diétu a z toho dôvodu na jeho stravovanie mesačne uhrádza od 250,- EUR do 300,- EUR. Na oblečenie a hygienu pre dieťa uhrádza 50,- EUR. Maloletý má syndróm ADHD a je autista. Má Aspergerov syndróm. Vzhľadom k tomu, že otec sa o maloletého nezaujíma a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne ona, domnieva sa, že by bolo vhodné, aby všetky výdavky, ktoré má so starostlivosťou o dieťa a ktoré sú 500,- EUR - 600,- EUR uhrádzal jeho otec. Matka sa starala aj o staršieho, vtedy 16 ročného syna, ktorý študoval v Košiciach na Strednej zdravotníckej škole na Moyzesovej ulici a býval spolu s ňou. Matka synovi zaplatila aj internát, aby v čase, keď sa ona nenachádza v Košiciach, bolo dieťa na internáte. Starší syn sa volá S. S. S. a je polosirotou. Jeho otec zomrel v roku 2002 a dieťa poberalo sirotský dôchodok vo výške 127,- EUR mesačne. Príjmy rodiny matky v roku 2015 a k 31.8.2016 činili v priemere mesačne 940,44 EUR. Výdavky tvorili hlavne na stravu z dôvodu synových zdravotných problémov, pretože musel prejsť na bezlepkovú diétu. Chlieb mu kupuje za 3,50 EUR a cestoviny za 1,50 EUR. Niektoré potraviny zase vôbec jesť nemôže. Nemôže mu kupovať mlieko a mliečne výrobky. Jediné čo môže jesť, je tvrdený syr. Musí z jeho stravy vylúčiť mäso, mlieko, pšenicu, resp. lepok a je len 5 % vhodných potravín, ktoré sú však nesmierne drahé, alebo ktoré sa snaží dopestovať v záhrade. Tvrdila, že problémy syna sa znásobili, keď nastúpil do školy. Matka začala jeho liečbu dopĺňať o rôzne liečivá, napríklad vitamín K2, MK7, vitamín D3, kyselinu alfa- lipoovú, koenzým Q10, NAC N-Acetyl cysteín, ktorý pomáha z organizmu odbúravať rôzne zápaly, L- Glutamín, L-Lysine, vitamín C vo zvýšených dávkach. Maloletý užíva Kreon, ktorý mu pomáha tráviť. Kupuje okrem liekov, ktoré sú na predpis aj protiparazitiká. Jedno sedenie u psychológa stojí 16,50 EUR, druhá psychologička v Košiciach ich stála 20,- EUR/hod. a navštevujú ich každý mesiac. Aj psychologické sedenia zahrnula do nákladov. Uvedené lieky a výživové doplnky mu odporúčala užívať jeho gastroenterologička MUDr. G., ktorú matka navštevuje s maloletým v Kežmarskej nemocnici. Okrem toho chodí dieťa k ortopédovi MUDr. O. v Košiciach. Má predpísané ortopedické vložky do topánok, ortopedický vankúš. Ortopedický vankúš môže mať predpísaný raz za rok, alebo raz za dva roky a vložky sa kupujú pravidelne, ako dieťaťu rastie noha, približne každé 3 mesiace. Platí sa len za recept. Na zdravotné výdavky syna matka vynakladá mesačne približne 100,- Eur. Okrem toho maloletý V. chodí do kúpeľov kvôli gastroenterologickým problémom, chodí so sprievodcom do Bardejovských kúpeľov raz ročne. Celkovo ju tento pobyt spolu s nákladmi na dopravu a vreckovým stojí 500,- Eur. Matka preukazovala ročné výdavky na V. vo výške približne 700,- EUR. Tvrdila, že takmer celý ich príjem minie na V. potreby a na domácnosť. Starší syn musí vyjsť zo svojho sirotského dôchodku a z toho, čo si zarobí na brigáde. Okrem toho bolo rozsudkom Okresného súdu v Košiciach č. zo dňa 30.9.2014 z majetku otca na osobnom účte pridelených 6.000,- EUR pre mal., ktoré ešte stále využíva na potreby staršieho syna. Náklady na maloletého V. na celý rok zdokladovala nasledovne: Zdravotné náklady vo výške 956,89 EUR, ktoré pozostávajú z liekov, návštev ambulancií, liečenie, ktoré musela uhradiť vrátane asistenta. Oblečenie ju stojí 291,68 EUR, lyžiarsky krúžok - 775,85 EUR , futbal - 649,12 EUR, knihy - 41,30 EUR, školské potreby - 98,71 EUR; filmy + divadlo - 104,51 EUR; rekreácie - 436,35 EUR; cestovanie - 107,95 EUR; úrazové poistenie na V. 41,05 EUR. Kúpila mu laptop vo výške 425,- EUR, pretože na ňom potrebuje pracovať. Má tomto laptope špeciálne programy. Strava na celý rok približne cca 3.000,- EUR, čo je 250,- EUR - 300,- EUR na mesiac; benzín - 1.227,18 EUR, inkaso na byt 37,60 EUR; telefón za celý rok 101,12 EUR. Na auto, ktoré je písané na syna V., dostali štátny príspevok, doplácali naň 4.000,- EUR. Platia havarijné poistenie vo výške 209,72 EUR; PZP - 80,15 EUR. Za registráciu zaplatili 33,- EUR, za zimné pneumatiky 400,- EUR. V. treba neustále voziť, nie je možné, aby používal MHD, pretože nie je schopný sa hromadne prepravovať bez toho, aby bol na to psychologicky pripravený. Aj vzhľadom k tomu im bol poskytnutý príspevok na auto z úradu práce. Lyžiarsky krúžok maloletý navštevoval do 31.8.2016, pretože tam už nechcel chodiť. Futbal ho baví, hrá za ŠK Nová Ľubovňa. Ďalšie výdavky má matka s vozením dieťaťa z dediny do školy v Starej Ľubovni,

ktorá je 7 km od X., kde od roku 2017 spoločne s deťmi býva. Bydlisko zmenila v dôsledku jej vážneho ochorenia. Stále je zamestnaná u svojej sestry, u toho istého zamestnávateľa, na tom istom pracovnom poste, ale keďže bola chorá, 7 mesiacov nepracovala, poberala nemocenské dávky v priemere 280,- Eur. Už 4 roky má V. individuálny študijný plán, do školy chodí približne 3-krát za týždeň. Hrá futbal v ŠK Nová Ľubovňa, za čo mesačne platila do roku 2017 15,- Eur. Požiadala otca dieťaťa, aby tieto poplatky uhrádzal, v tomto roku sa neplatí nič. Väčšie sumy peňazí sú potrebné vtedy, keď ide na turnaj, každý rok absolvoval 3 - 4 turnaje, minimálne 2-dňové. Maloletý má mobilný telefón, platí mu kredit vo výške 5,- Eur mesačne, okrem toho mu kupuje hygienické potreby, čo stojí približne 10,- Eur. Na ošatenie a na obuv vynaloží v priemere 40,- Eur mesačne. Na začiatku školského roka doplácali za učebnice a cvičné zošity približne 30,- Eur. Chodí na klavír raz týždenne, za čo sa platí 42,- Eur za polrok, približne za 15,- Eur na rok sa kupujú noty. Občas dá synovi nejaké vreckové, aby si v škole mohol kúpiť džús, alebo niečo podobné. Posledné dva roky maloletý nebol na žiadnej dovolenke ani v žiadnom tábore. Oblečenie pre maloletého sa snaží recyklovať po staršom synovi, musí mu však kupovať topánky. Maloletý okrem toho, že je v autistickom spektre, má hyperaktívny syndróm, čiže musí byť stimulovaný. Je to doporučené psychiatrom a psychológom. Vzhľadom k tomu, že nemá žiaden mužský vzor, hľadala spôsob, akým môže budovať u neho disciplínu, aj nadväzovanie sociálnych kontaktov vzťahov. Kupuje mu knihy veľa spolu čítajú. Raz do roka idú k moru, pretože starší syn je astmatik. Celkové náklady na V. bez nákladov na auto boli za rok 8.294,31 EUR, čo je približne 700,- EUR mesačne. Od roku 2013 absolvovali rôzne vyšetrenia, ktorých diagnostika bola ukončená až v apríli a máji 2014. V máji/2014 požiadala úrad práce o komplexný posudok, 1.7.2014 úrad práce uznal V. za osobu ťažko zdravotne postihnutú.

4. Matka sa od 1.9.2014 zamestnala v spoločnosti EMKA v Poprade. Je to účtovnícka firma, kde vykonáva rôzne administratívne a pomocné práce. Firma patrí jej rodičom a sestre. Jej priemerný čistý mesačný zárobok bol v roku 2015 420,- EUR brutto. Okrem toho poberala rodinné prídavky vo výške 47,- EUR, nakoľko sa stará aj o staršieho syna z jej predchádzajúceho vzťahu a dostávala aj kompenzáciu na dopravu pre maloletého vo výške 33,- EUR a 240,- EUR dostávala od otca maloletého ako výživné. Tvrdila, že žijú striedavo v X. a v S.. V S. bývajú v 2-izbovom byte patriacom firme, za ktorý platila 112,78 EUR. Matka predložila rozhodnutie riaditeľky ZŠ s materskou škôlkou sv. Cyrila a Metoda v Starej Ľubovni o tom, že povoľuje vzdelávanie maloletého V. S. podľa individuálneho učebného plánu. Maloletý má kmeňovú školu v Starej Ľubovni, ale má individuálny učebný plán, čiže nechodí do školy každý deň. Matka osobne doučuje syna a dva až štyrikrát do mesiaca dieťa navštívi školu. Z potvrdenia o zárobku matky maloletého súd zistil, že vo februári bola jej čistá mzda 0,- EUR, bola práceneschopná, vo februári dostala 259,22 EUR - daňový bonus, doplatok po ročnom zúčtovaní, v marci a apríli nič, v máji dostala zálohu 170,- EUR a preplatok dane 170,- EUR, v júni bola jej čistá mzda vo výške 403,- EUR, v júli 277,18 EUR, v auguste 403,18 EUR, v septembri 403,18 EUR a v októbri 407,46 EUR. V roku 2017 poberala taktiež nemocenské dávky, vo februári 39,43 EUR, v marci 374,11 EUR, v apríli 374,11 EUR, v máji 374,11 EUR, v júni 621,39 EUR, v júli 621,39 EUR, v auguste 621,39 EUR, v septembri 168,92 EUR, októbri 57,22 EUR a v novembri, decembri znovu poberala nemocenské dávky. V roku 2017 bola dva mesiace práceneschopná, bola vypísaná aj s maloletým V.. Jej priemerný mesačný príjem 420,- EUR.

5. Otec maloletého nesúhlasil so zvýšením výživného ani s argumentmi, ktoré použila matka, pretože to, že dieťa bolo choré, bolo posúdené už 1.7.2014 a rozsudok krajského súdu je zo dňa 28.7.2014. Už vtedy sa o všetkých problémoch maloletého hovorilo aj pred súdom v Starej Ľubovni a bol presvedčený, že to súd zohľadnil aj pri určení výšky výživného. V tom čase bola jeho manželka na materskej dovolenke, mali spolu päťročného a 2,5 ročného syna. Za bývanie platili 700,- EUR a jeho príjem bol vo výške 1.800,- EUR brutto. Domnieval sa, že na pomery jeho rodiny a jeho vlastné, bolo toto výživné určené veľmi vysokou sumou. Popieral tvrdenia matky maloletého V., že sa nezaujímal o ich syna. V roku 2013 boli spolu na lyžovačke, maloletý bol v pohode, vtedy mal 7 - 8 rokov, nezbadal na ňom, že by bol nejakým poškodeným, alebo zdravotne znevýhodneným dieťaťom. Nevie, čo sa odvtedy stalo, že sa jeho zdravotný stav takto rapídne zmenil. Matka ho o týchto veciach absolútne neinformuje. Keď sa o tom niečo dozvie, tak iba z jej návrhov, ktoré podáva na súd. Aj neskôr mal záujem sa stretnúť so synom, chodil k nemu cez víkendy. Ako 7 ročný mu povedal, že chce ísť po prvom dni domov a keďže to bola veľká vzdialenosť, zohľadnil jeho nepríjemné pocity odlúčenia od matky. Mal rezervovanú chatu na Donovaloch, kde chcel ísť aj so synom. Snažil sa o tom s matkou rozprávať, ale nebrala mu telefón a odmietala sa s ním kontaktovať. Styk so synom nemá určený. Myslel si, že sa s jeho matkou dokáže na ňom dohodnúť, ale opak bol pravdou. Aj keď bolo dieťa u neho, matka vždy mala nejaké výhrady k jeho starostlivosti. Jej správanie voči nemu bolo také, že mal obavy sa ďalej kontaktovať so synom. Otec maloletého v tom čase pracoval ako finančný analytik vo firme Dell, s.r.o. a jeho priemerný čistý

mesačný zárobok bol 1.450,- EUR. Poberal aj rodičovský príspevok vo výške 203,- EUR. Na výživu syna V. platil 240,- EUR. Matka maloletého ho nikdy nepožiadala o to, aby jej prispel na nejaké zvýšené výdavky na dieťa. Na bývanie vynakladali 700,- EUR - 750,- EUR mesačne, 400,- EUR - 450,- EUR na stravovanie pre celú rodinu, na hygienu a oblečenie od 250,- EUR - 300,- EUR. Za telefón platil 45,- EUR a mesačne na dopravu minul 100,- EUR. Od februára 2015 bol na rodičovskej dovolenke s mladším synom. Do februára 2016 nikde nepracoval. Manželka pracovala vo firme MSC Slovakia, kde zarobila 1.950,- EUR. Ich mladší syn začal navštevovať materskú škôlku, ale býval veľmi často chorý, uvažovali o tom, že jeden z nich pôjde znova na rodičovskú dovolenku. Otec maloletého si založil firmu Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde bol 50% spoločníkom spolu s Jonathanom Louisom Guarinom. Otec pracoval vo firme Dell, s.r.o. do 29. 5. 2018 ako finančný kontrolór. Mal na starosti obchodné záležitosti jedného segmentu týkajúce sa Európy a Ázie. Kontroloval náklady spoločnosti z pohľadu prevádzkového účtovníctva. Pracoval od 20.1.2016 a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v priemere 1.483,- EUR. Okrem toho je spoluvlastníkom firmy Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde je jeho ďalším spoločníkom osoba žijúca v USA. Podarilo sa im predať za rok 2015 aj 2016 asi polovicu zásob, ale keďže spoločnosť bola len v začiatkoch, zisk nevykázali žiadny, resp. ani jeden zo spoločníkov nemal vyplatenú žiadnu odmenu. Utŕžené peniaze investovali do nákupu nového tovaru. Mesačne platia účtovníka, ktorý poberá 180,- EUR. Ďalšie peniaze dávali na určitý marketing súvisiaci s propagáciou na trhu. Podali daňové priznanie za rok 2015, kde je uvedené, že výsledok hospodárenia bol mínus 392,01 EUR. Súčet výnosov z hospodárskej činnosti bol 4.332,72 EUR, ale náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli vo výške 4.724,73 EUR. V súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci. V potvrdení o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti a ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2017, je uvedené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti je 28 559,24 Eur, základ dane je 24 732,56 Eur, na manželku je zníženie základu dane o 2 572,- Eur, zdaniteľná mzda je 22 160,12 Eur. Daň zaplatil vo výške 4 210,- Eur a preddavky na daň vo výške 4 026,46. Otec šesť mesiacov v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke poberal materskú dávku vo výške 819,- EUR. V roku 2015 mal otec čistý mesačný príjem 1 745,66 EUR, v roku 2016 to bolo 1 134 EUR, v roku 2017 to bolo 1 846,66 EUR. Otec a jeho a jeho manželka už v čase, keď mali dve maloleté deti, z ktorých starší syn je školopovinný, pracovali vo veľkých korporáciách, ktoré ich nútili byť v zamestnaní dlho do popoludňajších hodín, na čo ich starší syn doplácal. Nemali čas venovať sa mu pri jeho školských úlohách a kontrolovať jeho domáce práce a dieťa začalo mať v škole veľké problémy. Keďže manželka mala vyšší príjem, rozhodol sa otec, že ostane aspoň na pol roka so synom doma, aby mu mohol v štúdiu pomáhať. Preto je aj nezamestnaný od mája 2018. V súčasnosti jeho manželka zarába 2 100,- Eur a on dostáva od štátu 935,- Eur a bude tieto peniaze dostávať 6 mesiacov. V septembri 2013 sa im narodilo druhé dieťa Q., manželka s ním bola na materskej dovolenke do marca 2016. Po jej nástupe do zamestnania od marca asi pol roka bol otec na rodičovskej dovolenke so synom a poberal rodičovský príspevok vo výške približne 230,- Eur. Rozsudok v Starej Ľubovni sa stal právoplatným dňa 28.7.2014 a zdravotný stav ich dieťaťa bol posúdený taktiež v roku 2014. Osobne sa stretol so synom na lyžovačke, V. normálne fungoval, riadne sa prejavoval, nezbadal na ňom žiadne obmedzenia. V tom čase mal V. mnoho krúžkov, na ktoré chodil. V prípade, ak by bol tak zdravotne postihnutý, ako to matka uviedla, nemohol by sa týchto krúžkov sám zúčastňovať. Pripustil, že má problémy gastroenterologického charakteru, tieto má aj jeho mladší syn W. a takisto aj jeho rodina má s tým zvýšené výdavky, ale nie je to až v takej miere, aby dieťa potrebovalo 700,- eurové výživné. Poukázal aj na možnosti a schopnosti matky maloletého, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a pracuje vo firme svojej rodiny za minimálnu mzdu. V štatistických údajoch našiel, že účtovník v Košiciach zarobí od 1 000,- do 1 200,- Eur, preto neverí tomu, že matka zarába len 450,- Eur. Jeho manželka začala pracovať v spoločnosti MSC Slovakia od , kde zarába okolo 1.900,- EUR mesačne. V roku 2016 bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2 259,25 EUR. Z opisu mzdových listov pani B. V. súd zistil, že príjem manželky otca maloletého v čistom bol vo februári 2018 703,- EUR, 703,- EUR v marci 703,- EUR v apríli 703,- EUR, v máji 934,- EUR, v júni 703,- EUR, v júli 469,- EUR, v auguste 703,- EUR, v septembri 469,- EUR. V roku 2017 boli príjmy v januári 522,- EUR, vo februári 175,- EUR, ďalej 694,- EUR, 522,- EUR, 175,- EUR, 522,- EUR, v septembri 522,- EUR, v októbri 694,- EUR, v novembri 694,- EUR, v decembri 702,- EUR. V roku 2016 v novembri to bolo 489,- EUR, v decembri 489,- EUR. Ich rodina má výdavky za hypotekárny úver, za ktorý platia 650,- Eur. Byt v Bratislave predali a utŕžené peniaze priložili k peniazom, ktoré si potrebovali požičať na kúpu domu. Za elektrickú energiu, vodu, televízor a internet platia 200,- Eur mesačne. Na stravu pre 4 osoby vynaložia približne 700,- Eur, na pohonné hmoty 200,- Eur. Kým pracoval chodil do práce autom, jeho manželka v súčasnosti dochádza z Dunajskej Lužnej do Bratislavy, čo je približne 20 km. Celá rodina vynaloží na oblečenie mesačne okolo 200,- Eur a 100,- Eur na hygienické potreby. Ich starší syn W. chodí taktiež do futbalového krúžku, za

ktorý sa platí 30,- Eur štvrťročne. Otec sa o záujmy syna V. zaujímal a dieťa v tomto športe aj slovne podporil. Taktiež aj uhradil jeho letný kemp v roku 2017 vo výške 240,- Eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal na to, že predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -488 zo dňa 2.4.2014, ktorým bolo určené bežné výživné 240 € mesačne a rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.7.2014. V tom čase Okresný súd Stará Ľubovňa konštatoval, že životná úroveň matky, majetkové pomery otca a maloletého dieťaťa aj jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva nedovoľujú určiť súdu vyživovaciu povinnosť v matkou navrhovanej výške 350 € mesačne. V tom čase matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila nepreukázanými navýšenými nákladmi maloletého s poukazom na zhoršený zdravotný stav, ako aj s poukazom na jej výkon pracovného pomeru v spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. a to aj napriek tomu, že v čase meritórneho rozhodnutia bola matka nezamestnaná. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.11.2018 ho zaviazal prispievať na výživu maloletého 400 € mesačne a zároveň dlžné výživné 5.840 € mu povolil splácať v mesačných splátkach po 200 € mesačne, čím mu tak vznikla mesačná platobná povinnosť 600 €. Uplatnil odvolací dôvod podľa , e/ a . Konštatoval, že prvoinštančný súd nedostatočne vykonal dokazovanie vo veci a týmto postupom mu odňal možnosť riadne uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Uviedol, že matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala zvýšením odôvodnených potrieb maloletého a tiež zmenou zamestnania. V návrhu uvádzala, že od 1.9.2014 je zamestnancom spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom 420 €, takže podľa jeho názoru je schopná participovať na starostlivosti o maloletého vo vyššej miere ako v čase rozhodovania o predchádzajúcej úprave výživného. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dostatočné dokazovanie keď neskúmal, prečo matka poberá minimálnu mzdu a nehľadá si s poukazom na jej vzdelanie výhodnejšie zamestnanie, čím sa vzdáva výhodnejšieho zamestnania. Matka dosiahla vzdelanie v oblasti ekonómie v odbore riadenie malých a stredných podnikov na UMB v Banskej Bystrici. V minulosti pôsobila ako tlmočníčka prekladateľka a neskôr absolvovala kurzy liečby pomocou dorneovej metódy, kurz bankovania a kurz kvantového liečenia, preto má možnosť dosahovať vyšší príjem, keďže má možnosť dosahovať vyššieho finančného ohodnotenia. Výšku jej minimálneho platobného ohodnotenia považuje za účelové, keďže matka bola spoločníkom a štatutárnym orgánom spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. od 15.12.1997 do 22.5.2012 a ďalšími spoločníkmi sú on a sestra matky. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal prečo je matka v pracovnom pomere so spoločnosťou, v ktorej predtým pôsobila ako štatutárny orgán. Uviedol, že matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila komplexným posudkom maloletého zo dňa 1.7.2014, pričom druhý výrok rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa o bežnom výživnom v sume 240 € nadobudol právoplatnosť 28.7.2014 to znamená po dátume vyhotovenia komplexného posudku a vyšetrenie maloletého prebehlo pred 1.7.2014, teda skutkové okolnosti o zdravotnom stave maloletého boli známe už Okresnému súdu v Starej Ľubovni v čase rozhodovania o predchádzajúcej úprave výživného a konajúci súd zohľadňoval zdravotný stav maloletého. Matka v pôvodnom konaní uplatňovala výživné 617,12 € mesačne a v súčasnosti 700 € mesačne, pričom vo vyjadreniach deklaruje mesačné výdavky vo výške 600 €. Poukázal na pravdivosť konštatovania matky, keď na pojednávaní v čase predchádzajúcej úpravy výživného 11.10.2016 uviedla, že zdravotné problémy maloletého sa začali prejavovať keď nastúpil do školy, pričom maloletý do školy nastúpil v roku 2013, teda v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Uviedol, že síce maloletý vyrástol, avšak jeho zdravotný stav sa nezmenil a má tie isté zdravotné problémy ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Navýšenie výživného považuje za svojvoľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Konštatoval, že komplexný posudok maloletého nie je zdravotným posudkom, ktorý by komplexne konštatoval zdravotný stav maloletého a bol vypracovaný pre účely posúdenia peňažnej kompenzácie na zdravotné postihnutie a žiadna lekárska správa posudzujúca zdravotný stav maloletého do konania založená nebola. Súd prvej inštancie nevykonal odborné alebo znalecké dokazovanie zdravotného stavu maloletého, ktoré by riadne odôvodnilo nárok na zvýšenie výživného najmä, ak matka konštatuje maloletému viac ako 12 rozdielnych diagnóz preto vyslovil názor, že prvoinštančný súd konštatoval v rozpore s Základných princípov a tým bola v konaní porušená zásada rovnosti pred zákonom ustanovená v SR a v sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania ( ). Citoval nález Ústavného súdu SR tým, že bez doplnenia dokazovania výhradne akceptoval tvrdenia matky o zdravotnom stave maloletého bez toho, aby mal matkou tvrdené skutočnosti za preukázané a aby on sa mohol relevantne k týmto vyjadriť. Konštatoval, že podľa vyjadrenia učiteľky v škole je mal. V. vnímavé a šikovné dieťa, ktoré promptne reaguje na svoje okolie, je poslušný, bezproblémový, vyniká v matematike a škola mu upravila študijný program s poukazom na individuálne

potreby maloletého berúc do úvahy aj žalúdočný diskomfort. Uviedol, že v tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie vykonal nedostatočne, pretože nedopytoval sa školského zariadenia alebo osoby pracujúcej s maloletým vo veci jeho zdravotného stavu. Nesúhlasí s konštatovaním prvoinštančného súdu, ktorý opodstatnenie zvýšenia výživného vidí predovšetkým v plynutí času a fyzickom vývoji maloletého, pretože v zmysle ustálenej súdnej praxe za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času v zásade uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 7.12.2016). Uviedol, že matka návrh podala na prvoinštančný súd na zvýšenie výživného len 9 mesiacov po právoplatnosti predchádzajúcej úpravy výživného. Uviedol, že matka v návrhu z 10.4.2015 konštatovala, že maloletému boli diagnostikované choroby a to F 84.5 - Aspergerov syndróm, F 90.1 - hyperkinetická porucha správania, K 90.9 - črevná malabsorpcia, bližšie neurčená, E 44.0 - proteínovo-energetická podvýživa stredného stupňa, astpenia, porucha Ca - P metabolizmu, hypobetalipoproteinémia, N 39.9 - choroba močovej sústavy, enuresis nocturna, nízke hodnoty vitamínu D, laktózová intolerancia, diagnostika nie je ukončená vzhľadom na to, že u maloletého sa preukázala suspektívna histamínová intolerancia, pričom súd nevykonal dokazovanie zdravotného stavu maloletého, preto presne nešpecifikoval pojmy, ktoré matka uvádzala ako diagnózy. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie komplexne ohľadne skutočných nákladov na špeciálnu stravu maloletého v zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle citovaného paragrafu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe 5, v zmysle ktorej celiakia v detskom veku a u dospelých, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitné potravinové výrobky je klasifikovaná ako položka z kategórie poruchy 1, na ktorú je poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Pripojil zoznam potravín niektorých dostupných bezlepkových a uviedol, že Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vracia nad rámec zákona doplatky za lieky, dietetické potraviny na predpis od 1.4.2016 deťom do 18 roku veku a ich rodičom doplatky až do výšky 200 € za rok. Napriek tomu súd sa uspokojil výhradne s konštatovaním matky o výške mesačných výdavkov na stravu bez preukázania zdravotného stavu maloletého, v súvislosti s tým poukázal na zvýšené aktivity maloletého, napr. športový tenis, tanečná, zimné lyžovanie, hodiny klavíra. Vyslovil názor, že pokiaľ by maloletý skutočne trpel matkou deklarovanými zdravotnými postihnutiami, jeho športové aktivity by museli byť značne obmedzené a má vedomosť o tom, že v súčasnosti sa venuje aj futbalu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezaoberal sa matkou vyčíslenými nákladmi na zdravotné pomôcky, ktoré akceptoval bez dokazovania a takisto vyčíslené náklady matkou považuje za nezrozumiteľné, pretože ich vyčísľuje matka spolu s mesačnými nákladmi aj jednorazovými nákladmi, napr. na auto, čo podľa jeho názoru predstavuje doplatok matky v sume 4.061,26 € a ostatné náklady na auto, na ktoré dostali štátny príspevok 4.000 €, platia havarijné poistenie 209,72 €, povinné zmluvné poistenie 80,115 € a za registráciu zaplatila 33 €, na zimné pneumatiky 400 €. Uviedol, že vychádzajúc z , v zmysle ktorého maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu podľa citovaného zák. požadovaný mesačný príspevok na kúpu motorového vozidlo nebol navrhnutý, a preto nie je dôvodné pri navyšovaní výživného zohľadňovať doplatok za kúpu motorového vozidla a ďalšie výdavky spojené s ním, napríklad, keď matka do vyčíslenia zahrnula aj výdavky na čistenie auta a pod. a z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, prečo výdavky na motorové vozidlo prvoinštančný súd vôbec pri zvyšovaní výživného zohľadnil, citoval SR a I.ÚS 117/07. Vyslovila názor, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je arbitrárne, čo v časti o posúdenie zdravotného stavu maloletého, posúdenie navýšených výdavkov pre maloletého a nezohľadnení súčasného aj eventuálneho zamestnania matky. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k mesačným výdavkom, ktoré matka deklarovala a špecifikovala položky ohľadne nákupu potravín, mliečnych jogurtov, čerstvého mlieka, smotany, acidofilného mlieka, hrozienka v mliečnej čokoláde, mliečna čokoláda Oreo, Nutella, mlieko do kávy, mäkké syry camembert, Merci čokoláda, ktoré s poukazom na laktózovú intoleranciu maloletého neobstoja. Taktiež neobstoja ďalšie položky napr. veterníky, tvarohové rezy, tvarohové záviny, veterníky s čokoládou, torta čokoládová, torta malinová, pretože matka opakovane v konaní tvrdila, že maloletý vyžaduje špeciálne upravenú vegánsku a vegetariánsku stravu a napriek tomu zahrnula do nákladov aj napríklad majonézu, smotanu, mliečne výrobky, kávu expresso, bielu kávu, bielu kávu v Chorvátsku, kávu gusto, cigarety, pivo, potreby na zaváranie, výdavky na dámske vložky, víno, výdavky za stravu pre domáce zvieratá, dámsku podprsenku, kúpeľnú soľ na nohy, čelenku, balzam na pery, obedy a posedenia s viacerými ľuďmi, vstup do aquaparku pre dve osoby, nákup dvoch infračervených lámp, sprchovú hlavicu, kuchynský nôž, z čoho je zrejmé, že veľká časť nákladov, tak ako matka ich

vyčíslila, neslúži pre potreby maloletého, ale naopak slúžia pre potreby matky a jej okolia. Rovnako sa nestotožňuje s drahými medicínskymi výživovými doplnkami ktoré matka zakupuje zo zahraničia. Citoval uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 30.6.2016 v zmysle ktorého je potrebné sa vysporiadať s argumentáciou, že rodič maloletého si chce cez výživné z významnej miery uspokojiť aj svoje potreby a že odôvodnené potreby maloletého majú hranicu danú spotrebným charakterom výživného, z ktorého je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo by neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z ktorého vyplýva, že súd konštatoval, že jeho príjmy v r. 2018 sa znížili, avšak súd pokles jeho príjmov posúdil ako vzdanie sa predchádzajúceho zárobku, a preto z neho nevychádzal. Uviedol, že na základe skutkového stavu pracoval v spoločnosti DELL s.r.o. na pozícii finančného kontrolóra od 20.1.2016 do 29.5.2018 s čistým mesačným príjmom 1.450 €. Od 29.5.2018 bol uchádzačom o zamestnanie evidovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci a výška príspevku v nezamestnanosti predstavovalo 935 € a bola vyplácaná do 29.11.2018 a v súčasnosti si aktívne hľadá zamestnanie. Konštatoval, že z predošlého zamestnania oznámil súdu, že dôvodom odchodu zo zamestnania boli zlé výsledky, ktoré v škole dosahoval jeho syn. Obaja s manželkou pracovali do neskorých hodín vo veľkých korporatívnych firmách a nedokázali v uvedenom období deťom sa venovať natoľko, koľko by si želali a koľko by v ich veku potrebovali. Keďže došlo k zhoršeniu školských výsledkov u jedného syna a keďže manželka dosahovala vyšší mesačný príjem, dohodli sa, že on ukončí pracovný pomer a zostane v domácnosti venovať sa deťom, aby sa zlepšili ich školské výsledky. V konaní bolo preukázané, že žije v domácnosti so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi, mesačne splácajú úver na bývanie za účelom kúpy rodinného domu v sume 150.000 €. V súčasnosti spláca hypotekárny úver s mesačnou splátkou 631,27 €. Preto argument vzdania sa výhodnejšieho zamestnania neobstojí, pretože má viaceré záväzky, ktoré je povinný splácať. Z uvedeného dôvodu si aktívne hľadá zamestnanie, avšak v danom časovom období uprednostnili obaja rodičia záujmy maloletého syna a v súčasnosti čerpajú nasporené finančné prostriedky. Vytkol súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí sa nezaoberal zmenami na strane matky a to otázkou pracovného pomeru matky v spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. odo dňa 1.9.2014 od kedy matka poberá minimálnu mesačnú mzdu 420 €, pričom k zmenám na strane matky došlo po rozhodnutí Okresného súdu Stará Ľubovňa o pôvodnom výživnom a nadobudnutí právoplatnosti výroku o bežnom výživnom. Špecifikoval svoj príjem v sume 935 €, príjem manželky 2.100 €, má výdavky na hypotekárny úver 631,27 €, výdavky na elektrinu na mesiac 100 €, na vodu na mesiac 24 €, TV a internet mesačne 29 €, mobilný telefón 13 €, strava pre šesťčlennú rodinu 650 €, náklady na oblečenie pre štvorčlennú rodinu 150 €, liečivá 20 €, hygiena a prípravky pre domácnosť 100 €, náklady na stravu v škole W. 25 €, Q. 25 €, náklady na poistenie W. 27,50 €, Q. 23,30 €, náklady na futbalový krúžok W. 25 €, náklady na anglický krúžok W. 40 €, náklady na anglický krúžok Q. 10 €, náklady na PZP auta 10 € mesačne, náklady na dopravu 120 €, ostatné výdavky, aktivity, voľný čas, rekreácie 150 €. Z uvedeného je zrejmé, že nebude finančne schopný hradiť súdom zvýšené výživné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, keďže suma bežného a dlžného výživného spolu v sume 600 € predstavuje viac ako 50% vyčíslených nákladov na maloletého a poukázal na to, že právo na výživné je právom dieťaťa bez ohľadu na platobné miesto, ktorým je jeden z rodičov. Pri určení výživného je potrebné vychádzať z toho, že je povinnosťou oboch rodičov v zásade rovnakou mierou sa podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa a nie je akceptovaný hrubý nepomer medzi povinnosťou finančnej starostlivosti medzi rodičmi v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 3.11.2016. Popiera, že by starostlivosť o maloletého výhradne znášala matka, pretože opakovane sa snažil o styk s maloletým, ktorý nebol zo strany matky odopieraný, komunikuje s mal. V. pravidelne elektronicky cez službu Messenger a maloletý dostával od neho darčeky na narodeniny, meniny a podobne. Citoval judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zo strany 17 a konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé, zmätočné s poukazom na rozpor východiskovej argumentácie oboch strán v konaní, kedy v bode 47. napádaného rozhodnutia a v bode 50. napádaného rozhodnutia konštatuje navýšenie príjmov otca a následne v bode 50. konštatuje zníženie príjmov otca, pričom riadne preskúmanie príjmov je východiskovým pre určenie výživného. Odôvodnenie prvoinštančného súdu sa javí zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd riadne nezdôvodnil ktoré skutočnosti s poukazom na výšku mesačných výdavkov matky na mal. V. považuje za preukázané, z ktorých vychádzal a ako tieto vyhodnotil a nezohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Taktiež nevzal do úvahy skutočnosť, že matkou deklarované mesačné výdavky boli umelo navyšované položkami ktoré neslúžia na bezprostrednú osobnú starostlivosť o maloletého a najmä, že vychádzal z komplexného posudku maloletého zo dňa 1.4.2014. Uviedol, že komplexný zdravotný posudok maloletého zo dňa 1.7.2014 bol vyhotovený iba a výhradne na účely posúdenia možnosti finančnej kompenzácie pre maloletého. Napriek

tomu riadne súd neustálil výšku mesačných výdavkov pre maloletého, keďže jednostranne akceptoval vyjadrenia matky a nevykonal riadne dokazovanie ani vo veci ustálenia zdravotného stavu maloletého ani na dokazovanie na primárne určenie skutočných potrieb maloletého a neskúmal možnosť matky o peňažnom príspevku na špeciálne potraviny, pokiaľ ich skutočne maloletý vyžaduje. Konštatoval, že súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní, keď vzal do úvahy jeho zrieknutie sa predošlého zamestnania napriek pádnym dôvodom, ktoré nevzal do úvahy a ani schopnosti matky sa lepšie platovo uplatniť aj vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelanie. Vyslovil názor, že neobstojí argument prvoinštančného súdu o zmene skutkových okolností na strane maloletého, ktorá zmena nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, keďže relevantné skutočnosti nenastali, čo konštatuje prvoinštančný súd v bode 45. napádaného rozhodnutia. Výrok o bežnom výživnom nadobudol právoplatnosť 28.7.2014 a matka návrh na zvýšenie výživného podala na súd 10.4.2015, t.j. po 9 mesiacoch a prvoinštančný súd ho napriek tomu zaviazal k úhrade bežného výživného od 1.9.2015. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

8. Matka včas podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pretože má za to, že konanie, v ktorom súd rozhodol má vady, ktoré mohli mať a zrejme aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal niektoré dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie zjavne podstatné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej argumentáciou prednesenou a písomne predloženou súdu a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je zjavne nespravodlivý a zakladá hrubý nepomer a nerovnosť rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, z akých skutkových zistení dospel k záverom a rozhodnutiu vo veci. V odôvodnení neurčil, ktoré so skutkových zistení mali byť podkladom rozhodnutia, zhrnul síce tvrdenia a prednesy účastníkov, avšak neurčil, čo mal a má za preukázané, a to najmä z tvrdení otca, ktoré mali vyznieť ako fakty, pričom však v konaní preukázané neboli. Uviedla, že kolízna opatrovníčka poukázala na to, že na strane maloletého dochádza jeho rastom k zvýšeniu jeho potrieb, ktoré vytvára a podmieňuje jeho zdravotný stav a ktorý bol nesporne doloženými písomnosťami vydanými správnymi orgánmi a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Uviedla, že maloletý je odkázaný na špeciálnu bezlepkovú a antihistamínovú diétu, čo predložila písomnosťami v konaní. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd do príjmov rodiny, ktorej živiteľkou je matka, ktorú tvorí spolu so svojimi dvomi synmi, započítal aj príjem staršieho syna predstavujúci sirotský dôchodok a neprihliadal na to, že jej starší syn je jej dieťaťom, voči ktorému má ona vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom v odôvodnení neuvádza okolnosti súvisiace so zdravotným stavom maloletého tak, ako bol posúdený 1.7.2014, a preto argument otca neobstojí vzhľadom na to, že predchádzajúce rozhodnutie bolo vydané 28.7.2014. Toto konanie je vedené v čase, keď sa potreby maloletého objektívne znova zvýšili. Za zmätočné považuje rozhodnutie o príjme a nákladoch otca, kde uvádza v bode 3. odôvodnenia, že príjem otca bol 1.800 € a v bode 14. odôvodnenia ďalej súd uviedol, že otec pracoval ako finančný analytik s príjmom 1.450 € a nie je zrejmé, kedy otec maloletého zarábal akú mzdu a či súd zohľadňoval hrubú alebo čistú mzdu. Taktiež v bode 13. odôvodnenia ďalej súd uviedol tvrdenia otca, ktoré podľa jej názoru nie sú doložené a nezakladajú sa na pravde a nemajú vplyv na existenciu povinnosti otca postarať sa o dieťa, ktoré je zdravotne ťažko postihnuté. Otec založil inú rodinu, avšak to ho nezbavilo povinnosti starať sa o svojho syna, ktorý z novej rodiny nepochádza. Konštatovala, že otec sa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom neodvolal, pričom teraz tvrdí, že nebolo správne. Nie je zrejmé, čo súd zistil z vyjadrenia písomných dôkazov, keď súd uviedol, že otec v roku 2013 nepozoroval na synovi zhoršenie zdravotného stavu, pričom sám v predchádzajúcom odseku uviedol, že posúdenie zdravotného stavu maloletého bolo ukončené a písomné potvrdené v roku 2014. Dáva do pozornosti, že otec maloletého nie je lekár, svoje rodičovské práva plní a vykonáva zjavne príležitostne okrem platenia výživného a nie je nemožné, aby zmenu zdravotného stavu syna si nevšimol. Je to preto, že o syna nejaví systematický záujem, nedoložil, že by sa stretávania so synom domáhal a popiera, že mu bráni v styku so synom. V rozsudku súd uvádza v bode 15. zhrnutie nákladov otca maloletého, pričom je treba uviesť, že ide o náklady celej rodiny a je zrejmé, že náklady na bývanie spôsobila aj zmena spôsobu bývania otca, presťahovanie sa z bytu do domu, pričom novú rodinu vytváral a zakladal s vedomím, že má maloletého syna. To však nič nemení na existencii jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k mal. V.. Vyslovila názor, že príjmy a náklady rodiny otca nie sú predmetom tohto konania a je však nevyhnutné prihliadať na to, že otec a

jeho manželka majú vedomosť o tom, že otec má maloletého syna s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto je namieste, aby pri fungovaní ich spoločnej rodiny brali ohľad na to, že otec má a aj v budúcnosti bude mať zvýšené výdavky na prispievanie na výživu mal. V.. Konštatovala, že otec si založil firmu, kde je 50 % spoločníkom, a preto súd mal zisťovať, aké náklady mal na založenie a prevádzkovanie firmy, aký kapitál investoval, odkiaľ tento kapitál pochádza a je treba zrejme určiť, z akých peňazí vykonáva investície a v akom rozsahu a či tým neporušuje ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Konštatovala, že ona doložila výdavky maloletého v sume 700 €, avšak dôkazy u otca do značnej miery absentujú ohľadne jeho výdavkov a z odôvodnenia nie sú zrejmé príjmy otca. Je zjavné, že otec poberá dávky od štátu 935 €, pričom je zrejmé, že nemá žiadne náklady na cestovanie do práce a iné bežné náklady a pri príjme jeho manželky, ktorá zarába 2.100 €, on dostáva od štátu 935 €, čo je príjem 4-člennej rodiny vo výške presahujúcej 3.000 € a pritom nemožno prehliadať jej situáciu a jej príjem, na ktorý sú odkázané dve deti, pričom maloletý je zdravotne ťažko postihnutý. Konštatovala, že zdravotný stav mal. V. jej nedovoľuje zamestnať sa v akejkoľvek firme, pracuje vo firme u príbuzných, ktorí rešpektujú V. potreby a prihliadajú na nestálosť a možnosti vykonávať prácu, keďže s maloletým musí navštevovať lekárov, vzdelávať ho, pripravovať do školy, asistovať pri bežných denných činnostiach a úkonoch, pretože sám by ich nezvládol. Konštatovala, že rodina otca si zjavne prilepšila svoj komfort a podmienky svojho života, čo je na úkor maloletého ťažko zdravotne postihnutého syna. Citovala § 62 ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine a poukázala na to, že súd nikde nespomína, že súbežne s konaním o zvýšenie výživného sa viedlo na Okresnom súde Košice I konanie o určenie spätného výživného pod sp.zn. a následne odvolací súd pod sp.zn. zo dňa 28.3.2018 potvrdil rozsudok okresného súdu o výške výživného za obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013 a určil výživné 340 € mesačne z čistého mesačného príjmu otca 1.467,67 € a manželky 667 €, pričom v tom čase mal otec 3 vyživovacie povinnosti, konkrétne k dvom deťom a čiastočne na tehotnú manželku. Toto rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 26.4.2018 a vykonateľnosť 6.6.2018, teda súd v tomto konaní o zvýšenie výživného mal podľa jej názoru vychádzať zo záverov nadriadeného krajského súdu, keďže išlo o tie isté maloleté deti a v oboch súbežných konaniach sa dokazovali tie isté okolnosti, príjmy a výdavky oboch rodičov. Z diagnózy maloletého Aspergerov syndróm, syndróm ADHD, maloabsorbčný syndróm, histamínová intolerancia, pričom maloletý bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri určovaní výšky výživného vychádzal aj zo skutočnosti, že príjem otca bol v tom čase 1.462,75 €. S rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa v rozsudku z 2.4.2014 súhlasil aj krajský súd pod sp.zn. ohľadne výšky výživného 240 € mesačne a pretože súd neprihliadol na zdravotné ťažkosti dieťaťa, krajský súd vo svojom rozhodnutí z 20.3.2017 prihliadol na zdravotné ťažkosti dieťaťa a v období pred rokom 2014 a za obdobie od decembra 2012 do augusta 2013 a určil výživné 340 €. Jej návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 10.4.2015 a bol opieraný presne o ten fakt, že v pôvodnom rozsudku sa neprihliadalo na zdravotný stav dieťaťa, čo de facto je potvrdené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.3.2017, ako aj rozsudkom krajského súdu z 28.3.2018. Nesúhlasí s určením zvýšeného výživného od 1.9.2015, pretože návrh na zvýšenie výživného podala 10.4.2015, vyše rok po prvom období o určení výživného a má za to, že splnila časovú lehotu na žiadosť o zvýšenie výživného jeden rok. Nesporným dôvodom bol aj fakt, že maloletý bol uznaný ako zdravotne ťažko postihnutý s mierou funkčnej poruchy 50 % až v júli 2017, t.j. 3 mesiace po vyhlásení rozsudku v konaní na Okresnom súde v Starej Ľubovni a v čase rozhodovania súdu nebola ukončená diagnostika maloletého a súd ich neskúmal. Poukázala na to, že v roku 2015 mala otcova domácnosť čistý priemerný mesačný príjem cca 2.666,94 €, v roku 2016 4.344,58 €. Od 1.10.2017 mal otec podpísaný dodatok k zmluve, kde mu základný plat zvýšili na 2.170,24 €, a preto má za to, že krajský súd v roku 2018 rozhodol o výške spätného výživného za rok 2013 v sume 340 € mesačne pri príjme domácnosti 2.134,67 € pri troch vyživovacích povinnostiach a súd nižšej inštancie v tom istom roku by nemal rozhodovať o nižšom výživnom za neskoršie obdobie pri troch vyživovacích povinnostiach na tri deti ak bolo preukázané, že príjmy otca sa viac než zdvojnásobili a sám o zníženie nepožiadal a nijak nepreukázal, že by vypočítané výživné hradiť nemohol. Uviedla, že otcovi a jeho manželke bolo vyplatených za roky 2016 až 2018 o minimálne 12.290 € viac ako ona uviedla vo svojich výpočtoch, teda spolu s čistou mzdou oboch manželov plus rodinné prídavky na deti, materský príspevok, rodičovský príspevok 40.079,21 €, za rok 2017 47.925,60 €, z čoho vyplýva, že konajúca sudkyňa sa zmýlila v úvahe, že vypočítavala ich príjmy zo superhrubej mzdy alebo odignorovala otcove doznanie, že ich príjem bol v sume cca 40.000 € za rok v roku 2016. V roku 2017 otec doložil do spisu ročné zúčtovanie dane, z ktorého vyplýva, že mu bola vyplatená mzda v sume 22.160,12 € za rok a v daňovom priznaní sa uvádza len úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov (hrubá mzda), ktorá činila 28.559,24 €, od ktorej bolo odpočítané poistné na zamestnanca a dane a z daňového priznania vyplýva, že daňovú úľavu si neuplatnil na dve deti a na manželku, ale

že si manželka uplatňuje úľavu na deti a na neho, t.j. čistý príjem manželky bol vyšší, a teda v roku 2017 čistý disponibilný príjem otcovej domácnosti bol vyšší než 53.147,60 €. Z uvedeného je zrejmé, že súd pri výpočte príjmov domácnosti otca vychádzal z chybnej premisy, a teda dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu príjmových pomerov domácnosti otca a nesprávne vypočítal výšku výživného, a teda je schopný platiť 700 € na V., ktoré je potrebné pre zabezpečenie minimálnych potrieb maloletého a otcovi ešte zostane suma 1.679,80 €. Uviedla, že o otcovej príjmovej a platobnej spôsobilosti svedčí fakt, že 1.12.2016 podpísal s manželkou úverovú zmluvu vo výške 157.500 €, kde bol ocenený dom za 175.000 €, pričom otec súbežne býval v byte a platil hypotéku na byt na F. č. XX v O. - V. až do augusta 2017, kedy byt predal. Na bývanie v byte uhrádzal 700 až 750 € mesačne, čo činí hypotéka plus inkaso, teda od decembra 2016 až do augusta 2017 a súbežne platil hypotéku aj na byt a inú hypotéku na dom, ako aj inkaso na obe nehnuteľnosti a banka ho posúdila ako domácnosť vysoko bonitného klienta s vysokým príjmom, keď mu dovolila mať súbežne dve hypotéky, z roku 2013 na 84.000 € a v roku 2016 a 157.500 €. Otec byt predal podľa katastra v auguste 2017, teda na účet mu prišli značné finančné prostriedky plne disponibilné, pričom súd neskúmal, za akú cenu byt predal, teda sa nie v úplnosti zaoberal majetkovou stránkou otcovej domácnosti, čo je na škodu maloletého dieťaťa. Keďže z dôkazných listín vyplýva, že si hypotéku na dom vzali o 9 mesiacov skôr ako predali byt a dostali za neho peniaze, teda utŕžené peniaze za byt nemohli priložiť k peniazom na dom. Považuje taktiež za nepravdivé a účelové tvrdenie otca, že takáto suma peňazí mu nikdy nebola vyplatená, pretože súd neskúmal bankové výpisy otca a do spisu ich nevyžiadal, a preto ani nemôže tvrdiť, čo mu vyplatené bolo alebo nebolo. Vytkla súdu prvej inštancie, že všetky náklady si pripočítal na vrub otec ako náklady svojej domácnosti, ale príjmy manželky pripočítavať nechcel, pričom aj jeho manželka môže zabezpečovať zvýšenú úroveň ich detí, zatiaľ čo on sa môže podieľať na nákladoch ich syna V.. Poprela, že by dostala rozhodnutie o zdravotnom stave maloletého 1.7.2014, pretože toto prevzala 29.7.2014, teda takmer o mesiac neskôr. Poukázala na to, že otec uvádzal, že od februára 2015 bol na rodičovskej dovolenke, pričom z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa je jasne uvedené, že za február aj za marec poberal plat, teda nemohol byť na rodičovskej dovolenke. Otec poberal materský príspevok od 16.3. do 27.9.2015. Taktiež súd nesprávne konštatoval z potvrdenia o zaplatení dane z príjmov za rok 2017, že si otec uplatnil zníženie dane na manželku v sume 2.572 €, pričom z daného potvrdenia vyplýva, že si na manželku zníženie dane neuplatnil. Pokiaľ súd uviedol, že manželka odporcu bola na materskej dovolenke do marca 2016 a ak bol otec od roku 2015 na rodičovskej dovolenke, nemohla byť súčasne manželka na materskej dovolenke. Uviedla, že odporcova manželka mala od apríla 2014 príjem v MSC Slovakia 600 až 660 €, a preto nemohla byť kontinuálne aj v roku 2015 a 2016 na materskej, keďže bola zamestnaná a poberala príjem a v roku 2015 poberal materskú otec. Manželka otca začala plat poberať v marci 2015 po návrate z rodičovskej dovolenky, pričom mala príjmy u MSC Slovakia, ktoré boli zdokladované, zároveň mala príjem od pána P. paralelne a ešte stihla aj podnikať od roku 2018 vo firme Pressburg SHOEMAKERS s.r.o., ktorej polovičný podiel na ňu otec prepísal v máji 2018, teda príjem manželky bol omnoho vyšší ako uviedol otec a vypočítal súd. Uviedla, že súd nesprávne konštatoval, že maloletý má tie isté zdravotné problémy, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu neboli zdravotné ťažkosti maloletého skúmané, pretože nebola ukončená diagnostika a dieťa síce zdravotné problémy malo, ale v rozsudku súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu to zohľadnené nebolo, až následne Okresným súdom v Košiciach sp.zn. pri rozhodovaní o určení spätného výživného, kedy už boli k dispozícii komplexné lekárske posudky. Z lekárskych správ, ktoré predkladala a aj zo všetkých aktuálnych vyšetrení, ktoré v roku 2015 absolvovali vrátane liečebných pobytov, z týchto je úplne jasné, že zdravotný stav dieťaťa sa v čase menil, a preto konštatovanie súdu o nemennosti zdravotného stavu maloletého je nepravdivé, účelové a v prospech otca. V roku 2017 na jeseň dala urobiť maloletému minerálovú analýzu, z ktorej sa zistilo, že má vysoké hodnoty toxických kovov v tele a za toto vyšetrenie zaplatila poplatok 70 €, pričom otec bol o tom upovedomený a výsledky analýzy otcovi poskytla. Na základe tejto analýzy maloletému začali suplementovať rôzne preparáty, ktoré mu mali napomôcť k chelácii ťažkých kovov z tela a pomôcť zlepšiť jeho zdravotný stav. Zbavil sa nočnej enurézy, ktorou trpel od 5. do 12. roku života. Z jednotlivých lekárskych správ doložených v spise sú jasné zmeny biochemických markerov, zápalových markerov, ktoré sa v čase menili, maloletého zdravotný stav je stabilizovaný, zdravý nie je ani nikdy nebude, ani nebude môcť viesť život ako zdravý človek. Pervazívna vývinová porucha je celoživotná, teraz keď je v období puberty sa niektoré jeho problémy stávajú viac vypuklými a viackrát otca vyzývala, aby sa podieľal na synovej liečbe alebo pomohol s hľadaním cesty, ako mu pomôcť, aby navrhol spôsob liečby, dohodol odborníkov, na čo však otec nikdy nereflektoval a ani na synove narodeniny sa neozval ani neposlal darček. Uviedla, že pokiaľ otec v konaní poukazoval na zdravotné problémy syna W., ktorý má taktiež laktózovú intoleranciu ako V., otec však žiadne potvrdenie do spisu nedoložil a uviedol, že v roku 2015 mal príjem 1.745,66 €, v roku

2016 1.134 €, v roku 2017 1.846,66 €, avšak z potvrdenia od zamestnávateľa vyplýva, že v roku 2016 mal minimálne 1.447 €, preto súd nemal prihliadať na vyjadrenia otca, ale sa mal riadiť listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Poukázala na svoj zhoršený zdravotný stav a taxatívne vymenovala, že vo februári 2018 bola práceneschopná, počas 3,5 roka bola niekoľkokrát práceneschopná pre pretrvávajúce ochorenie GI traktu a v čase prvoinštančného konania sa liečila antibiotikami na helikobakter pylori, no však testy boli robené len z krvi, liečba nezabrala, následne nastúpila do práce, pretože potrebovala peniaze na zabezpečenie životných potrieb seba aj maloletých detí, a následne už v roku 2017 bola v zlom zdravotnom stave, nebola schopná fungovať, mala problémy žalúdka, pretrvávajúce prudké bolesti, absolvovala gastroenterologické vyšetrenie endoskopom s biopsiou tkanív s výsledkom, ktorého bola intestinálna metaplázia so stredne intenzívnou chronickou gastritídou a v apríli 2018 odoslala súdu podrobný nález a chronológiu jej diagnostiky a liečby, ktorú jej lekárka vystavila 23.2.2018 a následne ho odovzdala 5.3.2018 na konajúci súd. Uviedla, že v januári 2018 mala úraz, spadla zo schodov, dislokovala si koleno a pohmoždila bedrový kĺb, týždeň musela chodiť o barlách a doposiaľ má problémy s pohybovým aparátom. Nie je schopná dlho stáť, sedieť, ani dlhšie ležať, čo ju obmedzuje pri všetkých činnostiach vrátane pracovných. Uviedla, že aj starší syn S. je astmatik, ktorý v roku 2017 prekonal mononukleózu, od mája do októbra 2017 každý mesiac absolvovala hematologické vyšetrenie na špecializovanej hematologickej ambulancii, kde mu sledovali krv, pretože lekárka nemohla vylúčiť ani onkologické ochorenie a dodnes starší syn nemá ukončenú diagnózu a ani lekárom poskytnutú liečbu. O týchto problémoch vedel aj otec, pretože ho e-mailami žiadala, by jej pomohol, keď potrebovala peniaze na liečbu V. aj liečbu staršieho syna, čo otec odignoroval a taktiež odignoroval aj skutočnosť, že mal. V. má plánovaný strojček na zuby, od 28.2.2019 ho má pevne zalepený na hornej čeľusti s finančným nákladom 500 €. Uviedla, že má bakalárske vysokoškolské vzdelanie a po 10-ročnom pobyte v USA začala pracovať v roku 2014, je bez akejkoľvek praxe v odbore a predstavy otca o 1.000 € platoch na východe v oblasti účtovníctva považuje za nedôvodné, keď napríklad ani asistentky na súdoch s právnickým titulom nezarábajú viac ako 500 € čistého. Uviedla, že v rozsudku sa nachádza množstvo zmätočných, neúplných výrokov, niektorých nepodložených dôkazmi a množstvo podstatných a priamych informácií sa v ňom nenachádza, preto navrhuje zmeniť rozsudok, zvýšiť výživné z 240 € na 425 € od 10.4.2015 do 31.12.2015 a od 1.1.2016 do 31.12.2016 na 693 € a od 1.1.2017 do budúcna na 700 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 10.4.2015 do 31.12.2018 v sume 27.159,33 € navrhuje splácať v 500 € mesačných splátkach až do zaplatenia spolu s bežným výživným.

9. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a poukázala na rozsudky ohľadne predchádzajúcej úpravy výživného tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu a zdôraznila, že v konaní , ktoré bolo súbežne vedené s konaním boli súdom predkladané z jej strany rovnaké listinné doklady ohľadne príjmov, výdavkov aj zdravotného stavu dieťaťa, pričom v konaní chýbali dôkazy o príjme otca a jeho manželky, pričom fotila lustrácie SP o príjme otca a jeho manželky zo spisu a predkladala ich v konaní . Ohradila sa voči tvrdeniu otca, že zvýšenie výživného odôvodnila nepreukázanými navýšenými nákladmi na maloletého, pretože všetky náklady predložila súdu vo forme účteniek, výpisov z bankových účtov, výpisov z kreditných kariet a ku všetkému doložila výstupy zo svojho účtovníctva, ktoré už vedie 5 rokov a zachytáva každú transakciu a zároveň doplnila aj e-mailovú komunikáciu medzi otcom a synom ohľadne otcovej argumentácie týkajúcej sa jej ekonomického vzdelania, ktoré je bakalárskym titulom, pričom otec vedel, že do USA odišla v roku 1999 zo 4. ročníka na Ekonomickej fakulte UNB, teda vzdelanie nedokončila a odišla do USA, zanechaním štúdia mala nulovú prax v odbore. Keď sa v roku 2008 vrátila z USA počas života tam robila upratovačku, čašníčku, dvíhačku telefónov a posledné dva a pol roka pred V. narodením administratívu a čiastočné účtovníctvo, ktorého prax na Slovensku bola nepoužiteľná, preto hľadala alternatívny zdroj príjmu. Uviedla, že v USA častokrát nemala príjem, hoci ubytovanie platila v sume 800 € mesačne a nedostatok pracovných príležitostí a aj to, že v roku 2008 odporca prestal platiť výživné na maloletého ju donútilo k tomu, že sa vrátila na Slovensko, pretože jej chýbali zdroje na živobytie. Po návrate sa živiť účtovníctvom alebo prekladateľstvom nemohla, pretože na Slovensku to bolo viazané na skúšku, na ktorú si netrúfla, tlmočníctvo nikdy nevykonávala a tak v USA aj na Slovensku sú nutné k tomu štátne alebo súdne skúšky. Uviedla, že je matkou dvoch detí, po smrti prvého partnera až do času, keď stretla otca, starala sa sama, živila jedno dieťa bez akejkoľvek podpory, keďže v USA synovi nebol uhrádzaný sirotský dôchodok a nemal v USA na neho nárok po smrti svojho otca a následne po otehotnení s V. a jeho narodení po tom, čo otec ušiel z ich života a finančne jej nepomohol, až kým americký súd ho nezaviazal platením výživného v sume 55 USD týždenne na novorodenca, čo sa neskôr zvýšilo na 66 USD týždenne. Ako matka dvoch maloletých detí po príchode na Slovensko 23.7.2008 sa o ne sama starala, pričom starší je astmatik a mladší bol uznaný osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím. Bývajú u jej rodičov, ktorí sú dôchodcovia a obaja s ťažkými zdravotnými komplikáciami, matka prekonala rakovinu a otec niekoľko infarktov a operáciu srdca. Uviedla, že fakt, že mal. V. je narodený v r. 2006 v New Yorku vylučuje akúkoľvek jej zainteresovanosť v rodinnej firme, zo spoločníctva jej nevyplývali žiadne výhody, na konaní firmy sa vôbec nepodieľala, dividendy zo zisku jej vyplácané neboli, čo je možné zistiť z daňových priznaní firmy. Celodenne sa stará o dve maloleté deti, z ktorého jedno bolo ťažko zdravotne postihnuté a stav si vyžadoval celodennú opateru. V čase konania súdu prvej inštancie bola vedená ako nezamestnaná a ako samostatný rodič s dvomi maloletými deťmi však bola nezamestnateľná. Aby spĺňala podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie musela si hľadať prácu, chodiť na pohovory, odkiaľ sa vracala s tým, že ju neprijali. V roku 2014 jej matka donútila jej sestru, aby vo firme ju zamestnala, aby mohla mať nejaký príjem, avšak keďže sestra pracovnú silu nepotrebovala, súhlasila pod podmienkou minimálnej mzdy s tým, že bude vykonávať pomocné administratívne práce a zároveň bude mať priestor starať sa o V.. Od roku 2015 má zdravotné problémy, kvôli ktorým často bola PN a ktoré jej znemožňovali celé mesiace pracovať. Komplexný posudok z 1.7.2014 bol prvý zo série komplexných posudkov, ktoré v priebehu rokov obdŕžali a ním bol maloletý uznaný osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V priebehu konania ju otec obviňoval, že si to vybavila, že dieťa je úplne v poriadku, pričom jeho argumentácia je nepravdivá, pretože nemohla podplatiť 7-10 špecialistov z vlastných odborov a dokonca aj posudkového lekára úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedla, že súbežne s pracovným pomerom riadne opatrovala maloletého a jej zamestnanie nesmelo narúšať to, aby dieťa opatrovala, preto aj argumentácia vraj nie je v jej možnosti zamestnať sa v tomto svetle je nezmyselné, pretože by nesplnila podmienky nároku na opatrovanie. Od februára 2015 ako konštatuje súd v bode 7. poberala peňažný príspevok na opatrovanie 220 € a kompenzáciu na dopravu pre maloletého 33 €, kde súd vychádzal z preukázaných listín, ktoré mal k dispozícii, pričom peňažný príspevok na kompenzáciu dopravy je viazaný na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, preto otec vychádza z nesprávnej premisy, že dieťa nie je natoľko postihnuté, pretože vychádza z prvotného komplexného posudku a nie zo skutkového stavu, ktorý bol súdom preukázaný, a preto jeho argumentácia je irelevantná. Pokiaľ otec poukazoval na to, že v čase predchádzajúcej úpravy náklady na dieťa preukazovala v sume 617,12 € a v súčasnosti 700 €, pričom v roku 2013 preukazovala náklady krúžkové činnosti, za ktoré uhrádzala finančné prostriedky sama, pretože si myslela, že čím viac maloletého počas dňa zamestná, tým skôr bude schopný v noci zaspať a v noci nebude vládať mať nočné mory. Avšak po naštudovaní diagnózy maloletého sa štruktúra jej výdavku zmenila, pričom za posledné tri roky najviac peňazí ide o liečiv, liečebných pobytov a stravy maloletého. Výdavky na domácnosť absolútne skresala na minimum, aby mohla zaplatiť náklady na liečbu oboch detí. Náklady na zdravotnú starostlivosť mal. V. vzhľadom na jeho zdravotný stav sa zvýšili, čo listinne zdokladovala. Poprela tvrdenie otca, že nezdokladovala lekárskou správou zdravotný stav maloletého, pretože 25.9.2018 do spisu doložila lekárske správy od gastroenterológa za rok 2017-2018, prepúšťaciu správu z liečenia Bardejovských kúpeľov, správu z chirurgie o zlomenine, gastroenterologické správy, ktoré obsahujú diagnózy aj iných špecialistov, doplnila aj správu kardiologického vyšetrenia a v roku 2014 komplexne sa posudzovali všetky dostupné lekárske správy aj posudkový lekár z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj komplexný posudok posudkového lekára. Pokiaľ otec konštatoval, že sa rozprával s triednou učiteľkou, ktorá popisovala šikovnosť maloletého, zabudol pripomenúť, že triedna učiteľka ho informovala aj o tom, že trikrát do týždňa jej zavolá, že má pre maloletého prísť, pretože už na druhej vyučovacej hodine je mu zle, povedala mu, že ako matka promptne reaguje a do školy okamžite príde a následne maloletému sa dostatočne venuje, čo je vidno aj na výsledkoch, že keď sa do školy dostaví, učivo má dobraté a na vyučovanie je pripravený. Uviedla, že nenamieta aby otec si prizval odborníka z medicíny z každej špecializovanej oblasti a to kardiológa, gastroenterológa, nefrológa, psychiatra, psychológa a ďalších, aby opätovne vyšetrili maloletého a nemá námietky ani voči tomu, aby absolvovali genetické vyšetrenie aj napr. sám otec, aby mali komplexný obraz a presne vedeli nájsť, v čom spočíva jadro zdravotného problému maloletého a aby bol otec prítomný na jednotlivých vyšetreniach a zabezpečil komplexnú logistiku jednotlivých vyšetrení od objednania až po dovezenie maloletého a odvoz syna domov. Pokiaľ otec vymenoval zoznamy potravín a definoval príspevky na kompenzáciu na diétne stravovanie, tak na toto majú nárok celiatici, maloletý celiakiu potvrdenú nemal, teda nemá nárok na tento príspevok. Na odporúčanie gastroenterológa v roku 2017 začali vylučovať zo stravy lepkové potraviny, následkom čoho po niekoľkomesačnej bezlepkovej diéte sa v krvi znížili hodnoty zápalových markerov. Konštatovala, že riadi sa pokynmi odborníkov a všetky tieto správy boli predložené, konkrétne lekárske správy z 28.2.2017, kde je doporučená bezlepková vegetariánska bezmliečna strava a z 11.2.2016, ktorú bezlepkovú diétu doporučuje v rámci poruchy autistického centra v správe aj z 27.2.2014 lekárka, ktorá doporučuje pokračovať v bezlepkovej diéte a následne aj z 29.5.2014 aj z 2.10.2014. Z uvedeného dôvodu argumentáciu otca ohľadne zdravotného stavu

maloletého považuje za neúplné, vytrhnuté z kontextu a účelové. Ohľadne vymenúvavania jednotlivých položiek nákupu, čo keby nenakúpila, tak otec vychádzal z nákladov, ktoré predložila súdu, pričom tvrdí, že nepreukázala navýšené náklady. Prehrabal sa v 150 stranách jej účtovníctva, ktoré súdu bez rozpakov predložila, pretože nemá čo skrývať a zabudol spomenúť, že účtovníctvo predložila v triedených výdajoch a tam, kde sa náklady dajú sledovať a konkrétnu osobu napr. náklady na zdravotné výdaje, školu, futbal, na knihy, vzdelanie V., predkladala takto a ak by otec skutočne prepočítal výdaje, mal prepočítať bločky a nie jej výstupy z účtovníctva. Napriek tomu, že otec je účtovník, snažil sa jej údaje účelovo podsúvať ako myšlienku, že si na V. započítala svoje náklady, čo sú aj tak drobné oproti tomu aké sú skutočné zdravotné výdavky a že vynakladá ich vyše 1.000 € ročne a sú plne zdokladované. Pokiaľ sa týka jedla pre psa, Elie je V. sučka, doniesol ju ako šteniatko pred 4,5 rokmi, vďaka nej sa naučil prekonávať obrovský strach, ktorým trpel a ustúpili mu v poslednom období nočné desy. Elie s V. spáva, je to preňho terapeutická pomôcka a vytknúť jej, že raz za rok V. psovi kúpila granule a inak jej nosila mäso z bitúnku zadarmo a pritom zabúdať, že v roku 2008 otec neplatil na V. výživné, za to, že sa staral o svojho psa Zubyho a nemohol chodiť za V., lebo jeho pes bol chorý, preto to považuje za irelevantnú námietku. Konštatovala, že pokiaľ by otec mal záujem o syna, tak by sa s ním stýkal, bol by zainteresovaný do jeho života a tým, že jej vytýka veci vytrhnuté z kontextu poukazuje len na to, že absolútny záujem o syna nemá. Uviedla, že sa vzdal dobre plateného miesta, na ktorom mu bol v októbri 2017 zvýšený plat na 2.170 €, súd to posudzoval vo svetle toho, čo otec vo svojom odvolaní nespomína, že od roku 2015 popri zamestnaní aj podnikal a v máji 2018 prepísal svoj podiel vo firme na manželku, následne odišiel zo zamestnania a prihlásil sa na úrade práce ako nezamestnaný. Manželka stíha popri prvom zamestnaní mať aj druhé zamestnanie a ešte aj podnikať. Za tri roky podnikania otec mal do mája 2018, kedy vlastnil 50 % podiel firma vykazovala stratu t.j. na úkor výživného podporoval tri roky svoje nefunkčné podnikanie, kde v máji v roku 2017 dosiahla firma stratu - 5.136 € a súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného určite vzal do úvahy aj tento fakt, že otec dokázal zo svojho platu za tri roky platiť stratové podnikanie, a preto jeho argumentácia o príjmovej nedostatočnosti je účelová. Hlavnú knihu, ktorú otec predložil súdu ako fakt za rok 2015 vytlačenú 29.4.2016 nachádzajúcu sa na č.l. 174 a 177 listu spisu, kde na č.l. 175 na analytickom účte 343 ako daň z pridanej hodnoty uvádza položky len za mesiac október a november ale na súvsťažnom analytickom účte 604 tržby za tovar na č.l 177 uvádza aj položky za mesiac december. Konštatovala, že nie je možné, aby na súvsťažných účtoch, kde sa tovar predáva s DPH a teda sa musí kumulovať aj DPH na súvsťažnom účte 343 aby v hlavnej knihe uvedené nemal a keďže v tom čase bola otcova firma mesačným platcom DPH až k 25.1.2016 mali byť aktualizované údaje o DPH a keďže tlačil knihu až v apríli 2016, jednoznačne z toho vyplýva, že nešlo o časový posun bez spracovania účtovníctva, ale z toho vychádza jediný záver, že kniha bola pozmenená aby vykresľovala v tom čase zlý hospodársky výsledok firmy, a preto takýto falšovaný dokument má súd vyhodnotiť ako nepravdivý. Navyše v čase, keď z 84.000 € hypotéky za byt v roku 2013 sa zaviazal na 157.000 € hypotéku v roku 2016 to vyznieva ako argument otca, že sa potreboval venovať synovi kvôli zlým výsledkom v škole ako zavádzajúci. Vyslovila názor, že súd posudzoval nielen príjmové pomery, ale aj majetkové pomery otca, pričom maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Konštatovala, že komunikácia medzi otcom a synom je sporadická, napríklad v decembri 2018 sa so synom nekontaktoval. Konštatovala, že preukázala, že v roku 2016 príjem celej rodiny bol 420 € zo zamestnania, 47 € prídavky na deti, sirotský dôchodok staršieho syna 127 €, 240 € výživné a 33 € kompenzácia dopravy, čo v úhrnnej sume činí 867 €. V roku 2018 zvýšením sirotského dôchodku a kompenzácii a prídavkov dostala naspäť celú daň zo závislej činnosti zaplatenú ako preddavky, mala mesačný rozpočet cca 940 € a do toho rozpočtu sa musela zmestiť. Zdôrazňuje, že pri starostlivosti o maloleté deti jej vypomáhajú rodičia, obaja chorí a na dôchodku tým, že uhrádzajú celé náklady na bývanie a deťom, najmä staršiemu synovi dávajú peniaze, keď odchádza na internát, aby si mal za čo kúpiť jesť, pretože zo sirotského mu uhrádza len stravu na internáte a ubytovanie. Považuje argumentáciu otca v odvolaní vo všetkých bodoch za spornú a v mnohých za nepravdivú, účelovú a vytrhnutú z kontextu.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že matka sama vo svojom podaní zo dňa 25.4.2019 konštatovala, že rozsudok jej bol doručený 5.4.2019 a v takomto prípade lehota na podanie bola dňa 20.4.2019 sobota v zmysle ust. ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližší nasledujúci pracovný deň bol 23.4.2019, t.j. utorok, nakoľko 22.4.2019 bol deň pracovného pokoja - Veľkonočný pondelok. Preto navrhol odmietnuť odvolanie matky podľa . Konštatoval, že matka nie je subjektom oprávneným na podanie odvolania. Opätovne poukázal na to, že tvrdenia matky o zhoršenom zdravotnom stave maloletého, resp. o jeho ťažkom zdravotnom postihnutí neboli

v konaní preukázané, preto považuje tvrdenia matky za účelové a zavádzajúce. Vyslovil názor, že bez riadneho vykonania dokazovania na takých nepreukázaných tvrdeniach nemožno založiť tak vážne rozhodnutie, akým je zvýšenie výšky výživného o 40 %. Matka sa snaží vytvoriť dojem opodstatnenosti zvýšenia výživného, avšak v konaní bolo nariadené dokazovanie za účelom objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu maloletého a nebola predložená žiadna lekárska správa posudzujúca zdravotný stav maloletého. Komplexný posudok maloletého zo dňa 1.7.2014 nie je zdravotným posudkom maloletého a dokonca ani lekárskou správou, ktorá by konštatovala zdravotný stav maloletého, ale bol vypracovaný na účely posúdenia peňažnej kompenzácie za zdravotné postihnutie a nepreukazuje zmenu skutkového stavu na strane maloletého. Komplexný posudok je zo dňa 1.7.2014 a druhý výrok rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa o bežnom výživnom v sume 240 € nadobudol právoplatnosť 28.7.2014, t.j. po dátume vyhotovenia komplexného posudku. Vyšetrenie mal. V. sa uskutočnilo pred 1.7.2014 a nové okolnosti boli súdu známe v čase, keď rozhodoval o výške bežného výživného. Komplexný posudok namieta, pretože je nepravdivý, neaktuálny a nepoužiteľný pre účely preukázania potreby zvýšenia výživného. Navyše konštatoval, že v oblasti mobility a orientácie maloletý nemá vážnejšie obmedzenia a požadovaný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa nenavrhlo. Nepreukázanie zhoršenia zdravotného stavu maloletého potvrdila aj samotná matka ktorá uviedla, že poplatok za analýzu v sume 70 € platil otec, ktorému výsledky poskytla, na základe tejto analýzy začali maloletého suplementovať rôznymi preparátmi, ktoré mali pomôcť chelácii ťažkých kovov z tela a na základe celoročnej suplementácie sa syn zbavil nočnej enurézy, ktorou trpel od piateho do dvanásteho veku života a stav má stabilizovaný. Tvrdenia matky o nemožnosti styku s maloletým pri jeho stave a psychickom rozpoložení, kedy styk nemožno vynucovať ani určiť jeho termíny akokoľvek pevne, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v dosiahnutom vzdelaní matky, ktorá sa nevie vyjadriť k tomu, aký vplyv na maloletého by malo stretávanie s otcom v pravidelnom kontakte a súd neuskutočnil jediný rozhovor s maloletým ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Poukázal na to, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie za účelom aktuálneho, komplexného a predovšetkým objektívneho posúdenia zdravotného stavu maloletého, preto vyjadrenie matky o opodstatnenosti navýšených nákladov na zdravotný stav maloletého sú bez dôkaznej váhy až do času znaleckého alebo odborného ustálenia odpovedí na podstatné otázky v konaní. Uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje zmena v dôsledku plynutia času troch rokov od poslednej úpravy. Matka podala návrh po 9 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -488 zo dňa 2.4.2014 a nepreukazuje opodstatnenú zmenu pomerov, preto postup matky považuje za šikanózny a opakovane bez reálneho základu iniciuje súdne spory. Namieta rozpis nákladov vynaložených matkou na mal. V., konkrétne zdravotné náklady v sume 956,89 €, za rok náklady na auto 4.784,80 €, pričom na auto, ktoré je napísané na V. dostali štátny príspevok 4.000 €, platia havarijné poistenie 209,72 €, PZP 80,15 €, za registráciu zaplatili 33 €, zimné pneumatiky 400 €, pričom maloletého treba neustále voziť a nie je možné, aby používal MHD, pretože nie je schopný sa hromadne prepravovať bez toho, aby bol na to psychicky pripravený, aj vzhľadom k tomu im bol daný príspevok na auto z úradu práce, pričom z komplexného posúdenia, ktorým matka odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného vyplýva, že maloletý v zmysle nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z uvedeného dôvodu podľa citovaného zákona peňažný príspevok požadovaný matkou na kúpu osobného motorového vozidla nenavrhuje.

11. Matka podala stanovisko k vyjadreniu otca a uviedla, že zotrváva na odvolaní aj vyjadrení k vyjadreniu otca. Konštatovala, že odvolanie podala riadne a včas a v zákonom stanovenej lehote. Lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozsudku bola splnená, keďže podanie urobila 23.4.2019, ktorý bol prvým pracovným dňom po uplynutí lehoty ku dňu 20.4.2019 (sobota), pričom nasledujúci pondelok bol štátnym sviatkom a pripája aj prílohu, konkrétne potvrdenie pošty o podaní odvolania dňa 23.4.2019. Popiera tvrdenia otca, že nebolo preukázané zdravotné postihnutie mal. V., keďže doložila všetky potvrdenia o tom, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, a preto tvrdenia otca o zdravotnom stave maloletého považuje za zavádzajúce. Uviedla, že v priebehu konania prvoinštančného súdu, ako aj v rámci konania, ktoré prebiehalo súbežne ohľadne mal. V. sp.zn. pripojila všetky lekárske správy a komplexný posudok. Relevantné pre toto konanie, v ktorom sa po prvýkrát rozhodovalo o miere funkčnej poruchy maloletého, jednalo sa o komplexný posudok zo dňa 1.7.2014 a za týmto posudkom nasledoval celý rad ďalších posudkov podľa žiadostí, ktoré podali na jednotlivé kompenzácie. Uviedla, že komplexný posudok podala spolu s návrhom. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je

znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % a je to nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iný prizvaní odborníci a lekárska posudková činnosť je hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby. Určovanie funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácii posudzovania jednotlivých druhov odkázanosti, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, ktorý pri vykonávaní posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Uviedla, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu pre účely kompenzácie na účely preukazu na účely parkovacieho preukazu a posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompenzáciu lekárskeho nálezu a lekársky nález nesmie byť starší ako 6 mesiacov. Uviedla, že predložením komplexného posudku o miere funkčnej poruchy 50 % a uznania za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré predložila spolu s návrhom na zvýšenie výživného dostatočne preukázala zdravotný stav maloletého a ďalej nutne nepotrebovala predkladať čiastkové lekárske správy od jednotlivých odborníkov. Navyše do konania predložila aj jednotlivé lekárske správy od špecialistov, dokonca aj z liečebných kúpeľov, na ktorých sú taxatívne vymenované synove diagnózy, doložila všetky gastroenterologické správy, správy z kúpeľných pobytov. Uviedla, že zdravotný stav maloletého nie je primeraný jeho veku a je vo vzťahu k bežným činnostiam v porovnaní s deťmi v jeho veku výrazne obmedzujúci a limituje ho, čo v celom rozsahu musí ona kompenzovať. Argumentácia otca, že komplexný posudok je nepravdivý, je ťažko hodnotiť, či on je ten jediný, kto určuje pravdivosť alebo nepravdivosť rozhodnutí posudkových lekárov a dôkazom jeho vyjadrenia je to, že neustále vytrháva veci z kontextu, uvádza lži a prezentuje ich ako nesporné fakty, pričom skutočné fakty prekrúca. Konštatovala, že synov stav je stabilizovaný, ale zdravý nie je a nikdy nebude a nikdy nebude môcť viesť život ako zdravý človek. Pervazívna vývinová porucha je celoživotná, v súčasnosti maloletý ide do puberty a niektoré jeho zdravotné problémy sa stávajú vypuklejšími. Uviedla, že nie raz aj na pojednávaniach vyzývala otca, aby sa podieľal na synovej liečbe, aby jej pomohol s hľadaním cesty ako mu pomôcť, aby navrhol spôsob liečby, dohodol odborníkov, konzultácie, vyšetrenia, avšak otec jej nikdy v ničom nepomohol, iba ju napádal na súdnych pojednávaniach a spochybňoval synov zdravotný stav. Aktuálny stav je mierne zlepšený, niektoré prejavy ustúpili, zlepšilo sa sociálne fungovanie, ale maloletý nie je schopný samostatnej existencie, vyžaduje neustálu prítomnosť školského asistenta a doma si rodina zvykla na potrebu a rôzne opatrenia ohľadne jeho fungovania. Lekárske správy súdu predkladala ona, keďže otec o syna neprejavuje záujem ani po jej niekoľkonásobných žiadostiach o pomoc. Uviedla, že otec opakovane konštatuje, že ona ako matka nič nepreukázala, pričom uvádza nepravdivé tvrdenia, o maloletého javí minimálny záujem a nekomunikuje s ním takmer vôbec. Tvrdenia otca ohľadne jej dosiahnutého vzdelania vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletým nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože v závere okresný súd neuskutočnil jediný pohovor s maloletým ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený, čím vlastne otec obvinil súd, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, neskúmal pomery na strane dieťaťa, pričom maloletý bol na pohovore u Mgr. W. ešte v roku 2016 a táto kolízna opatrovníčka o tom podala správu a dokonca pred následným pojednávaním sa o tom s otcom pred súdnou sieňou zhovárala, a uviedla, že maloletý sa s ním stretávať chce, čo rovnako povedala aj počas pojednávania a dôkazy sa nachádzajú v spise. Nikdy otcovi v styku nebránila, niekoľkonásobne ho žiadala, aby sa zaujímal o svoje dieťa, poskytla mu telefónne číslo, e-mailovú adresu. Od roku 2013, kedy na stretnutie maloletého priviezla, otec sám nevykonal jediný úkon, aby sa s maloletým stretol. Maloletý bol sklamaný zo správania otca a mal určité obdobia, keď o ňom nechcel ani počuť, lebo ho sklamal, keď mu sľúbil, že sa s ním stretne, alebo mu pošle darček a nakoniec sa tak nestalo. Poukázala na to, že zmena pomerov v tomto prípade nastala zmenou zdravotného stavu maloletého vo vzťahu k jeho mimoriadne zmeneným zdravotným ťažkostiam. Preukázala v priebehu prvoinštančného konania, že musela zabezpečiť prostriedok na prepravovanie maloletého a vynaložiť finančné prostriedky na jeho kúpu a navyše auto bolo maloletému priznané ako príspevok. Náklady dieťaťa za uplynulé roky rozpísala podrobne, vyčíslila pri každom svojom podaní, pri stanovení diagnózy vynakladala finančné prostriedky na benzín, keďže často chodili

na lekárske vyšetrenia po celom východnom Slovensku, vynakladala ich na V. športové a záujmové aktivity, aby bol edukačne a psychologicky usmerňovaný a náklady sa zvýšili aj na stravu, keďže z bežnej vegetariánskej stravy museli prejsť na špecificky upravenú stravu a podľa toho nakupovať aj potraviny, ktoré niekoľkokrát sa menili a obmieňali po konzultácii a usmernení s gastroenterológom. Poprela, že by si započítala svoje náklady do odôvodnených nákladov maloletého, čo považuje za nepravdivé, pretože ona osobitné nákupy nerobí pre syna, nakupuje spoločne pre seba a svojich dvoch synov. Pokiaľ ide o iné položky, tie nesúvisia s tým, že občas pre ňu robí nákup iný príbuzný, avšak tieto nákupy ona uhradiť musí. Je neprimerané od nej požadovať, aby vo vzťahu k maloletému viedla osobitné domáce hospodárenie a mnohé potraviny, ktoré pre neho zabezpečuje, je potrebné spotrebovať rýchlo a tie sa spotrebúvajú spoločne. Otcom namietané niektoré položky, ktoré údajne mala zakúpiť pre seba, tak presne špecifikovala spôsob jej účtovníctva, z čoho jednoznačne vyplýva, že účtenky kopírovala v celku, nevystrihávala z nich V. položky a keďže ich predkladala celé, tak ako boli, mal ich otec poriadne preštudovať a porovnať s výstupmi z účtovníctva. Účtenky sú k dispozícii, výšku jednotlivých položiek si mohol napísať a dohromady spočítať. Poprela, že by sa dobrovoľne vzdala zamestnania, pričom otec popri svojich možnostiach sa vzdal reálne dobrého príjmu, zmenil zamestnanie, pričom vo vyjadrení zásadne inštruuje ju ako matku starajúcu sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa aby svoj príjem zvýšila, keďže osobne sa o dieťa stará, zabezpečuje chod domácnosti, venuje maloletému všetok svoj čas, pričom z jeho podaní a z konania je zrejmé, že jeho pomery a podmienky to dovoľujú. Poukázala na to, že otec uvádza svoje hodnotenie jej situácie, ktorá sa sama neustále stará o maloletého, vychováva ho, prispôsobuje mu život, investuje do neho všetok svoj čas, pričom otec hodnotí tento stav ako stav umožňujúci jej vylepšiť živobytie, pričom on sám účelovo zmenil zamestnanie, ponížil svoj príjem. Z podaní otca a z jeho konania je zrejmé, že jeho pomery a podmienky dovoľujú, aby na výživu a výchovu maloletého prispieval tak, aby kompenzoval svoju neprítomnosť a neúčasť na výchove maloletého a jeho vyživovaní, no účelovo sa plneniu vyživovacej povinnosti zodpovedajúcej potrebám maloletého vyhýba. Konštatovala, že lepšie zamestnanie a ani len ponuku lepšieho zamestnania nemala, takže ho ani prijať nemohla a nemohla sa ho ani vzdať na rozdiel od otca. Pokiaľ otec poukazoval na jej zdravotný stav, kde v lekárskej správe je nález, diagnostický záver a prognóza ochorenia, tak v súvislosti s nimi vyslovila názor, že diagnostický záver lekára je dostatočným preukázaním zdravotného stavu a otec ani jeho právna zástupkyňa nemajú relevantné vzdelanie na to, aby mohli posudzovať jej zdravotný stav, prípadne synov. Vyslovila názor, že zdravotný stav staršieho otcovho syna nemal byť účelom dokazovania, konkrétne, že maloletý mal laktózovú intoleranciu, o čom je potrebné predložiť lekársku správu a taktiež je potrebné predložiť výpis zo žiackej knižky alebo vysvedčenie o školských výsledkoch mal. W., pre ktorý musel otec ukončiť pracovný pomer vo firme Dell s.r.o. a prepísať podiel vo firme Pressburg SHOEMAKERS s.r.o. na manželku, a preto ani nemohol vôbec pracovať, keďže maloletý bol dopoludnia v škole a popoludní na futbale, ako sám uviedol vo svojich výdavkoch na maloletého syna W.. Otec neuviedol podľa jej názoru žiadne relevantné tvrdenia k preukázaniu jeho ekonomickej situácie, a preto zotrváva na svojich tvrdeniach ktoré predložila. Ohľadne dlžného výživného poukázala na to, že otec v roku 2017, keď bol zamestnaný vo firme Dell s.r.o. si mohol odkladať finančné prostriedky na eventuálne zaplatenie dlhu v konaní na zvýšenie výživného, a preto neobstojí jeho argument, že zvýšenie výživného by malo byť pre neho likvidačné, pretože nezodpovedal, ani nepreukázal fakt, prečo v roku 2015 financoval stratové podnikanie Pressburg SHOEMAKERS s.r.o., za roky 2015, 2016, 2017 vykazoval stratu, za rok 2018 len minimálny zisk 388 €, pričom spoločnosť, ktorú na manželku prepísal v máji 2018 nemá žiadnych zamestnancov a aj tak vykonáva činnosť, teda nejaká osoba bez zamestnaneckého alebo iného obdobného pomeru vykonáva činnosť, ktorá prináša výnosy firme. Taktiež otec nezodpovedal, prečo financoval stratové podnikanie od roku 2015 do 2017 keď bol konateľom firmy, naakumuloval stratu 11.450 € a finančné prostriedky vynaložil namiesto na platbu výživného na pokrytie straty v podnikaní a zároveň okrem vyrobenej straty do podnikania vložil svoje peňažné prostriedky minimálne v sume 12.000 €. Vyslovila názor, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými nákladmi a pri posudzovaní faktu o otcových možnostiach a schopnostiach by tento fakt mal byť vzatý v úvahu. Ohľadne finančnej situácie ktorú vykazuje otec ako nedostatočnú poukázala na to, že otec bol schopný tri roky od prvej hypotéky na byt kúpiť si dom v P. J. a k 84.000 € hypotéke z decembra 2013 na byt mu pribudla 157.000 € hypotéka z jari 2016 na dom, pričom byt predal až v auguste 2016, teda v tom istom období platil dve hypotéky súčasne a obýval len jednu nehnuteľnosť, preto vyslovila názor, že otec si zariadil luxusnejšie bývanie aj na úkor výživného pre maloletého, pričom mal a mohol zabezpečovať rovnaké životné podmienky pre všetky svoje deti, teda ja pre V.. Súhlasí s otcom, že súdom neboli preskúmané všetky relevantné skutočnosti, najmä neboli podrobne preskúmané finančné a majetkové pomery otca a dotazuje sa, prečo si na byte na F. č. XX v O. stále ponechal

trvalý pobyt, a prečo má firma Pressburg SHOEMAKERS s.r.o. aj v súčasnosti, ktorá je už prepísaná na manželku, taktiež sídlo na adrese F. č. XX, teda v byte, ktorý údajne predal.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav a takto dospel k nesprávnemu záveru o existencii podstatných a trvalých zmien pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom oproti predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti otca k mal. V. M..

16. K odvolacím námietkam rodičov odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

17. Pokiaľ rodičia namietajú nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu pomerov otca, ako aj matky maloletého. Matka s komplexným posudkom predložila aj lekárske správy preukazujúce zhoršenie zdravotného stavu maloletého, v dôsledku čoho sú jeho odôvodnené potreby zvýšené, preto odvolacia námietka otca o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie za účelom dôsledného zistenia jednotlivých diagnóz maloletého je irelevantná, pretože znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a je potrebné ho hodnotiť ako každý dôkaz jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania.

18. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

19. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, keďže v dôsledku veku a rastu maloletého dieťaťa a v tej súvislosti i školskej dochádzky došlo k nepochybnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súdna prax ustálila, že k zmenám pomerom aj bez ďalšieho dochádza u dieťaťa spravidla prestupom z nižšieho na vyšší stupeň vzdelávania, prípadne ak nenastanú iné zmeny pomerov v dôsledku plynutia času, ktorý taktiež súdna prax ustálila ako plynutie približne doby troch rokov, v priebehu ktorých sa menia odôvodnené potreby dieťaťa, predovšetkým na zabezpečenie stravy, ošatenia, záujmovej a športovej činnosti.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu preto jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného.

21. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť, to znamená, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa.

22. Odvolací súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného dôsledne porovnal pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi na strane účastníkov so súčasnými pomermi a zisti, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo krátke časové obdobie a matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala komplexným posudkom maloletého zo dňa 1.7.2014, ktorý stanovil mieru funkčnej poruchy mal. V. M. S. na 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV.1.c k zákonu

č. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa považuje maloletý za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanému mal. V. M. S. vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky, v oblasti mobility a orientácie sa forma kompenzácie nenavrhuje, pretože maloletý je schopný so sprievodcom sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy. V oblasti sebaobsluhy je odkázaný na opatrovanie, ktoré je kompenzované príspevkom na opatrovanie a poskytovanie sprievodcovstva. Z komplexného posudku jednoznačne vyplýva, že ťažkosti maloletého v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom vyžadujú mimoriadnu náročnosť v starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj v rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a na tom nič nemení fakt, že výsledné diagnózy boli prijaté a dieťa bolo uznané za ťažko zdravotne postihnutú osobu, v dôsledku čoho mal odloženú školskú dochádzku a základnú školu začal navštevovať od 1.9.2013. Stravovací režim maloletého v dôsledku odporúčania ošetrujúcich lekárov je zameraný na bezlepkovú diétu, bezlaktózovú diétu v dôsledku histamínovej intolerancie, ktorých sprievodné symptómy, ktoré sa prejavili u maloletého odôvodňovali zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého, pretože sa zvýšili celkové náklady na zdravotné ošetrenia maloletého, na zabezpečenie liekov a potravinových doplnkov, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že maloletý matkou uvádzané zdravotné problémy mal aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Matkou predložený komplexný posudok slúži na kompenzáciu peňažných príspevkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti sebaobsluhy, keďže maloletý je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia pri vykonávaní základných úkonov sebaobsluhy odkázaný na dohľad a usmerňovanie inej fyzickej osoby, preto je odkázaný na opatrovanie, ktoré je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu, ktoré matka poberala, konkrétne peňažný príspevok v sume 220 € a kompenzáciu na dopravu poberala matka v sume 33 €. K zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného došlo u matky v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola nezamestnaná a v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 420 € a rodinné prídavky poberá v sume 47,04 €, daňový bonus 100 €. Keďže mal. V. v dôsledku zdravotného postihnutia má školou upravený študijný program s poukazom na jeho individuálne potreby, je potrebné konštatovať, že matka je v dôsledku starostlivosti o mal. V. značne obmedzená pri hľadaní si adekvátneho zamestnania. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem a môže byť plnená osobnou starostlivosťou, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, bývania, stravy, nákupu ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd, preto nemožno súhlasiť s námietkou otca, že matka nevyužíva svoje vzdelanie a schopnosti na dosiahnutie adekvátneho vyššieho príjmu a je potrebné konštatovať, že táto odvolacia námietka otca je nedôvodná. Taktiež je nedôvodná odvolacia námietka otca ohľadne nepreukázania zhoršeného zdravotného stavu maloletého matkou lekárskymi správami, pretože obsahom spisu je preukázané, že matka predložila lekárske správy, konkrétne z detskej gastroenterologickej ambulancie MUDr. X. G., lekársku správu z kardiologického vyšetrenia, prepúšťaciu správu z liečenia v Bardejovských kúpeľoch, lekárske správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. I. Y., z ktorých je zrejmý zdravotný stav maloletého a že na odporúčanie gastroenterológa začala matka vylučovať zo stravy pre maloletého lepkové potraviny, následkom čoho postupne v krvi sa znížili hodnoty zápalových markerov a naďalej je doporučená bezlepková vegetariánska strava, aj keď celiakia u maloletého nebola diagnostikovaná, a preto nemôže vzhľadom na stanovenú diagnózu byť maloletému poskytovaná kompenzácia na diétne stravovanie. Pokiaľ otec namietal dôvodnosť absolvovania rôznych záujmových krúžkových činností a športových aktivít maloletého, ktoré považoval vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletého za nedôvodný a prehnaný, odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou matky, že v začiatku choroby, pokiaľ sa nevykryštalizovali záujmy maloletého jednoznačne a maloletý mával v noci často nočné mory, tak matka sa ho snažila v priebehu dňa zamestnať a následne po naštudovaní jednotlivých diagnóz maloletého a rôznych štruktúr jeho výdavkov sa postupne snažila od niektorých aktivít ustúpiť, čo matke nie je možné vyčítať, ako nemožno vyčítať ani výdavky na psa pre mal. V., ktorý je v určitom zmysle v súvislosti s ochorením maloletého ako terapeutická pomôcka. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému v súlade s uplatneným princípom potencionality vyplývajúceho z ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je však potrebné

vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňuje aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu povinného, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Väčšiu výpovednú hodnotu má pri určovaní a zisťovaní potencionality príjmu aj zistenie potenciálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi na uspokojovanie potrieb povinného rodiča, v danom prípade otca, ktorý ako rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálne možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípadoch jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodného zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávneného dieťaťa. Otec maloletého v čase predchádzajúcej úpravy pracoval ako finančný analytik vo firme Dell, s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 1.450,- EUR. Poberal aj rodičovský príspevok vo výške 203,- EUR. Otec maloletého si založil firmu Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde bol 50% spoločníkom spolu s X. J. F.. Otec pracoval vo firme Dell, s.r.o. do 29. 5. 2018 ako finančný kontrolór. Mal na starosti obchodné záležitosti jedného segmentu týkajúce sa Európy a Ázie. Kontroloval náklady spoločnosti z pohľadu prevádzkového účtovníctva. Pracoval od 20.1.2016 a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v priemere 1.483,- EUR. Okrem toho je spoluvlastníkom firmy Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde je jeho ďalším spoločníkom osoba žijúca v USA. Podarilo sa im predať za rok 2015 aj 2016 asi polovicu zásob, ale keďže spoločnosť bola len v začiatkoch, zisk nevykázali žiadny, resp. ani jeden zo spoločníkov nemal vyplatenú žiadnu odmenu. Utŕžené peniaze investovali do nákupu nového tovaru. Mesačne platia účtovníka, ktorý poberá 180,- EUR. Ďalšie peniaze dávali na určitý marketing súvisiaci s propagáciou na trhu. Podali daňové priznanie za rok 2015, kde je uvedené, že výsledok hospodárenia bol mínus 392,01 EUR. Súčet výnosov z hospodárskej činnosti bol 4.332,72 EUR, ale náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli vo výške 4.724,73 EUR. V súčasnosti je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci. V potvrdení o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti a ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2017, je uvedené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti je 28 559,24 Eur, základ dane je 24 732,56 Eur, na manželku je zníženie základu dane o 2 572,- Eur, zdaniteľná mzda je 22 160,12 Eur. Daň zaplatil vo výške 4 210,- Eur a preddavky na daň vo výške 4 026,46. Otec šesť mesiacov v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke poberal materskú dávku vo výške 819,- EUR. V roku 2015 mal otec čistý mesačný príjem 1 745,66 EUR, v roku 2016 to bolo 1 134 EUR, v roku 2017 to bolo 1 846,66 EUR. Otec a jeho a jeho manželka už v čase, keď mali dve maloleté deti, z ktorých starší syn je školopovinný, pracovali vo veľkých korporáciách, ktoré ich nútili byť v zamestnaní dlho do popoludňajších hodín, na čo ich starší syn doplácal. Nemali čas venovať sa mu pri jeho školských úlohách a kontrolovať jeho domáce práce a dieťa začalo mať v škole veľké problémy. Keďže manželka mala vyšší príjem, rozhodol sa otec, že ostane aspoň na pol roka so synom doma, aby mu mohol v štúdiu pomáhať. Preto je aj nezamestnaný od mája 2018. V súčasnosti jeho manželka zarába 2 100,- Eur a on dostáva od štátu 935,- Eur a bude tieto peniaze dostávať 6 mesiacov. V septembri 2013 sa im narodilo druhé dieťa Q., manželka s ním bola na materskej dovolenke do marca 2016. Po jej nástupe do zamestnania od marca asi pol roka bol otec na rodičovskej dovolenke so synom a poberal rodičovský príspevok vo výške približne 230,- Eur. Manželka otca začala pracovať v spoločnosti MSC Slovakia od , kde zarába okolo 1.900,- EUR mesačne. V roku 2016 bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2 259,25 EUR. Z opisu mzdových listov pani B. V. súd zistil, že príjem manželky otca maloletého v čistom bol vo februári 2018 703,- EUR, 703,- EUR v marci 703,- EUR v apríli 703,- EUR, v máji 934,- EUR, v júni 703,- EUR, v júli 469,- EUR, v auguste 703,- EUR, v septembri 469,- EUR. V roku 2017 boli príjmy v januári 522,- EUR, vo februári 175,- EUR, ďalej 694,- EUR, 522,- EUR, 175,- EUR,

522,- EUR, v septembri 522,- EUR, v októbri 694,- EUR, v novembri 694,- EUR, v decembri 702,- EUR. V roku 2016 v novembri to bolo 489,- EUR, v decembri 489,- EUR.

23. Odvolací súd po porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako aj ich aktuálnych dokazovaním preukázaných pomerov dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie ohľadne zmeny pomerov na strane maloletého, a to s počiatkom, nakoľko k podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletého v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania, ktorú skutočnosť aj ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom, ako aj nárast odôvodnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa za obdobie 3 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného minimálne s jeho vekom a tomu zodpovedajúcemu vývinu a predovšetkým jeho zdravotným stavom, nakoľko mal. V. M. je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom tento nepriaznivý zdravotný stav maloletého v konečnom dôsledku neumožňuje matke zvýšiť si svoj mesačný príjem a s prihliadnutím aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky dospel k záveru, že boli splnené zákonné kritériá pre zvýšenie výživného, ktoré podľa zvýšil v rozsahu na 340 € mesačne od nástupu maloletého na druhý stupeň základnej školy. Odvolací súd takto dospel k záveru, že zmeny pomerov, ktoré nastali u rodičov, ako aj ich detí sú vzájomne vyvážené a neodôvodňujú určenie iného rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu s poukazom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, v danom prípade otca, u ktorého napriek tomu, že pri zvyšovaní výživného bolo potrebné vychádzať z potencionality príjmov, avšak okrem mal. V. M. má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktorých odôvodnené potreby taktiež vekom narastajú a tiež je potrebné k nim prihliadnuť.

24. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. V dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom, taktiež súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie so zreteľom na to, že odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným a bude povinnosťou súdu prvej inštancie opäť rozhodnúť o dlžnom výživnom pre mal. V. M., ktoré v danom prípade predstavuje rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 240 SK a súčasným 340 €, ako aj o spôsobe jeho zaplatenia, presne špecifikovať, ako dospel k sume dlžného výživného, ktoré plnenia otca započítal do dlhu na výživnom, zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným ( ), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť v súlade s vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. druhej vety ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).