Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8CoP-196-2016.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/196/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. K. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Q. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na L. ul. č. XX/B v K. zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na Rázusovej ul. č. 1 v Košiciach a Ing. W. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XX v Košiciach zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o zníženie výživného a zmenu výroku o zastupovaní maloletého a starostlivosti o maloletého o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.4.2016 č.k. 45P/175/2014-435 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Otcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného pre mal. W. od 1.1.2015 do budúcna, zrušil jeho vyživovaciu povinnosť určenú na tvorbu úspor od 1.1.2015 do budúcna a zamietol návrh na určenie výživného na tvorbu úspor vo výške 66,39 Eur mesačne od 30.11.2015 do budúcna. Zvýšil výživné od otca pre maloletého z 200 Eur na 250 Eur mesačne od 30.11.2015 do budúcna, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 6.6.2012 č.k. 27P/235/2011-172 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21.12.2012 č.k. 7CoP/237/2012-192. Dlžné výživné 251,67 Eur za obdobie od 30.11.2015 do 30.4.2015 zaviazal otca zaplatiť do 90. dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.2.2006 č.k. 26C/76/2005 vo výroku o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výrokom o zrušení vyživovacej povinnosti otca na tvorbu úspor, zamietnutí návrhu na tvorbu úspor, zmene výroku o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietne, zvýši určené výživné pre maloletého z 200 Eur na 350 Eur mesačne od 30.11.2015 do budúcna, ktoré zaviaže otca zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke, určí výživné na tvorbu úspor 66,39 Eur mesačne a dlžné výživné zaviaže otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vytkla súdu prvej inštancie, že po zistení pozitívnej zmeny pomerov u otca celkovo znížil výživné pre maloletého. Konštatovala, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a v tejto súvislosti poukázala na nepochybne zistenú skutočnosť, že otec maloletého sa dobrovoľne vzdal dedičstva po svojom bratovi v hodnote 20.000 Eur. V závere odvolania vyjadrila názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil zákonnými stanoveniami o tvorbe úspor.
3. Otec podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, okrem výroku, ktorým bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť na tvorbu úspor pre maloletého s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré on uviedol, nezohľadnil všetky predložené dôkazy a nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa podrobne nevysporiadal s výdavkami maloletého, ktoré uviedla matka, nakoľko nevyhodnotil každú položku a nezaoberal sa ani jej nevyhnutnosťou. Zdôraznil, že matka uvedené výdavky umelo navýšila a predložila dôkazy o výdavkoch, ktoré neboli výdavkami maloletého, napr. výdavky na nákup vitamínov určených pre dospelých. Vytkla konajúcemu súdu, že pri posúdení zmeny pomerov od poslednej súdnej úpravy výživného prihliadal len na zmenu, ktorá nastala u neho a nezohľadnil, že príjem matky sa za uplynulé obdobie zvýšil. Zdôraznil, že určené výživné považuje za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom aj preto, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a má v súčasnosti zdravotné problémy, ktoré sa budú iba zhoršovať a vyžadujú si operačný zákrok. V závere odvolania navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania 789,41 Eur.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila nesúhlas s jeho tvrdením, že prehnane vysoko a umelo navýšila výdavky maloletého a zdôraznila, že všetky ňou uvedené výdavky bolo nevyhnutné vynaložiť a boli vynaložené výlučne a v záujme maloletého. Poukázala na to, že otec do svojich výdavkov zahrnul aj výdavky, ktoré už nemá, napr. výdavky spojené s fondom opráv a tiež výdavky, ktoré sa napriek tomu, že žiadal znížiť výživné zvýšili, napr. výdavky na mobilný telefón. Konštatovala, že určené výživné považuje za neprimerane nízke.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie v časti o zrušení výživného na tvorbu úspor pre maloletého svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil a konštatoval, že matka prostriedky určené na tvorbu úspor nevyužívala a jej tvrdeniam o výdavkoch súvisiacich so zdravotnými problémami maloletého uviedol, že matka tieto výdavky doposiaľ riadne nezdokladovala. Nesúhlasil ani s jej tvrdeniami o nadštandardnom spôsobe jeho života a v tejto súvislosti poukázal na príjem manžela matky, ktorý predstavuje 2400 Eur, kým príjem jeho manželky, ktorá bola nútená predčasne ukončiť materskú dovolenku a nastúpiť do zamestnania pre nedostatok finančných prostriedkov predstavuje 870 Eur a nie 928 Eur, ako to uviedol súd prvej inštancie.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca a matky nevyjadril.
7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu otca.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a matky uplatnenými v odvolaniach, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, pretože odôvodnené potreby maloletého sa v dôsledku jeho rastu a vývoja za uplynulý čas od poslednej súdnej úpravy výživného spontánne zvýšili, nie však natoľko, aby boli splnené zákonné podmienky pre súčasné zvýšenie bežného výživného a ponechanie výživného určeného na tvorbu úspor. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že príjem otca sa síce od poslednej úpravy zvýšil, ale mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, preto táto pozitívna zmena v jeho príjme nie je dostačujúca na zvýšenie výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že tvorbu úspor možno za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa považovať len za predpokladu, že to dovoľujú majetkové pomery povinného rodiča, preto ak sa zmenia pomery povinného rodiča natoľko, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a prispievať aj na tvorbu úspor, nemožno ju považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu neobstojí námietka matky maloletého, že napriek zvýšeniu bežného výživného, v konečnom dôsledku zrušením výživného na tvorbu úspor, došlo k zníženiu určeného výživného. K ďalšej odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie riadne zohľadnil aj nepochybne zistenú skutočnosť, že otec maloletého sa po bratovi vzdal dedičstva, zohľadnil aj všetky ostatné relevantné skutočnosti majúce vplyv na zmenu vyživovacej povinnosti otca a výživné zmenil tak, aby bolo zachované právo maloletého na rovnakú životnú úroveň oboch rodičov a uspokojovanie jeho odvodnených potrieb bolo riadne zabezpečené. K odvolacím námietka otca dodáva, že súd prvej inštancie riadne a dôsledne vyhodnotil zmenu pomerov maloletého, starostlivo vyhodnotil aj jeho odôvodnené potreby a mieru ich zabezpečenie posúdil vo vzájomnej súvislosti so zmenou pomerov otca, pričom zohľadnil všetky dôležité skutočnosti zahrňujúce tak vzdanie sa dedičského podielu, ako aj zvýšenie jeho príjmu a v neposlednom rade aj vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej Nele. K námietke ohľadom nepreukázaných výdavkov maloletého uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Odvolací súd dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie zodpovedá jednak schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a tiež odôvodneným potrebám maloletého, zodpovedá zákonným požiadavkám o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu, preto je jeho rozhodnutie zákonné a správne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. O návrhu otca na priznanie trov konania odvolací súd rozhodol tak, že otcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a v tomto prípade nebolo možné náhradu trov konania priznať podľa ust. § 55 CMP, pretože nenastali okolnosti, s ohľadom na ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov priznať, nakoľko otcovým odvolacím námietkam nebolo v odvolacom konaní vyhovené.
14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).