Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-91-2022.pdf
PDF · 100.07 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/91/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. T., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky MM. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. D., L. E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Jesenského 5026/13A, a otca E. T., L.. XX.X.XXXX, J. J., Y. XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 2, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
I. Schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia: Bežný styk otca s maloletým T. T., L.. X.X.XXXX neupravuje. Okrem bežného styku je otec oprávnený stýkať sa s maloletým
- počas letných prázdnin prvý a druhý ucelený júlový týždeň a prvý a druhý ucelený augustový týždeň, a to od pondelka daného týždňa od 09.00 hod. do nedele daného týždňa do 18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 16:00 hod. nepretržite do 25.12. do 14:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 14.00 hod. s tým, že otec vždy maloletého vyzdvihne a následne po styku odovzdá matke na adrese jej bydliska.
II. Otcovi zvyšuje výživné na maloletého T. T., L.. X.X.XXXX zo sumy 120 eur mesačne na sumu 275 eur mesačne, počnúc 21.11.2022. Dlžné výživné za obdobie od 21.11.2022 do 28.2.2023 vo výške 516,70 eur je otec povinný platiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Z určenej sumy výživného je otec povinný platiť na maloletého sumu 240 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a sumu 35 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený matkou v prospech maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu z 18.11.2011 č. k. 13P/57/2011-31 vo výroku o styku otca s maloletým v spojení s rozsudkom tunajšieho súdu z 23.9.2019 č. k. 12P/33/2019-82.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 21.11.2022 sa navrhovateľka (ďalej aj „matka“) domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k označenému maloletému dieťaťu, spočívajúcej v zmene úpravy styku maloletého s otcom a zvýšení výživného.
2. Vo vzťahu k zmene úpravy styku návrh odôvodnila tým, že hoci sa maloletý s otcom stretáva pravidelne (väčšinou každý druhý víkend), nevytvoril sa medzi nimi blízky vzťah, čo môže byť spôsobené aj tým, že
otec uzavrel nové manželstvo a maloletého si bráva vtedy, keď je v domácnosti i dcéra jeho manželky
- ktorá jej nebola zverená do starostlivosti - čím sa pozornosť otca delí medzi dve deti. Táto situácia je pre maloletého náročná, avšak otcovi sa bojí prezentovať svoje výhrady, pretože sa to nezlučuje s jeho citovo nestabilným rozpoložením, čo matky už roky rieši s odbornou pomocou.
3. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného matka uviedla, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 23.9.2019 č. k. 12P/33/2019-82, kedy bolo znížené zo sumy 170 € mesačne na sumu 120 € mesačne. Od toho času však uplynuli tri roky, a na strane účastníkov došlo k relevantným zmenám. Zvyšujú sa nároky maloletého v súvislosti s jeho fyzickým rastom. Matka počas pandémie Covid - 19 stratila zamestnanie, výpadok príjmu mohla riešiť iba brigádami. Zamestnanie sa jej podarilo nájsť až nedávno, zatiaľ však len na dohodu o pracovnej činnosti a s prísľubom trvalého pracovného pomeru.
4. Maloletý je dieťa s osobitnými potrebami. Zvýšenú pozornosť treba venovať liečbe jeho obezity, laktózovej intolerancii, alergii, zhoršenému zraku, starostlivosti o chrup a tiež potrebe psychologickej pomoci. Všetky tieto záležitosti rieši osobne aj finančne výhradne matka s pomocou svojej rodiny; otec sa na starostlivosti podieľa len platením súdom určeného výživného, pričom akékoľvek mimoriadne výdavky ignoruje. Rovnako pristupuje k styku s maloletým; nie je možné dohodnúť sa s ním mimo rámec súdom upraveného styku, hoci by to matke niekedy prišlo vhod, najmä z hľadiska jej pracovných možností.
5. Bežné výdavky na domácnosť matky predstavujú sumu 256,68 € mesačne, z čoho na maloletého pripadá suma 128,34 €. Na ostatné potreby maloletého matka vynakladá ďalších 533 € mesačne; táto suma však nezahŕňa napr. školské výlety či záujmové aktivity, ktoré matka už sama financovať nedokáže.
6. Z uvedených dôvodov matka žiadala zmeniť doterajšiu úpravu styku otca s maloletým tak, že styk upravený nebude, a výživné otcovi zvýšiť na sumu 350 € mesačne.
7. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že matka opomenula uviesť niektoré podstatné skutočnosti. Pri rozvode ich manželstva v r. 2011 (konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/57/2011) spoločný najstarší syn zostal bývať s otcom, pričom matka mu na výživné ani raz neprispela a v ničom mu nepomohla. T. č. je syn samostatný, k tomuto stavu mu však pomohol výhradne otec. Spoločná mal. dcéra a mal. T. po rozvode opakovane prišli s otcovi s tým, že chcú bývať u neho; matka však napokon maloletého uprosila, aby zostal s ňou. Dcéra ale bola počas štúdia na strednej škole súdom zverená otcovi a matka k nej okrem platenia minimálneho výživného pristupovala rovnako ako k najstaršiemu synovi.
8. Ani starostlivosť o mal. T. nie je zo strany matky riadne zabezpečená, o čom svedčí tak jeho správanie, ako aj školský prospech. Matka maloletého orientuje proti otcovi, pričom sama si opakovane našla nevhodných partnerov, ktorí maloletému nevyhovujú, čo má negatívny vplyv na jeho psychický stav.
9. Matka podľa otca neuviedla pravdu o svojich príjmoch ani výdavkoch. Predovšetkým neozrejmila, prečo zanechala predchádzajúce zamestnanie. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, matka pri každom väčšom výdavku otca iba vyzve, aby sa na ňom podieľal. Otec ale napr. musel maloletému dokúpiť šatstvo, pretože matka mu potrebné veci na styk nepripravuje.
10. Čistý mesačný príjem otca predstavuje 1.100 € a výdavky 782,12 €. Príjem jeho manželky je 500 €, domácnosť tvoria tri osoby. Otec po rozvode manželstva s matkou prevzal do vlastníctva predtým spoločnú nehnuteľnosť, na čo si musel vziať úver a matke vyplatil 48.000 €. V jeho možnostiach by t. č. bolo platiť na maloletého sumu 200 € mesačne.
11. Pred prvým pojednávaním rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne styku otca s maloletým, uvedenú vo výroku I. Túto súd považoval za prospešnú pre maloletého, preto ju schválil.
12. Ohľadne výživného k dohode medzi rodičmi nedošlo, preto súd vykonal vo veci dokazovanie pre potreby tohto rozhodnutia, a to výsluchom otca a matky, dokladmi preukazujúcimi výšku príjmov a výdavkov každého z nich, dokladmi odôvodňujúcimi jednotlivé potreby maloletého, zápisnicou z informatívneho stretnutia rodičov pred pojednávaním. Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
13. Matka na pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného požiadala, pretože už starostlivosť o maloletého finančne nezvláda. Zdôraznila jeho osobitné potreby uvedené v návrhu a dodala, že okrem toho má maloletý ťažkosti aj s učením; kvôli dyslexii a dysgrafii potrebuje počas celého vyučovania asistenta, pričom má tiež problém zapamätať si prebraté učivo. Príspevok od otca matka naposledy žiadala preto, lebo maloletý si pri pobyte u otca zlomil okuliare a ona nemala dosť peňazí na nové. Okuliare stáli 250 €, otec prispel sumou 100 €. Maloletý potrebuje navštevovať aj doučovanie z anglického jazyka, s čím sú tiež spojené náklady. Celkovo sa učí horšie, napriek snahám matky. Okrem toho je v jeho záujme navštevovať psychologičku, ktorá ho učí technikám zvládania stresu a tiež zlepšeniu jeho vzťahov s otcom. Otec má pomerne výbušnú povahu, čo maloletý ťažšie zvláda, opakovane sa kvôli tomu pýtal od neho skôr domov. Práve psychologička odporučila aj voľnú úpravu styku, aby maloletý mohol realizovať stretnutia s otcom na základe vlastnej vôle, čo má prispieť k budovaniu jeho sebavedomia a zodpovednosti. Maloletý trpí tiež celiakiou, potrebuje špeciálne potraviny, lieky brať nemusí.
14. Otec na maloletého platí výživné riadne, okrem toho mu zrejme občas dá malé vreckové (do 5 €), raz mu dal 10 € na angličtinu - keď ona zabudla - a platí mu aj poistenie. Šatstvo mu zrejme tiež kupuje, lebo maloletý sa od neho vracia domov v rovnakom oblečení ako odišiel z domu, teda sa počas pobytu u otca musí prezliekať do iných vecí.
15. Matka má od 12.9.2022 uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej má uvedený nižší príjem, no v skutočnosti zarába 500 € netto mesačne. Bol jej prisľúbený trvalý pracovný pomer, ale s vedením spoločnosti je ťažká komunikácia, preto si hľadá inú prácu, no výpoveď zatiaľ nedala, lebo tento príjem potrebuje. Vlastní byt, ktorý obýva, a tiež auto. Zatiaľ je na ňu napísaný aj motocykel, ktorý musí vrátiť bývalému partnerovi a táto vec sa v súčasnosti rieši.
16. Výdavky na domácnosť matka na pojednávaní upresnila na sumu 287,05 €mesačne, z čoho na maloletého pripadá polovica, t. j. 143,53 €; tieto aj preukázala predložením príslušných dokladov (faktúry za elektrinu, plyn, internet, televíziu, poistenie bytu, koncesionársky poplatok, predpis na daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad, zálohový predpis na byt). Výdavky na maloletého sú podľa matky vo výške 533 € mesačne, z čoho 120 € predstavuje strava, 80 € ošatenie, 20 € drogéria, 12 € kredit do mobilu, 20 € vitamíny, 21 € lieky na alergiu, 20,83 € náklady na začiatku školského roka (podelené počtom mesiacov šk. roka), 90 € doučovanie z angličtiny, 20,83 € náklady na okuliare. Maloletý sa kvôli laktózovej intolerancii a alergii stravuje doma, pričom matka zohľadňuje tieto skutočnosti pri výbere potravín.
17. Otec na pojednávaní uviedol, že peniaze na angličtinu dal maloletému viackrát, a vreckové mu dáva tak ako uvádza matka. Niekedy mu tiež kúpi kredit do mobilu, a platí mu poistenie 22,08 € mesačne. Oblečenie mu kupuje najmä preto, že matka mu na víkend nenabalí náhradné.
18. Psychický stav maloletého je podľa otca taký, že sa nie vždy rád vracia k matke. Nič sa tu nepovedalo o tom, čo všetko musel maloletý od malička prežiť v domácnosti matky, pričom to môže byť príčina jeho problémov. Psychologičku navštevuje nielen maloletý, ale aj obaja rodičia. Otcovi počas návštev odporučila, aby spolu s maloletým trávili viac času osamote, čo sa on snaží aj realizovať a na styku sa vie s maloletým dohodnúť.
19. Do začiatku roka 2022 pracoval otec v Rakúsku ako murár, následne bol práceneschopný, musel absolvovať operáciu kolena a túto prácu už vykonávať nemôže. Preto sa zamestnal v G. K. I., kde sa stará o zvieratá. Jeho príjem predstavuje 1.100 € netto mesačne, iný nemá. Jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné kontroly u angiológa (znížená priepustnosť ciev) a oftalmológa, berie lieky na predpis s úhradou do 10 € mesačne.
20. Otec vlastní nehnuteľnosť, ktorú obýva spolu s manželkou a jej mal. dcérou. Tiež má dve autá, z ktorých jedno je na konci životnosti, používa ho len na cestu do práce, ale pravdepodobne neprejde ďalšou technickou kontrolou.
21. Výdavky na domácnosť otca na základe jeho vyčíslenia a predložených dokladov predstavujú spolu 323 € mesačne (plyn, elektrina, televízia, internet, konc. poplatok, vodné a stočné, daň z nehnuteľnosti, odpad, hypotéka); v domácnosti t. č. žijú tri osoby. Otec uviedol, že v blízkej budúcnosti sa do domácnosti
prisťahujú aj syn s partnerkou, kým nepostavia vlastnú nehnuteľnosť - má ísť o formu pomoci zo strany otca. Okrem uvedených otec vyčíslil ďalšie výdavky na svoju osobu: 200 € stravné, 40 € cestovné, 5 + 7 € poistenie vozidiel, 50 € telefón, 50 € drogéria - spolu 352 € mesačne.
22. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie 4/2022 - 12/2022 vyplýva, že za toto obdobie mal otec priemerný čistá mesačný príjem vo výške 1.187 €.
23. Vyživovaciu povinnosť k ďalším maloletým deťom ani iným osobám rodičia nemajú. Výživné bolo otcovi naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 23.9.2019 č. k. 12P/33/2019-82, kedy bolo znížené zo sumy 170 € mesačne na sumu 120 € mesačne. V tom čase mala matka príjem z trvalého pracovného pomeru vo výške priemerne 578 € netto mesačne, a bola povinná platiť minimálne výživné na vtedy mal. dcéru, ktorá bola ešte v r. 2015 zverená do osobnej starostlivosti otca (rozsudok tunajšieho súdu z 11.6.2015 sp. zn. 10P/30/2015). Otec mal zdravotné problémy, v dôsledku ktorých v čase podania návrhu (máj 2019) nemal žiadny príjem a v čase rozhodnutia súdu pracoval ako živnostník pre stavebnú firmu.
24. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
25. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“).
27. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine).
28. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 prvá veta, ods. 3 zákona o rodine).
29. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie/zrušenie výživného; zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne). Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine), čo je objektívna okolnosť, ktorá môže aj sama osebe odôvodniť zmenu výšky výživného; výška životných nákladov je pritom zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. z iných ekonomických ukazovateľov.
30. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za podstatnú zmenu pomerov na účely zmeny rozhodnutia o výživnom považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7.12.2016 sp. zn. 8CoP/196/2016). Nie je tomu inak ani v danom prípade. Od poslednej úpravy (rozsudok tunajšieho súdu z 23.9.2019 č. k. 12P/33/2019-82, právoplatný 21.11.2019) prešli viac ako tri roky, maloletý už navštevuje 2. stupeň ZŠ a s ohľadom jeho na zvyšujúce sa nároky súvisiace s vekom a zvyšovanie životných nákladov je aktuálna suma výživného pre jeho potreby nepostačujúca. Len náklady na osobu maloletého (mimo nákladov domácnosti) matka vyčíslila na sumu 533 € mesačne, a aj keď možno spochybniť napr. výšku nákladov na doučovanie angličtina (až 90 € mesačne), nie je dôvod pochybovať o tom (a nespochybnil to ani otec), že maloletý je dieťaťom s osobitnými potrebami, ktoré odôvodňujú zvýšené výdavky.
31. Príjem matky od poslednej úpravy výživného klesol (zo sumy 578 € na sumu 500 € mesačne), príjem otca naopak vzrástol (pri začatí posledného konania bol otec úplne bez príjmu) a t. č. predstavuje priemerne 1.187 € mesačne. Ostatné majetkové pomery rodičov sú pomerne vyrovnané, počet vyživovacích povinností rovnaký. S ohľadom na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej má výživné tvoriť 20 až 30% zo sumy čistého príjmu povinného rodiča (bez ohľadu na iné výdavky, nakoľko výživné je prednostným výdavkom rodičov), predstavuje 25% príjmov otca sumu 297 € mesačne; po zohľadnení poistenia, ktoré otec maloletému platí (22,08 € mesačne), zostáva suma 275 € mesačne, z ktorej súd 240 € určil na uspokojovanie bežných potrieb maloletého (bežné výživné) a zvyšok na tvorbu úspor. Súd je totiž toho názoru, že „skokové“ zvýšenie bežného výživného o 100% (zo sumy 120 € na sumu 240 € mesačne), ktoré je v rozhodovacej praxi súdov skôr výnimkou, musí byť pre uspokojovanie bežných potrieb maloletého zatiaľ postačujúce, a to aj vzhľadom na jeho osobitné potreby. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom od podania návrhu, ktoré otcovi umožnil splácať.
32. V zmysle uvedeného súd pristúpil k zmene predchádzajúceho rozhodnutia.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie okrem výroku I (§ 122 C.m.p.,).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.