Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Pc-12-2022.pdf
PDF · 111.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. ulica XD, K. B., proti povinnej osobe: I. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. nám XX, P., V. republika, toho času na neznámom mieste, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť povinnej osoby (otca) na navrhovateľku sa s účinnosťou od 03.05.2022 zvyšuje zo sumy 300Kč na sumu 150 eur mesačne, ktoré sa povinná osoba (otec) zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu v Třebíči, sp. zn. 10Nc/106/2004 zo dňa 14.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.01.2005 a to v časti vyživovacej povinnosti povinnej osoby (otca).
II. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2022 do 31.08.2022 vo výške 590,32 eura sa povinná osoba (otec) zaväzuje zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako plnoleté dieťa podala dňa 03.05.2022 na Okresný súd Nitra návrh na zvýšenie výživného, a to zo sumy 300 Kč na sumu 150 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 01.05.2022. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe rozsudku Okresného súdu v Třebíč, č. k. 10Nc/106/2004-58 zo dňa 14.12.2004 bola zverená do starostlivosti jej matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 300 Kč mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Od svojho narodenia otca nevidela, netelefonovala s ním, ani s ním nemala žiaden kontakt. Neobdarovával ju na narodeniny, meniny, ani Vianoce. Celých 18 rokov sa o ňu stará matka, ktorá jej zabezpečovala všetko potrebné. Otec ako povinná osoba riadne neplatil ani minimálne výživné. V roku 2017 matka na neho podala dokonca aj trestné oznámenie. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a mladšími súrodencami - I. nard. XX.XX.XXXX a L. narodenou XX.XX.XXXX. Jej matka je samoživiteľka, poberá rodičovský príspevok, prídavok na 3 deti a výživné na maloletého I. v sume 50 eur mesačne a L. v sume 100 eur, ktoré však nie je otcom hradené. Študuje na SOŠ obchodu a služieb v Topoľčanoch, odbor pracovník marketingu, momentálne je v 3. ročníku, čaká ju maturita. Štúdium ju baví, má dobré výsledky, pričom by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Do školy denne vychádza, avšak vzhľadom na súčasnú situáciu jej matky a na diametrálne odlišné podmienky a potreby oproti potrebám, ktoré mala ako maloletá v dobe vydania rozsudku navrhla zvýšiť výživné, tak ako je uvedené vyššie.
2. Povinná osoba sa nevyjadrila k návrhu, ktorý jej bol doručený po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa súdu nepodarilo mu návrh s prílohami prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike, teda po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu. na adresy zistené a ani zistiť jej skutočný pobyt pobytu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku a povinnú osobu, ktorá nemá evidovanú adresu v registri obyvateľov Slovenskej republiky, preto realizoval predvolanie postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, pričom doručenie predvolania mala povinná osoba vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP (súčasne sa súd pokúšal doručiť predvolanie aj na adresu známu v Českej republike, na ktorej sa však nezdržuje). Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že otec prestal platiť výživné od roku 2017 alebo 2018. Jej mamina má ju a ešte dve deti, z ktorého jedno má rok a pól a druhé 9 rokov. Mamina dostáva 385 eur rodičovský príspevok, pričom mamina poberá ešte prídavky na deti vo výške 30 eur na jedno dieťa ako aj výživné na mladšieho brata vo výške 60 eur a na mladšiu sestru 100 eur, avšak otec neplatí výživné pravidelne. Jej výdavky predstavujú cestovné 25 eur do školy, pomôcky do školy cca 20 eur jednorazovo, ktoré sa však budú počas roka dokupovať. Školské pomôcky ju stoja asi 10 eur mesačne pri zohľadnení všetkých výdavkov. Zdravotný stav má dobrý, nemá výdavky spojené s užívaním liekov, avšak potrebuje okuliare, ktoré budú stáť asi 150 eur, zatiaľ presne nevie. Na zuby minie asi 30 až 40 euro z dôvodu, že má paradentózu, zuby sa jej rýchlejšie kazia. Čo sa týka jej mimoškolských aktivít tieto nemá, keďže si ich z finančných dôvodov nemôže dovoliť, tým mala namysli, že nemôže ísť ani s kamarátmi do kina. Nemá žiadne špeciálne diéty, výdavky na stravu predstavujú asi 50-70 eur, avšak nevie, pretože tieto výdavky hradí jej mama. Žiadne športové aktivity nemá. Nájom za byt platia vo výške 146 eur, internet a televízia 30 eur, plyn 40, elektrika 30 eur (záloha SIPO) a voda 30 eur. Čo sa týka brigád mala som cez leto nastúpiť na brigádu, avšak z dôvodu zdravotných problémov (slepé črevo) na túto nešla, bola v rekonvalescencii. Čo sa týka oblečenia toto nenakupuje, keďže nie sú finančné prostriedky väčšinou ho dostáva. V záverečnej reči uviedla, že uvedené peniaze potrebuje, keďže plánuje pokračovať v príprave na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole SPU (fakulta FEM).
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, listinnými dôkazmi zabezpečenými na základe dožiadania Okresného súdu v Třebíči a zistil nasledovný skutočný a právny stav :
5. Vyživovacia povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľke (plnoletej dcére) bola (naposledy) upravená rozsudkom Okresního soudu v Třebíči, č. k. 10Nc/106/2004-58 (10P a Nc 306/2004) zo dňa 14.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2005. V tom čase mala navrhovateľka 9 mesiacov. Vtedy maloletá K. mala zdravotné problémy s krčnou a bedrovou časťou chrbtice, matka s ňou navštevovala neurologiu, pričom zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom nemala. Matka navrhovateľky mala v tom čase 3 vyživovacie povinnosti, pričom jej príjem spolu s druhom s ktorým vtedy žila predstavovali prídavky na deti vo výške 3 x 541 Kč, príspevok na bývanie vo výške 1212 Kč, rod. Príspevok vo výške 2552 Kč, soc. Příplatek vo výške 1902 Kč, pôrodné vyplatené v mesiaci 5/2004 vo výške 8450 Kč, výživné na deti druha vo výške 1000 Kč, doplatok výživného minima vo výške 1449 Kč.
6. Otec ako povinná osoba bol vtedy nezamestnaný vedený dlhodobo na úrade práce od XX.XX.XXXX, aj v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom nepoberal hmotné zabezpečenie. MÚ Třebíč mu bola vyplácaná dávka sociálneho zabezpečenia vo výške 4420 Kč a to od 01.12.2004. Žil v ubytovni, PSJ, kde hradil čiastku vo výške 2100 Kč. Naposledy bol zamestnaný s príjmom 6.000 Kč až 7000 Kč mesačne. K ukončeniu pracovného pomeru prišlo z dôvodu, že firma prepúšťala. V čase vyhlásenia rozhodnutia mal dve vyživovacie povinnosti k navrhovateľke a neplnoletému I. M., nar. XX.XX.XXXX, na neho hradil výživné vo výške 800 Kč mesačne podľa rozhodnutia Okresného súdu Znojmo.
7. Aktuálne je navrhovateľka (plnoleté dieťa) oproti poslednej úprave výživného staršia približne o 18 rokov, pričom medzičasom na jej strane prišlo k zásadnej zmene pomerov, pretože medzičasom nastúpila na strednú školu, kde toho času študuje na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Topoľčanoch (potvrdenie o návšteve školy). V akademickom roku 2022/2023 je navrhovateľka štvrtáčkou na vyššie uvedenej odbornej škole. Navrhovateľka v návrhu neuviedla svoje konkrétne náklady na život, avšak tieto konkretizovala pri svojom výsluchu na pojednávaní. Jej niektoré výdavky však nevedela vyčísliť, čo malo svoje logické opodstatnenie, keďže jej matka je toho času na rodičovskej dovolenke,
preto si niektoré mimočasové aktivity, napríklad návšteva kina, kúpu oblečenia a iné ani nemôže dovoliť. Mesačné výdavky navrhovateľky spočívajú v nákladoch na dopravu do školy, čo činí titulom cestovného asi 25 eur mesačne, nákup školských pomôcok 20 eur jednorazovo, ktoré sa budú neskôr dokupovať. Plánuje si zaobstarať okuliare, avšak predpísanie tejto pomôcky nepreukázala žiadnym dôkazom. Ďalšie náklady má spojené mesačne 30 až 40 eur na zuby a na stravu 50 až 70 eur, ktoré výdavky tiež úplne dôkazne žiadnym spôsobom nezdokladovala. Nájom za v ktorom býva spolu s mamou a dvomi súrodencami činí asi 146 eur, internet a televízia 30 eur, plyn 40, elektrika 30 eur a voda 30 eur mesačne. Z lustrácie Sociálnej poisťovne navrhovateľky nebolo zistené nič, keďže táto bola negatívna.
8. Čo sa týka otca ako osoby povinnej osoby z výživného súd dožiadal Okresní soud v Třebíči, za účelom doručenia návrhu s prílohami, ako aj zistenia jeho sociálnych, majetkových a osobných pomerov. Otca sa nepodarilo dožiadanému súdu predvolať na informatívny výsluch z dôvodu nezistenia jeho skutočnej adresy na ktorej sa zdržuje. Z dostupných lustrácií, ktoré boli Okresnému súdu Nitra zaslané vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, rovnako pre povinného nie sú evidované iné vecné práva. Z potvrdenia o lustrácií rezultovalo, že povinný je rozvedený a je v súčasnej dobe otcom 2 detí, navrhovateľky a maloletého I. D. nar. XX.XX.XXXX. Z listu Úradu práce Českej republiky súd zistil, že povinný nepoberá žiadnu z dávok štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti, ani dávku pre osoby zdravotne postihnuté, avšak je vedený ako uchádzač o zamestnanie od 10.06.2020 doposiaľ. Podporu v nezamestnanosti, podporu pri rekvalifikácií nepoberal, ani dávku v hmotnej núdzi. Z lustrácie Sociálnej poisťovne nebolo zistené nič, pretože táto bola negatívna.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (Zákon o životnom minime).
12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodičia plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
19. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ako okolnosť zakladajúca trvanie vyživovacej povinnosti rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava na povolanie“ si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom).
20. Oprávnené dieťa ako aj povinný rodič môžu podať návrh na zmenu výšky výživného, ak sa zmenia okolnosti, za ktorých bolo výživné stanovené. Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť napr. v dôsledku nástupu na vysokú školu, potom je to tiež vyšší vek oprávneného.
21. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoP/25/2016 zo dňa 23.11.2016).
22. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/196/2016 zo dňa 07.12.2016).
23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru a to ohľadne zásadnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v súčasnej dobe stále vykonáva sústavnú činnosť smerujúcu k príprave na svoje budúce povolanie a to štúdiom na strednej škole, čo samo o sebe determinuje skutočnosť, že táto nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka prejavila vôľu ďalej sa pripravovať na svoje budúce povolanie na vysokej škole, čo však čiastočne podmieňovala aj zvýšením výživného, keďže peniaze na úhradu svojich výdavkov nevyhnutne potrebuje. Čo sa týka navrhovateľky, u tejto preukázateľne prišlo k podstatnej zmene pomerov od naposledy určeného výživného určeného rozsudkom Okresného súdu v Třebíči, sp. zn. 10Nc/106/2004 zo dňa 14.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.01.2005, pričom uplynula doba takmer 18 rokov, pretože u navrhovateľky sa s vekom zvyšovali jej potreby, a to aj preto, že už nie je dojča ako v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti, ale je študentkou na strednej škole v poslednom ročníku. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že aj plynutie času je objektívnym dôvodom zakladajúcim zmenu pomerov na strane navrhovateľky. Uplynutie dlhšieho času od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (v danom prípade takmer 18 rokov) priamo zo zákona síce nevyplýva, je však v súlade so závermi judikatúry vo veciach výživného. Zmenu pomerov okrem uplynutia dlhšej doby súd vzhliadol na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej z výživného aj v tom v súčasne situácií, kedy je obyvateľstvo sužované tlakom obrovskej inflácie, ako aj prebiehajúcej energetickej krízy, ktorá sa nevyhnutne dotkne aj jej samotnej (celkom určite sa aj dotýka), keďže tieto výdavky bude musieť znášať aj ona sama, ako aj jej matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov.
24. Čo sa týka pomerov povinnej osoby, tieto možno hodnotiť vo svojej podstate ako rovnaké, aké boli v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súdom, pri zohľadnení skutočnosti, že povinný je toho času opätovne dobrovoľne nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky, a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v Českej republike. Dožiadaný súd nezistil jeho adresu, z ktorej by ho mohol predvolať na výsluch, a to za účelom zistenia konkrétnejších skutočností ohľadne jeho sociálnych, osobných a majetkových pomerov. Rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľku aj v súčasnosti je otcom dvoch detí, jedného plnoletého a jedného maloletého, pričom navrhovateľka ako plnoleté dieťa toho času nie je schopná sa sama živiť, keďže vykonáva prípravu na svoje budúce povolania štúdium na strednej škole. Súd opätovne a nemenne upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 Zákona o rodine. Keďže súd nemal k dispozícií takmer žiadne doklady ohľadne majetkových pomerov (okrem samotných lustrácií vykonaných prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Třebíči.), pri rozhodovaní o určení výživného musel vychádzať zo zásady potencionality príjmov otca plnoletého dieťaťa. Rozhodujúci je teda príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti. Povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje deti, a to hoci aj na vlastný úkor, nakoľko výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Povinný ako otec navrhovateľky je v stále produktívnom veku (54 rokov), avšak súd nezistil akými zručnosťami a schopnosťami by mohol disponovať. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia otca, ani obmedzenia jeho schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem, keďže otec ako povinná osoba podľa dostupných lustrácií nepoberal žiadne hmotné dávky a dávky sociálneho zabezpečenia, prípadne podpory v nezamestnanosti. Preto mu nič nebráni, aby sa v záujme zabezpečenia výživy svojej už plnoletej dcéry (samozrejme aj jeho ostatných detí) riadne zamestnal, či už na trvalý pracovný pomer, dočasný pracovný pomer alebo brigádnicky a takýmto spôsobom si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené nielen základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou, ale aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s upokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Z údajov dostupných na www. stránke Štatistického úradu SR súd zistil, že v 1. štvrťroku 2022 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1212 eur, čo pri zohľadnení počtu nezaopatrených detí činí čistý príjem cca 1050 eur. Súd tak vychádzal z čistej mzdy cca. 1050 eur, ktorú povinná osoba mohla dosiahnuť ako zamestnanec hospodárstva v Slovenskej republike (keďže nie je zrejmé, že by pracoval v Českej republike), pričom súd práve vychádzal z pomerov v Slovenskej republike, Pri určení výšky výživného súd vychádzal z týchto údajov. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka je v dospelom veku, pričom jej výdavky cca vo výške cca 140 eur (zohľadňujúc aj nákup okuliarov a zdravotný stav) považoval súd za primerané veku, jej zdravotnému stavu, ako aj jej potrebám, zohľadňujúc toho času vysokú mieru inflácie. Okrem toho, navrhovateľka by mala aj ďalšie výdavky, napríklad spojené s voľnočasovými aktivitami, nákupom oblečenia, avšak tieto si nemôže dovoliť z dôvodu nepriaznivej situácie jej matky. Súd musel túto skutočnosť nevyhnutne zohľadniť, pretože má výrazný vplyv na výšku výdavkov, ktoré by mohli podľa názoru súdu reálne u navrhovateľky predstavovať 250 až 300 eur, ak by mala dostatok finančných prostriedkov na sebarealizáciu vo svojom osobnom živote. V tomto kontexte súd uvádza, že nemohol sankcionovať navrhovateľku len preto, že nevie materiálne vyčísliť tie výdavky, ktoré ani nemá, pretože si ich nemôže dovoliť. K takému stavu jednoznačne prispel len povinný, pretože si nielen dlhodobo neplní
vyživovaciu povinnosti v zanedbateľnej výške 300 Kč, ale aj preto, že nevyvíja žiadnu snahu o materiálne zabezpečenie svojho vlastného dieťaťa. Takéto počínanie súd nemôže nikdy akceptovať, ba práve naopak, je povinný na takéto správanie sa povinného prihliadnuť a zohľadniť ho vrámci rozhodovania o zvýšenom výživnom, Okrem toho, súdu bolo zrejmé, že navrhovateľka z dôvodu absencie životných skúseností nevedela úplne reálne vyčísliť výdavky na stravu, pričom za sumu 70 eur mesačne sa celkom určite nedokáže prestravovať, keďže by musela svoju celodennú stravu hradiť zo sumy 2,33 eur (70 eur : 30 dní), čo je absolútne nereálne, a to aj s poukazom na obrovský nárast cien a infláciu, čo má za priamy následok zníženie kúpnej sily peňazí..
25. Zároveň súd zohľadnil, že povinný je otcom ešte 1 maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, žeby celková výška všetkých vyživovacích povinností matky voči jej deťom by mohla dosahovať sumu 250 eur, pri výžive na jedno maloleté dieťa vo výške 100 eur, zohľadňujúc v tejto sume aj výživné pre navrhovateľku (150 eur). Pretože podľa súdnej praxe výška výživného má dosahovať maximálne cca. 30 % z príjmu, táto podmienka podľa názoru súdu splnené je (250 eur z 1050 eur). Súd tak považoval sumu 150 eur, ktorú určil ako výšku výživného povinnému voči navrhovateľke v plnej miere zodpovedajúce aktuálnym potrebám už dospelého dieťa, jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Povinný ako rodič navrhovateľky musí urobiť všetko preto, aby mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojich vyživovacích povinností, preto podľa názoru súdu pasivita v produktívnom veku povinného nemôže byť žiadnym spôsobom ospravedlniteľná, nemôže byť prekážkou vyvíjania snahy navrhovateľky realizovať svoju prípravu na svoje budúce povolanie a zúčastňovať sa aj mimoškolských aktivít na ktoré toho času nemá finančné prostriedky. Povinný teda musí využiť všetky možné dostupné možnosti na to, aby predovšetkým v prvom rade uhradil potreby svojim deťom až následne sa podieľal na svojich výdavkoch, keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti. 26. Zročné výživné pozostáva z alikvotného výživného za 29 dní v 05/2022 (od podania návrhu) vo výške 140,32 eur (výživné na 1 deň 4,83 eura (150 : 31 = 4,83 eura x 29 dní) a výživné od 06/2022 do 8/2022 vrátane (keďže výživné splatné do 15. dňa v mesiaci nebolo splatné za mesiac 09/2022 ) á 150 eur (celkom 3 mesiacov) spolu 450 eur, čo celkovo činí dlh na výživnom spolu 590,32 eura. Súd vzhľadom na výšku nedoplatku na zročnom výživnom, ako aj s poukazom na nepriaznivú majetkovú situáciu navrhovateľky a podľa názoru priaznivý potenciálny príjem povinného umožnil podľa § 232 ods. 3 CSP zaplatiť tento nedoplatok do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo pri jeho finančných možnostiach a schopnostiach pre neho nebude predstavovať okolnosť, ktorá by mu mala spôsobiť majetkovú ujmu na jeho právach.
27. Vo zvyšnej časti (za dni od 01.05 do 02.05.2022) súd návrh zamietol, pretože výživné na dospelé deti možno priznať až odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov), v dôsledku čoho bol návrh v tejto časti nedôvodný.
28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Pretože sa týmto rozhodnutím konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a tieto zo spisu nevyplývajú. Zároveň súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.