Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-37Cb/83/2021

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: AIO service 2 s. r. o. , so sídlom Znievska 36, 851 06 Bratislava, IČO: 52 396 045, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 00 603 520, o zaplatenie 3.078,- eur, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 12.07.2021, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.078,- eur titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku vyplývajúceho zo zmluvy o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím, uzavretej medzi sporovými stranami 11.03.2021. 2. Podaním doručeným súdu 12.02.2024 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia žaloby nijako bližšie nekonkretizoval; súčasne navrhol, aby súd konanie zastavil.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodovanom spore už bolo začaté pojednávanie, súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 19.02.2024 uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru sú tu tak závažné okolnosti, ktoré opodstatňujú pokračovanie v spore a jeho meritórne rozhodnutie aj proti vôli žalobcu. Za tieto okolnosti označil: 4.1. V zmysle predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní 29.01.2024 boli súdom prednesené skutočnosti, z ktorých sa môže žalobca dôvodne domnievať, že v predmetnom spore nebude mať úspech. Žalovanému by táto skutočnosť nemala byť za žiadnych okolností na škodu. Späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v aktuálne prebiehajúcej fáze konania pred plánovaným termínom vyhlásenia meritórneho rozhodnutia možno pokladať za mimoriadne špekulatívne a účelové. Žalobca mal dostatok času v doterajšom priebehu súdneho konania vziať žalobu späť, resp. žalobu zmeniť. Ani k jednej z týchto skutočností však nedošlo. Žalobca síce nie je v zmysle príslušných právnych predpisov povinný uvádzať dôvody späťvzatia žaloby, avšak z hľadiska podstaty celého sporového konania, je samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery dôležitá. Žalovaný bol nútený v dôsledku podania žaloby žalobcom venovať veľké množstvo úsilia a času na uplatňovanie prostriedkov svojej procesnej obrany v prebiehajúcom súdnom konaní, na obhajobu skutočného stavu veci a argumentáciu voči mnohým vyfabulovaným tvrdeniam žalobcu, ktoré uviedol v jeho písomných vyjadreniach a taktiež predniesol aj na ústnom pojednávaní. V prípade, ak by predmetné súdne konanie nebolo meritórne skončené, má žalovaný dôvodnú obavu, že bude žalobcom podaná nová žaloba voči žalovanému. Skončenie súdneho konania v dôsledku pripustenia späťvzatia žaloby, na rozdiel od

skončenia súdneho konania meritórnym rozhodnutím, nezakladá prekážku res iudicata. Žalovanému teda reálne hrozí, že sa opäť nie svojou vinou dostane do kolobehu nového súdneho konania a bude nútený opakovane obhajovať a argumentovať skutočnosti, ktoré už boli prednesené v prebiehajúcom súdnom konaní. Toto žalovaný pokladá za neprípustné, neefektívne a najmä v rozpore s princípmi právnej istoty a práva na spravodlivý proces. 4.2. Žalovaný pokladá v predmetnej veci za dôležité, aby bola, vzhľadom na doterajší priebeh konania, vec meritórne skončená aj z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Žalovaný je subjektom verejnej správy podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle čoho sa na hospodárenie s finančnými prostriedkami žalovaného vzťahujú osobitné režimy. Žalovaný je nútený mať pre prípad neúspechu v predmetnom súdnom konaní a z neho vyplývajúcej povinnosti zaplatiť žalobcovi žalobou uplatňované finančné plnenie vrátane príslušenstva, vytvorené finančné rezervy v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré až do právoplatného skončenia predmetného súdneho konania nemôže použiť na žiadny iný účel. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj s významným ohľadom na verejný záujem, je nielen pre žalovaného, ale aj pre verejnosť (obyvateľov mestskej časti Bratislava-Karlova Ves ako daňových poplatníkov) mimoriadne dôležité a účelné, aby bolo predmetné konanie meritórne skončené, a to čo najskôr, pretože v prípade možného úspechu žalovaného, bude môcť žalovaný tieto finančné prostriedky uvoľniť a využiť na niektorý z verejnoprospešných účelov, ktoré musí žalovaný ako subjekt územnej samosprávy v zmysle príslušných právnych predpisov plniť. V opačnom prípade, ak by vec nebola meritórne skončená a ak by žalobca podal novú žalobu voči žalovanému, žalovaný bude nútený mať opätovne vytvorené finančné rezervy, ktoré nebude môcť využiť na iné verejnosti prospešné účely, a to po pomerne dlhú dobu (vzhľadom na priemernú dĺžku trvania súdnych sporov). Pre mestskú časť Bratislava-Karlova Ves, za súčasného stavu financovania samospráv a enormne zvýšených nákladov na samotné fungovanie, vrátane zvýšených cien energií, sú kľúčové akékoľvek finančné prostriedky. Je preto vo verejnom záujme, aby bola vec meritórne ukončená.

5. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť. 5.1. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5.2. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Právo na súdnu ochranu v civilnom sporovom konaní je návrhové (porov. ), čo teda znamená, že súd sám nesmie súdne konanie začať a de facto žalobcovi realizáciu práva na súdnu ochranu vnútiť. Ak žalobca, ktorý podaním žaloby inicioval súdne konanie, si z akéhokoľvek dôvodu v ňom neželá ďalej pokračovať, čo formálne vyjadrí späťvzatím žaloby, nastáva obdobný stav, akoby žaloba nebola podaná a súd by mal konanie zásadne zastaviť (ak zákon neustanovuje inak). V opačnom prípade by nastal absurdný dôsledok, že žalobca ako pán sporu by ním iniciovaný spor nemohol (bez vydania meritórneho rozhodnutia) ukončiť, ale musel by napriek späťvzatiu žaloby proti svojej vôli naďalej zotrvať v spore.

7. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka (subjektu) konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného procesu). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

8. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , publikované v časopise Zo súdne praxe pod č. 32/2014). Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím

na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9. Samotné presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho nepostačuje na nepripustenie späťvzatia žaloby. Tieto dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby je oprávnený posudzovať jedine súd a ak dospeje k záveru, že sú tak závažné, že opodstatňujú prejednanie a meritórne rozhodnutie sporu proti vôli žalobcu, uznesením rozhodne o nepripustení späťvzatia žaloby alebo jej časti a v konaní môže pokračovať podľa prvej vety ; v opačnom prípade konanie zastaví (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o ochranu osobnostných práv, v pracovnoprávnych sporoch v konaniach o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, v konaniach o určenie existencie vecných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam.

10. Keďže žalovaný vo svojom podaní uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, súd sa najskôr zaoberal tým, či dôvody jeho nesúhlasu možno považovať za vážne. Dospel pritom k záveru, že žiadny vážny dôvod na strane žalovaného, majúci právny, morálny, etický, ekonomický či iný závažný charakter, nezistil.

11. Samotné právne posúdenie veci nemožno stotožňovať s vážnym dôvodom nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a prípadná opodstatnenosť procesných nárokov, ktorých prisúdenia sa žalobca domáha, nemá vplyv na posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. Pri vyhodnocovaní dôvodu nesúhlasu a jeho vážnosti, pre ktorý by súd nemal pripustiť späťvzatie žaloby, súd neskúma, či sa žaloba inak javí ako opodstatnená alebo nie. totižto nijako nelimituje, že späťvzatie sa môže týkať len takých žalôb, ktoré sa javia ako nedôvodné; práve naopak, žalobcovi ako pánovi sporu nič nebráni vziať späť aj takú žalobu, ktorá je dôvodná.

12. Ak komukoľvek vznikne proti inému peňažný nárok, je len na jeho slobodnej vôli a rozhodnutí, či si svoj nárok bude vôbec proti dlžníkovi uplatňovať a v akej (plnej či čiastočnej) výške alebo sa s dlžníkom vysporiada inak. Hypotetická možnosť vedenia sporu, v ktorom by si žalobca prípadne uplatnil nároky proti žalovanému, nemôže prelomiť dispozičný princíp civilného procesu a dispozičné oprávnenie žalobcu vziať žalobu späť (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Sumarizujúc uvedené, so zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť a na absenciu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, ktorých existenciu sa mu v konaní nepodarilo preukázať, súd podľa citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa a v spojení s . V rozhodovanom spore vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, keďže žalobu vzal späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Súd teda nemal preukázanú nijakú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žaloba bola vzatá späť kvôli správaniu alebo konaniu žalovaného, v dôsledku ktorého by sa žaloba stala po jej podaní bezdôvodnou. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).