Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/138/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v B., proti

odporkyni M., bývajúcej v B., zastúpenej M., advokátkou so sídlom v B., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , na dovolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. februára 2009 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

z 11. novembra 2008 č.k. -69 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Banská

Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 11. novembra 2008 č.k. -69

zastavil konanie; rozhodol tiež o náhrade trov konania a o vrátení súdneho poplatku. Na

odôvodnenie výroku o zastavení konania uviedol, že navrhovateľ procesným úkonom

zo 4. novembra 2008 vzal návrh na začatie konania späť „v plnom rozsahu pred začatím

pojednávania vo veci samej“. Výrok o trovách konania odôvodnil súd poukazom na § 146

ods. 1 písm. c/ a výrok o vrátení súdneho poplatku poukazom na a zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. februára 2009

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov

konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. ,

ktorý nadobudol právoplatnosť 27. mája 2005. Navrhovateľ podal návrh začatie konania

-2-3 Cdo 138/2009

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 31. marca 2008. Súd prvého

stupňa prvý termín pojednávania určil na 24. jún 2008 (č.l. 37 spisu); toto pojednávanie

odročil na neurčito, lebo účastníci ospravedlnili svoju neprítomnosť. Ďalší termín

pojednávania bol určený na 22. júl 2008 (č.l. 49-50 spisu). Zo zápisnice spísanej v tento deň

vyplýva, že pojednávanie sa začalo o 9.00 hod., prítomní na ňom boli odporkyňa a obaja

právni zástupcovia účastníkov konania; súd prvého stupňa na ňom rozhodol, že bude

pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca s tým,

že má neodkladné pracovné povinnosti v Bratislave. Na to obe procesné strany zhodne

uviedli, že sú schopné sa dohodnúť a navrhujú súdu, aby im poskytol lehotu na dohodu

o uzavretie zmieru, lebo im už uplynula trojročná lehota v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Okresný súd potom pojednávanie odročil. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej

25. septembra 2008 (č.l. 65 spisu) vyplýva, že „predstúpili právni zástupcovia účastníkov

konania a uviedli, že žiadajú súd o poskytnutie lehoty, lebo chcú dohodnúť a uzavrieť súdny

zmier“. Okresný súd pojednávanie odročil na 11. novembra 2008, deň pred vytýčeným

termínom pojednávania ale navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa procesný úkon, ktorým

vzal návrh na začatie konania späť s tým, že lehota v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka uplynula 18. júla 2008. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „prvým úkonom,

ktorým začína konanie vo veci, je formálne zahájenie pojednávania predsedom senátu; až po

ňom nasleduje prvý úkon navrhovateľa“, a to ústny prejav, ktorým je vyjadrený obsah návrhu

na začatie konania alebo jeho prečítanie. Z obsahu žiadnej zo spísaných zápisníc nevyplýva,

že by „bol súd začal konať vo veci samej; nenasledoval ústny prejav navrhovateľa, ktorým by

bol predniesol obsah svojho návrhu, prípadne že by bol súd tento návrh prečítal“. Podľa

názoru odvolacieho súdu okresný súd správne rozhodol, keď konanie po späťvzatí návrhu na

jeho začatie bez ďalšieho zastavil ( ). Nesúhlas odporkyne so späťvzatím

návrhu na začatie konania nebol v danom prípade účinný, lebo k späťvzatiu došlo skôr, než sa

začalo pojednávanie. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 224

ods. 1 , a

Uznesenie odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že jej

postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Za podstatu

tejto procesnej vady označila zastavenie konania podľa , pre ktoré neboli procesné

predpoklady. Súd totiž minimálne 22. júla 2007 uskutočnil pojednávanie. Navyše,

navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania po uplynutí trojročnej lehoty na uzavretie

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 ods. 4

-3-3 Cdo 138/2009

, pričom jej uplynutím nastáva zo zákona nevyvrátiteľná právna

domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa uvedeného

ustanovenia. V danej situácii mali súdy na túto skutočnosť vziať zreteľ; jej nezohľadnením

bola zmarená možnosť odporkyne domáhať sa ochrany jej práv a oprávnených záujmov

v súdnom konaní, v ktorom by sa vzali na zreteľ hľadiská významné podľa § 150

. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť tak napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená advokátkou ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie

proti nemu v zmysle prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania. Keďže napadnutým je

-4-3 Cdo 138/2009

uznesenie, ktoré nie je uvedené v a , nemožno prípustnosť proti nemu

smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá a tiež

so zreteľom na námietku dovolateľky sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporkyňa netvrdila, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola postupom súdov odňatá možnosť konať (§ 237

písm. f/ ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho –

zákonu sa priečiaceho postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie. Judikatúra

dovolacieho súdu za prípad odňatia možnosti pred súdom označuje aj postup súdu, ktorý sa

z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví

alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú

dané (viď napríklad R 4/2003, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , , ,

, ).

-5-3 Cdo 138/2009

Pri skúmaní prípustnosti dovolania navrhovateľky vzal dovolací súd na zreteľ, že podľa

navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle súd konanie nezastaví, ak

odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po

právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa nesúhlas odporcu so

späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo

pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo

určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon účastníka konania adresovaný

súdu, obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav navrhovateľa, že

už nežiada, aby o jeho návrhu bolo rozhodnuté meritórnym súdnym rozhodnutím.

Keďže späťvzatie návrhu na začatie konania môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami

odporcu, má odporca zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom

navrhovateľa – ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť, je súd pred rozhodnutím

o tomto úkone povinný vyzvať odporcu, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí

alebo nesúhlasí, a pokiaľ s návrhom nesúhlasí, aby uviedol dôvody svojho nesúhlasu so

späťvzatím návrhu. Až po oboznámení sa s týmito dôvodmi môže súd posúdiť, či ide

o dôvody vážne alebo iné; vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím návrhu má odporca

napríklad v konaní, ktoré mohlo začať aj na jeho návrh (konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je takým konaním).

Odporca – výnimočne – nemá procesné oprávnenie vyjadriť nesúhlas so späťvzatím

návrhu vtedy, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom došlo a/ skôr, než sa

začalo pojednávanie, alebo b/ v konaní o rozvod manželstva alebo o neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V týchto prípadoch súd nemusí stanovisko

odporcu k späťvzatiu návrhu vôbec zisťovať (pozn.: so zreteľom na podstatu preskúmavanej

veci sa ďalší výklad dovolacieho súdu netýka späťvzatia návrhu na začatie konania o rozvod

manželstva alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z hľadiska vzniku procesnej povinnosti súdu vyzvať

odporcu na vyjadrenie, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nesúhlasí (a procesnej možnosti

-6-3 Cdo 138/2009

odporcu zabrániť účinkom späťvzatia návrhu), je dôležitou otázka, kedy v danej veci začalo

pojednávanie.

výslovne neurčuje, kedy začína pojednávanie. Moment, kedy

začína pojednávanie, je preto potrebné vyvodiť zo samotného účelu pojednávania a tých

ustanovení , ktoré upravujú priebeh pojednávania.

Zmyslom (účelom) pojednávania je prejednanie veci súdom za účasti osôb, ktoré sa v tom

– ktorom prípade majú zúčastniť jej prejednania. Súd nariadi pojednávanie po ukončení jeho

prípravy (viď ). Na nariadené pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná (viď ). Na nariadenom pojednávaní – ešte

pred samotným prejednaním veci – musí súd posúdiť, či sú splnené predpoklady pre to, aby

vec mohol na pojednávaní skutočne prejednať. Pojednávanie vedie predseda senátu alebo

samosudca (viď ), ktorý v prípade, že dospeje k záveru, že sú splnené

podmienky pre to, aby vec sama mohla byť prejednaná, začne vhodným spôsobom

pojednávanie.

V občianskom súdnom konaní začína pojednávanie spravidla osobitným úkonom predsedu

senátu (samosudcu), ktorým dáva osobám prítomným na pojednávaní najavo (deklaruje), že

po zavŕšení procesu prípravy pojednávania a po zistení splnenia predpokladov pre

uskutočnenie pojednávania sa súdne konanie dostalo k samej podstate – vlastnému

prejednaniu veci. Ide spravidla o formálne urobený úkon predsedu senátu (samosudcu),

ktorým „začína“ („otvára“) pojednávanie, nie sú ale vylúčené ani neformálne spôsoby

urobenia tohto úkonu, pri ktorých je dostatočne zrejmé to, čo dáva súd najavo formálnym

začatím pojednávania. O prípad neformálneho začatia pojednávania ide napríklad vtedy, keď

predseda senátu (samosudca) bez ďalšieho vyzve navrhovateľa, aby predniesol svoj návrh. Na

adresu odvolacieho súdu treba v tejto súvislosti poznamenať, že až „po začatí pojednávania“

účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy ( ).

Z obsahu zápisníc spísaných súdom prvého stupňa v danej veci nemožno zistiť, či súd

formálne „začal“ pojednávanie. Zo zápisnice spísanej 22. júla 2007 za osobnej prítomnosti

odporkyne a právnych zástupcov oboch účastníkov konania (viď č.l. 49 a 50 spisu) ale

vyplýva, že súd tu prijal a vyhlásil uznesenie, že v tento deň za osobnej prítomnosti

odporkyne a právnych zástupcov oboch procesných strán a v neprítomnosti ospravedlneného

-7-3 Cdo 138/2009

navrhovateľa bude pojednávať, t.j. prejednávať vec. Tým súd prvého stupňa, okrem

konštatovania, že sú splnené podmienky prejednania veci aj bez osobnej účasti navrhovateľa

( ), zároveň vyjadril to isté, čo sa dáva najavo pri formálnom začatí

pojednávania – že občianske súdne konanie pokročilo tak, že súd začína pojednávanie

s cieľom prejednať vec.

Na základe vyššie uvedeného možno v danej veci – s dopadom na ustanovenie § 96 ods. 3

a právo odporcu vyjadriť nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania – uzavrieť,

že i keď pojednávanie začína formálnym alebo neformálnym úkonom predsedu senátu

(samosudcu), ktorým „začína“ pojednávanie, rovnaké účinky ako formálne „začatie“

pojednávania má aj prijatie a verejné vyhlásenie uznesenia súdu, že bude pojednávať

v neprítomnosti ospravedlneného účastníka.

Zo spisu vyplýva, že 22. júla 2007 sa začalo pojednávanie ( ). Vzhľadom

na to už nemohlo ísť pri navrhovateľovom späťvzatí návrhu (14. novembra 2008) o prípad,

v ktorom súd (výnimočne) nemá procesnú povinnosť vyzvať odporkyňu na vyjadrenie, či so

späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí (a z akého dôvodu). Procesným postupom

súdu prvého stupňa, ktorý konanie zastavil bez toho, aby rešpektoval procesné oprávnenie

odporkyne vyjadriť svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania doručeným súdu

až po začatí pojednávania, bola odporkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

) Znaky procesného postupu vykazujúceho tú istú procesnú vadu má tiež postup

odvolacieho súdu, ktorý napriek tomu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení

konania.

Procesná vada konania v zmysle zakladá vždy prípustnosť dovolania; zároveň

je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na to zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

-8-3 Cdo 138/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková