Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., o vymoženie 479,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -25 zo dňa 22.11.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -25 zo dňa 22.11.2019 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodu prehodnocovania materiálnych podmienok exekučného titulu vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, rozhodcovskú zmluvu resp. všeobecné obchodné podmienky obsahujúce ustanovenia rozhodcovskej doložky, ktoré tvorili podklad pre rozhodovanie rozhodcovského súdu. Poznamenal, že predmetná výzva bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného dňa 06.05.2019, urgencia výzvy dňa 19.08.2019 a urgencia urgencie výzvy dňa 25.10.2019. Oprávnený ani právny zástupca oprávneného do dňa vydania napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom na výzvu súdu nereagovali. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym exekútorom podaná na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 8009/08 zo dňa 26.08.2008, z ktorého vyplýva, že nárok oprávneného bol založený na Zmluve o úvere č. 2370329 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 08.02.2008. Súd prvej inštancie tak s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , preskúmal predložený exekučný titul a dospel k záveru, že podanej žiadosti o udelenie poverenia nie je možné vyhovieť. Nakoľko exekučnému súdu neboli zo strany oprávneného preložené relevantné doklady preukazujúce existenciu právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci a vydať rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilým exekučným titulom, súd tak nemal za preukázané, že konajúci rozhodcovský súd mal právomoc konať vo veci, preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, tiež že v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Namietal tiež s poukazom na , že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (, - ďalej len ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 08009/08 zo dňa 26.08.2008. Súd prvej inštancie následne vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným a rozhodcovskú zmluvu resp. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktoré tvorili podklad pre rozhodovanie rozhodcovského súdu, na čo oprávnený nereagoval. Uvedená výzva bola urgovaná súdom prvej inštancie ešte 2x, pričom oprávnený zostal nečinný. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa (ďalej len ), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul, a to po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) a materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že ide o odvolanie, ktoré oprávnený paušálne podáva v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdmi prvej inštancie, v ktorých súdy prvej inštancie posudzujú zmluvy o úvere vrátane rozhodcovských doložiek/rozhodcovských zmlúv z hľadiska spotrebiteľského práva za účelom preskúmania, či rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je vykonateľný z hľadiska formálneho a materiálneho. V predmetnom prípade však súd prvej inštancie neskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky/rozhodcovskej zmluvy, teda je zrejmé, že odvolanie z hľadiska svojho obsahu nesmeruje proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie v tomto konaní, vôbec nereaguje na odôvodnenie napadnutého uznesenia a odvolacie dôvody nekorešpondujú s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. S poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Podľa veta prvá a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Práve za účelom takéhoto posúdenia exekučného titulu musí mať exekučný súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, vrátane listiny obsahujúcej rozhodcovskú doložku.

18. V predmetnej veci oprávnený na podklade výzvy súdu prvej inštancie zmluvu o úvere ani všeobecné obchodné podmienky nepredložil. Oprávnený bol povinný preukázať oprávnenosť svojej pohľadávky voči povinnému, avšak sám oprávnený svojou nečinnosťou neuniesol dôkazné bremeno a tým nepreukázal splnenie podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Túto svoju nečinnosť sa pokúsil napraviť zaslaním požadovaných dokumentov súdu prvej inštancie dňa 02.12.2019, teda až po vydaní napadnutého uznesenia a po doručení tohto uznesenia súdnemu exekútorovi. V predmetnom podaní pritom uviedol, že zasiela požadované dokumenty na základe výzvy Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09.05.2019, z čoho je zrejmé, že výzvy uskutočnené súdom prvej inštancie evidoval, avšak na ne nereagoval, čím sťažil postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

19. Exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

20. V intenciách vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vo výroku vecne správne.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.