Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J., I. X, štátny občan SR, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Bartko, adresa sídla Trenčín, Piaristická 6667, proti žalovanej 1/: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu R. XXX, štátna občianka SR, žalovanému 2/: E. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu R. XXX, štátny občan SR a žalovanej 3/: E. T., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu J., H. XXXX/XX, štátna občianka SR, všetci zastúpení advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, adresa sídla Trnava, Vajanského 10, o zaplatenie 6.133,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 7.3.2019 č.k. -228 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané: Dňa 26.11.2012 bola uzatvorená Zmluva o kúpe cenných papierov (ďalej len Zmluva) medzi žalobcom ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovaných (H. B., nar. XX.X.XXXX) ako kupujúcim, predmetom ktorej bola podľa čl. I. kúpa majetkového podielu za nevydaných 50 ks družstevných podielových listov (ďalej len DPL) v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov. Zmluvné strany sa v čl. II zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 7 eur za jeden DPL, teda spolu vo výške 10.199 eur za všetky prevádzané DPL, pričom kupujúci bol povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr do 1.4.2013. Ak bude kupujúci v omeškaní so splnením tejto povinnosti po dobu dlhšiu ako 5 pracovných dní, zmluva sa ruší od začiatku a zmluvné strany sú si povinné navzájom vrátiť plnenia.

1.2.2 Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.11.2012, č.k. , Dnot 280/2012-Do, sa predávajúci/žalobca stal vlastníkom DPL dedičským konaním po svojom otcovi neb. Ing. D. P., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX.

1.2.3 Dňa 26.11.2012 udelil právny predchodca žalovaných OTP Banke Slovensko, a.s. príkaz na registráciu prevodu cenných papierov v počte ks 1407 na seba ako nadobúdateľa. Transakcia bola potvrdená Zmenovým výpisom OTP Banky Slovensko, a.s. č. 42 zo dňa 26.11.2012.

1.2.4 Právny predchodca žalovaných predal následne 1407 ks DPL Poľnohospodárskemu družstvu Štefanov Zmluvou o kúpe cenných papierov zo dňa 13.3.2013, a to v cene 11,359597 eur za jeden kus.

1.2.5 Dňa 28.3.2013 právny predchodca žalovaných z celkovej dohodnutej kúpnej ceny 10.199 eur zaplatil žalobcovi sumu 9.849 eur.

1.2.6 Žalovaní 1/ - 3/ sú dedičmi kupujúceho.

1.2.7 Žalobca v konaní skutkovo tvrdil, že po smrti svojho otca zdedil majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL a 1407 ks DPL Poľnohospodárskeho družstva Štefanov. Predtým, než bola kúpna zmluva uzatvorená, prejednali podmienky predaja za prítomnosti strán sporu, s účasťou brata žalobcu Q. P., pána T. a matky žalobcu. Dohodli sa tak, že keď právny predchodca žalovaných DPL predá, tak žalobcovi tieto peniaze dá. Všetko sa to robilo veľmi narýchlo, pretože krátko na to mala byť členská schôdza družstva, na ktorej právny predchodca žalovaných potreboval mať čo najviacej hlasov pri hlasovaní, malo sa meniť vedenie družstva a pre tento účel zmluva bola uzatváraná. Dohodli sa tak, že keď to cez členskú schôdzu družstva neprejde, tak žalobcovi právny predchodca žalovaných majetkový podiel vráti, ak to prejde, tak mu zaplatí peniaze. Právny predchodca žalovaných bol strýkom žalobcu, preto mu žalobca dôveroval. Žalobca spresnil, že rokovania medzi nimi prebehli po smrti otca Ing. D. P., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX a dedičské konanie sa vybavovalo narýchlo tak, že sa uskutočnilo dňa 23.11.2012, aby sa všetko do členskej schôdze stihlo.

1.2.8 Právny predchodca žalovaných v konaní skutkovo tvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy bol po operácii očí, takže nevidel dobre, čo sa v zmluve uvádza, a vôbec si nevšimol, že spolu s 1407 ks DPL je v zmluve uvádzaný aj majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL. Ak by bol o tom vedel, tak by bol určite na to upozornil, pretože vie, že majetkový podiel sa predávať nemôže, pretože smrťou vlastníka majetkového podielu, v tomto prípade to bol otec žalobcu Ing. D. P., ktorý bol členom družstva, sa jeho majetkový podiel umoril, teda zanikol a dedičia mohli žiadať buď len členstvo v družstve, alebo o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Že to takto platí, zrejme nevedela ani notárka, pretože do osvedčenia o dedičstve by vôbec tento majetkový podiel nemohla uviesť. Pán T. je zať právneho predchodcu žalovaných (manžel žalovanej 3/), ktorý mal právneho predchodcu žalovaných doviezť na stretnutie so žalobcom, či na stretnutí bol prítomný aj brat žalobcu Q. P. si nepamätal. Právny predchodca žalovaných tiež uviedol, že jeho zať vôbec do rokovania nezasahoval, len ho doviezol a pokiaľ ide o matku žalobcu a jeho brata, nemyslí si, že by veci rozumeli. Doznal, že kúpa DPL od žalobcu mu priniesla zisk, ale len vo výške 3 eurá za predaj všetkých DPL, vyplýva to z jeho daňového priznania, pretože mal s vybavovaním náklady. Zmluvu v písomnej forme vypracovala notárka JUDr. Dostálová a v jej Notárskom úrade v Senici bola zmluva aj podpísaná stranami.

1.2.9 Listom zo dňa 8.2.2017 označeným ako „Vyrovnací podiel“ adresovaným žalobcovi, PD Štefanov žalobcovi oznámilo, že Predstavenstvo PD Štefanov na svojom zasadnutí konanom dňa 31.1.2017 uznesením č. 1/2017 rozhodlo o vyplatení zdedeného členského vkladu člena PD. Výška vyrovnacieho podielu bola vypočítaná podľa Stanov PD Štefanov. Vyrovnací podiel vo výške 63,68 eur bol žalobcovi uhradený dňa 8.2.2017 na jeho účet uvedený v žiadosti žalobcu o vyplatenie vyrovnacieho podielu.

1.2.10 Následní žalovaní v 1/ až 3/ sa k žalobe, okolnostiam uzatvárania zmluvy a obdobiu predchádzajúcemu pred smrťou ich manžela a otca vyjadriť nevedeli. O predmete sporu nemajú žiadnu vedomosť, a takto vyzneli aj ich výpovede.

1.3. Vec právne posúdil ako nárok účastníka zrušenej zmluvy na vydanie úžitku z bezdôvodného obohatenia sa druhého účastníka zmluvy, ktorý nekonal dobromyseľne podľa , , , O.z. ( v znení neskorších predpisov), a , ZoCP (zákon číslo o cenných papieroch v znení neskorších predpisov) v a Ob.z. ( v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť z dôvodu, že žalobcovi nevznikol voči žalovaným nárok na vydanie úžitkov z bezdôvodného obohatenia sa získaného na jeho úkor žalovanými, respektíve ich právnym predchodcom.

1.4 Nesporné medzi stranami bolo, že prišlo medzi žalobcom a právnym predchodcom následne žalovaných 1/ až 3/, dňa 26.11.2012 k uzatvoreniu písomnej zmluvy o kúpe cenných papierov,

predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva žalobcu k majetkovému podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 7 eur za jeden DPL s tým, že kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr do 1.4.2013. Nesporné medzi stranami tiež bolo, že kupujúci zaplatil žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutom termíne, a to dňa 28.3.2013, avšak zaplatil kúpnu cenu len za 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov spolu v sume 9.849 eur a doteraz nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu za majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL.

1.5 Žalobca v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy, podľa Osvedčenia o dedičstve po otcovi Ing. D. P., zomretom dňa X.XX.XXXX, vydaného notárkou JUDr. Emíliou Dostálovou ako súdnym komisárom v Senici dňa 23.11.2012, mal byť vlastníkom hnuteľností, a to majetkového podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov, v skutočnosti však obchodovateľných, a teda spôsobilých predaja bolo iba 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov, čo mal súd preukázané Zmenovým výpisom č. 42 zo dňa 26.11.2012 a Príkazom na registráciu prevodu cenných papierov zo dňa 26.11.2012.

1.6 Čo sa týka majetkového podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov, týchto hnuteľných vecí sa žalobca nemohol stať vlastníkom, pretože v skutočnosti neexistovali, preto aj majú názov „nevydaných“. Správne žalobca zdedil po svojom otcovi vyrovnací podiel za majetkový podiel v PD Štefanov predstavujúci práve týchto 50 ks nevydaných DPL, ktorý majetkový podiel mu bol reálne družstvom zaplatený ako vyrovnací podiel v sume 63,68 eur, čo mal súd preukázané oznámením PD Štefanov zo dňa 8.2.2017 zaslaným tiež žalobcovi.

1.7 S poukazom na uvedené potom súd uzavrel, že Zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 26.11.2012 je podľa § 41 O.z. neplatná v časti prevodu hnuteľných vecí, ktorú časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, vzhľadom na to, že sa jedná o inú povahu predmetu prevodu, t.j. v časti prevodu majetkového podielu za 50 ks nevydaných DPL ktorých žalobca, nebol a ani nemohol byť vlastníkom a ktoré sú neobchodovateľné, pretože nespĺňajú kritériá cenných papierov v zmysle § 2 Zákona o cenných papieroch, keď cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme. Preto aj potom následne pôvodne žalovaný získal vlastníctvo zápisom v CDCP len k 1407 ks DPL a nie celého predmetu zmluvy o kúpe cenných papierov.

1.8 Ak žalobca argumentoval tým, že majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL PD Štefanov, predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá bola spôsobilá prevodu, a to aj prevodu za odplatu, k tomuto súd uvádza, že zmluva, ktorú strany uzavreli bola zmluvou o prevode cenných papierov a nie majetkovej hodnoty. V skutočnosti bol žalobca vlastníkom vyrovnacieho podielu člena družstva, ktorého členstvo v družstve zaniklo smrťou, a to podľa (cit.: „Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo“). Zmluvou žalobca prevádzal na kupujúceho vlastnícke práva, ktorých nebol držiteľom. Ak by bol žalovaný zaplatil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu aj za tieto hnuteľnosti, žalobcovi by bolo vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorého vrátenia by sa bol mohol žalovaný domáhať.

1.9 Keďže má súd za to (v rámci vyriešenia si prejudiálnej otázky), že zmluva bola sčasti uzatvorená neplatne, ide o absolútnu neplatnosť časti právneho úkonu podľa , t.j. pre rozpor so zákonom, nakoľko existencia zásady nemo plus iuris je nespochybniteľná. Právnym následkom neplatnosti by mal byť vznik bezdôvodného obohatenia sa a vyporiadania zmluvných strán podľa ustanovenia , ak by nebola nastala situácia, že právnemu predchodcovi žalovaných 1/ až 3/ a ani žalovaným žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, pretože majetkový podiel za 50 ks nevydaných DPL reálne na žalovaného neprešiel, ani prejsť nemohol, neobchodoval s ním a naviac žalobcovi bol vyrovnací podiel z družstva za celý majetkový podiel jeho otca ako člena družstva, už vyplatený dňa 8.2.2017. Pretože žaloba nemá oporu v zákone, súd ju ako nedôvodnú zamietol.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovaným z dôvodu ich plného úspechu v spore.

2.1 Takýto rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní sa dopustil vady, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, a ).

2.2 Predmetom kúpnej zmluvy nebola len kúpa cenných papierov - 1407 kusov DPL ale aj majetkového podielu za nevydaných 50 kusov DPL PD Štefanov. Zmluvu je potrebné posudzovať nielen podľa jej názvu, ako to urobil súd prvej inštancie, ale najmä podľa jej obsahu a samozrejme, aj úmyslu strán, ktoré danú zmluvu uzatvárajú. Úmyslom právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ bolo získať čo najväčší majetkový podiel v družstve tak, aby mohol uplatňovať čo najväčší vplyv na rozhodovanie družstva a zlepšiť si svoju vyjednávaciu pozíciu vo vzťahu k družstvu.

2.3 Je nesporné, že ako vydané DPL, tak aj majetkový podiel za nevydané DPL majú určitú hodnotu. Súd prvej inštancie chybne zameral svoju pozornosť na termín "nevydané" DPL namiesto toho, aby sa zameral na termín "majetkový podiel" (za nevydané DPL), čo by mu lepšie ozrejmilo situáciu pri uzatváraní kúpnej zmluvy a úmysel strán. Právny predchodca žalovaných mal záujem uplatňovať majetkové práva voči družstvu a bol toho názoru, že spojením viacerých majetkových práv od viacerých osôb získa aj pre seba určitú výhodu v podobe silnejšieho postoja pri kúpe, čo sa mu nakoniec aj podarilo a všetky DPL predal za podstatne vyššiu cenu ako ich pôvodne kúpil.

2.4 Z obsahu zmluvy je úplne zrejmé, že predmetom prevodu je majetkový podiel, teda určitá hodnota alebo určité právo, ktorého hodnota zodpovedá päťdesiatim kusom nevydaných DPL v PD Štefanov.

2.5 Právna úprava súkromného práva Slovenskej republiky je založená na prakticky absolútnej zmluvnej voľnosti týkajúcej sa nakladania s majetkovými hodnotami. Predmetom zmluvy tak môže byť akákoľvek hodnota, ktorú má záujem jedna strana predať a druhá strana kúpiť. Predmetom kúpnej zmluvy tak môže byť aj majetkový podiel v PD družstve, ktorý naviac môže nadobúdateľ kupovať z rôznych pohnútok.

2.6 Právny predchodca žalovaných súhlasil s tým, že pokiaľ nezaplatí celú dohodnutú kúpnu cenu v zmysle uzavretej zmluvy, tak táto zmluva sa ruší od počiatku bez ďalších podmienok. Pokiaľ teda právny predchodca žalovaných nezaplatil celú kúpnu cenu v dohodnutej lehote, zmluva sa podľa článku 2 bod 4 zrušila od počiatku. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že zmluva je neplatná len sčasti, nakoľko žalobca mal záujem predať celý majetok svojho otca, ktorý vlastnil v PD Štefanov a takisto právny predchodca žalovaných mal záujem nadobudnúť všetky jeho majetkové práva v tomto družstve. Ak by teda bola zmluva neplatná pre nespôsobilý predmet prevodu, tak len jedine ako celok, pretože sa týkala všetkých majetkových práv v družstve, ktoré žalobca mal a ktoré riadne zdedil. Prípustnosť prevodu majetkového podielu v družstve na iné osoby odobril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí spis. zn. .

2.7 Skutočnosť, že predmetný majetkový podiel predstavoval reálnu majetkovú hodnotu sa v konečnom dôsledku potvrdilo aj tým, že žalobcovi za tento majetkový podiel bola neskôr družstvom vyplatená protihodnota vo výške 63,68 eur, ktorá mohla byť vyplatená aj právnemu predchodcovi žalovaných, keby si ju bol riadne uplatnil.

2.8 Je preukázané, že kúpna zmluva sa v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny zrušila od počiatku postupom podľa článku II ods. 4 zmluvy a preto je žaloba žalobcu dôvodná.

2.9 Vo svojej replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

3.1 Žalovaní vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a navrhli odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Žalobca odvolanie postavil na právnej konštrukcii, ktorá nemá oporu v zákone. Majetkový podiel za nevydané DPL nie je samo o sebe spôsobilým predmetom kúpy, navyše ním žalobca vôbec nedisponoval a disponoval "len" vyrovnávacím podielom, za ktorý bol vyporiadaný (peniazmi vo výške 63,68 eur) až po podaní žaloby, teda na základe uzavretej kúpnej zmluvy, respektíve kúpnou zmluvou tento "nepreviedol" na kupujúceho - právneho predchodcu žalovaných. Vo svojej duplike zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 6.133,95 eur s 5,75% - ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 6.133,95 eur od 9.4.2013 do zaplatenia, titulom vydania úžitkov z bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní sa dopustil vady, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.2 Základnou otázkou bolo, či žalobca bol v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy vlastníkom „majetkového podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov“ a v kladnom prípade či takýto majetkový podiel mohol platne odplatne previesť na právneho predchodcu žalovaných.

8.3 Pre odvolací súd je záväzný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.9 tohto rozsudku ( ).

8.4 Podľa § 226 ods. 1, písm. d) Ob.z, stanovy družstva musia obsahovať výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva.

8.5 Podľa článku VI. bod 1. písm. i) Stanov Poľnohospodárskeho družstva Štefanov účinných ku dňu smrti právneho predchodcu žalobcu, členstvo v družstve zaniká smrťou člena.

8.6 Podľa článku VII. bod 2. písm. c) Stanov PD Štefanov, člen družstva má voči družstvu podľa zákona a týchto stanov právo na vyrovnávací podiel po zániku členstva za trvania družstva.

8.7 Podľa článku X. bod 2. a bod 4. Stanov PD Štefanov, výška základného členského vkladu, ktorého splatenie ja podmienkou vzniku členstva je 1.659,70 eur. Majetkový podiel priznaný členovi družstva pri transformácii bývalého RD Dojč podľa zákona číslo z. zapísaný v súpise majetkových podielov tvorí prílohu transformačného projektu a pokiaľ dosahuje výšku stanovenú v bode 2. sa do tejto výšky pokladá za jeho základný členský vklad.

8.8 Podľa článku XVI. Stanov PD Štefanov, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnanie splateného členského vkladu.

8.9 Podľa § 232 ods.1 a 3 Ob.z., členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom (1). Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo (3).

8.10 Podľa § 233 ods. 2 a ods. 3 Ob.z., vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva (2). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

8.11 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného, ak zanikne členstvo fyzickej osobe v družstve smrťou ak dedič, ktorý sa k členstvu neprihlásil (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci) alebo ktorého žiadosť o členstvo bola platne zamietnutá, má nárok na vyrovnací podiel po členovi, ktorého členstvo zaniklo. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ktorého členstvo zaniklo za trvania družstva z akéhokoľvek dôvodu, prípadne nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva. Kritériami na určenie vyrovnacieho podielu sú výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Vyrovnací podiel sa v zásade uhrádza v peniazoch (§ 234 Ob.z.). Stanovy môžu určiť, že člen môže žiadať vyporiadanie aj iným spôsobom.

8.12 Pokiaľ teda súd prvej inštancie právne posúdil nároky právneho predchodcu žalobcu súvisiace so zánikom jeho členstva v PD Štefanov v dôsledku jeho smrti v zmysle vyššie uvedených ustanovení, či už stanov PD Štefanov, alebo Ob.z., jeho právne posúdenie je potrebné považovať za správne, vrátane správneho právneho záveru, že žalobcovi pri zániku členstva jeho právneho predchodcu v PD Štefanov vznikol nárok na vyrovnanie splateného členského vkladu (žalovaný totiž uviedol, že o členstvo v družstve nepožiadal a opak nevyplynul ani z vykonaného dokazovania), teda vyrovnací podiel (ktorý nárok však nebol predmetom kúpy a predaja podľa spornej kúpnej zmluvy - samotný žalobca následne totiž požiadal PD Štefanov ako dedič po bývalom členovi o jeho vyplatenie v peniazoch a tento mu aj bol riadne v peniazoch vyplatený). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi v súvislosti so smrťou právneho predchodcu žalobcu vzniklo či už vlastnícke alebo iné právo na majetkový podiel v PD Štefanov (za nevydaných 50 kusov DPL v PD Štefanov), ktoré malo byť predmetom kúpy a predaja v zmysle spornej kúpnej zmluvy. Pokiaľ potom predmetom kúpy a predaja bolo neexistujúce právo, bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že v tejto časti bolo potrebné podľa § 39 a § 41 O.z. považovať predmetnú kúpnu zmluvu v časti kúpy a predaja neexistujúcich práv za neplatnú. Neobstojí preto námietka žalobcu, že predmetom kúpnej zmluvy bol aj majetkový podiel za nevydaných 50 kusov DPL v PD Štefanov, prípadne, že tento podiel má majetkovú hodnotu, zmluvne prevoditeľnú. Pre rozhodnutie vo veci bolo potom nepodstatným, že uvedením takéhoto „majetkového podielu“ v zmluve, právny predchodca žalovaných údajne (len podľa názoru žalobcu) získal lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri predaji DPL.

9.1 Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu kúpnej zmluvy je možné vyvodiť záver, že v prípade dohody o kúpe a predaji „majetkového podielu za nevydaných 50 kusov DPL v PD Štefanov“ v účtovnej hodnote 1.659,70 eur, ide o obsahovo oddeliteľnú časť zmluvy, keby aj kúpna cena v zmysle článku II. zmluvy je dohodnutá vo výške 10.199 eur, ako sedem násobok počtu (údajne) cenných papierov/DPL (7 x 1457 = 10.199) zohľadniac kúpnu cenu vo výške 7 eur za jeden družstevný podielnický list. Logickým výkladom zmluvy, ale aj z výpovedí sporových strán pred súdom, možno dospieť k jednoznačnému záveru, že kúpna cena za 1407 kusov DPL emitenta PD Štefanov predstavovala (z celkovej dohodnutej kúpnej ceny 10.199 eur) sumu 9.849 eur a táto bola riadne a včas právnym predchodcom žalovaných žalobcovi vyplatená za kúpené DPL v počte 1407.

9.2 Obdobne neobstojí námietka žalobcu, že zmluva sa zásadne týkala všetkých majetkových práv žalobcu v PD Štefanov, ktoré žalobca mal a ktoré riadne zdedil v snahe vzbudiť dojem, že predmet kúpy a predaja a cena tvoria jeden nedeliteľný celok.

9.3 Podľa § 41 O.z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

9.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari). Podmienkou pravda je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak platnosti. To, či neplatnú časť zmluvy možno alebo nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu, je potrebné vždy vyvodiť výkladom prejavenej vôle jej účastníkov, z povahy právneho úkonu, prípadne z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, ako aj z jej účelu, ktorý bol sledovaný zmluvnými stranami (tu pozri § 35 ods. 2 O.z.). Nemožno však pritom strácať zo zreteľa zásadu, že otázku deliteľnosti je potrebné posudzovať podľa obsahu právneho úkonu. Preto je rozhodujúce, či ide o obsahovo oddeliteľnú časť právneho úkonu. V tejto súvislosti je napokon potrebné ešte dodať, že deliteľnosť alebo nedeliteľnosť právneho úkonu je potrebné chápať v materiálnom zmysle, teda z hľadiska jeho obsahovej deliteľnosti. V prípade pochybností, je potom potrebné podľa zásady favor negotii dať prednosť prístupu, ktorý inak zachová platnosť ostatných častí právneho úkonu.

9.5 Nedeliteľnosť predmetu kúpy samotný žalobca obhajoval tým, že úmyslom oboch zmluvných strán bolo previesť na právneho predchodcu žalovaných všetky majetkové práva žalobcu v PD Štefanov, tvoriace jeden celok, ktoré žalobca nadobudol titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi. Z vykonaného dokazovania však takýto úmysel zmluvných strán preukázaný nebol. Z obsahu samotnej kúpnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bola kúpa a predaj len dvoch samostatných vecí/práv a to údajného “majetkového podielu za nevydaných 50 kusov DPL“ a 1407 kusov DPL, hoci žalobcovi v súvislosti so smrťou jeho právneho predchodcu vznikol nárok voči PD Štefanov na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý však nebol predmetom zmluvy. Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu si žalobca samostatne uplatnil voči družstvu a tento bol aj riadne uspokojený. Okrem toho, z obsahu samotnej zmluvy nie je žiadnym spôsobom výkladu možné dospieť k záveru, že zmluvné strany mali záujem či už previesť alebo nadobudnúť v zásade len všetky majetkové práva žalobcu v PD Štefanov tvoriace údajne jeden celok za kúpnu cenu 10.199 eur a tak neplatnosť právneho úkonu by bolo potrebné vztiahnuť na celú zmluvu.

9.6 Neobstojí ani námietka o nedeliteľnosti dohodnutej kúpnej ceny, nakoľko žalobca na pojednávaní súdu konanom dňa 3.3.2016 totiž sám uviedol, že dohoda bola taká, že ak by právny predchodca žalovaných predal DPL napríklad za 5 eur, bol by sa uspokojil aj s 5 eurami. Okrem toho z výpovedí účastníkov zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany mali vôľu previesť na žalovaného len DPL s ktorými boli spojené hlasovacie práva v družstve, aby právny predchodca žalovaných získal čo najväčší počet hlasov, avšak tento nemal záujem o kúpu údajného majetkového podielu za nevydané DPL, nakoľko si bol vedomý skutočnosti, že majetkový podiel sa predávať nemôže, lebo tento sa umoril, zanikol smrťou právneho predchodcu žalobcu a žalobcovi vznikol len nárok na vyrovnací podiel, s ktorým nie sú spojené hlasovacie práva v družstve (nehovoriac o tom, že tento ani zďaleka nemal hodnotu 350 eur, čoho si bol právny predchodca žalovaných s najväčšou pravdepodobnosťou vedomý). Voči predaju údajného majetkového podielu nenamietal len z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy bol po operácii očí, takže nevidel dobre čo sa v zmluve uvádza, a vôbec si nevšimol, že spolu s 1407 ks DPL je v zmluve uvádzaný

aj majetkový podiel za nevydaných 50 kusov DPL (tu pozri č.l. 91 spisu). Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že posúdiac zmluvu, ako aj okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá (podľa interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 2 O.z.) je potrebné prijať záver, že jednotlivé dojednania neboli podľa prejavenej vôle účastníkov natoľko prepojené, že by títo mali mať záujem na zmluve len s takým obsahom, ktorý nie je postihnutý (ani len čiastočnou) neplatnosťou.

10. Zavádzajúcim je potom aj tvrdenie žalobcu, že to, že predmetný majetkový podiel predstavoval reálnu majetkovú hodnotu sa v konečnom dôsledku potvrdilo aj tým, že žalobcovi za tento majetkový podiel bola neskôr družstvom vyplatená protihodnota vo výške 63,68 eur, ktorá mohla byť vyplatená aj právnemu predchodcovi žalovaných, keby si ju bol riadne uplatnil, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, žalobcovi nebola vyplatená protihodnota jeho „majetkového podielu za 50 ks nevydaných DPL v účtovnej hodnote 1.659,70 eur“ - ako základného členského vkladu právneho predchodcu žalobcu (čl. X. bod 2. a 4. stanov PD Štefanov) , ale vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo, určený pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva (§ 232 ods. 2 a 3 Ob.z.).

11.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016).

11.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

12. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že mu voči žalovaným vznikol nárok na vydanie úžitkov z bezdôvodného obohatenia sa nedobromyseľným konaním ich právneho predchodcu na jeho úkor, odvolací súd podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

13.1 Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní ( ) a vznikol im nárok na náhradu trov konania.

13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).