Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-102-2019.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/102/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. XXXX/XX, t. č. L., P. XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava, právne zastúpený: Beňo & partners advokátskou kanceláriou, s. r. o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Csp/214/2017-86 zo dňa 11.04.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výška bude špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že poskytnutý jej úver dňa 20.06.2014 na základe Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX, ktorý je spotrebiteľským úverom, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) z. č. 129/2010 Z.z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako je nesprávne uvedená RPMN, keďže do jej výpočtu nebolo zahrnuté poistenie. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že všetky zákonné náležitosti predmetná zmluva obsahuje.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 1 ods. 2; § 2 písm. a), b) a g); § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) a k; § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že úver bude splatený v 60-tich splátkach po 86,18 eur. V zmluve bolo taktiež uvedené, že splatnosť splátky je k 20-temu dňu v mesiaci a konečná splatnosť v júni 2019. V sume splátky bolo zahrnuté aj poistné, pričom žalobkyňa mala možnosť poistenie odmietnuť, resp. nezvoliť si ani jeden druh poistenia, čo však neurobila a zvolila si základný súbor poistenia. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 5.025 eur, s poistením 5.170 08 eur. RPMN bola 25 %, priemerná RPMN 18,90 % a fixná úroková sadzba 25 %.
4. Prvoinštančný súd predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú v zmysle § 1 ods. 2 s poukazom na § 2 písm. a), b) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby uviedol, že je síce pravdou, že v čase podania žaloby, teda dňa 30.08.2017, takáto žaloba nebola prípustná, avšak s účinnosťou od 01.01.2018 došlo k novele zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., a to zákonom č. 279/2017 Z. z. V zmysle § 11 ods. 4, v znení účinnom od 01.01.2018, sa spotrebiteľ môže pre súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Súd mal teda za to, že táto žaloba je prípustná.
5. K námietkam žalobkyne, podľa ktorej v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru, je nesprávne uvedená výška RPMN a k absencii rozpisu splátok na istiny, poplatkov a úrokov uviedol, že konečnú splatnosť úveru zákon neurčuje termínom konečnej splatnosti presným dátumom. Zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia mesiaca a roka, kedy dôjde k ukončeniu splácania úveru v prípade, že tento bude splácaný riadne. Zo zmluvy je zrejmé, že termínom konečnej splatnosti je jún 2019. O tomto nemôže mať pochybnosť ani priemerný spotrebiteľ. Termín splátok (do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený v článku 5. Termín konečnej splatnosti je teda zrejmý, a to do 20-teho dňa v mesiaci jún 2019. Žiadna pochybnosť tu nemôže nastať. K tvrdenej absencii rozčlenenia splátok na istiny, úroky a iné poplatky a absenciu výšky, počtu a termínov splátok upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová s tým, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. K nej amortizačná tabuľka nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku Súdneho dvora nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava na vrátenie istiny a na príslušenstvo pohľadávky, nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak je možné splatnosť splátky bez ťažkostí identifikovať spotrebiteľom. V rovnakej veci sa Európska komisia vyjadrila, že znenie smernice požaduje uviesť výšku, počet a frekvenciu splátok, čo neznamená povinnosť uviesť presný dátum splatnosti každej splátky. Pritom zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy nepožadoval samostatné rozpísanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Podľa súdu prvej inštancie zmluva obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok. Uvedené údaje sú obsiahnuté aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax NS SR, a to na uznesenia sp. zn. 5Cdo/132/2017 zo dňa 29.10.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018 a 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018. Zo záverov uvedených v rozhodnutí vyplýva, že eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
6. K tvrdenej nesprávnej výške RPMN z dôvodu, že do výpočtu nebolo započítané poistenie, súd poukázal na to, že poistenie nebolo povinné. Poistné k zmluve je fakultatívny inštitút, a teda nie je zahrnutý v RPMN. V bode. IV. zmluvy je Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, z ktorej je zrejmá fakultatívnosť tohto inštitútu (možnosť zvolenie si poistení, resp. nezvolenie si žiadneho poistenia). V danom prípade je poistenie schopnosti splácať dobrovoľný - fakultatívny inštitút, ktorý môže spotrebiteľ využiť; žalobkyňa mala teda reálne možnosť uvedené poistenie odmietnuť, a to nezaškrtnutím políčka týkajúceho sa poistenia. Žalobkyňa sa sama rozhodla, že poistenie uzatvorí a ako nepovinné potom ani nebolo súčasťou výpočtu RPMN. Uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, teda žalobkyni by bol poskytnutý úver aj v prípade, ak by odmietla poistenie. Z uvedeného je zrejmé, že poistné žalovaný nezapočítaval do celkových nákladov, a teda celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.025 eur sú vypočítané správne (83,75 eur x 60 eur, po odpočítaní celkovej výšky pôžičky 3.000 eur). V súvislosti s možnosťou neprijatia poistenia a možnosti vyznačenia v zmluve poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2017, v ktorom sa konštatovalo, že žalobcom bol prijatý návrh rozhodcovskej zmluvy, keď bola daná možnosť vyznačením označeného políčka vyjadriť svoj nesúhlas, pričom žalobca nesúhlas s návrhom rozhodcovskej zmluvy v označenom políčku nevyznačil. Návrh rozhodcovskej zmluvy tak prijal. V prejednávanej veci žalobkyňa sama uskutočnila úkon prijatia poistenia, na čo nebola povinná. Poistná zmluva je tak platná, ale v súlade so zákonom sa poistné nezahŕňa do výpočtu RPMN, ani do celkových nákladov.
7. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že nezistil, aby zmluva neobsahovala potrebné náležitosti, ktoré tvrdila žalobkyňa, žalobu preto ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní tvrdila, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, nerozhodol v súlade so zákonom o úveroch, ani v súlade s Ústavou SR, spôsobil právnu neistotu a nespravodlivý súdny proces, aplikoval retroaktivitu, ktorá je zakázaná, zmaril vymoženosť práva žalobkyne, nerozhodol na profesionálnej úrovni a ex offo z úradnej povinnosti, aj keď bez návrhu môže rozhodnúť o tom, čo je v predmetnej zmluve vadné. Trvala na tom, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., a to termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok), ktoré údaje musí spotrebiteľ vedieť ešte pred podpisom zmluvy. Tiež ročná úroková sadzba, ktorá podľa zmluvy je fixná, nemôže byť totožná s RPMN ani v prípade, ak v zmluve je dohodnuté aj poistenie a RPMN musí zahŕňať všetky náklady úveru. Podľa odvolateľky skutočná výška ročnej úrokovej sadzby je 11,50 %, pri skutočnej sume na zaplatenie 5.170,80 eur. Ročná úroková sadzba pri celkovej sume na zaplatenie podľa zmluvy 5.025 eur je 10,87 %. V zmluve je ročná úroková sadzba uvedená v nesprávnej výške 25 %. Skutočná výška RPMN je 26,74 %. Tiež uviedla, že poštou niekoľko dní po podpísaní zmluvy jej bol doručený splátkový kalendár, čo opakovane Slovenská obchodná inšpekcia vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku a čo aj opakovane Najvyšší súd SR potvrdil. Je neprípustné, aby sa spotrebiteľ dozvedel zákonom vyžadované náležitosti zo splátkového kalendára až niekoľko dní po podpise zmluvy a absencia týchto zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve spôsobuje, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ide o náležitosti: termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celková čiastka na zaplatenie. Celková čiastka na zaplatenie podľa splátkového kalendára je v skutočnosti až suma vo výške 5.170,80 eur, pritom v zmluve je uvedená vo výške 5.025 eur. Splátkový kalendár nie je obojstranne podpísaný, preto ho nie je možné považovať za zmluvu ani za súčasť zmluvy. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Spotrebiteľská zmluva musí byť jasná, zrozumiteľná a určitá. Uviedla, že neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informácie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase podpísania zmluvy. Poukázala na konkrétne rozsudky Krajských súdov v Banskej Bystrici a v Prešove na podporu svojich tvrdení. Mala za to, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o úveroch. Všetky odvolacie námietky už mali byť posúdené ex offo z úradnej moci prvoinštančným súdom. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie v súlade so zákonmi, právnou istotou a spravodlivým súdnym procesom.
10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie za nedôvodné. Prvoinštančný súd správne posúdil, že Zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti a je uzavretá v zákonom predpísanej forme. K výške, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšeniu uviedol, že uvedené je definitívne vyriešené praxou najvyššieho súdu. Nie je prípustné rozhodovať o tejto otázke opačne s poukazom na článok 2 ods. 2 CSP. Konkretizoval rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018 a 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, ktorého časť citoval. V Zmluve v článku 5 je uvedená splátka 83,75 eur, s poistením 86,18 eur, ako aj počet splátok 60. Termín splátok do 20-dňa príslušného kalendárneho mesiaca, prvá splátka splatná dňa 20.07.2014. V Zmluve je uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom 06/2019. Týmto spôsobom boli naplnené povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), a preto žalobné námietky ohľadom absencie týchto údajov sú neopodstatnené. K výške RPMN uviedol, že poistenie nie je podmienkou uzavretia zmluvy. Ak by si žalobkyňa nezvolila jedno zo súborov poistenia, poistenie by nevzniklo. Pred podpisom zmluvy bola oboznámená s obsahom a keď nechcela poistenie, mala na to upozorniť pri podpise zmluvy a poistenie by bolo zo zmluvy vyňaté. Bol by preto úver poskytnutý aj bez poistenia. Poukázal v tejto súvislosti na § 2 písm. g) ZoSÚ s tým, že pokiaľ poistné nie je povinnou súčasťou zmluvy, ide o fakultatívnu možnosť, ktorú môže spotrebiteľ výslovne odmietnuť, preto nebolo potrebné sumu poistného zahŕňať do výšky RPMN. Preto údaj o RPMN je v predmetnej zmluve správny. Bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba vo výške 25 %, čo znamená, že žalovaný okrem úrokov nevyžadoval od žalobkyne žiadne ďalšie poplatky ani plnenia. Táto výška odplaty je v súlade s najvyššou prípustnou výškou. Aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.025 eur sú vypočítané správne (83,75 eur x 60 po odpočítaní celkovej výšky pôžičky 3.000 eur). Aj termín konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve jasne určený mesiacom a rokom, a to 06/2019. Termín splátok bol tiež v zmluve jednoznačne určený do 20-dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Preto musí byť aj priemernému spotrebiteľovi jasný presný dátum konečnej splatnosti, t.j. 20.06.2019. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 11. K replike žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa žalobkyňa už nevyjadrila.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Je treba uviesť, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX ako spotrebiteľský úver v zmysle ust z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nenáležite však nevyhodnotil všetky námietky žalobkyne, vyplývajúce jednak z obsahu spisu a jednak z jej výpovede na pojednávaní dňa 14.06.2018, kde tvrdila, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy sa „nebavili o poistení“. Uvedená skutočnosť je dôležitá pri vyhodnotení oprávnenosti nároku žalobkyne, uplatnenom v tomto konaní. Ak súd prvej inštancie vychádzal z toho, že inštitút poistenia schopnosti splácať splátky úveru bol fakultatívny, a teda dobrovoľným inštitútom, ktorý mohol spotrebiteľ využiť alebo odmietnuť, uvedené závery nevyplývajú z doteraz vykonaného dokazovania. Práve z výsluchu žalobkyne vyplýva ich opak. Ak prvoinštančný súd tvrdí, že práve žalobkyňa nemusela zaškrtnúť políčko týkajúce sa poistenia, vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že o poistení sa pri uzatváraní zmluvy vôbec nebavili, je záverom nepodloženým v konaní. Z doteraz vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva napr. ani to, aby žalobkyňa mala možnosť sa k poisteniu vyjadriť. To, že došlo k individuálnemu dohodnutiu aj poistenia musí preukázať žalovaný. Doteraz to v konaní preukázané nebolo. Uvedené zistenie je pritom rozhodným pri posúdení, či výška RPMN bola alebo nebola v zmluve uvedená správne. Zodpovedanie uvedenej otázky je preto kľúčovým pre vyhodnotenie, či predmetnú spotrebiteľskú úverovú zmluvu je alebo nie je možné určiť za bezúročnú a bezpoplatkovú.
14. Preto odvolací súd považuje uvedenú námietku žalobkyne v odvolaní za dôvodnú. Na to, aby bolo možné vyhlásiť úver za bezúročný a bezpoplatkový postačuje aj to, aby nebola v zmluve správne uvedená hoci aj len jedna zákonom stanovená podmienka.
15. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti predmetného úveru bol v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, a to v bode V. dostatočne určitý. K odvolacej námietke týkajúcej sa výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorá je totožná s RPMN sa súd prvej inštancie nedostatočne v napadnutom rozsudku zaoberal. K odvolacej námietke týkajúcej sa neuvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prvoinštančný súd správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
16. Je však treba súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne, že splátkový kalendár, ktorý bol žalobkyni doručený až ako príloha prípisu zo dňa 26.06.2014, pričom Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 20.06.2014, nemôže byť preto tento splátkový kalendár súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je splnená ani jeho písomná požiadavka, keďže žalobkyňa tento splátkový kalendár nepodpísala a bol jej predložený až po uzavretí zmluvy. Preto aj túto odvolaciu námietku je potrebné považovať za dôvodnú a je nesprávne tak tvrdenie súdu prvej inštancie, že výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok obsahuje aj splátkový kalendár, ktorý však nemôže byť považovaný za súčasť zmluvy.
17. Odvolací súd ešte dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že zatiaľ z vykonaného dokazovania nevyplýva, či v čase uzatvárania úverovej zmluvy právny predchodca žalovaného sa náležite zaoberal aj bonitou žalobkyne. V danom smere môže mať relevanciu aj otázka, či nešlo o zneužitie prípadnej finančnej tiesne žalobkyne, ktorá v čase uzatvárania Zmluvy mala byť rozvedená. Okrem údajov uvádzaných v bode II. o zamestnaní a finančnej situácii žalobkyne v Zmluve, neboli preukázané ďalšie skutočnosti osvedčujúce to, či uvedené zisťované bolo alebo nebolo.
18. V predmetnom spore ide o nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľka a právny predchodca žalovaného ako dodávateľ ju uzavreli na poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobkyni. V konaní zatiaľ nebolo preukázané, či obsah zmluvy bol alebo nebol žalobkyni predložený bez možnosti privodiť akúkoľvek zmenu v nej. V tejto súvislosti je nutné skonštatovať a poukázať aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby prípadné nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
19. Je potrebné mať na zreteli tiež to, že pri rozhodovaní je nutné prijať výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V tejto súvislosti je nutné poukázať na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého „princíp vigilantibus iura scripta sun“ v spotrebiteľských veciach a v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
20. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie neposkytol žalobkyni ako spotrebiteľke náležitú ochranu ex offo ako mu to vyplýva zo zákonnej úpravy. Mal posúdiť všetky relevantné otázky pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie bude priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany, t.j. žalobkyni právnu silu ústavného princípu (viď nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS/2164/10 zo dňa 01.11.2011 a II. ÚS/1774/14 zo dňa 09.12.2014). Opätovne náležite vyhodnotiť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v zmysle z. č. 129/2010 Z.z. vo vyššie naznačenom smere, vyhodnotiť dôsledne odvolacie námietky žalobkyne a na zistenie jednoznačných záverov vykoná dôkazy v zmysle ust. § 295 CSP.
22. Odvolací súd ešte dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že zo spisu vyplývajú rôzne údaje dátumov narodenia žalobkyne. Aj uvedené musí súd prvej inštancie správne zistiť a správny dátum narodenia uvádzať do svojho rozhodnutia.
23. V novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách konania.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).