Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-48-2019.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Subarea
10Co/48/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Y. W., nar. XX. G. XXXX, bytom T. XXX/XX, F. X., zastúpenej: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, proti žalovanému: N. S., nar. X. Q. XXXX, bytom F. X/X, F. X., zastúpenému advokátom: Mgr. Peter Odehnal, Vajanského 7, Trnava, o náhradu škody spôsobenej na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 11. septembra 2018 č. k. 26C/330/2016-98, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalovanému priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobou podanou súdu dňa 3.11.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody spôsobenej na zdraví. Podaním zo dňa 13.9.2018 vzala žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu späť, súd prvej inštancie preto konanie zastavil. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 256 ods. 1 CSP, vecne zavinením žalobkyne na zastavení konania, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP (s ktorou aplikáciou žalovaný nesúhlasil) súd prvej inštancie dodal, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Žalobkyňou uvádzané dôvody nespĺňali predpoklad výnimočnosti pre nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc ich nepriznanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala náhrady škody na zdraví, ktorú jej spôsobil žalovaný obzvlášť krutým spôsobom, nakoľko jej spôsobil početné rezné rany v oblasti tváre a rúk. Trestné stíhanie bolo voči žalovanému napokon pre nepríčetnosť zastavené. V trestnom konaní bolo vyhotovených niekoľko znaleckých posudkov, pričom v uznesení, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii sa uvádzalo, že žalovaný si stav psychózy navodil sám v rámci svojej závislosti na drogových látkach. Vychádzajúc z tejto skutočnosti žalobkyňa uplatňovala náhradu škody v zmysle § 423 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
Po vyjadrení žalovaného a následnom pripojení celého trestného spisu sa žalobkyňa oboznámila s obsahom znaleckých posudkov, na ktoré sa žalovaný odvolával. Žalobkyňa žiada aplikovať ust. § 257 CSP. K majetkovým pomerom žalobkyňa uviedla, že jej príjem predstavuje v súčasnosti len rodičovský príspevok. Domnieva sa, že sú tu splnené výnimočné okolnosti pre nepriznanie trov žalovanému. Žalobkyňa si uplatňovala v konaní škodu na zdraví spôsobenú žalovaným pri pokuse o vraždu, pričom žalovaný bol konzumentom omamných látok. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo prokurátorom pre nepríčetnosť zastavené, ešte automaticky neznamená, že páchateľ nezodpovedá za spôsobenú škodu v civilnom konaní. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považuje žalobkyňa rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému za neprimerané tvrdé.
3. Žalovaný navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne potvrdiť. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že pred podaním žaloby mala k dispozícii iba uznesenie, kde sa malo uvádzať, že žalovaný si spôsobil stav psychózy sám v rámci svojej závislosti na drogách. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože uznesenie s takýmto konštatovaním neexistuje. V opačnom prípade by trestné stíhanie nemohlo byť zastavené. Z uznesenia vyplýva, že žalovaný konal pod vplyvom duševnej choroby - psychózy. Pravdivá nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa nemala možnosť poznať obsah znaleckých posudkov, vypracovaných v rámci trestného konania a teda nemohla riadne posúdiť v čase podania žaloby dôvodnosť uplatneného nároku. V trestnom konaní bola žalobkyňa zastúpená opatrovníkom, pričom práva na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania sa výslovne vzdala. Žalovaný nevidí dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Zo samotného späťvzatia žaloby vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá jej nedôvodného podania, preto pristúpila k späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa mala pred podaním žaloby dostatok informácií a dôkazov o tom, že uplatnený nárok nie je dôvodný.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je dôvodné vyhovieť.
5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov konania na právnom názore o zavinení zastavenia konania žalobkyňou, preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, súčasne konštatujúc, že pre aplikáciu ust. § 257 CSP nie sú splnené podmienky.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že voči žalovanému bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 154 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré ho sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že obvinený N. S. dňa 7.11.2014 v čase asi o 14.00 hodine v F. X., okres T., na ulici T., v bytovej jednotke č. XX, ktorá je situovaná na predposlednom miestne z bytovej zástavby, zaklopal na vchodové dvere bytu poškodenej J. W. (žalobkyňa, v trestnom konaní poškodená) a jej dcéry Y. W. so slovami „otvorte polícia, v mene zákona“, na čo poškodená a jej dcéra nereagovali, pričom neskôr začal búchať na vchodové dvere, na čo J. W. otvorila uvedené dvere, kde jej dcéra stála za ňou, pričom obvinený vošiel do chodby a J. W. chytil pod krk a začal ju rezať nožom, ktorý držal v tom čase v ruke, so slovami „tu máte, vy kurvy špinavé, ja som vám to hovoril“, pričom J. W. chytil za vlasy a bodol ju do vlasatej časti hlavy, do tváre a krku a do oboch rúk, následne ju odhodil tak, že pri tom spadla aj poškodená Y. W., ku ktorej pristúpil a udrel ju do ľavého ucha, následne sa Y. W. snažila postaviť s tým, že ide pomôcť svojej matke, na čo ju páchateľ pichol nožom do ľavého prsníka a keď z nej vyťahoval nôž, povedal, že „pozeraj, ako tvoja matka zomiera a ty s ňou“ a následne sa otočil, zabuchol dvere a odišiel, čím J. W. podľa predbežnej lekárskej správy spôsobil zranenia a to reznú ranu vo vlasatej časti hlavy vpravo 7 cm dlhú, reznú ranu na tvári vľavo, siahajúcu až na krk 15 cm dlhú, viacpočetné bodné ranky tváre a prednej časti krku do
1 cm dĺžky, na oboch rukách mnohopočetné ranky, s predpokladanou dobou liečenia spojenou s PN v trvaní 14 - 21 dní, a poškodene Y. W. spôsobil zranenie a to reznú ranu na ľavej ušnici, na pravej ruke, bodné rany - na ľavom prsníku, pod ľavou lopatkou, pravého predlaktia v hornej tretine a dolnej tretine pravej ruky, s predpokladanou dobou liečenia spojenou s PN v trvaní 14 dní.
7. Uznesením Krajskej prokuratúry Trnava z 27.7.2015 zn. Kv97/14/2200-68 bolo trestné stíhanie voči obvinenému (v tomto konaní žalovaný) zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. V odôvodnení uznesenia sa poukazuje na závery znaleckých posudkov znalcov: MUDr. Viktor Segeda a Božena Segedová, MUDr. Miroslav Čerňan a MUDr. Elena Mokrášová.
8. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala náhrady škody na zdraví v sume 3.944,50 eur s poukazom na § 423 a § 444 a nasl., § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 11.4.2017 (č. l. 38 spisu) a požiadal o splátkový kalendár (mesačné splátky vo výške 100 eur) pre úhradu škody spôsobenej žalobkyni. V následnom vyjadrení z 27.10.2017 (č. l. 55 spisu) žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že za škodu žalobkyni nezodpovedá s odkazom na výsledok trestného konania. V danej veci bolo nariadené pojednávanie 5.4.2018, na ktorom právny zástupca žalobkyne žiadal doplniť dokazovanie pripojením trestného spisu. Predmetný trestný spis bol doručený súdu 23.4.2018. Následne obaja právni zástupcovia nahliadli do spisu a požiadali o vyhotovenie snímky vlastným mobilným telefónom (v prípade právneho zástupcu žalobkyne šlo o znalecký posudok č. l. 209 - 228). Žalobkyňa vzala žalobu dňa 10.9.2018 späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žiadnej zo strán. Na pojednávaní 11.9.2018 bolo konanie so súhlasom žalovaného uznesením zastavené. Žalovaný nesúhlasil s tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov. Uznal však, že žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti.
11. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla.
12. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 158/2015 právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa ani vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi (napr. v ich príbuzenskom pomere), kde ďalej súčasne konštatoval, že práve cez aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. (teraz § 257 CSP) je povinný inak na prvý pohľad priliehavé rozhodnutie o trovách súd modifikovať tak, aby primárne neslúžilo niektorému z účastníkov ako prostriedok prejavu svojho negatívneho vzťahu k protistrane.
13. Súd je povinný postupovať pri nachádzaní práva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne formalisticky a takto neumožnil priechod zjavnej nespravodlivosti.
14. Odvolací súd nespochybňuje zavinenie žalobkyne na zastavení konania a teda vznik jej povinnosti uhradiť trovy konania protistrane. Odvolací súd však dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu sa javí ako zjavne nespravodlivé, keď žalobkyňa, ktorá utrpela ujmu na zdraví konaním žalovaného podrobne opísaného v bode 6 tohto uznesenia (čo sporné ani nebolo, pričom toto konanie bolo kvalifikované i ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu) by mala uhradiť trovy
žalovanému (osobe, ktorá jej túto ujmu spôsobila) po tom, ako vzala žalobu o náhradu škody na zdraví po zvážení výsledkov znaleckého dokazovania v trestnom konaní späť (pričom žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.4.2017 nárok žalobkyne nepoprel, požiadal o splátky).
15. K znaleckému posudku (resp. posudkom) odvolací súdu uvádza, že nasledovné.
16. V prípade, že znalecký posudok bol podaný pre účely trestného konania, jeho závery nebolo možné pominúť ani v konaní o náhradu škody, a to už aj vzhľadom na blízku podobnosť znenia ustanovenia § 422 ods. 1 O. z. (dnes ust. § 423 O. z.) a ustanovenia § 12 ods. 1 Trestného zákona (dnes § 23 Trestného zákona) v tomto smere. Tieto ustanovenia obdobne vylučujú zodpovednosť občianskoprávnu aj trestnoprávnu osoby postihnutej duševnou poruchou, ktorá nie je schopná ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, resp. rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Súd bez ďalšieho nemôže duševný stav žalovaného posudzovať inak z hľadiska zodpovednosti občianskoprávnej a inak trestnoprávnej, aj keď po vykonaní potrebného dokazovania takéto rozdielne posúdenie nemožno vylúčiť, keďže uvedeným uznesením o zastavení trestného stíhania voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O. s. p. (teraz § 193 CSP) súd nie je viazaný (porov. 4 Cz 53/84).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o prípad, kedy náhradová povinnosť sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Pri prihliadnutí na majetkové, sociálne a osobné pomery odvolací súd konštatuje, že u žalobkyne príjem predstavuje v súčasnosti len rodičovský príspevok, čo žalovaný nepoprel. Nakoľko k pomerom, ktoré by mal súd pri aplikácii ust. § 257 CSP zohľadniť, žalovaný nič neuviedol, odvolací súd vychádzal z tohto, že v danej veci neboli zistené skutočnosti vylučujúce aplikáciu § 257 CSP pre majetkové, sociálne a osobné pomery žalovaného. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP súčasne nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému a neodporuje dobrým mravom (uvedené žalovaný ani netvrdil).
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dôvodu, že žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.