Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-57-2019.pdf
PDF · 119.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ AScq CEDEX 598 66, Francúzka republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Einsteinova 11/3677, IČO: 50 595 628, zastúpený advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J., V. XXX/XX, o zaplatenie 7 589,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2018, č. k. 10Csp/205/2017-73, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. mája 2018, č. k. 10Csp/205/2017-73 rozhodol: I. Opravuje sa výrok I. rozsudku tak, že sa vypúšťa. II. Opravuje sa výrok II. rozsudku tak, že správne znie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 47,55 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.10.2017 do zaplatenia a 5186,25 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %.
2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 7 589,61 eura s úrokom 18,65 % ročne z 7 589,61 eur od 21.07.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 21.07.2016 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. 19500 z 23.09.2015 poskytol žalovanému úver 8 188,50 eura za účelom kúpy motorového vozidla VOLKSWAGEN TRANSPORTER, ktorý mu bol žalovaný povinný vrátiť podľa finančného plánu, t.j. v 72. mesačných splátkach vo výške 196,52 eura, splatných k 20. dňu v mesiaci od 20.10.2015 do 20.10.2021, ale pretože si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením splátok úveru viac ako 3 mesiace, vyhlásil celú pohľadávku za splatnú k 8. dňu od odoslania oznámenia, t. j. k 13.01.2017. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, finančný plán, všeobecné podmienky, výpis z obchodného registra, upozornenie, účtu a pokus o zmier.
2.2. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku 18,65 % ročne z 7 589,61 eura od 14.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 21.07.2016 do 13.01.2017 bez
odôvodnenia späť pred jej doručením žalovanému, preto súd v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní 23.05.2018 konanie v tejto časti zrejme nesprávne zastavil, pričom mal iba podľa § 145 ods. 3 CSP pokračovať v konaní bez rozhodovania o zastavení v tejto časti, a preto uvedenú zrejmú nesprávnosť podľa § 224 CSP a § 234 ods. 2 CSP opravil tak, že tento výrok vypustil.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP t.j. 01.11.2017, pretože sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov, nevyjadril a nespochybnil ani žalobcom predložené listinné dôkazy, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
4.1. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil a zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 23.09.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 19500, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca sa zaviazal v zmluve poskytnúť žalovanému úver 7 950 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver spolu s úrokom 18,65 % ročne a zaplatiť spracovateľský poplatok 238,50 eura a platiť poistenie 3,72 eura mesačne, v 72. mesačných splátkach každú vo výške 196,52 eura, istinu a tak zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 14 149,44 eura. Prvá splátka bola splatná 20.10.2015, každá ďalšia 20. deň v mesiaci, konečná splatnosť a doba trvania zmluvy 20.09.2021.
4.2. Z vyjadrenia žalobcu a priloženej prílohy k zmluve vyplýva, že úver bol skutočne 8 188,50 eura, pretože žalobca do úveru započítal aj poplatok za poskytnutie úveru 238,50 eura. V zmluve bola uvedená odplata 22,67 %, priemerná RPMN 12,84 % a RPMN 21,80 %, ktorá nezodpovedá výpočtu určenému v zmysle prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ak súd do vzorca T-tá odmocnina F / P 1 za veličinu F dosadil sumu, ktorá sa má splatiť a za veličinu T dobu splácania úveru a zohľadní aj dátum uzavretia zmluvy je správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov pri úvere 7 950 eur vo výške 23,52 % a pri úvere 8 188,50 eura vo výške 22,04 %. Žalovaný sa do omeškania trvajúceho 3 mesiace a zároveň do trvalého omeškania dostal so splátkou splatnou 20.06.2016. Žalobca predložil súdu upozornenie z 21.11.2016, ktorým žalovaného upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru a vyhlásenie splatnosti z 05.01.2017 o tom, že úver je predčasne splatný, ktoré doručenie žalovanému nepreukázal.
5. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1. februára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 9 ods. 2 písm. e/, k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
6.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch a to zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
6.2. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, zmluvy a prílohy k nej vyplýva, že neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti, a to správnu výšku úveru a RPMN, ktorá je uvedená v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa podľa § 9 ods. 2 písm. e) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože v konaní nebolo sporné, že žalobca si splnil svoje povinnosti a úver 7 950 eur žalovanému poskytol, považuje sa tento úver pre absenciu uvedených obligatórnych zákonných náležitosti za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi iba 1 831,80 eura, a pretože úver mu bol poskytnutý vo výške 7 950 eur, rozhodol súd, že je povinný vrátiť žalobcovi aj zostatok nesplateného úveru 6 118,20 eura (7950 - 1 831,80 = 6 118,20) eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
7.1. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil tým, že žalobca ako dodávateľ má právo podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že žalovaný ako spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace a ak ho on upozornil v lehote nie kratšej 15 dní na výkon tohto práva, jasne, určite a zrozumiteľne a ak sa tento právny úkon dostane do sféry dispozície spotrebiteľa, pričom musí obsahovať náležité odôvodnenie, inak nevyvolá právne účinky.
7.2. Žalobca v konaní nepreukázal, že upozornenie z 21.11.2016, ktoré nasledovalo po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej 20.06.2016 sa dostalo do sféry dispozície žalovaného skôr ako s doručením žaloby, a preto súd považoval túto podmienku za splnenú až k 16.11.2017 a žalobca mal preto požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tejto splátky od 18.11.2017.
8.1. Konštatoval, že žalobca žalobou požadoval od žalovaného po čiastočnom späťvzatí aj zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 14.01.2017 do zaplatenia. Pretože žalovaný vrátil žalobcovi celkom 1 831,80 eura a pretože pri 72. splátkach úveru 7 950 eur pripadá na jednu splátku 110,42 eura (7 950 / 72 = 110,42), zaplatil tak žalovaný celkom 16 splátok a časť 17. splátky vo výške 65,08 eura a s časťou vo výške 45,34 eura je tak v omeškaní, pričom táto splátka bola splatná 20.02.2017. Žalobcovi preto patrí úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka z uvedenej časti nezaplatenej časti splátky od 21.02.2017 do zaplatenia, z každej ďalšej splátky od 21. dňa v mesiaci do zaplatenia a to od 21.03.2017 do 21.10.2017 a od 18.11.2017 z celého nezaplateného zostatku istiny 5 186,25 do zaplatenia, pretože žalobcovi vzniklo na zosplatnenie úveru.
8.2. Pretože v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní 23.05.2018 v časti úroku z omeškania z 1 039,12 eura od 14.01.2017 do zaplatenia, z 110,42 eura od 21.01.2017 do zaplatenia, z 110,42 eura od 21.02.2017 do zaplatenia a z 6 118,20 eura od 18.11.2017 do zaplatenia prišlo z uvedeného dôvodu k zrejmým nesprávnostiam, súd ich týmto opravným uznesením podľa § 224 CSP a § 234 ods. 2 CSP opravil. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 %, pretože základná sadzba ECB bola v prvý deň omeškania s každou splátkou 0,00 % a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní v časti istiny úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti neúspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %, pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 80,61 % (6 118,20 eura z 7 589,61 eura) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 19,39 % (1 471,41 eura z 7 589,61 eura), pričom 80,61 - 19,39 = 61,22 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenia § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, konkrétne proti II. a III. a IV. výroku rozsudku, z dôvodov stanovených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
11. Poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.05.2017 v rozsahu čiastočného späťvzatia domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 7.589,61 Eur spolu s úrokom vo výške 18,65 % p.a. zo sumy 7.589,61 Eur odo dňa 21.07.2016 do 13.01.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 7.589,61 Eur odo dňa 14.01.2017 do zaplatenia, ako aj trov konania.
12. Žalobca sa s rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k.: 10Csp/205/2017-73 zo dňa 23.05.2018, nestotožňuje, toto rozhodnutie považuje za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Nesúhlasil s názorom konajúceho súdu, že úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, a to správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, v dôsledku čoho konajúci súd vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.
13.1. Citujúc ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinné v čase uzavretia zmluvy, konštatoval, že v rámci Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere č. 19500 je žalobcom uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 21,80 %. Žalobca je však
presvedčený o správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývajúcej z úverovej zmluvy, nakoľko pre jej výpočet žalobca využíva v súlade s článkom 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 19500 kvalifikovaný vzorec. Spomínaný článok 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 19500 obsahuje presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca, pričom tento vychádza z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13.2. Pokiaľ súd v rámci skúmania podmienok vykonal prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov prostredníctvom kalkulačky nachádzajúcej sa na internetovom portáli, takýto prepočet nemožno považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz, pretože internetové kalkulačky pre výpočet RPMN poskytujú len výpočet približný a orientačný, pričom získaný výsledok môže byť dokonca aj chybný. Z odôvodnenia rozhodnutia dokonca nevyplýva spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, akým konajúci súd dospel k záveru, že uvedená výška RPMN je nesprávna. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Nitra nielenže nevyplýva k akému výsledku a akým spôsobom súd dospel, ale tento ani neuvádza, aké hodnoty a údaje vyplývajúce zo zmluvy použil pri svojom výpočte. Z týchto dôvodov je zrejmé, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je v zmluve žalobcom uvedená správne, a teda žalovaný nebol zo strany žalobcu žiadnym spôsobom zavádzaný o výhodnosti poskytovaného úveru.
14.1. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal zo zovšeobecnených a generalizovaných skutočností, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétneho prípadu nemôže uchyľovať k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, pretože následné rozhodnutie súdu založené na generalizovaných skúsenostiach nemôže vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu, v čoho dôsledku takéto rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 36/2010: „Ak všeobecný súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, jeho postupom boli porušené základné práva sťažovateľa.“
14.2. Má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Nitra je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné, pretože pri posudzovaní žalobcovho nároku vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. Konajúci súd nesprávne posúdil obsah úverovej zmluvy, v dôsledku čoho nesprávne posúdil poskytnutý úver žalobcom žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov, aj napriek skutočnosti, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca namietal postup Okresného súdu Nitra, ktorý odmietol vykonať navrhované dôkazy právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.05.2018.
15.1. Odvolateľ poukázal aj na to, že konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že upozornenie adresované žalovanému sa dostalo do jeho dispozície skôr ako žaloba, z dôvodu čoho priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo zosplatnenej istiny len od dátumu 18.11.2017. Žalobca však túto skutočnosť považoval za nespornú, nakoľko počas celého konania nebolo žalovaným žiadnym spôsobom spochybnené a popreté doručenie písomnosti žalobcu, a to ani Upozornenia zo dňa 21.11.2016, ani Vyhlásenia splatnosti a výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.01.2017.
15.2. S poukazom na citované ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca považoval vyššie uvedené skutočnosti za nesporné, keďže žalovaný ich žiadnym spôsobom nepoprel. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná de facto, ak protistrana vyhlási, že tvrdenie je pravdivé alebo uvedie rovnaké tvrdenie, alebo je nespornosť tvrdení daná de iure, čo znamená, že sa aplikuje právna domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ho poprela neúčinne. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistené a na ich preukázanie už dokazovanie nevykonáva. Ak sporová strana neunesie dôkazne bremeno popretia skutkových tvrdení nastupuje tak uplatnenie domnienky vyplývajúcej z ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku, a teda že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nakoľko konajúci súd túto skutočnosť spochybnil až na pojednávaní, právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie ďalších dôkazov, pričom súd tomuto návrhu nevyhovel a ďalšie dôkazy nepripustil.
15.3. Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii však nemožno vylúčiť predloženie nových dôkazov alebo tvrdení až na pojednávaní, ak sú dôvodné a zároveň predstavujú bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na doteraz uvedené žalobca má za to, že postupom konajúceho súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie a následne aj spravodlivé a zákonné rozhodnutie, pričom týmto postupom súdu došlo zároveň k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania.
16.1. Zhrnúc doteraz uvedené žalobca zastáva názor, že nie sú dané žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, čo znamená, že súd bez opory v objektívne zistenom skutkovom stave žalobu žalobcu v časti bezdôvodne zamietol.
16.2. Rozsudok Okresného súdu Nitra žalobca považuje zároveň za arbitrárny a nepreskúmateľný, lebo pri posudzovaní žalobcovho nároku vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. Právny názor okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru vychádza z neprípustného formalizmu a zjednodušeného záveru o tom, že úverová zmluva je spotrebiteľská, kedy žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, ako aj o tom, že úverová zmluva neobsahuje správny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
16.3. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti predkladané sporovými stranami pokladal súd za sporné a ktoré za nesporné, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval, ktoré dôkazy predkladané stranami vykonal, a ktoré nevykonal a na základe akých skutkových a právnych skutočností dospel k rozhodnutiu z časti zamietnuť podanú žalobu. Vyjadrenia a právne názory, ktoré súd v rozsudku vyslovil sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Okresný súd Nitra svojím postupom nepochybne znemožnil žalobcovi preukázať opodstatnenosť svojho nároku a predložiť navrhované dôkazy, čím tak žalobcovi odňal právo na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie. Žalobca namietal aj výrok o trovách konania.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania alebo alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhuje, aby súd priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné, preto rozsudok v uvedenej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pre existenciu závažných vád, pre ktoré nebolo možné napadnutý rozsudok potvrdiť, ale ani zmeniť.
20.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
20.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
21.1. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
21.2. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
22.1. Z citovaného ustanovenia § 219 ods. 4 CSP vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom, a to znamená, že konajúci súd ho už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Prípadnú chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť súd môže dodatočne opraviť osobitným opravným uznesením v zmysle § 224 CSP.
22.2. Už zo samotného textu ust. § 219 ods. 4 CSP je nepochybne jasné, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. To má za následok jednak to, že súd už nemôže vyhlásený rozsudok zrušiť alebo zmeniť, jednak to, že písomné vyhotovenie rozsudku sa nesmie rozchádzať s jeho vyhláseným znením, takže výrok rozsudku sa musí obsahom a znením zhodovať s tým, čo bolo vyhlásené.
22.3. Podľa § 224 CSP možno opraviť iba chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti písomného vyhotovenia rozsudku. Pri posúdení otázky, či písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje zjavné chyby v písaní, počítaní či iné zrejmé nesprávnosti je potrebné v prvom rade porovnať znenie, v akom bol rozsudok vyhlásený, so znením v akom bol písomne vyhotovený (§ 220 CSP).
23. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a patrí k ústavným princípom právneho štátu (Ústavný súd SR, II.ÚS 85/02). Neprichádza do úvahy, aby súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť, a to ani vtedy, ak pri jeho vyhlásení neboli prítomné strany sporu.
24.1. Z obsahu spisu, a to zo zápisnice o pojednávaní dňa 23.05.2018 (č. l. 70) vyplýva, že Okresný súd Nitra vyhlásil tento rozsudok: „I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku 18,65 % ročne z 7589,61 eur od 14.1.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne z 7589,61 eur od 21.7.2016 do 13.1.2017 zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1039,12 eur od 14.1.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.10.2017 do zaplatenia, z 6118,20 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,22 %“.
24.2. Súd prvej inštancie, ktorý bol viazaný týmto vyhláseným rozsudkom mal takýto výrok rozsudku uviesť v písomnom vyhotovení rozsudku, rozsudok odôvodniť v zmysle § 220 CSP a prípadnú chybu v písaní, počítaní či inú zrejmú nesprávnosť mohol dodatočne opraviť opravným uznesením vydaným podľa § 224 CSP.
25. V danom prípade však súd prvej inštancie absolútne nesprávne postupoval, keď rozsudok, ktorý vyhlásil (výrok), vôbec nepremietol do písomného vyhotovenia rozsudku a ani ho tým neodôvodnil, ale v písomnom vyhotovení rozsudku neprípustným spôsobom zmenil výrok vyhláseného rozsudku (označeného ako „I. rozsudku“) považujúc ho za „opravný rozsudok“ v nasledovnom znení:
„I. Opravuje sa výrok I. rozsudku tak, že sa vypúšťa. II. Opravuje sa výrok II. rozsudku tak, že správne znie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 47,55 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.10.2017 do zaplatenia a 5186,25 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %“.
26. Vyhláseným rozsudkom bol prvoinštančný súd viazaný v zmysle § 219 ods. 4 CSP a ak pri písomnom vyhotovovaní rozsudku si uvedomil, že výrok vyhláseného rozsudku je nesprávny, nemohol ho už v žiadnom prípade zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť, že sa opravuje výrok I. a výrok II. rozsudku. Viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku znamená, že ho už konajúci súd nemôže zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku rozsudku zhodné s výrokom vyhláseným.
27. Uvedený nesprávny procesný postup súdu predstavuje pochybenie súdu, ktorým bola znemožnená realizácia práv strany sporu a odôvodňuje jednoznačný záver, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku ktorého rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení a navyše je zmätočné, a keďže tento nedostatok pre jeho povahu a intenzitu nemožno napraviť pred odvolacím súdom, odvolací súd musel napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28.1. Napadnutý rozsudok je navyše aj nepreskúmateľný, pretože ničím neodôvodnil, prečo považoval za sporné skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a v priebehu konania, ktoré žalovaný ako protistrana výslovne nepoprela v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti predložené žalobcom pokladal za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval.
28.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), na základe ktorého dospel k záveru o nesprávnosti žalobcom uvedenej a požadovanej výšky RPMN a prvoinštančný súd tiež nijako neodôvodnil výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšku, čo je ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku predstavujúcim porušenie práva na spravodlivý proces z hľadiska práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
29.1. V súvislosti so základným rámcom práva na spravodlivé súdne konanie a právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít: Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04.
29.2. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
29.3. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (V. c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; E. G. c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
30.1. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože prvoinštančný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
30.2. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom odstráni vytýkané nedostatky, bez toho, aby musel opätovne rozhodovať o čiastočnom späťvzatí žaloby (č. l. 31-32), keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, a tak bude konať a rozhodovať o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 CSP), odstráni vytýkané nedostatky a vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.
31.1. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 31.2. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).