Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-314-2024.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Subarea
64Ek/314/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mBank S.A., so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Iné identifikačné číslo: 001254524, zast. zák. zástupcom: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36819638, právne zast.: Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 50239406, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 1028,54 EUR s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.02.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1028,54 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2024 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“
3. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku: „Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.“
4. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.“
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku: „Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.“
6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“): „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona CSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").“
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP: „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „ObZ“): „Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.“
10. Podľa § 7 ods. 2 ObZ: „Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.“
11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu, ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 48 odseku 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
12. Spôsobilosťou byť účastníkom konania, sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým účastníkom konania len vtedy, ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, upravuje Obchodný zákonník. Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom, alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky, stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky, vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky, do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis, podáva zahraničná osoba. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá bola popísaná vyššie, nie je možné zamieňať s právnickou osobou, zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou. Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní tejto organizačnej zložky, sa využíva označenie obchodnej firmy podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku (§ 7 ods. 1 Obch. zákonníka) a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby, zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej, a to či už fyzickej alebo právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 61 CSP), má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.
13. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že ako oprávnený (žalobca) figuruje mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36819638. Výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky uvádza ako právnu formu oprávneného „Podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby)“. Ďalej je v obchodnom registri označená aj „materská spoločnosť“ - zriaďovateľ, a to mBank S.A., so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Iné identifikačné číslo: 001254524. Hoci v návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený správne označený, v exekučnom titule je označený len ako organizačná zložka, ktorá však podľa právneho poriadku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.
14. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.09.2012, sp. zn. 6 Cdo 69/2012).
15. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že exekučný titul je z materiálneho hľadiska nevykonateľný, nakoľko účastník konania - oprávnený nemá, tak ako je uvedený v exekučnom titule, procesnú subjektivitu. Exekučný titul teda stavia do role oprávneného subjekt, ktorý už pri vydaní exekučného titulu nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Na základe uvedeného súd rozhodol o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, v celom rozsahu podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
20. Podľa § 35 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.“
18. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške 123,14 EUR. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.