Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoPr-2-2023.pdf
PDF · 127.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoPr/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Adviso-R, s.r.o., so sídlom Kútniky, Blažov 246, IČO: 51 075 482, zastúpený advokátkou: JUDr. Evou Skačániovou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., zastúpená splnomocnencom: HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cpr/7/2021-174 zo dňa 27.04.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 81 pís. f) Zákonníka práce, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne potom súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 16.03.2018 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 19.03.2018, s druhom práce administratívna pracovníčka a dňa 19.03.2018 Dohodu o mlčanlivosti, podľa ktorej zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre zamestnávateľa pracuje a využíva informácie obchodnej, výrobnej, prevádzkovej alebo technickej povahy, ale aj jeho dokumentáciu, zmluvy, dáta, plány, náčrty, postupy, know-how, výskumy, obchodné metódy, cenovú politiku, marketingovú stratégiu, spôsob fungovania, strategické rozhodnutia a podnikateľské zámery (článok II. odsek 2). Za dôvernú informáciu sa pre účel tejto dohody považuje aj akákoľvek iná informácia, o ktorej sa zamestnanec dozvie v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre zamestnávateľa alebo v súvislosti s nimi, a to až do času, kedy sa stane verejne známou a prístupnou inak ako porušením povinnosti podľa tejto dohody (článok II. odsek 3). Podľa článku III. odsek 2, za každé jedno porušenie povinnosti ochrany a zachovania mlčanlivosti je zamestnanec povinný zaplatiť zamestnávateľovi pokutu vo výške 5.000,- eur. Tým je dotknuté právo zamestnávateľa na náhradu škody. Podľa článku IV. odsek 2, zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že povinnosť ochrany a zachovania mlčanlivosti v zmysle tejto dohody trvá aj po ukončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom bez akéhokoľvek obmedzenia. Dňa 24.júna 2020 bola na emailovú pracovnú adresu žalovanej doručená správa od občianskeho združenia Vulkán, z ktorej obsahu súd zistil, že Vulkán zasiela žalovanej žiadané vektorizované logo, ktoré malo byť súčasťou prílohy vo formáte PDF. Z výsluchu svedka F. G. súd zistil, že žalovanú pozná od jej detstva, nakoľko býva na tej
istej ulici ako bývala voľakedy jeho manželka. Obchodný vzťah medzi občianskym združením Vulkán a žalobcom začal vďaka tomu, že svedok a žalobca boli členmi klubu networkingovej spoločnosti BNI. Členovia spoločnosti BNI mali raz týždenne stretnutia, na ktorých žalobcu zastupovala žalovaná. V rámci uvedených stretnutí sa počas prestávok dohadovali aj obchodné veci. Žalovaná sa na týchto stretnutiach oboznámila aj s činnosťou spoločnosti Vulkán a prejavila záujem, že by chcela pracovať s deťmi. Žalovaná vstúpila do združenia Vulkán ako dobrovoľníčka približne v roku 2018. V roku 2020 svedkovi oznámila, že by chcela výrobu tričiek pre detský tábor sponzorovať ona. Objednávku riešil za spoločnosť Vulkán H. I., ktorý automaticky kontaktoval žalovanú na jej emailovú adresu - pracovný email u žalobcu. V čase, keď H. I. riešil túto objednávku, nevedel, že žalovaná už u žalobcu nepracuje. U žalobcu si výrobu tričiek objednali len raz, to bolo niekedy v rokoch 2019 - 2020. Listom zo dňa 6.7.2020 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pokuty vo výške 5000 eur z dôvodu, že porušila povinnosť mlčanlivosti tým, že po skončení pracovného pomeru so žalobcom na vlastný účet nadviazala kontakt s Vulkán a dohodla s ním obchod.
4. Súd prvej inštancie pokračoval tým, že žalovaná nepopierala, že realizovala vo vlastnej réžii a bez vedomia žalobcu potlač loga na tričká pre Vulkán, ktorý bol obchodným partnerom žalobcu. Keďže žalovaná pôsobí vo Vulkán ako koordinátorka, súd skúmal, akým spôsobom sa Vulkán stal obchodným partnerom žalobcu a či práve žalovaná nebola tou osobou, ktorá tohto obchodného partnera získala pre žalobcu vďaka svojmu pôsobeniu v občianskom združení ako dobrovoľníčka. Za týmto účelom súd vykonal výsluch svedka F. G., ktorý zastupuje spoločnosť Vulkán a ktorý vypovedal, že Vulkán nadviazal obchodný vzťah so žalobcom prostredníctvom žalovanej na stretnutiach spoločnosti BNI, ktorých sa žalovaná zúčastňovala ako zástupca žalobcu. V spoločnosti Vulkán začala pôsobiť až následne. Svedok vypovedal, že pozná žalovanú od jej detstva, ale z jeho výpovede súdu vyplynulo, že žalovanú skôr len „eviduje“ od jej detstva, lebo žije na rovnakej ulici ako kedysi jeho manželka. Obchodná spolupráca medzi Vulkán a žalobcom bola nadviazaná na stretnutiach BNI, kde žalovaná vystupovala ako zástupca žalobcu, teda nemožno konštatovať, že žalovaná získala Vulkán ako obchodného partnera pre žalobcu na základe svojich osobných kontaktov, nezávisle od žalobcu. Naopak spolupráca medzi žalobcom a Vulkán bola nadviazaná len vďaka tomu, že žalobca bol členom networkingovej skupiny BNI a na stretnutie vysielal žalovanú ako svojho zástupcu. Bez povšimnutia však nemôže zostať skutočnosť, že žalovaná vďaka stretnutiam, na ktoré ju vysielal žalobca, sa dozvedela o činnosti Vulkán a začala v združení aktívne pôsobiť ako koordinátorka. O dopyte združenia Vulkán po potlači na tričká sa teda už nedozvedala v rámci plnenia pracovných povinností pre žalobcu, ale už ako koordinátor združenia Vulkán, v ktorom pôsobí ako dobrovoľníčka od roku 2018. Preto ponúkla združeniu výrobu potlače na tričká vo vlastnej réžii. V kontexte uvedeného teda nemožno konštatovať, že žalovaná realizovala zákazku pre Vulkán na základe informácií získaných počas pracovného pomeru u žalobcu, ale vďaka svojmu niekoľkoročnému pôsobeniu v združení. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaná neporušila Dohodu o mlčanlivosti, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie pokuty dohodnutej v čl. III ods. 2 Dohody o mlčanlivosti. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, keďže mala plný úspech vo veci priznal proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolaním sa domáha napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že s vyhodnotením dôkazov súdom nesúhlasí, pretože nezodpovedá skutočnému stavu a takéto vyhodnotenie súdom nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Súd síce na vec aplikoval správne právnu normu (§ 81 Zák. práce), ale nesprávne ju vyložil pre neadekvátne vyhodnotenie zistených skutočností. Predovšetkým uviedol, že žalovaná nepredniesla v rámci svojej procesnej obrany to, čo uviedol súd ako podstatnú zistenú skutočnosť, ktorou je, že informácie o obchodnom partnerovi (Občianske združenie Vulkán – podpora mladých klientov) získala ešte predtým, ako sa stala zamestnankyňou žalobcu a jej zásluhou sa neskôr stalo združenie obchodným partnerom žalobcu. Takéto skutočnosti však nevyplývajú ani z výsluchov svedka F. G., na ktorého súd prvej inštancie odkazuje. Z pojednávania zo dňa 28.3.2023 súd zápisnicu nevyhotovil, obsah jeho výpovede premietol z nahrávky z tohto pojednávania. Z jeho výpovede však nepochybne vyplynulo, že v klube Networking spoločnosti BNI, bol členom žalobc a ktorú žalovaná zastupovala ako jeho zamestnankyňa a len vtedy žalovaná prejavila záujem o svoju spoluprácu s družením ako dobrovoľníčka. Časovo svedok situoval prejavenie záujmu žalovanej a dobrovoľnú činnosť v združení len približne na rok 2018. Žalovaná sa stala zamestnankyňou žalobcu 19.3.2018 a z kontextu výpovede
svedka vyplýva, že žalovaná zastupovala žalobcu (ako členka klubu) ako zamestnankyňa, čo svedčí záveru o záujme žalovanej byť dobrovoľníčkou už ako zamestnankyňa žalobcu. Svedok naviac potvrdil, že na stretnutiach v klube sa v prestávkach dohadovali aj obchodné veci. O obchodných a partnerských vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou sa potom nepochybne mohla dozvedieť len ako zamestnankyňa žalobcu. Podľa vyjadrenia svedka až v roku 2020 prejavila žalovaná ochotu ,,sponzorovať“ výrobu tričiek pre detský tábor, teda potom, čo už žalobkyňa so združením obchodovala a túto činnosť zabezpečovala práve žalovaná. Preto aj sporná objednávka na výrobu potlače na tričkách bola adresovaná žalovanej na miesto jej pracoviska a adresovaná žalobcovi (30.6.2020). Zamestnanec partnera žalobcu (Občianske združenie Vulkán - podpora mladých talentov) zrejme nemal vedomosť o tom, že žalovaná u žalobcu už nepracuje, čo však nie je podstatné, lebo objednávka bolo určená pre žalobcu a jej vybavenie mohol zabezpečiť ktorýkoľvek zamestnanec žalobcu i keď bola adresovaná na mobilné pracovné číslo žalovanej. Ani svedok F. G. nepotvrdil záver, ku ktorému dospel sud prvej inštancie, že žalovaná sa o obchodnom partnerovi dozvedela mimo pracovného vzťahu so žalobcom, o to najmä s predmetom činnosti, ktorú žalobca pre toto združenie v rámci obchodných vzťahov vykonávala. Ďalej má za to, že absolútne nemá oporu v zistených skutočnostiach v konaní záver, ktorý uviedol súd, že o inkriminovanej potrebe združenia zabezpečiť potlač na tričká vedelo už skôr, vďaka svojmu niekoľkoročnému pôsobeniu v združení. Takúto skutočnosť s takýmto významom neuviedlo ani žalovaná, ani svedok. Žalobca upozornil, že žalovaná je jedinou spoločníčkou (od 9.1.2020) a jedinou konateľkou (od 9.1.2020) obchodnej spoločnosti JSB Group s.r.o. Dunajská Streda - teda ešte v čase, keď bola zamestnankyňou žalobcu, ktorej predmetom činnosti je činnosť totožná s predmetom žalobcu (reklamná propagačná činnosť, reklamné a marketingové služby, zhotovovanie designerských návrhov aj na podporu výpočtovej techniky) ako aj skutočnosť, že s rovnakým predmetom obchodnej spoločnosti podniku aj jej svokor J. B. v obchodnej spoločnosti ABENYS s.r.o. Dunajská Streda, kde je svokor žalovanej nielen spoločníkom, ale aj konateľom. No to žalobca upozornil už v žalobe z 18.11.2021 s tým, že je dôvodné predpokladať, že žalovaná zneužila svoje vedomosti o obchodných partneroch jej zamestnávateľa s cieľom získať obchodných partnerov pre realizáciu obdobnej činnosti, akú vykonával žalobca, resp. aspoň v časti. Zákazku, ktorá bola určená žalobcovi, na podklade informácii od žalovanej ako zamestnankyne žalobcu, získaných výkonom jej pracovných povinnosti, zneužila nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech osôb jej blízkych. Takto dôvodné podozrenie žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátila.
6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie výsluch svedka F. G. ako vykonaný dôkaz správne vyhodnotil, keď ustálil, že žalovaná informácie o záujme Občianskeho združenia Vulkán o podtlač na tričká určené pre účastníkov letného tábora nezískala v rámci plnenia pracovných povinností pre žalobcu, ale tieto informácie získala ako koordinátorka činná pre Občianske združenie Vulkán na báze dobrovoľnosti, ktorú dobrovoľnícku činnosť pre Občianske združenie Vulkán vykonávala už od roku 2018. Z vykonaného dokazovania, a to jednotlivých písomných podaní strán sporu ako aj výsluchu svedka F. G. je zrejmé, že žalovaná svojim konaním spočívajúcom v zhotovení podtlače na tričká určené Občianskemu združeniu Vulkán neporušila dohodu o mlčanlivosti uzavretú so žalobcom, nakoľko informáciu o hypotetickej požiadavke získala ako výsledok dobrovoľníckej činnosti dlhodobo vykonávanej pre Občianske združenie Vulkán a nie v rámci plnenia svojich pracovných povinností pre žalobcu, keďže žalovaná ako dobrovoľníčka vykonávajúca činnosť koordinátorky počas letných táborov určených pre maloletých účastníkov bez akýchkoľvek zištných úmyslov sama ponúkla možnosť vyhotovenia podtlače tričiek určených maloletým deťom, a to vo vlastnej réžii v rámci svojho voľného času. Za podstatnú považuje skutočnosť, že Občianske združenie Vulkán aktívne nevyjadrilo požiadavku ako ani nerealizovalo objednávku smerujúcu k obstaraniu tričiek s podtlačou určených pre maloletých účastníkov letného tábora ale vyhotovenie tričiek ponúkla sama žalovaná v rámci výkonu svojej dobrovoľníckej činnosti, ktorá skutočnosť vylučuje poručenie ktoréhokoľvek z dojednaní obsiahnutých v dohode o mlčanlivosti uzavretej so žalobcom, ktorá skutočnosť taktiež vylučuje vznik akéhokoľvek zodpovednostného nároku žalobcu voči žalovanej. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že súd správne vyhodnotil výpoveď svedka G., neuviedla, z akých konkrétnych tvrdení tohto svedka plynie nepochybný záver, že žalovaná záujem o potlač na tričkách mala a realizovala mimo plnenia pracovných povinností, ale ako dobrovoľníčka spolupracujúca s občianskym združením Vulkán - podpora mladých talentov od roku 2018. Žiadnym konkrétnymi skutočnosťami, resp. dôkazmi ďalej tento záver súdu nepotvrdila.
Nevysvetlila prečo ani v celom konaní, v rámci svojej procesnej obrany tieto skutočnosti neuviedla o neosvedčila. Nevyjadrila sa ani k námietke žalobcu, že bola jej zamestnankyňou od 19.3.2018 a odvtedy zastupovala žalobcu ako členka klubu networkingovej spoločnosti BNI, teda nespolupracovala s občianskym združením na dobrovoľnej báze, ale ako zamestnankyňa a z tohto titulu aj ako zástupkyňa žalovanej – členky klubu. Neobjasnila a nevyvrátila to, že kritická objednávka nebolo urečená pre ňu, ako súkromnú osobu ale bola určená pre žalobcu a len v rámci plnenia jej pracovných úloh ju pre žalobcu vybavovala, resp. mala vybaviť žalovaná. V ďalšej časti žalobca v podstate zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.000 eur s príslušenstvom z dôvodu porušenia povinnosti mlčanlivosti v zmysle Dohody o mlčanlivosti zo dňa 19.3.2018. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná neporušila Dohodu o mlčanlivosti a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie pokuty dohodnutej v čl. III ods. 2 Dohody o mlčanlivosti. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacej argumentácii sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. K odvolaciemu dôvodu uplatneného žalobcom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybení pri aplikácii zákonných noriem, ust. § 81 písm. f) ZP.
13. Podľa § 81 písm. f) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
14. Podstatou tejto povinnosti zamestnanca je povinnosť konať v záujme zamestnávateľa a chrániť záujmy zamestnávateľa. Rozsah skutočností vo vzťahu, ku ktorým platí povinnosť mlčanlivosti na strane zamestnanca, predurčuje druhá časť vety písm. f). Sú nimi tie skutočnosti, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Teda obsah právnej povinnosti mlčanlivosti netvoria všetky skutočnosti, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania. Povinnosť mlčanlivosti zamestnanca o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám sa nevzťahuje na také skutočnosti, ktoré tvoria predmet oznámenia o korupcii alebo inej protispoločenskej činnosti. Bude predovšetkým záujmom samého zamestnávateľa, aby rozsah skutočností, o ktorých má zamestnanec zachovávať mlčanlivosť a ktoré nemožno oznamovať iným osobám, zakotvil vo svojom vnútornom predpise. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá počas trvania pracovného pomeru a končí jeho platným skončením.
15. Podľa Dohody o mlčanlivosti, uzavretej medzi stranami dňa 19.3.2018, zamestnanec berie na vedomie, že je povinný zabezpečiť ochranu informácií, ktorú mu zamestnávateľ za účelom plnenia jeho pracovných úloh poskytne a vyhlasuje, že zachová mlčanlivosť o všetkých informáciách, ktoré sú alebo mohli byť dôvernými informáciami (čl. II bod 1). Zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre zamestnávateľa pracuje a využíva informácie obchodnej, výrobnej, prevádzkovej alebo technickej povahy, ale aj jeho dokumentáciu, zmluvy, dáta, plány, náčrty, postup, know-how, výskumy, obchodné metódy, cenovú politiku, marketingovú stratégiu, spôsob fungovania, strategické rozhodnutia a podnikateľské zámery (čl. II bod 2). Za dôvernú informáciu sa pre účel tejto dohody považuje aj akákoľvek iná informácia, o ktorej sa zamestnanec dozvie v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním, a to až do času, kedy sa stane verejne známou a prístupnou inak ako porušením povinnosti podľa tejto dohody (čl II. bod 3). Zamestnanec berie na vedomie, že dôverné informácie môžu slúžiť len k plneniu jeho pracovných úloh pri zabezpečení vzájomnej spolupráce zamestnávateľa s jeho obchodnými partnermi pri projektoch, poskytovaní služieb, dodávanie tovaru alebo iných dohodnutých aktivitách. Akékoľvek iné ústne písomné alebo elektronické sprístupnenie dôverných informácií, alebo ich časti tretím osobám bude považované za porušenie povinností ochrany a zachovávania mlčanlivosti podľa tejto dohody (čl. II bod. bod 5). Za každé jedno porušenie povinnosti ochrany a zachovania mlčanlivosti je zamestnanec povinný zaplatiť zamestnávateľovi pokutu vo výške 5.000 eur (slovom: päťtisíc Euro). Tým nie je dotknuté právo zamestnávateľa na náhradu škody (čl. III bod 2). Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že povinnosť ochrany a zachovania mlčanlivosti v zmysle tejto dohody trvá aj po ukončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom bez akéhokoľvek obmedzenia (čl. IV bod 2.).
16. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 149 a § 150 CSP. Podľa týchto ustanovení účastníci/strany sporu sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a poskytnúť skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa oboch procesných úprav stranu sporu zaťažuje nielen dôkazné bremeno, ale v prvom rade bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Aby si strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu, teda sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
17. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie pokuty za porušenie zachovávania mlčanlivosti, bol povinný tvrdiť a preukázať konkrétnu dôvernú informáciu, ktorú poskytol žalovanej a vo vzťahu ku ktorej mala žalovaná povinnosť mlčanlivosti. V konaní žalobca nešpecifikoval dostatočne konkrétnu dôvernú informáciu (subsumovateľnú pod § 81 písm. f) ZP), ktorú mala žalovaná porušiť, čoho následkom mal byť vznik uplatňovaného nároku. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazu.
18. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trval od 19.3.2018 - 31.5.2020, pričom povinnosť mlčanlivosti trvá počas trvania pracovného pomeru a končí jeho platným skončením. V danom prípade povinnosť mlčanlivosti žalovanej skončila 31.5.2020. Pokiaľ žalobca poukazuje na udalosti, ktoré sa mali stať po skončení pracovného pomeru žalovanej u žalobcu, tieto nie sú spôsobilé založiť zodpovednosť žalovanej za porušenie povinnosti mlčanlivosti. V prípade, že z článku IV. bod 2. Dohody o mlčanlivosti vyplýva trvanie povinnosti mlčanlivosti aj po skončení pracovného pomeru, takéto ustanovenie je v rozpore s § 81 písm. f) ZP. Zo znenia tohto hmotnoprávneho ust. totiž vyplýva, že povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje výlučne na zamestnanca, z čoho možno vyvodiť, že povinnosť mlčanlivosti je viazaná na trvanie pracovného pomeru a jeho platným skončení zaniká. Ust. článku IV. bod 2. Dohody o mlčanlivosti je v rozpore so zákonom a podľa § 39 OZ v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, preto je neplatné.
19. Súd prvej inštancie preto správne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaná neporušila Dohodu o mlčanlivosti a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie pokuty dohodnutej v čl. III ods. 2 Dohody o mlčanlivosti. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 81 písm. f) ZP na daný prípad. Odvolacia argumentácia o nesprávnom právnom posúdení veci je nenáležitá.
20. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
21. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
22. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
24. V prejednávanej veci bola odvolaním žalobcu nastolená otázka vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol ako zistenú skutočnosť, že žalovaná informácie o obchodnom partnerovi (Občianske združenia Vulkán - podpora mladých talentov) získala ešte predtým, ako sa stala zamestnankyňou žalobcu a jej zásluhou sa neskôr aj združenie sa stalo obchodným partnerom žalobcu. Túto skutočnosť podľa odvolateľa žalovaná v súdnom konaní nepredniesla v rámci svojej procesnej obrany. Odvolací súd konštatuje, že takýto záver z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva. Súd prvej inštancie uviedol, že nemožno konštatovať, že žalovaná získala Vulkán ako obchodného partnera pre žalobcu na základe svojich osobných kontaktov, nezávisle od žalobcu, ktorý záver vyplýva z výpovede svedka. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
25. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého, avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čím potom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).