Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: EMS RACING SLOVAKIA s. r. o., Betliarska 12, Bratislava - Petržalka 851 07, IČO: 46 823 671, zastúpený advokátskou kanceláriou: Martin Pavle s. r. o., Pribinova 4, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 09, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: PB Finančné služby, a. s., Hattalova 12, Bratislava 831 03, IČO: 35 817 453, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava 811 02, IČO: 47 232 471, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd určuje : Žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla MERCEDES 350, výrobné číslo: J., EČV: N..

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2018 sa domáhal, aby súd určil že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla MERCEDES 350, výrobné číslo: J., EČV: N.. Žalobca v žalobe tvrdil : Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 03.11.2016 Zmluvu o úvere č. 1020124 za účelom poskytnutia úveru žalobcovi na kúpu osobného motorového vozidla MERCEDES 350. Úver bol súčasne zabezpečený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 1020124 zo dňa 03.11.2016. Žalobca riadne splácal úver do augusta 2017. Následne požiadal žalovaného o predčasné splatenie úveru, čomu žalovaný vyhovel a zaslal žalobcovi formulár žiadosti na predčasné splatenie úveru a vyčíslenie výšky zostatku, úveru spolu s poplatkom za predčasné splatenie úveru. Žalobca v zmysle postupu dohodnutého so žalovaným o predčasnom splatení úveru a na základe žalovaným poskytnutého vyčíslenia uhradil žalovanému platby za účelom splatenia. K uzatvoreniu celého procesu bolo potrebné záverečné poskytnutie súčinnosti zo strany žalovaného vydaním súhlasu na prehlásenie vlastníckeho práva k vozidlu v evidencii motorových vozidiel. Po tom, ako žalobca uhradil platby za účelom splatenia úveru, žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi súčinnosť k prehláseniu vozidla s odôvodnením, že žalobca má u žalovaného ďalšie záväzky vyplývajúce z iných zmluvných vzťahov. Žalobca poukázal na ustanovenia a . Ďalej poukázal na spornú skutočnosť, či žalovaný vôbec na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dočasne nadobudol vlastnícke právo k vozidlu. Táto Zmluva o zabezpečovacom prevode bola totiž uzatvorená ešte predtým, ako došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k vozidlu žalobcom. Vzhľadom na základnú zásadu pri disponovaní s vecami - nikto nemôže previesť viac práv než má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) - teda žalobca nemohol platne ani disponovať s vozidlom a previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode. Pritom zmluvnú dokumentáciu pripravoval žalovaný (ako vyplýva zo záhlaví príslušných zmlúv), ktorý predmetný skutkový stav dokonca nepriamo potvrdil tým, že použil prítomný, resp. budúci čas. Vzhľadom na uvedený skutkový stav je žalobca toho názoru, že na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva nemohol previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného, keďže v čase jej uzatvorenia nebol vlastníkom vozidla, a žalovaný toto vlastnícke právo nikdy nenadobudol. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby v tunajšom konaní vidí v jeho neistom postavení, vzhľadom na vlastnícke právo k vozidlu, keďže v príslušnej evidencii motorových vozidiel je ako vlastník evidovaný žalovaný. Žalobca bez právoplatného súdneho určenia nemá možnosť preukázať svoje vlastnícke právo k vozidlu, nakoľko žalovaný mu odmieta v tejto veci poskytnúť súčinnosť. Nutnosť vyriešenia vlastníctva k vozidlu je daná aj s pohľadu nevyhnutých činností súvisiacich s vozidlom ako napríklad povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, zodpovednosť za porušenie predpisov v oblasti cestnej premávky a podobne.

2) Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zhodne tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalobca požiadal predčasne splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere. Žalobca uhradil žalovanému dňa 27.09.2017 sumu 25.282,73 eur. Táto úhrada však nepostačovala na uspokojenie celého záväzku zo zmluvy o úvere. Žalovaný eviduje z tejto zmluvy ešte pohľadávku vo výške 188,72 eur. Medzi stranami sporu existovali aj ďalšie záväzkovo-právne vzťahy, a to Zmluva o finančnom leasingu č. 1010930 zo dňa 17.08.2016 a Zmluva o finančnom leasingu č. 1010931 zo dňa 17.08.2016. V súvislosti s uvedenými zmluvami o finančnom leasingu sa žalobca dostal do omeškania a preto žalovaný odstúpil od uvedených zmlúv oznámením zo dňa 31.03.2017. Po odstúpení od zmlúv o finančnom leasingu žalovaný dňa 10.07.2017 vyzval žalobcu na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z týchto zmlúv v celkovej sume 71.909,60 eur. Žalovanému vzniklo právo požadovať uhradenie skôr splatných pohľadávok voči žalobcovi, čo vyplýva z článku VI. bod 2. Zmluvy o úvere. Žalobca dňa 10.10.2017 uhradil žalovanému iba sumu 188,72 eur, ktorá však nepostačovala na úhradu všetkých splatných pohľadávok, ktoré žalovaný v čase úhrady evidoval voči žalobcovi. Žalovaný úhradu 188,72 eur v súlade s ustanovením článku VI. bod 2. Zmluvy o úvere započítal na úhradu splatnej leasingovej splátky za mesiac január 2017 podľa Zmluvy o finančnom leasingu 1. Žalovaný eviduje sumu 188,72 eur ako pohľadávku zo Zmluvy o úvere. Žalovaný priamo zo Zmluvy o úvere mal právo započítať si ktorúkoľvek úhradu žalobcu na najskôr splatnú pohľadávku žalovaného z ktoréhokoľvek záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Ustanovenie má dispozitívnu povahu. Nárok žalobcu nie je dôvodný s odkazom na ust. , podľa ktorého ak zabezpečený záväzok zo Zmluvy o úvere nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve.

3) Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na ust. , došlo k zániku záväzku z úverovej zmluvy. Podmienkou platnosti započítania pohľadávky žalovaného je započítavací prejav. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. a sp.zn. . Podľa znenia článku VI. bod 2. Zmluvy o úvere, podľa ktorého, žalovaný si môže započítať čokoľvek a kedykoľvek. Uviedol, že každé započítanie musí spĺňať základné podmienky stanovené kogentnými ustanoveniami ako ich špecifikuje citovaná judikatúra, t.z., že možno započítať len existujúce pohľadávky. Nebol vykonaný započítací úkon, nie je zrejmé v akom rozsahu sa malo údajné započítanie žalovaného vykonať.

4) Žalovaný zhodne s tvrdením žalobcu uvádza, že žalobca dňa 27.09.2017 uhradil sumu 25.282,73 eur a dňa 10.10.2017 uhradil sumu 188,72 eur. Vzhľadom na existenciu pohľadávky žalovaného, ktoré vznikli zo zmlúv o finančnom leasingu platbu vo výške 188,72 eur žalovaný nezapočítal na Zmluvu o úvere ale na existujúcu pohľadávku zo Zmluvy o finančnom leasingu č. 1. Žalovaný preto eviduje splatný záväzok žalobcu z úverovej zmluvy vo výške 188,72 eur a splatné záväzky zo Zmluvy 1 a 2 o finančnom leasingu. Vo vyjadrení sa podrobne venoval nemožnosti aplikácie použitých rozhodnutí vyšších súdnych autorít k a nasl. a a nasl. , ust. .

5) Strany sporu predložili listinné dôkazy - Zmluvu o úvere č. 1020124, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 1020124, e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, Zmluvu o finančnom leasingu č. 1010930, Zmluvu o finančnom leasingu č. 1010931, Všeobecné leasingové podmienky ako aj ďalšie listinné doklady.

6) Súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa po skutkovej a právnej stránke vysporadúval len s tými tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie najpodstatnejšie. Súd nepovažoval

za nevyhnutné vyjadrovať sa ku všetkým predloženým argumentom strán sporu, pričom tak vychádzal na základe ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých „v tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

7) V ustanovení je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca sa domáha aby súd určil, že žalobca je vlastníkom veci. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby žalobca vidí v neistom postavení vzhľadom na vlastnícke právo k vozidlu, keďže v príslušnej evidencii motorových vozidiel je ako vlastník vozidla evidovaný žalovaný. Žalobca bez právoplatného súdneho určenia nemá možnosť preukázať svoje vlastnícke právo, žalovaný mu odmieta poskytnúť súčinnosť. Nutnosť vyriešenia vlastníctva je daná aj s pohľadu nevyhnutých činností súvisiacich s vozidlom ako napríklad povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, zodpovednosť za porušenie predpisov v oblasti cestnej premávky a podobne. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba podľa ust. má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán (účastníkov). Súd prvej inštancie sa tak zaoberal aj otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci je daný. Žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníctva motorového vozidla, vlastníctvo vozidla sa zapisuje do evidencie motorových vozidiel, rozhodnutím súd sa vyrieši spornosť o vlastníctvo veci.

8) Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 1020124 dňa 03.11.2016 podľa ustanovenia a nasl. . Predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť dlžníkovi (žalobcovi) na jeho požiadanie peňažné prostriedky v celkovej výške 30.000,-- eur, za účelom obstarania vlastníctva predmetu kúpy osobného motorového vozidla Mercedes 350. Medzi žalobcom ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom bola dňa 03.11.2016 uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 1020124 uzatvorená podľa ustanovenia a nasl. . Žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru. Tvrdil, že úver splatil, došlo k zániku záväzku z úverovej zmluvy a podľa aj k zániku zabezpečovaného záväzku. Žalovaný tvrdil, že nedošlo k zániku Zmluvy o úvere, úver nebol uhradený v celosti, z úveru ostala neuhradená pohľadávka vo výške 188,72 eur.

9) Po takto vymedzenom skutkovom stave veci na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či došlo k zániku záväzku v zmysle ustanovenia a súčasne prešlo zo zákona vlastníctvo na žalobcu.

10) Za osobitne významné pri posudzovaní nárokov uplatňovaných v tomto konaní považoval súd príslušné ustanovenia Zmluvy o úvere, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, komunikáciu medzi stranami sporu. Žalovaný tvrdí, že má pohľadávku z úveru vo výške 188,72 eur.

V konaní súd sa zaoberal otázkami: či je potrebný započítavací úkon, ak áno, kedy žalovaný urobil voči žalobcovi úkon smerujúci k započítaniu poskytnutej platby a na ktorú zmluvu. Zo zmluvy o úvere osobitne významné sú nasledovné ustanovenia: čl. VI. bod 2. „Veriteľ je oprávnený započítať platby dlžníka ako aj akékoľvek jeho nároky voči veriteľovi z ľubovoľného právneho vzťahu či právneho dôvodu prednostne na najskôr splatné alebo najmenej zabezpečené pohľadávky zo všetkých svojich pohľadávok voči dlžníkovi vyplývajúcich z akýchkoľvek zmlúv uzatvorených medzi oboma zmluvnými stranami, a to vrátane zmluvných pokút, úrokov z omeškania a iného príslušenstva takýchto pohľadávok, pričom určenie, na ktoré pohľadávky, na príslušenstvo ktorej pohľadávky alebo na ktoré príslušenstvo pohľadávky sa platba dlžníka započíta, patrí výlučne veriteľovi a dlžník je povinný takéto započítanie jeho platby v plnom rozsahu rešpektovať. Oprávnenie veriteľa určiť ako sa jednotlivé platby dlžníka, resp. jeho nároky voči veriteľovi započítavajú na záväzky dlžníka voči veriteľovi je zachované aj vtedy, ak dlžník prostredníctvom variabilného symbolu platby alebo iným spôsobom urči, ktorý z jeho záväzkov voči veriteľovi má byť takouto platbou či nárokom voči veriteľovi plnený. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak veriteľ v súlade s ustanoveniami tohto odseku neurči inak, platí, že časti úverovej pohľadávky budú uspokojované (uhrádzané) v nasledovnom poradí: zmluvné pokuty, poplatky, náklady, úroky z omeškania, úroky, splátky istiny.“ Podľa bodu 3 „Peňažné plnenia dlžníka podľa tejto zmluvy sa považujú za splnené dňom ich pripísania na účet veriteľa. Veriteľ je oprávnený požadovať splnenie peňažných záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy bez ohľadu na možnosť dosiahnutia ich splnenia z akreditívu, zmenky alebo šeku.“ Podľa čl. VIII bod 1. Zmluvné strany sa dohodli, že úverová pohľadávka zodpovedajúca záväzku dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikne v príčinnej súvislosti s uzavretím tejto zmluvy vrátane jej neskorších dodatkov, ako aj záväzok dlžníka voči veriteľovi, vzniknutý z iných právnych úkonov veriteľa, dlžníka resp. iných osôb uvedených v tomto článku, budú zabezpečené nasledovnými zábezpekami ako aj ďalšími prostriedkami podporujúcimi zabezpečenie záväzku. Za vznik a trvanie zábezpeky a prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku dlžníka zodpovedá dlžník. a. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania a/alebo b. Zmluva o zriadení záložného práva k predmetu financovania a/alebo c. Zabezpečovacia biancozmenka v rozsahu a znení určenom veriteľom.

11) Zo zmluvy o Zabezpečovacom prevode práva článok I. bod 1 „Nadobúdateľ a prevodca uzavreli dňa 03.11.2016 Zmluvu o úvere č. UZ 1020124 (ďalej len "ÚZ'), na základe ktorej sa nadobúdateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť prevodcovi ako dlžníkovi na požiadanie prevodcu ako dlžníka a za splnenia ďalších v ÚZ dohodnutých podmienok úver v celkovej výške 30.000,00 EUR. Účelom poskytnutia úveru dlžníkovi je použitie veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov na financovanie nadobudnutia vlastníckeho práva dlžníka k predmetu financovania: osobné vozidlo MERCEDES 350, VIN / Výr. číslo: J., rok výroby: 2013, kúpna cena: 40.000,00 EUR s DPH, dodávateľ predmetu kúpy: CYPRINUS s.r.o., so sídlom: Čiližská 20, 821 07 Bratislava, IČO: 46451251, (ďalej tiež len „predmet financovania" alebo „predmet kúpy" alebo „predmet zabezpečenia").

Prevodca nadobudne vlastnícke právo k predmetu financovania na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim, ktorým je CYPRINUS s.r.o., so sídlom: Čiližská 20, 821 07 Bratislava, IČO: 46451251 (ďalej súhrnne tiež len „predávajúci" alebo „dodávateľ“). Kúpna zmluva uzatvorená medzi prevodcom a predávajúcim sa v ďalšom texte tejto zmluvy označujú ako „kúpna zmluva“ alebo „kúpne zmluvy"). Podľa čl. II bod 1 „Prevodca na zabezpečenie všetkých zabezpečovaných pohľadávok prevádza na nadobúdateľa vlastnícke právo k predmetu kúpy. Nadobúdateľ predmet kúpy do svojho vlastníctva za účelom zabezpečenia zabezpečovaných pohľadávok v súlade s podmienkami podľa tejto Zmluvy prijíma. Prevodca prevádza na nadobúdateľa vlastnícke právo k predmetu kúpy v okamihu, keď nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy od predávajúceho.“ Podľa čl. III bod 1 „ Zmluvné strany sa v súlade s ust. výslovne dohodli, že vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia sa prevádza z prevodcu na nadobúdateľa bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie predmet zabezpečenia okamihom uvedeným v čl. II. ods. 1. tejto zmluvy.“ Podľa bodu 2. „Okamihom prevodu vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia podľa tohto článku sa nadobúdateľ stáva výlučným vlastníkom predmetu zabezpečenia so všetkými právami s týmto vlastníctvom spojenými podľa ...“

12) K účinnosti Zmluvy o prevode zabezpečovacieho vlastníckeho práva súd poukazuje na článok II. bod 1. Zmluvy. Podľa ust. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky právneho úkonu nastanú. Podstatou odkladacej podmienky je skutočnosť, že právne následky platného právneho úkonu nastanú až neskôr, po splnení určitej právnej skutočnosti, ktorá je pre zmluvné strany rozhodujúcou pre vznik zmluvy. Pritom pochopiteľne platí, že odkladacia podmienka, resp. právna skutočnosť, na ktorú je odkladacia podmienka viazaná, nesmie byť nemožná. Pre posúdenie možnosti či nemožnosti splnenia odkladacej podmienky je rozhodujúce, či v čase uzatvorenia právneho úkonu (zmluvy) bolo možné a reálne splnenie tejto odkladacej podmienky. Nesplnenie odkladacej podmienky znamená, že uskutočnený právny úkon, hoc platný, nenadobudne účinnosť.

13) K započítaniu pohľadávok s odkazom na ustanovenia , a až treba uviesť, že uvedené nie je použiteľné, strany sporu nemali vzájomné peňažné pohľadávky ktoré by boli spôsobilé započítaniu.

K započítavaniu plnenia v záväzkovo-obchodných vzťahoch

14) Podľa , ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (ods. 1) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. (ods. 2) Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. (ods. 3).

15) Citované ustanovenie má diapozitívnu povahu, prednosť má dohoda strán v zmysle , podľa ktorého sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivých ustanovení s výnimkou vymenovaných ustanovení. Ustanovenie tam nie je uvedené. vychádza zo suverenity účastníkov, a preto majú podľa ustanovenia cit. zákona zmluvné podmienky prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona, a preto si môžu vykonaný spôsob započítania platieb dohodnúť odchylne od . Súd preto vychádza zo Zmluvy o úvere článku VI. bod 2.

16) Žalobca vo vyjadreniach poukázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, rozhodnutia sa týkali vzájomného započítania pohľadávok. Z uvedených rozhodnutí však vyplýva, že v prípade započítania je potrebný hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu. S uvedenou argumentáciou aj v prípade započítania plnenia v zmysle ustanovenia § 330 a k dispozičnému právu strán sporu možno súhlasiť. Kedy sa považuje úkon započítania plnenia za určitý, ak strany uzatvorili dohodu, či tak môže určiť veriteľ kedykoľvek, bez prejaveného úkonu. Ak by súd pripustil dispozičné právo veriteľa započítať prijaté plnenie kedykoľvek a bez adresovaného určitého započítavacieho úkonu - prejavu, povinná strana by sa dostala do stavu neistoty. Žalobca e-mailom zo dňa 15.08.2017 (č.l. súdneho spisu 19) požiadal žalovaného o vyčíslenie zostatku leasingu a tiež o zaslanie žiadosti o predčasné ukončenie leasingu. Dňa 15.08.2017 žalovaný (č.l. súdneho spisu 19b) uvádza, že v prílohe zasiela požadované tlačivo. Z uvedenej komunikácie je zrejmé, že žalobca požadoval ukončenie úverovej zmluvy, žalovaný dňa 31.03.2017 odstúpil od leasingovej zmluvy a 10.07.2017 vyzval na úhradu zostatku leasingu. Obsah komunikácie medzi stranami nebola sporná. Dňa 23.08.2017 žalovaný uvádza, že pri predčasnom ukončení zmluvy je potrebné uhradiť zostávajúcu nesplatenú časť úveru vo výške 25.165,73 eur bez DPH a poplatok za predčasné ukončenie vo výške 120,-- eur bez DPH. Žalobca e-mailom dňa 23.08.2017 požaduje informáciu, či uvedenú sumu môže uhradiť pod tým istým variabilným symbolom. Súhlasná odpoveď žalovaného zo dňa 24.08.2017. Dňa 29.09.2017 žalovaný potvrdzuje, že peniaze majú na účte a žiada o informáciu kedy by prišiel pán V. podpísať dohodu, zároveň by mu dala súhlas na prehlásenie vozidla (č.l. súdneho spisu 23). Opätovná otázka žalovaného zo dňa 02.10.2017. Dňa 02.10.2017 žalovaný žiada aj o úhradu úrokov vo výške 188,72 eur, nakoľko nabehla septembrová splátka a predčasné ukončenie bolo k 23.08.2017 pred splatnosťou septembrovej splátky (č.l. súdneho spisu 25). Dňa 09.10.2017 žalovaný vyčísľuje jednotlivé platby zo Zmlúv o finančnom leasingu (č.l. súdneho spisu 28). Dňa 09.10.2017 žalobca žiada o rekapituláciu, či musia uhradiť tieto sumy aby mohli vybrať auto z leasingu. Žalovaný uvedené potvrdzuje e-mailom dňa 09.10.2017 (č.l. súdneho spisu 30). Žalovaný v Zmluve o úvere určil pravidlo započítania plnenia. V čl. VI bod. 2 Zmluvy o

úvere je výslovné uvedené „právo voľby“ veriteľa ktorý z viacerých dlhov si započíta platbu, v akom rozsahu a v akej výške. Pri plnení dlhu veriteľ môže prejaviť svoju vôľu iba jednostranným právnym úkonom, ktorým plnenie prijíma a jeho vôľa, na ktorý z viacerých dlhov si plnenie započítava. Uvedené vyplýva z prvej vety. Ak veriteľ neurčí na ktoré pohľadávky alebo príslušenstvo sa platba započítava platí posledná veta článku VI. bod 2. Zmluvy o úvere. „...Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak veriteľ v súlade s ustanoveniami tohto odseku neurči inak, platí, že časti úverovej pohľadávky budú uspokojované (uhrádzané) v nasledovnom poradí...“: Uvedené vyplýva aj z komunikácie medzi osobami oprávnenými konať v mene zmluvných strán ( ). Žalovaný v e-maily zo dňa 29.09.2017 považoval platbu z úveru za realizovanú, vyplýva to z textu „peniaze máme na účte, zároveň by som dala súhlas na prehlásenie vozidla“. E-mailom zo dňa 02.10.2017 žiada doplatenie ešte úrokov vo výške 188,72 eur k platbe Zmluvy o úvere. Z uvedenej komunikácie je zrejmé, že žalovaný určil úhradu ostávajúcej časti 188,72 eur na platbu z úveru. V komunikácii z 09.10.2017, len podmieňuje prepis auta úhradou dlžných súm z finančného leasingu. V článku VI. bod 2. Zmluvy o úvere stanovil poradie uspokojenia pohľadávky z uvedeného úveru. Žalovaný vedel v čase komunikácie keď sa dohadoval o možnosti prepisu auta a úhrade 188,72 eur o svojich splatných pohľadávkach zo Zmlúv o finančnom leasingu. Neurobil určitý, jasný úkon k započítaniu poskytnutého plnenia na pohľadávky vzniknuté z týchto zmlúv v zmysle ustanovenia . Určitosť právneho úkonu je právnou teóriou považovaná za náležitosť prejavu vôle právneho úkonu ( ).

17) Súdu sa skôr javí, že až následne žalovaný si uvedomil existenciu zmluvného dojednania a preto sa snaží svoj nárok sanovať cez tvrdenú neuhradenú pohľadávku 188,72 eur z úverovej zmluvy (platbu započítal na splátku z leasingovej zmluvy) a v tomto smere interpretovať e-mailovú komunikáciu z 09.10.2017. S týmto názorom žalovaného sa súd nestotožňuje. V uvedenom e-maily je potvrdenie o existencii dlhu z iných zmlúv, podmieňuje prepis auta splatením skorších záväzkov. Z uvedenej e- mailovej komunikácii nie je možné dospieť k interpretovanému výkladu žalovaným. Nie je jasný určitý prejav vôle z ktorého by bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že ostávajúcu časť platby 188,72 eur žalovaný určil na jeho skoršie pohľadávky, tak ako si strany sporu upravili v čl. VI bod. 2 Zmluvy. Úkon treba posudzovať z objektívneho hľadiska, tj. podľa toho ako bol prejavený. Z e-mailu z 02.10.2017 sám žalovaný oznámil a prejavil vôľu, že je potrebné doplatiť platbu 188,72 eur na úrok za septembrovú splátku úveru. Neskoršie prehlásenie žalovaného nemôže vyvolať účinky o existencii dlhu, ktorý zanikol jeho splatením. Súd rovnako nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o vedomosti žalobcu o existencii svojich záväzkov a tým sanovať zmluvné dojednanie. Žalobca sumu 188,72 uhradil dňa 10.10.2017, žalovaný ani netvrdil, kedy urobil voľbu započítania podľa prvej vety čl. VI. bod 2 Zmluvy o úvere. Takúto voľbu nemôže vykonať kedykoľvek. Strany sporu komunikovali elektronicky a preto je nepochopiteľné, prečo žalovaný po prijatí platby elektronicky neoznámil, že platbu určil na skôr splatnú pohľadávku.

18) Podľa ustanovenia , podľa ktorého záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Žalobca splatil úver. Podľa čl. VI. bod. 2 posledná veta, zmluvné strany určili spôsob započítania platieb. Došlo k zániku úverovej zmluvy a podľa zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Z uvedených dôvodu súd vyhovel žalobnému návrhu.

19) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa a a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Podľa § 1 písmeno a), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. ( o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ustanovenia).

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( ).

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení.