Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-28-2019.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/28/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v exekučnej veci oprávneného MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Galvániho č. 8, IČO: 31 388 639 zastúpeného JUDr. Jánom Majlingom, advokátom so sídlom v Bratislave, Paláriková č. 14 proti povinným: 1. KaP, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Napajádlá č. 5, IČO : 45 344 841, 2. B. C., K. Z. C.T., B. Č.. XX, 3. V. I., K. Z. C., Q. Č.. X, zastúpení JUDr. Michalom Treščákom, advokátom so sídlom v Košiciach , Thurzova č. 6 o vymoženie sumy 21.393,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.10.2018 č.k. 49Er/2446/2012 - 152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Oprávnený je povinný nahradiť povinným v druhom a treťom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú proti povinným v druhom a treťom rade vyhlásil za neprípustnú a zároveň vo vzťahu k ním konanie zastavil.
2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu povinných na zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinným v druhom a treťom rade.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že oprávnený na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.05.2012 vykonanie exekúcie na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške 21.393,43 eura s príslušenstvom. Ďalej vychádzal zo zistenia, že povinný v prvom rade uzatvoril s oprávneným Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako konatelia povinného v prvom rade podpísali povinní v druhom a treťom rade. Z Rámcovej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Z čl. 6 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok bolo dojednané, že štatutár kupujúceho uvedený v Rámcovej kúpnej zmluve v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho ako veriteľa v prípade, a kupujúci ako dlžník nebude schopný plniť svoje záväzky z tejto zmluvy.
4. Na základe uvedených zistení dospel súd k záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je dôvodný.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z názoru, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici - exekučný titul vo vzťahu k povinným v druhom a treťom rade je ničotným právnym aktom vzhľadom na to, že bol vydaný mimo právomoci rozhodcovského súdu. Bol toho názoru, že medzi oprávneným ako žalobcom a povinnými v druhom a treťom rade ako žalovanými nebola uzatvorená
platná rozhodcovská doložka, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nebol oprávnený s nimi konať ako účastníkmi a prejednať ich vec. Povinní tak v konaní mali pasívnu legitimáciu a rozhodcovský rozsudok sa voči ním nemohol stať právoplatným a vykonateľným. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu, bola obsiahnutá v Rámcovej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným ako predávajúcim a povinným v prvom rade ako kupujúcim. Účastníkmi tejto zmluvy však neboli povinní v druhom a treťom rade. Pasívnu legitimáciu povinných oprávnených v konaní pred rozhodcovským súdom odôvodnil od Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy. Povinný v druhom a treťom rade teda neuzatvorili žiadnu rozhodcovskú doložku s oprávneným ako žalobcom v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že jednou z podmienok exekučného konania je pasívna legitimácia povinných v druhom a treťom rade a tak nemohol exekučný titul voči nim nadobudnúť právoplatnosť a nevykonateľnosť, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. v spojení s ust. § 57 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. proti povinným v druhom a treťom rade vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v čas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu proti povinným v druhom a treťom rade vyhlásil za prípustnú a nariadil súdu vydať poverenie na vykonanie exekúcie.
7. V odvolaní uviedli, že sa nestotožňujú s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Podľa ich názoru povinný v prvom rade a jeho konatelia s obsahom zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súhlasili a s ohľadom na požiadavku vykonávania pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou nemožno ani spochybňovať samozrejmé oboznámenie sa so samotným textom zmluvy a k nej pripojených Všeobecných obchodných podmienok. Povinní ako konatelia svojím podpisom potvrdili a prehlásili, že obsah zmluvy si riadne prečítali, pochopili a bez výhrad ho prijali slobodne, vážne a nie pod nátlakom. Z toho dôvodu je zmluva riadnym platným právnym úkonom v plnom rozsahu. Povinní ako ručitelia v zmysle čl. 6 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok prevzali ručiteľský záväzok za povinného v prvom rade v zmysle čl. 6 bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Pri posudzovaní obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o viacero právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine. Uvedená listina označená ako Rámcová kúpna zmluva obsahovala jednak kúpnu zmluvu a jednak dohodu o určení, kde zmluvnými stranami boli oprávnení a povinní v druhom a treťom rade v dohode označení ako štatutár kupujúceho. Z obsahu zmluvy je teda nepochybné, kto ju podpísal ako ručiteľ a kto prevzal už spomínaný ručiteľský záväzok - štatutár kupujúceho, t.j. konateľ, ktorý je označený v záhlaví predmetnej zmluvy. Vložiť do obsahu zmluvy aj zabezpečovací inštitút, akým je ručenie, je plne v súlade s platnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/128/2014, 60Cb/220/2009, Nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 333/2012 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/147/2015. Oprávnený je toho názoru, že ručiteľská doložka sa vzťahuje na osobu povinného v druhom a treťom rade, ktorí svojimi podpismi ako štatutári kupujúceho nespochybniteľne prevzali ručiteľský záväzok v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy, čím sa stali ručiteľom zmluvného vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim. Zastavajú teda názor, že povinní v druhom a treťom rade sú zmluvnou stranou dohody o ručení a z tohto dôvodu sú aj ručiteľmi za záväzky povinného v prvom rade ako kupujúceho.
8. Povinní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok - exekučný titul vo vzťahu k povinným v druhom a treťom rade nemožno považovať za exekučný titul, ktorý následne aj správne právne posúdil ak vo vzťahu k nim vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu oprávneného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX sa vzťahuje aj na povinných v druhom a treťom rade.
12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísaná zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
14. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Ako vyplýva z citovaného zákona ust. § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, lebo inak je neplatná, čo spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Je tomu tak preto, že právomoc rozhodcovského súdu je daná len vtedy, ak je stranami sporu uzavretá písomne rozhodcovská zmluva, alebo rozhodcovská doložka.
16. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nie je sporné, že oprávnený ako predávajúci uzatvoril s povinným v prvom rade ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX Rámcovú kúpnu zmluvu, v rámci ktorej okrem iného dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri Rozhodcovskom súde Banská Bystrica s.r.o. Zmluvné strany sa zaviazali, že rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní sa podradia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Rovnako strany dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky predávajúceho.
17. V bode 6 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 01.01.2010 štatutári povinného v prvom rade v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka vyhlásili, že preberajú na seba ručiteľský záväzok, že uspokoja predávajúceho v prípade, ak kupujúci nebude schopný plniť svoje záväzky zo zmluvy.
18. Z uvedených skutkových zistení je nesporné, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená len vo vzťahu k povinnému v prvom rade rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rámcovej kúpnej zmluve písomne. Účastníkmi rámcovej kúpnej zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky však neboli povinní v druhom a treťom rade, a preto vo vzťahu k nim nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor.
19. Ak rozhodcovský súd aj napriek tomu, že povinní v druhom a treťom rade s oprávneným neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovský súd ich zaviazal na plnenie, nemožno rozhodcovský rozsudok v tejto časti považovať za exekučný titul, preto správne postupoval súd prvej inštancie ak exekučné konanie vo vzťahu k povinným v druhom a treťom rade postupom podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., zastavil.
20. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie oprávneného v tom, že povinní v druhom a treťom rade sú ručiteľmi povinného v prvom rade, avšak uvedená právna skutočnosť nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k nim.
21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávneným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade povinní v druhom a treťom rade, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).