Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-8-2024.pdf
PDF · 117.57 KB
Case nature
Subarea
3Cob/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci navrhovateľa: ARTHUR CONSULTING, s.r.o., Zámocká 6455/10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 779 845, zastúpeného Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna 2. Bratislava, proti odporcovi: FACTA, s.r.o., Zámocká 36 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 811 770, pr. zast. SELTON legal s.r.o, Medená 24, Bratislava, IČO: 50 001 019, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/70/2023-52 zo dňa 6.12.2023, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 74Cb/70/2023-52 zo dňa 6.12.2023 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd strane (ďalej aj „odporcovi“) zakazuje previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku žalovaného voči navrhovateľovi neodkladného opatrenia z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 10Cb 352/2015 zo dňa 2.6.2021 až do právoplatného skončenia veci na Mestskom súde Bratislava III. č.k. B3 40Cb 41/2019 v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia ARTHUR CONSULTING, s.r.o., IČO: 35 779 845 proti strane FACTA s.r.o., IČO: 46 811 770 o zaplatenie 50 000,- eura. II. Strana (odporca) je povinná zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, pokračovania v už prebiehajúcom exekučnom konaní a vykonávania úkonov na vymoženie nároku na podklade exekučného titulu, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 10Cb 352/2015 zo dňa 02. 06. 2021 a akéhokoľvek nakladania s týmto rozsudkom a nakladania s právami z neho vyplývajúcimi, a to až do právoplatného skončenia veci na Mestskom súde Bratislava III. č.k. B3-40Cb 41/2019 v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia ARTHUR CONSULTING, s.r.o., IČO: 35 779 845 proti strane FACTA s.r.o., IČO: 46 811 770 o zaplatenie 50 000,- eura. III. Súd priznáva navrhovateľovi neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške od strany, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Odvolaním napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Navrhovateľ neodkladného opatrenia dňa 30. 11. 2023 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil strane zákaz previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 10Cb 352/2015 zo dňa 02. 06. 2021 až do právoplatného skončenia veci na Mestskom súde Bratislava III. č.k. B3 40Cb 41/2019 v právnej veci navrhovateľa ARTHUR CONSULTING, s.r.o. c/a FACTA s.r.o., o zaplatenie 50 000,- eura.
Odporca je povinný zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, pokračovania v už prebiehajúcom exekučnom konaní a vykonávania úkonov na vymoženie nároku na podklade exekučného titulu, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 10Cb 352/2015 zo dňa 02. 06. 2021 a akéhokoľvek nakladania s týmto rozsudkom a nakladania s právami z neho vyplývajúcimi, a to až do právoplatného skončenia veci na Mestskom súde Bratislava III. č.k. B3-40Cb 41/2019 v právnej veci navrhovateľa ARTHUR CONSULTING, s.r.o., IČO: 35 779 845 proti žalovanému FACTA s.r.o., IČO: 46 811 770 o zaplatenie 50 000,- eura. Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného opatrenia tým, že Okresný súd Bratislava IV. v konaní č.k. 10Cb 352/2015 dňa 19. 12. 2018 v právnej veci navrhovateľa: FACTA, s.r.o., proti žalovanému ARTHUR CONSULTING, s.r.o., o zaplatenie istiny 33 453,37 eura s príslušenstvom vydal rozsudok, ktorým zaviazal spoločnosť ARTHUR CONSULTING, s.r.o. ako žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi FACTA, s.r.o. sumu 23 220,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23 220,40 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 38,82 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (v tomto konaní navrhovateľ) riadne a včas odvolanie s odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný rozsudok Krajským súdom v Bratislave zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazoval znaky nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia. Okresný súd Bratislava IV. vydal dňa 02. 06. 2021 rozsudok č.k. 10Cb 352/2015, ktorým zaviazal žalovaného (Spoločnosť ARTHUR CONSULTING, s.r.o.) na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23 220,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23 220,40 eura od 04. 01. 2015 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 38,82 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktoré však nebolo právnym zástupcom podpísané v prílohe kvalifikovaným podpisom a z toho dôvodu súd odvolanie odmietol. Z uvedeného dôvodu rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 06. 2021. Navrhovateľ od roku 2018 vedie proti žalovanému konanie na Mestskom súde BA III č.k. B3-40Cb 41/2019 v právnej veci navrhovateľa ARTHUR CONSULTING, s.r.o. c/a FACTA s.r.o., o zaplatenie 50 000,- eura, vzniknutú z titulu škody za skutkových okolností v konaní tej istej dražby, počas ktorej vznikli aj údajné nároky žalovaného proti žalobcovi vo vyššie uvádzanom konaní. Žalovaný však predmetnú pohľadávku odmieta dobrovoľne plniť, a preto nemal navrhovateľ inú možnosť ako domáhať sa svojho nároku súdom. Napriek podanej žalobe v roku 2018 sa v uvedenej veci navrhovateľa nekoná. Navrhovateľ vykonal aj jednostranný započítavací úkon voči žalovanému, teda svoju pohľadávku vo výške 50 000,- eura z titulu škody započítal voči pohľadávke žalovaného vzniknutej z titulu právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 02. 02. 2021 vo výške 39 864,34 eura. Na základe uvedeného pohľadávka žalovaného zanikla. Žalovaný však započítanie nerešpektuje a hrozí, že bude viesť voči žalobcovi exekučné konanie. Žalovaný dlhodobo vykazuje straty za jednotlivé roky nasledovne: rok 2018 -166 122,- eura, rok 2019 - 2 709,- eura, rok 2020 - 172 393,- eura, rok 2021 - 53 105,- eura a rok 2022 -36 408,- eura. Žalovaný má celkové záporné vlastné imanie vo výške - 446 888,- eura k 31. 12. 2022 (riadok číslo 25 súvahy). Zároveň je žalovaný zadĺžený vo výške 681 923,- eura (riadok súvahy 34), firma spĺňa podmienky predĺženia a konkurzu. Na základe týchto skutočností hrozí, že žalovaný začne viesť voči žalobcovi exekučné konanie a hneď ako sa domôže plnenia, dá spoločnosť do konkurzu a tým absolútne zmarí možnosť navrhovateľa v prípade úspechu v konaní na Mestskom súde Bratislava III. č.k. B3-40Cb 41/2019 domôcť sa svojho plnenia, ktoré žalovaný dobrovoľne nechce uhradiť. Z uvedeného vyplýva, že nie je predpoklad, že ak navrhovateľ po súdnych prieťahoch bude úspešný v konaní na Mestskom súde Bratislava III., že žalovaný bude plniť. Ak by však súd vydal navrhované neodkladné opatrenie, u navrhovateľa by nastala právna istota, a žalovaný bude musieť započítací úkon akceptovať. Navrhovateľ nemá inú možnosť ako sa domôcť svojho plnenia. Jediný spoločník a konateľ žalovaného už v minulosti inú spoločnosť do konkurzu dal, a to VAP Industry, s. r. o. konkurze, a teda má s konkurzom skúsenosti. Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), nakoľko hrozí výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom navrhovateľa podliehajúcim exekúcii. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa zatiaľ na súde domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 50 000,- eura s príslušenstvom a vykonal započítanie pohľadávok, odpoveďou môže byť práve pokus o urýchlené vymoženie pohľadávky žalovaného (aj vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu) a iniciovanie exekučného konania. Takýto úkon by však bol pre navrhovateľa nezvratný a spôsobil by mu len ťažko napraviteľné škody. Okrem iného hrozí, že žalovaný po vymožení svojej pohľadávky od navrhovateľa dá firmu do konkurzu alebo inak ukončí jej existenciu a navrhovateľ sa už svojej pohľadávky nebude môcť domôcť. Navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného opatrenia bezodkladne, ako sa dozvedel o rozhodnutí Ústavného súdu SR o odmietnutí sťažnosti a vznikla bezprostredná hrozba exekučného
konania. V danom prípade hrozí, že žalovaný pristúpi k vymáhaniu pohľadávky cestou exekučného konania, na podklade právoplatného rozsudku, na základe ktorého je možné vykonať exekúciu. Ak by príslušný súd vydal na návrh žalovaného exekútorovi poverenie, na základe ktorého by tento zadal výkon exekúcie, hrozilo by, že navrhovateľ by mal do času rozhodnutia súdu o jeho obrane v exekučnom konaní zablokovaný majetok, čo by ďalej ohrozilo možnosti a schopnosti navrhovateľa plniť ďalšie záväzky voči svojim veriteľom. Hrozba exekučného vymáhania predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. stále trvá, keďže žalovaný môže kedykoľvek podať návrh na vykonanie exekúcie na jeho podklade. Trvá tiež hrozba, že žalovaný predmetnú pohľadávku prevedie na iného, resp. bude s ňou inak disponovať. Za tohto stavu je dôvodné poskytnutie na čas konania vo veci samej, predmetom ktorého je zaplatenie 50 000,- eura s príslušenstvom, dočasnej ochranu žalobcovi vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery z dôvodu správania sa strany, spočívajúcom v neustále sa znižujúcom majetku strany, pretože strana každý z posledných štyroch rokov uzavrela s finančnou stratou. Navrhovateľ neodkladného opatrenia ním uvádzané skutočnosti, že „je potrebná bezodkladná úprava pomerov, nakoľko strana znižuje svoj majetok, ale mohla by aj napriek jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok podať na navrhovateľa neodkladného opatrenia návrh na exekúciu“, a preto je potrebné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie preukázal predloženými listinnými dôkazmi, ktoré súd akceptoval, pričom navrhovateľom neodkladného opatrenia uvedené tvrdenie má za následok samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď bolo súdu hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia preukázané, že strana má za posledné štyri roky neustále sa znižujúci majetok. Navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, takže súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako odôvodnene podanému. Súd o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia ako úspešnej strane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktorý mu súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. priznal, pričom o výške takéhoto nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie podľa §365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi nie je sporná, existuje a nezanikla, o čom súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 10Cb/352/2015 rozhodol a toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, teda túto skutočnosť nie je potrebné ani len osvedčovať. Žalovaný nevykoná žiadny úkon, ktorý by smeroval k výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a to napriek skutočnosti, že predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné už od konca júna 2021 (rozhodnutie súdu je právoplatné už 2,5 roka). Zároveň navrhovateľ v návrhu nepoprel, že svoj záväzok voči žalovanému do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuhradil, neuhradil ani úroky z omeškania a nevyvinul absolútne žiadnu aktivitu, aby si svoj záväzok so žalovaným vysporiadal. Navrhovateľ argumentuje tým, že jeho právny zástupca - čo je nepochybne chybou právneho zástupcu navrhovateľa, na ktorú nemal, ani nemá žiadny dosah žalovaný - pochybil pri podávaní odvolania. Táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa jedná o zmluvný vzťah navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý nemá so žalovaným žiadny súvis. Žalobcovi nič nebráni, aby si uplatnil nárok na náhradu škody u svojho právneho zástupcu - uvedené však nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v žiadnom prípade a zo žiadneho dôvodu. Navrhovateľ zároveň uvádza objektívne nepravdivé tvrdenia ohľadom dĺžky konaní, na ktoré poukazuje. V prvom rade poukazuje na konanie, ktoré sám navrhovateľ začal vo veci fiktívneho nároku na náhradu škody (konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III, sp. zn. B3-40Cb/41/2019) v roku 2019 a porovnáva ho s konaním, ktoré začal navrhovateľ v roku 2015 a ktoré je právoplatne skončené (aktuálne najmä chybou právneho zástupcu navrhovateľa). Navrhovateľ však opomenul skutočnosť, že je daný rozdiel 4 rokov medzi uvedenými konaniami a tiež navrhovateľ opomenul, že konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III, sp. zn. B3-40Cb/41/2019 úmyselne predlžuje sám navrhovateľ rôznymi námietkami. Žalobcovi nič nebránilo, aby si uplatnil svoj nárok v konaní, ktoré začal navrhovateľ už v roku 2015. Išlo o výlučné svojprávne rozhodnutie navrhovateľa.
Z tohto dôvodu existencia „nového konania“, ktoré bolo iniciované výlučne na návrh navrhovateľa a navrhovateľ rezignoval na uplatnenie vzájomného nároku v konaní, ktoré inicioval žalovaný a ktoré je dnes právoplatne skončené, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný zároveň považuje za absurdné tvrdenie navrhovateľa, že tento je v strate preto, aby „uškodil“ žalobcovi. Hypotetický scenár, ktorý je možné označiť skôr za fikciu, prezentovaný žalobcom je tak absurdný, že k uvedenému sa ani nie je možné vyjadriť. Navrhovateľ nie je stredom podnikateľského prostredia na Slovensku a nie je ani ničím výnimočný, aby žalovaný dlhodobo (už od roku 2018, podľa navrhovateľa) pripravoval svoju spoločnosť na „získanie“ nároku, ktorý bol v roku 2018 ešte len sporný. Žalovaný sa plne stotožňuje s bodom 13 odôvodnenia týmto odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia, kedy existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia v bodoch 14, resp. 15 odôvodnenia týmto odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia jedinou skutočnosťou, a to že žalovaný znižuje majetok, aby mohol podať návrh na výkon rozhodnutia. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a z dôvodu, že nariadené neodkladné opatrenie odôvodnil v rozpore so zákonom - výrazne prekročil rámec daný § 325 ods. 1 CSP. Odôvodnenie neodkladného opatrenia je v tejto súvislosti úplne zmätočné, čo zakladá inú vadu konania. V druhom rade je týmto dovolaním napadnuté neodkladné opatrenie arbitrárne, nakoľko súd prvej inštancie absolútne odignoroval plynutie času, kedy sám navrhovateľ uvádza, že sa o odmietnutí jeho odvolania dozvedel až v júli 2023. Ak súd mal za osvedčené, že žalovaný znižuje svoj majetok, uvedené nemá absolútne žiadny súvis s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, ktorá bola súdom priznaná právoplatne až v roku 2021. Zároveň nie je daný žiadny právne relevantný dôvod, pre ktorý súd v konaní vedenom pod sp. zn. B3-40Cb/41/2019 nekoná. Nekonanie súdu v tejto veci nemôže byť nikdy na ťarchu žalovaného a takýto dôvod nie je ani v § 325 ods. 1 CSP daný. V treťom rade súd prvej inštancie rovnako neprípustne, neprimerane a v rozpore so zákonom rozšíril taxatívny výpočet dôvodov, ktoré sú uvedené v § 325 ods. 1 CSP aj tým, že odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalovaný „by mohol podať návrh na exekúciu“. Navrhovateľ pritom ani len neosvedčil snahu žalovaného odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 10Cb/352/2015, t.j. odo dňa 26.06.2021 podať takýto návrh.
5. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 380 ods. 1 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, najmä listinami v ňom založenými, s dôvodmi a rozsahom odvolania, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
7. Podľa 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP: Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 324 CSP: (1)Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.(2)Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.(3)Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 CSP: (1)Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2)Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3)Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
12. Podľa § 334 CSP: Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP: Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
14. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže však nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje rozhodnutím súdu a vzniká zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je najmä zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor pre účelové nakladanie s majetkom dlžníka. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda ex lege prednosť pred neodkladným opatrením. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane. V návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Skúmanie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný vtedy, ak potreba úpravy pomerov nie je naliehavá, t. j. bezodkladne potrebná a keď navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zásah do práv neodkladným opatrením musí spĺňať aj požiadavku proporcionality. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, alebo dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
16. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu, vychádzajúc z listín založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä z nižšie uvedených dôvodov:
17. Navrhovateľ podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a teda že je medzi stranami sporu bezodkladne potrebné upraviť pomery alebo že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Odvolací súd považuje koncipované hrozby a obavy označené navrhovateľom za hypotetické, subjektívne, nezakladajúce sa na objektívnom ohrození budúcej exekúcie navrhovateľovej pohľadávky a neodôvodňujúce bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu rozhodnutím súdu (osobitne aj s ohľadom na plynutie času od právoplatnosti exekučného titulu odporcu).
19. Prebiehajúci súdny spor o pohľadávke navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje obmedzenie odporcu v nakladaní so svojou pohľadávkou a právami, t. j. neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Právne postavenie navrhovateľa je dané jeho nejudikovanou tvrdenou pohľadávkou, pričom nemožno vylúčiť, že sa snaží dosiahnuť výhodnejšiu finančnú pozíciu v budúcnosti inak ako vymáhaním v budúcnosti judikovanej pohľadávky, preto sa konanie navrhovateľa javí skôr ako obchodné taktizovanie, pričom navrhovaný zásah do práv a majetkovej sféry odporcu vzhľadom na skutkové tvrdenia a osvedčované skutočnosti, odvolací súd hodnotí ako neprimeraný a nedôvodný, v rozpore so zásadou proporcionality.
21. Navrhovateľ pristúpil k právnemu úkonu započítania vlastnej nejudikovanej tvrdenej pohľadávky proti judikovanej pohľadávke odporcu, t. j. započítaním malo dôjsť k zániku pohľadávky odporcu v rozsahu v akom sa pohľadávky vzájomne kryjú, no i napriek uvedenému sa navrhovateľ domáha pohľadávky žalobou a nariadenia neodkladného opatrenia, pre prípad nakladania odporcom s judikovanou pohľadávkou, resp. pre prípad nerešpektovania započítania. Uvedené považuje odvolací súd za subjektívnu obavu navrhovateľa, nakoľko je potrebné podľa osvedčovaného skutkového stavu podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať zo skutočnosti, že judikovaná pohľadávka odporcu je právoplatná už dňa 22.6.2021, vykonateľná dňa 26.6.2021, na uvedenom nič nemení odmietnutie sťažnosti Ústavným súdom SR zo dňa 22.11.2023, pričom zo správania odporcu nie je osvedčené, že by smerovalo k nakladaniu s pohľadávkou spôsobom, ktorého sa obáva navrhovateľ.
22. Pre prípad nakladania s pohľadávkou odporcom, príp. podania návrhu na vykonanie exekúcie má navrhovateľ zákonnú možnosť namietať neexistenciu pohľadávky odporcu pre jej započítanie, ako aj využívať prostriedky právnej ochrany v exekučnom konaní, preto nemožno dospieť k záveru, že tu je hrozba, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa (nejudikovanej) je ohrozená alebo že je nevyhnutné medzi stranami bezodkladne upraviť pomery, a to osobitne so zreteľom na uskutočnenie právneho úkonu započítania, ako aj prostriedkov právnej ochrany v exekučnom konaní.
23. Samotná možnosť uplatnenia judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní, t.j. uplatňovanie práv v súvislosti s judikovanou pohľadávkou neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Nakladanie s judikovanou pohľadávkou, či už napr. jej postúpením alebo podaním návrhu na vykonanie exekúcie, je právne dovoleným právnym úkonom, nakoľko samotné judikovanie pohľadávky smeruje k reálnemu zaplateniu pohľadávky.
25. Naproti tomu nejudikovaná sporovaná pohľadávka môže byť platne započítaná proti judikovanej pohľadávke, ak existuje a sú splnené zákonné predpoklady pre právne účinné započítanie.
26. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti, ktorých sa navrhovateľ obáva, nevyplývajú ako dôvodné obavy z osvedčovaného skutkového stavu ani správania odporcu.
27. Objektívne nemožno dôjsť k záveru, že tu je obava, že v prípade judikovania pohľadávky navrhovateľa, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia o. i. platne započítavaná, táto nebude vymožená. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ neosvedčil akými konkrétnymi úkonmi by malo dôjsť k úmyselnému znižovaniu majetku odporcu za účelom znemožnenia zaplatenia nejudikovanej pohľadávky navrhovateľa. Uvedené nemožno vyvodiť z hospodárskeho výsledku odporcu za uplynulé roky ani hypotetických úvah o možnom konkurze odporcu na podklade skutkového stavu ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie. Zníženie hospodárskeho výsledku za uplynulé 4 roky, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, jedná o skutočnosť postupnú a dlhodobú bez príčinnej súvislosti s pohľadávkou navrhovateľa, pričom súdu neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali správanie odporcu, ktoré by ohrozovalo pohľadávku navrhovateľa spôsobom odôvodňujúcim nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva ani zo skutočnosti, že navrhovateľ nebol úspešný v konaní o ústavnej sťažnosti, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nebránilo odporcovi v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, resp. v nakladaní s judikovanou pohľadávkou. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia nie je daná ani tým, že odvolací súd dňa 30.6.2022 vrátil spis prvoinštančnému súdu (sp. zn. 10Cb/352/2015) bez rozhodnutia o odvolaní.
29. Súd prvej inštancie pri odôvodní napadnutého uznesenia stručne dospel k záveru, že návrh je dôvodný, avšak vôbec sa nevyposporiadal s ustanovaním § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t. j. absentuje argumentácia súdu prvej inštancie k uvedenému zákonnému ustanoveniu.
30. Cieľom neodkladného opatrenia má byť, o. i., podľa navrhovateľa predísť negatívnym následkom exekúcie realizovanej žalovaným na vymoženie Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi. Uvedený cieľ nastavený navrhovateľom je v rozpore s účelom zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, kedy sa má poskytnúť ochrana pohľadávke navrhovateľa, ale nie brániť výkonu práv odporcovi k pohľadávke proti navrhovateľovi, pretože sa fakticky dostávame do stavu, kedy sa navrhovateľ domáha, aby súd zabránil vymáhaniu pohľadávky smerujúcej proti nemu. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa súd nemá osvedčené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie odporcu v nakladaní s pohľadávkou odporcu proti navrhovateľovi.
31. Cieľom neodkladného opatrenia, podľa navrhovateľa, má byť predchádzať vzniku situácie, kedy sa právna pozícia navrhovateľa oproti terajšej pozícii zhorší až do tej miery, že následná súdna ochrana sa bude javiť ako zbytočná, ako aj vzniku ďalších zbytočných sporov pre prípad, že dôjde k exekúcii a vzniku nákladov s tým spojených. Podľa názoru odvolacieho súdu sú spory medzi stranami dlhodobé, pričom vychádzajú z iniciatívy strán sporu, a teda tým je daná aj zodpovednosť strán sporu za trovy a následky vyvolaných konaní, pričom zabezpečovacie ani neodkladné opatrenie neplní zmierovaciu funkciu.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu zo správania odporcu nevyplýva úmysel nakladať so svojim majetkom do takej miery, že nebude schopný plniť svoje záväzky. Uplatňovanie svojich právnych nárokov vyplývajúcich z hmotného a procesného práva nemožno považovať za konanie, ktoré automaticky zakladá splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní nevyšlo najavo, že by sa odporca zbavoval majetku alebo inak maril budúce vymoženie pohľadávky navrhovateľa.
33. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia sú zásahom do majetkovej sféry odporcu. Súd je povinný dôsledne skúmať naplnenie zákonných dôvodov pre takýto zásah do práv odporcu. Je potrebné konštatovať, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu neboli naplnené a súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom svoje rozhodnutie v potrebnom rozsahu neodôvodnil.
34. Osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu odporcu, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u navrhovateľa vzbudiť dôvodné obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava navrhovateľa môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa odporcu, ktoré takúto obavu u navrhovateľa vyvolalo, nie je možné považovať podmienku ohrozenia exekúcie za splnenú. Po vyhodnotení doterajšieho správania strán sporu, zo skutkových tvrdení a osvedčovaných skutočností v súdnom spise, podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývajú také zistenia, na podklade ktorých by bolo možné dôjsť k záveru, že je dôvodné sa domnievať, že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená.
35. Skutkové tvrdenia navrhovateľa, listiny založené v súdnom spise, úvahy a analýzy navrhovateľa neosvedčujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
36. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
37. Podľa § 388 CSP: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
38. Podľa § 389 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
39. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia (pohľadávky navrhovateľa) bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení nie je dôvodný, preto uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie uznesenia.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania proti navrhovateľovi v celom rozsahu, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).