Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/5/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci navrhovateľa: Obec Žirany, so sídlom Žirany 194, IČO: 00 308 706, zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti účastníkom konania: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. – 59 zo dňa 17. 10. 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. – 59 zo dňa 17. 10. 2023 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie – ods. 4, – ods. 3 (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania s odkazom na ustanovenie , nakoľko námietky považoval za dôvodné vzhľadom na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, pričom vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľom a účastníkom v 1. rade. K odôvodeniu rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiada o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území C. - pozemku parc. č. XXX - záhrada vo výmere 626 m2 ku dňu 01. 01. 1992. Svoj návrh odôvodnil tým, že Obec začala pozemok užívať od r. 1950 na základe zámennej zmluvy medzi právnymi predchodcami účastníkov, a to D. B. a MNV Žirany, k zámene pozemkov malo dôjsť tak, že D. B. odovzdal MNV pozemok - parc. č. XXX a MNV mu pridelilo z bývalého urbárskeho podielu 8 árov, na ktorých si postavil rodinný dom, jednalo sa o parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Argumentoval tým, že Obec ako dobromyseľný držiteľ užívala túto nehnuteľnosť ako vlastnú, vykonávala tu práce ako osadenie verejného osvetlenia, vybudovanie asfaltovej cesty, výstavbu vodovodu, nikto sa k vlastníckemu právu nehlásil. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že pozemky užívala obec od roku 1950, s odkazom na zo dňa 06. 09. 1990 podľa ktorého, obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, to potom znamená, že v roku 1950 obec nebola ako právnická osoba subjektom občiansko-právnych vzťahov, až účinnosťou mohla obec ako subjekt v právnom slova zmysle začať užívať pozemok. Za splnenia všetkých

zákonom požadovaných predpokladov by si obec mohla započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu, avšak nič také v návrhu uvádzané nebolo. Dôkazy predložené navrhovateľom svedčia o tom, že pozemok užívala obec, resp. jej právny predchodca MNV Žirany, avšak užívanie samo o sebe ešte neznamená aj preukázanie vlastníctva a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že on sám, či jeho právny predchodca, ani D. B. boli výlučnými vlastníkmi parc. č. XXX, XXXX/X a XXXX/X a či boli oprávnení s týmito nehnuteľnosťami nakladať, teda ich zamieňať. Námietky účastníka 1. súd považoval za dôvodné s ohľadom na dôkazy , ktoré boli spolu s námietkami súdu predložené. Konkrétne z PKV č.X kat. územie C. vyplýva, že vlastníkmi parc. č. XXXX boli bývalí urbárnici, z PKV č. XXX kat. územie C. vyplýva, že bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX boli B. E. F. G. a G. E.. B. E. F. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX bola výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, z Rozhodnutia štátneho notárstva v Nitre č. k. D 470/65-19 zo dňa 26. 08. 1965 vyplýva, že po B. E. F. G. nehnuteľnosť v celosti nadobudla dedička H. B. F. E., nar. XX. XX. XXXX, pričom sa zaviazala vyplatiť ustupujúcim dedičom I. B., D. J., K. E., I. L. každému z nich dedičský podiel vo výške 552 Kčs. D. B. nebol uvádzaný ako dedič B. E.. H. B., F. E. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, dedičské konanie po nej bolo vedené pod sp. zn. D 27/88, predmetom dedenia parc. č. XXX nebola. Až následne v konaní vedenom pod sp. zn. , parcelu č. XXX nadobudla M. D. F. B., nar. XX. XX. XXXX. Kúpnou zmluvou uzatvorenou s M. D. zapísanou do katastra nehnuteľností pod V 5521/17 výlučné vlastníctvo k pozemku nadobudol A. B.. Tieto skutočnosti vyplývajú z dokladov predložených účastníkom 1./ a korešpondujú aj so správou Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, ktorú predložil navrhovateľ. Súdu nebol predložený dôkaz o tom, že by bol D. B. vlastníkom parc. č. XXX. Keďže súd nemal za preukázané jeho vlastníctvo, nemohol dospieť k záveru, že mohol s touto nehnuteľnosťou nakladať, D. B., nar. XX. XX. XXXX, zom. dňa XX. XX. XXXX, z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1259/99, D not 147/99 zo dňa 22. 10. 1999 vyplýva, že v čase svojej smrti nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na listinné dôkazy (výpisy z PKV č. X a č. XXX) - MNV Žirany ani D. B. nemohli byť v domnení, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zámeny, sú v ich vlastníctve, nemohli sa oprávnene domnievať, že došlo k platnej zámene. Zámenná zmluva uvádzaná navrhovateľom mala byť uzatváraná niekedy v r. 1950, v tom čase platilo Uhorské obyčajové právo platné do 31. 12. 1950, kedy sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom (vpisom) do pozemkovej knihy, čo sa v danom prípade nestalo - znovu súd poukázal na predložené PKV č. X a PKV č. XXX. Žiadna písomná zámenná zmluva predložená nebola. Vo vzťahu k vydržaniu za platnosti obyčajového práva platného na Slovensku do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobrá viera v momente uchopenia držby. MNV Žirany v čase chopenia sa držby nebol dobromyseľný, a teda z jeho strany nešlo o oprávnenú držbu a po uplynutí vydržacej doby nemohlo dôjsť k vydržaniu pozemku, tu súd poukázal na odpoveď ONV v Nitre adresovanú H. B. zo dňa 18. 10. 1971, kde sa uvádza, predmetnú nehnuteľnosť musí MNV Žirany od nej kúpiť alebo vyvlastniť, pričom stanovili lehotu pre MNV Žirany do 01. 11. 1971. Dňa 23. 01. 1978 N. B. adresoval žiadosť o zriadenie práva osobného užívania priamo MNV Žirany s tým, že mu bola sľúbená výmena nehnuteľností. Navrhovateľ súd nepresvedčil o tom, že držba bola oprávnená. Podľa názoru súdu navrhovateľ predložil dôkazy len o tom, že predmetný pozemok MNV Žirany užívalo, potom aj Obec Žirany, avšak nepredložil dôkazy o tom, že boli splnené podmienky vydržania. Samotná skutočnosť, že určitý subjekt nehnuteľnosť užíva znamená len faktické panstvo nad vecou, ale neznamená, že je jej vlastníkom, prípadne oprávneným držiteľom. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 28. 07. 1982 vyplýva, že k nejakej zámene pozemkov došlo, ale neuvádza sa v ňom, že by predmetom zámeny bola parc. č. XXX, uvádza sa len, že D. B. zamenil pozemok vo svojom vlastníctve, ten však nie je bližšie špecifikovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola naplnená základná podmienka vydržania, ktorou je oprávnená držba, a teda z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k vydržaniu pozemku parc. č. XXX, záhrada vo výmere 626 m2 ku dňu 01. 01. 1992 a súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti predmetnému uneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , a . Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že pozemky užívala obec od roku 1950, podľa súdu v roku 1950 obec nebola ako právnická osoba subjektom občiansko-právnych vzťahov a tým sa stala až účinnosťou Podľa súdu, za splnenia podmienok vydržania, by si obec mohla započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu, avšak nič také v návrhu uvádzané nebolo. S takouto argumentáciou súdu nie je možné súhlasiť. Pre platnosť vydržania nie je potrebný žiadny „započítací prejav“ navrhovateľa. Súd hodnotí právnu stránku, teda aj splnenie podmienok vydržania na základe

tvrdeného a opísaného skutkového stavu a z neho potom robí právne závery. Súd nie je viazaný právnym posúdením uvedeným v návrhu, ale sám zhodnotí, či došlo k splneniu podmienok vydržania vlastníckeho práva, bez ohľadu na právne posúdenie v návrhu či v námietkach proti vydržaniu. V danom prípade je zo samotného návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, ako aj z dôkazov zrejmé, že predmetný pozemok začal užívať a užíval celé desaťročia právny predchodca navrhovateľa, teda MNV Žirany, na miesto ktorého potom po roku 1990 vstúpila ako dobromyseľný užívateľ a právny nástupca obec Žirany. Z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia je zjavné, že súd prvej inštancie pristupuje k posudzovaniu naplnenia podmienok vydržania príliš formalisticky až arbitrárne. Súd sa nijak nezaoberá dobromyseľnosťou užívateľa – MNV Žirany a neskôr Obce Žirany, ale formalisticky uzatvára, že nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva od D. B. k parc. č. XXX a keďže súd nemal preukázané jeho vlastníctvo, nemohol D. B. s nehnuteľnosťou podľa súdu nakladať, a teda podľa súdu neprešlo vlastníctvo na navrhovateľa. Takouto argumentáciou však súd prvej inštancie popiera samotný význam a zmysel inštitútu vydržania, keďže kladie na navrhovateľa požiadavku, aby preukázal, že tento nadobudol vlastníctvo od tretej osoby, ktorej svedčalo vlastnícke právo. Takouto požiadavkou súdu však vydržanie stráca význam, v tomto konaní sa nejedná o určovaciu žalobu určenia vlastníckeho práva založenú na preukazovaní prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva z tretej osoby na nadobúdateľa – žalobcu, ale predmetom tohto konania je tvrdenie navrhovateľa o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, teda nepretržitou dobromyseľnou oprávnenou držbou po zákonom stanovenú minimálnu dobu. K takej dobromyseľnej držbe môže dôjsť aj v prípadoch nadobudnutia od nevlastníka, ak osoba je s ohľadom na všetky okolnosti dôvodne presvedčená o oprávnenosti svojej držby. Takéto závery súdu predstavujú nesprávne právne posúdenie veci, ako aj inú vadu konania spočívajúci v arbitrárnosti rozhodnutia. V tomto smere trpí uznesenie súdu aj vadou nepreskúmateľnosti, keďže sa súd podrobnejšie nezaoberal možnou dobromyseľnosťou právneho predchodcu navrhovateľa s ohľadom na všetky okolnosti. Súd prvej inštancie tvrdí v bode 10. napadnutého uznesenia, že súdu nebol predložený dôkaz o tom, že by bol D. B. vlastníkom parcely č. XXX. Keďže súd nemal za preukázané jeho vlastníctvo, súd tvrdí, že navrhovateľ nemohol dospieť k záveru, že mohol s touto nehnuteľnosťou nakladať. Súd prebral do odôvodnenia napadnutého uznesenia nekriticky všetky tvrdenia účastníka konania A. B., vrátane tejto nesprávnej právnej argumentácie. Súd napríklad dospel v tejto časti k právnemu záveru, že aj z Osvedčenia o dedičstvo z 22. 10. 1999 vyplýva, že v čase svojej smrti nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Takýto záver súdu založený na argumentácii namietajúceho účastníka nie je možné prijať a je nesprávny. Skutočnosť, že predmetom dedičského konania v roku 1999 po D. B. nebola predmetná parcela predsa nemôže znamenať, že tento nebol nikdy v minulosti vlastníkom tejto parcely, inak povedané absencia predmetu vlastníckeho práva v osvedčení o dedičstve nepredstavuje žiadny dôkaz vyvracajúci vlastnícke právo poručiteľa. Prijatím takejto argumentácie by nebolo možné začať napríklad ani dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil súdu dôkazy, preukazujúce, že MNV Žirany (a neskôr Obec Žirany) na základe v tom čase dostupných listín mohol mať dôvodne za to, že predmetný pozemok nadobudol do užívania zámennou zmluvou s D. B., a to predovšetkým právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra č. 9C/113/82 zo dňa 28. 07. 1982 ako aj žiadosť právneho nástupcu D. B., jeho syna N. B. zo dňa 23. 01. 1978, ktoré oba dokumenty výslovne hovoria o zámene pozemkov medzi D. B. a MNV Žirany. Ak mal súd aj napriek týmto jednoznačným dôkazom pochybnosti o možnej dobromyseľnosti právneho predchodcu Obce Žirany, napríklad z dôvodu tvrdeného nedostatočného preukázania vlastníctva D. B., mohol a mal postupovať podľa , vykonať potrebné šetrenia, predovšetkým vyžiadaním si archívnej dokumentácie spisu Okresného súdu Nitra č. 9C/113/82, z ktorej by bolo zrejmé, z akých dôvodov mal súd za preukázané vlastnícke právo D. B. k predmetnému pozemku, z ktorého rozhodnutia okrem iného vychádzala dobromyseľnosť navrhovateľa, a kde je predpoklad existencie ďalších pre vec podstatných listín a nie formalisticky návrh expresne zamietnuť bez preverenia podstatných skutkových okolností. Súd takto nadradil jediný dôkaz predložený protistranou, a to pozemkovoknižnú vložku č. XXX preukazujúcu zápis inej osoby do pozemkovej knihy ako vlastníka predmetnej parcely, z ktorej vychádzal kataster, nad ostatné dôkazy preukazujúce dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa, a teda i samotného navrhovateľa. Súd tým, že sa s týmto dôkazom uspokojil a nevykonal žiadne iné dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre riadne a správne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie, prípadne, aby o veci sám rozhodol tak, že vydá uznesenie o potvrdení vydržania.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril účastník konania v 1. rade, ktorý uviedol, že Obec Žirany ako subjekt občianskoprávnych vzťahov vznikla účinnosťou o obecnom zriadení, teda samotná Obec Žirany mohla predmetný pozemok začať užívať až v r. 1990, pričom z uvedeného

je zrejmé, že nemohla splniť 10-ročnú vydržaciu dobu. Čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľ v návrhu uvádza, že MNV Žirany je jeho právnym predchodcom, túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil a ani nepredložil žiadny dôkaz o tejto skutočnosti. A teda, že by mohlo dôjsť k započítaniu vydržacej doby právneho predchodcu, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Navrhovateľ zrejme nesprávne chápe odôvodnenie súdu, keď uvádza, že vo vzťahu k vydržaniu nie je potrebný „započítací prejav“, v tomto prípade nejde o započítací prejav ako v prípade záväzkových vzťahov, súd uvedeným len s prihliadnutím na skutočnosť, že Obec Žirany nemohla splniť 10-ročnú vydržaciu dobu, poukázal na ustanovenie . Navrhovateľ neuviedol skutočnosti, v zmysle ktorých malo dôjsť k započítaniu vydržacej doby ani žiadne dôkazy, ktoré by uvedené preukazovali. Vzhľadom na uvedené tak, ako správne konštatuje súd, túto podmienku vydržania nepreukázal. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že súd sa nezaoberal dobromyseľnosťou MNV Žirany a neskôr Obce Žirany. Zároveň uvádza, že k dobromyseľnej držbe môže dôjsť aj v prípade nadobudnutia od nevlastníka, ak je osoba presvedčená o oprávnenosti svojej držby. Navrhovateľ v zásade tvrdí, že na účely vydržania nie je podstatné, či on sám alebo osoba, s ktorou malo dôjsť k zámene pozemkov, uvedené nehnuteľnosti aj v skutočnosti vlastnila. S tvrdeniami navrhovateľa nemožno súhlasiť, keďže nemajú oporu v platnom právnom stave založenom príslušnými ustanoveniami ako ani v judikatúre. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že Obec Žirany začala užívať pozemok od r. 1950 na základe zámennej zmluvy medzi právnymi predchodcami, a to D. B. a D. C., a to tak, že D. B. odovzdal MNV pozemok – parc.č. XXX a MNV mu pridelilo z bývalého urbárskeho podielu 8 árov, na ktorých si postavil dom – išlo o parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Navrhovateľ v tomto prípade žiadnym dôkazom nepreukázal, že on ako aj D. B. boli výlučnými vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností (prípadne podielovými), a teda, že boli oprávnení s týmito nehnuteľnosťami disponovať a teda že boli oprávnení k zámene týchto nehnuteľností. V zmysle PKV X kat. územie C. boli vlastníkmi pôvodnej parc. č. XXXX (z ktorej vznikli par. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) bývalí urbárnici a nie MNV Žirany, resp. štát. Vzhľadom na uvedené MNV Žirany nebol oprávnený s danou nehnuteľnosťou nakladať, a teda ju ani previesť (zameniť), pričom si tejto skutočnosti musel byť vedomý. Zároveň v zmysle PKV č. XXX kat. územie C. boli v čase údajnej zámeny bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX B. E. F. G. a G. E.. Pozemok v priebehu času prešiel dedením na ďalších rodinných príslušníkov, avšak v slede prechodu vlastníckeho práva, sa jeho vlastníkom nikdy nestal D. B.. Z uvedeného dôvodu nebol oprávnený s danou nehnuteľnosťou nakladať, a teda ju ani previesť, pričom si tejto skutočnosti musel byť vedomý. Základnou podmienkou akejkoľvek dispozície s vecou v rozsahu prevodu je, že daný subjekt je jej vlastníkom. Uvedené v danom období preukazoval zápis v PKV, prípadne by muselo byť preukázané, že daný subjekt nadobudol vlastnícke právo k veci mimo pozemkovej knihy (napr. vydržaním od vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe). Avšak v tomto prípade nebola preukázaná ani jedna z uvedených skutočností. Keďže MNV Žirany, ako aj D. B. si museli byť vedomí, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali byť podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetom zámeny, nie sú v ich vlastníctve, nemohli sa oprávnene domnievať, že došlo k platnej zámene. Ďalej zámenná zmluva uvádzaná navrhovateľom mala byť uzatvorená v r. 1950, teda za platnosti Uhorského obyčajového práva platného do 31. 12. 1950, kedy sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom (vpisom) do pozemkovej knihy, čo sa v danom prípade nestalo – uvedené vyplýva zo zápisov v príslušných PKV. Na okraj uvádza, že neexistuje žiadna písomná zámenná zmluva, ktorá by potvrdzovala skutočnosti uvedené navrhovateľom. V súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že jednou zo strán zámennej zmluvy mal byť orgán štátnej správy, a to MNV Žirany (aj keď, ako preukázal vyššie, mal prevádzať nehnuteľnosti, ktoré mu nepatrili), ktorý z podstaty vlastnej činnosti musel mať vedomosť o tom, že nielenže nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale mu musela byť známa aj platná právna úprava, ktorá sa vzťahovala na nadobúdanie vlastníckeho práva zmluvou v r. 1950. Navrhovateľ ako aj ním uvádzaný právny predchodca nekonali v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti, za ktorých vstúpili do užívania nehnuteľnosti, nemohli byť objektívne v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol úspešne zavŕšený. Vo vzťahu k vydržaniu mimo pozemkovej knihy za platnosti obyčajového práva, platného na Slovensku do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobrá viera v momente uchopenia držby. Ak teda údajný nadobúdateľ vedel už od tohto okamihu, že k nadobudnutiu vlastníctva sa zápis do pozemkovej knihy vyžaduje, nemohol byť pri jeho absencii dobromyseľný po celú dobu držby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľom, ako aj predložené dôkazy uvádzaný právny predchodca navrhovateľa MNV Žirany v čase chopenia sa držby nebol dobromyseľný, a teda z jeho strany nešlo o oprávnenú držbu, a teda po uplynutí vydržacej doby nemohlo dôjsť k vydržaniu pozemku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , sp. zn. , ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ ako aj MNV Žirany si boli vedomí, že na nich neprešlo vlastnícke právo a zároveň

neboli ani oprávnenými držiteľmi, teda v ich prípade ide o užívanie pozemku z pozície neoprávnených držiteľov, pričom takáto držba nemôže viesť k vydržaniu. V závere navrhovateľ uvádza, že pokiaľ mal súd pochybnosti o dobromyseľnosti MNV Žirany vo vzťahu k nepreukázaniu vlastníctva D. B., mal si vyžiadať spis Okresného súdu Nitra č. 9C/113/82. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. zo dňa 28. 07. 1982 uviedol, že odôvodnenie rozsudku nepreukazuje skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, a to že v r. 1950 došlo k zámene, v zmysle ktorej D. B. odovzdal MNV pozemok – parc. č. XXX a MNV mu pridelilo z bývalého urbárskeho podielu 8 árov, na ktorých si postavil dom – išlo o parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Rozsudok síce uvádza, že k nejakej zámene došlo, ale neuvádza sa v ňom, že by predmetom zámeny bola parc. č. XXX, uvádza sa len, že D. B. zamenil pozemok vo svojom vlastníctve. Vzhľadom na uvedené predmetný rozsudok skutočnosť tvrdenú navrhovateľom nepreukazuje. Nebol dôvod, aby súd na preukázanie daných skutočností žiadal spisovú dokumentáciu k predmetnému súdnemu konaniu. Žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu 1. inštancie, ako vecne správne potvrdil.

6. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie účastníka konania v 1. rade uviedol, že súd mal vykonať dokazovanie, ktoré je typické pre každé konanie (sporové aj nesporové), čo vyplýva zo základnej zásady zakotvenej v , aj z a , podľa ktorých je súd povinný zisťovať skutočný stav veci a za tým účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Význam námietok nastupuje potom, keď vydržateľ na základe ním predložených dôkazov dokázal všetky potrebné skutočnosti (čo sa v tomto prípade splnilo, následkom čoho súd vydal vyzývacie uznesenie), no osoba, ktorá podala námietky, sa snaží ich dokázanie vyvrátiť. Dôkazné bremeno teda zaťažuje tú osobu, ktorá podala námietky, s cieľom vyvrátiť predpoklady vydržania tvrdenie a osvedčené navrhovateľom. Jedná sa o mimosporové konanie, s čím súvisí vyšetrovací princíp, zásada materiálnej pravdy a zisťovanie skutočného stavu veci. Tieto princípy súd prvej inštancie porušil tým, že vo veci meritórne rozhodol len na základe podaných námietok, bez toho, aby vo veci vykonal riadne dokazovanie. Účastník konania A. B. tvrdí, že navrhovateľ neosvedčil a nepreukázal právne nástupníctvo Obce Žirany po právnom predchodcovi MNV Žirany. Túto skutočnosť navrhovateľ nemusí nijako osobitne preukazovať, pretože vyplýva ex lege, a to zo o majetku obcí, v zmysle majetok štátu (vrátane majetku v správe MNV a ONV) prešiel do vlastníctva obcí. Navrhovateľ je teda právnym nástupcom po MNV Žirany, a to aj bez osobitného preukázania započítania, ako to uvádza nesprávne súd a ako to nesprávne chápe a nesprávne (účelovo) interpretuje účastník konania A. B. vo svojom vyjadrení. V zmysle zákona totiž platí, že „do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.“ Takéto započítanie nastane ex lege a takéto započítanie nemusí navrhovateľ osobitne dokazovať, ako to nesprávne uvádza protistrana a ako to od nej nesprávne prebral súd prvej inštancie (odhliadnuc od porušenia zásad mimosporového konania, ak by to aj bolo tak ako uvádza súd). Predpokladom preukázania vydržania nie je preukázanie nadobudnutia vlastníctva od právneho predchodcu, pretože vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, kde sa preukazuje len splnenie podmienok vydržania, medzi inými aj dobromyseľnosť. Pri dobromyseľnosti sú podľa súdnej praxe predmetom dokazovania skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa nevylučuje skutočnosť, že oprávnenosť svojej držby odvodzoval od imperfektnej zámennej zmluvy. Tieto skutočnosti navrhovateľ v konaní tvrdil a osvedčil a pokiaľ mal súd pochybnosti o dobromyseľnosti navrhovateľa, mal vo veci vykonať riadne dokazovanie v súlade so zásadou zistenia skutočného stavu, predovšetkým vyžiadaním archívneho súdneho spisu OS Nitra č. 9C/113/82, z ktorého by bolo zrejmé, z akého dôvodu mal pôvodne súd za preukázané vlastnícke právo D. B. k pozemku, ktorý sa následne zamieňal s predmetným pozemkom, ako aj ďalšie dôležité skutočnosti. Naviac, oprávnená držba navrhovateľa je v pochybnostiach prezumovaná ( ). Protistrana vo svojich námietkach hodnoverne nevyvrátila dobromyseľnosť navrhovateľa, a teda oprávnenosť držby.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

8. Podľa sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti, nakoľko bol toho názoru, že splnil zákonnom ustanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko neosvedčil existenciu aspoň domnelého titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania navrhovateľa a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súdom prvej inštancie.

12. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k vydržiavanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

13. V predmetnej veci navrhovateľ tvrdil, že vydržiavanú nehnuteľnosť mal nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva na základe zámennej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená písomne. Zámenná zmluva podľa tvrdení navrhovateľa mala byť uzatvorená v roku 1950 medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Miestny národný výbor Žirany) a predchodcom účastníka v 1. rade (D. B.). Navrhovateľ sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území C. - pozemku parc. č. XXX - záhrada vo výmere 626 m2 (ďalej ako „dotknutá nehnuteľnosť“). V predmetnom konaní bolo zo strany navrhovateľa potrebné osvedčiť, že dotknutú nehnuteľnosť drží oprávnene. Tak ako bolo uvedené vyššie, oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Aktuálne zapísaným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti je účastník konania v 1. rade (A. B.), ktorý má byť podľa navrhovateľom uvedených tvrdení nástupcom D. B., ktorý mal zámennú zmluvu v roku 1950 uzatvoriť. Účastník konania v 1. rade ako zapísaný vlastník dotknutej nehnuteľnosti uplatnil v konaní námietky, v ktorých spochybnil tvrdenú zámennú zmluvu tým, že D. B. nikdy nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a teda nebol oprávnený akýmkoľvek spôsobom s pozemkom disponovať. Účastník konania v 1. rade priložil k námietkam doklady (č. l. 46 – 53 v spise), z ktorých vyplýva, že D. B. nikdy dotknutú nehnuteľnosť nevlastnil, a že vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti v rozhodnej dobe (r. 1950) boli bezpodieloví spoluvlastníci B. E. F. G. a G. E.. Navrhovateľ svoju dobromyseľnosť držby dotknutej nehnuteľnosti opieral o právny titul - tvrdenú zámennú zmluvu, ktorá mala byť uzatvorená jeho právnym predchodcom s D. B.. V konaní navrhovateľ nedokázal osvedčiť existenciu tvrdenej zámennej zmluvy a oprávnenosť držby vyvodzoval od D. B., ktorý nebol nikdy vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie rozhodol podľa odvolacieho súdu

správne, keď návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol z dôvodu, že nebola naplnená základná podmienka vydržania, ktorou je oprávnená držba, a teda z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k vydržaniu pozemku parc. č. XXX. Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru nepreukazujú vlastníctvo navrhovateľa, a ani jeho právneho predchodcu k vydržiavanej nehnuteľnosti. Právny názor prezentovaný navrhovateľom neumožňoval prijatie záveru, že tento je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu nadobúdacieho titulu k vydržiavanej nehnuteľnosti nepreukázal, tak okresný súd nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa a potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu a ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.