Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-165-2019.pdf
PDF · 168.29 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/165/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcov: 1. H. C., nar. X.XX.XXXX, adresa W., A. O. XXXXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Hana Kováčiková, PhD, so sídlom Bratislava, Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 32, 2. O. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q.-Q., I. XXXX/X, 3. Mgr. B. X., nar. X.X.XXXX, adresa S., X. XXXX/X, 4. C. W., nar. XX.X.XXXX, adresa Q.-Q., A. XXXX/XXX, 5. F. W., nar. X.XX.XXXX, adresa S., W. XXX/X, 6. B. L., nar. XX.X.XXXX, adresa W., G. XXXX/XX, 7. ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA, so sídlom Hviezdoslavova 121/2, Šaľa, IČO: 001 92 180, žalobcovia 2. až 7. zastúpení advokátom: Mgr. Jozef Zámožík, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovaným: 1. Cortina Slovakia, s.r.o., Šaľa, Bernolákova 5162, IČO: 341 35 499, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Galanta, Clementisove sady 1616, 2. Q. X., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., A. XX, 3. M. X., nar. XX.X.XXXX, adresa W., S. K. A. XX/X, Česká republika, 4. M. O., nar. X.X.XXXX, adresa W.
- I. A. Q., A. Q. XXX/XX, Česká republika, 5. H. X., nar. XX.X.XXXX, adresa W. - F., L. XXX/X, Česká republika, 6. D. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. XXXX/XXX, 7. S. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. XX, 8. H. X., nar. X.X.XXXX, adresa X. X, Q., 9. H. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. XX, o určenie vlastníckeho práva a iné, na odvolanie žalovaného 1. a žalovaných 2., 4., 5., 6., 7 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16C/154/2009-261 zo dňa 13.5.2009, v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.9.2015, č. k. 16C/154/2009-297 a jeho výroku vo vzťahu k rozsudku, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 2., 6. a 7. o d m i e t a .
II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je žalobca v I. rade v podiele 1-ina. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi po neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W.
W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632 je žalobca v 7 rade v celosti (v podiele 1/1). Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to stavba súp. č. XXXX administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 patria do majetku po neb. Poručiteľovi Q. W., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q. v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica k celku. Žalovaní v I. - VII. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1-7 rade náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 21 426,06 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Zámožíka alebo na jeho účet v lehote do 3 dní.“.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne citáciou § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 293/1992 Zb.) o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.
3. Vecne súd prvej inštancie stručne a povrchne dôvodil tým, že: „...mal za preukázané, že právny predchodcovia žalobcov v 2. až 7. rade vlastnili konkrétne spoluvlastnícke podiely po svojich predchodcoch, žalobca v 1. rade bol konkrétnym spoluvlastníkom je konkrétnym vlastníkom stavby a to garáže - dielne postavenej na pozemku č. 3632 v celosti. Na základe osvedčenia notára obsiahnutého v notárskej zápisnici N 711/98, NZ 86/99 zo dňa 26. 2. 1999 nadobudla tretia osoba Mgr. F. I. s manželskou
- oprávnenú držbu v zmysle zákona SNR č. 293/1992 Zb. z. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. zapísaných na LV č. XXXX ako: pozemok parc. č. 3626/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1169 m2, pozemok parc. č. 3631 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, pozemok parc. č. 3632 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2, stavba súp. č. XXXX - garáž postavená na pozemku parc. č. 3631, stavba súp. č. XXXX - administratívny budova postavená na pozemku č. 3631. Kúpnou zmluvou č. V 376/02 zo dňa 17. 5. 2002 boli nehnuteľnosti uvedené v predchádzajúcom článku odpredané - prevedené na žalovaného v 1. rade ktorý je vedený ako „oprávnený držiteľ“ v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 292/1992.“.
4. Prvoinštančný súd následne uviedol, že: „Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu mal súd za preukázané, že zápis o osvedčení bol vykonaný dňa 8. 9.1999, ako vyplýva z predloženého dokladu a keďže žalobcovia podali žalobu dňa 7. 9. 2009 teda v predposledný deň lehoty je súd toho názoru, že žalobcovia uplatnili právo včas a teda rozhodol tak, že žalobcom priznal spoluvlastnícke právo v zmysle zmeneného petitu žaloby, ktorý súd pripustil za účasti účastníkov na pojednávaní dňa 13. 5. 2015.“.
5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že: „...je toho názoru, že v konaní nie je potrebné dokazovať iné skutočnosti, pretože oprávnený držiteľ nemôže v súlade so zákonom na inú osobu previesť vlastnícke právo, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nemôže na inú osobu previesť viac práv ako sám vlastní.“.
6. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že: „...poukazuje na tú skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom zástupcu žalobcov, taktiež konštatuje, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem, lebo ak by neboli uplatnili svoj právny nárok žalobou, za vlastníka nehnuteľností by bola určená po uplynutí 10 ročnej lehoty osoba, ktorá bola opraveným držiteľom, teda manželia I., ako vyplýva z pôvodného osvedčenia vydaného v tom čase štátnym notárom, resp. firma Cortina Bratislava, s.r.o., ktorá nenadobudla vlastníctvo veci pôvodným spôsobom, teda kúpou od pôvodného vlastníka a nie formou „oprávneného držiteľa“. Z pripojených dedičských rozhodnutí podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že okrem žalobcu v 1. rade, ktorý bol pôvodný vlastník nehnuteľností, spoluvlastnícke právo ostatných žalobcov možno odvodzovať len od spoluvlastníckeho práva k podielom právnych predchodcov. Taktiež žalobca v 7. rade preukázal, že nehnuteľnosť riadne užíval, ale z toho dôvodu, že ju nedal zapísať ako svoje vlastníctvo, súd nemohol určiť, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že ani „oprávnení držitelia“ manželia I. nepredložili žiaden taký doklad z ktorého by vyplývalo, že by ostatní spoluvlastníci participovali na osvedčení, ktoré bolo vydané v ich prospech. Podľa názoru súdu zo strany žalovaných prišlo k zneužitiu práva na úkor žalobcov v 2. až 7. rade, ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi po nebohých predchodcoch a konkrétnym spôsobom zneužili vtedajšiu právu úpravu a formou zápisnice o „osvedčení“ získali majetok, na ktorý nemali v celom rozsahu právo. Podľa názoru súdu predmetom príslušného zákonného predpisu mal byť majetok fyzicky neznámych vlastníkov, ktorí
nedeklarovali svoje vlastnícke vzťahy, resp. odišli, zomreli. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že tento si mal aj iným spôsobom preveriť či zakupuje nehnuteľnosti od skutočného vlastníka, alebo len „oprávneného držiteľa“.“.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 a 149 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 21.426,06 Eur, keď akceptoval v celom rozsahu vyčíslenie trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý žalobcov zastupoval a tiež hodnotu pozemku, z ktorej právny zástupca žalobcu vychádzal.
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaný 1. a žalovaní 2., 6 až 9..
9. Žalovaný 1. prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní dôvodil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcov v celosti zamietne a zaviaže ich zaplatiť mu náhradu trov konania. Predovšetkým poukázal na to, že v napadnutom rozsudku je niekoľko formálnych chýb, napr. ako žalovaný 1. je nesprávne označený ako Cortina Bratislava, s.r.o. Šaľa, vo štvrtom odseku rozhodnutia je nesprávne uvedené, že „podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností je žalobca 7. v celosti (v podiele 1/1)“, čo si odporuje. V poslednom odseku odôvodnenia je uvedená iba celková suma náhrady trov konania bez preukázania tarifnej hodnoty peňažného plnenia a bez špecifikácie výpočtu náhrady trov konania. Z opatrnosti vznáša námietku, že žaloba podaná na súd dňa 7.9.2009 bola podaná oneskorene, po uplynutí 10 ročnej lehoty od vykonania zápisu osvedčenia do evidencie nehnuteľností.
10. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že nadobudol nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k. ú. Q., kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.2002, ktorej vklad bol riadne povolený Správou katastra Šaľa dňa 17.5.2002. Išlo nepochybne o platný právny úkon, je preto dobromyseľný a jeho držba je oprávnená. Od tej doby nehnuteľnosti nerušene užíva ako vlastné, udržiava ich, zhodnotil ich a zmenil ich účel, vybudoval rozsiahlu samostatnú prístavbu a za nehnuteľnosti platí dane. Osvedčenie o oprávnenej držbe zo dňa 26.2.1999 je tiež nepochybne platný právny úkon, lebo ho spísal notár pri splnení zákonných predpokladov a Správa katastra Šaľa ho riadne zapísala do príslušného LV. Sám nebol účastníkom tohto osvedčenia, nepoznal jeho obsah a preto nie je oprávnený ho posudzovať. So žalovanými 2. až 7. (teraz už žalovanými 2. až 9 - poznámka odvolacieho súdu) nebol a nie je v žiadnom právnom vzťahu.
11. Odvolateľ poukázal tiež na písomné doklady - dôkazy, predložené súdu s prípisom zo dňa 3.11.2014 (stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia, atď.), ktorými preukázal vykonanie podstatných zmien na stavbách, zmeny ich účelu a vybudovanie prístavby ako úplne novej stavby. Sám bol investorom týchto zmien. Stavba s. č. XXXX - skladové priestory, bola pôvodne garáž - dielňa a stavba s.č. XXXX
- administratívna budova s prístavbou bola pôvodne holubník. Pôvodnými vlastníkmi stavby s. č. XXXX mali byť Q. W. a B. W., každý v podiele 1 - ica k celku, toto vlastníctvo však nepovažuje za preukázané. V pozemkovo knižnej vložke č. 288, k. ú. Q. nie sú uvedené stavby, postavené na parc. č. 37/1 a na pare. č. 37/2, preto nebolo preukázané nadobudnutie tejto stavby uvedenými osobami. Ani v dedičských konaniach po týchto osobách táto stavba nie je uvedená a teda nebola prejednaná.
12. Žalovaní 2., 6. až 9. v spoločnom odvolaní argumentovali tým, že súd vychádzal z nesprávnych skutočností a navrhli vrátiť prípad súdu 1. stupňa na opätovné prerokovanie. Majú za to, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok pare. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok pare. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pare. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, pare. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v patria do spoluvlastníctva žalovaných v 2. až 7.. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - skladové priestory, postavená na pozemku pare. č. 3632 nie je žalobca 7., čo dokazuje priložená „Dohoda č. 6 o prevzatí uvedeného majetku zo dňa 15.2.1994 - príloha č. 2.. Dedičské konanie po nebohom S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX bolo ukončené dňa 8.12.2009-viď príloha č.2. (v Rozsudku nesprávne uvedené: „...závetnú dedičku Ing. B. L.“ - správne má byť: Ing. B. L., rodenú H.).
13. V ďalšom odvolatelia poukázali na to, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva D 2359/90 zo dňa 17.12.1990 sa rozhodlo, že dedičstvo po nebohom Q. W. D 2329/90 zo dňa 17.12.1990, dedičstvo po nebohej B. W., rod. L., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., zapísané vo vložke č. 288 nadobudli do spoluvlastníctva W. W., H. W. a S. W. ako synovia v podiele každý no 1/4 - ine k celku a dedičia po nebohej H. X., rod. W. jej deti: Q. X., C. X., D. X., H. X., S. X. a H. C., rod. X., viď príloha č.3..
14. Odvolatelia tiež nesúhlasia, aby v spore vystupovali ako žalovaní, nakoľko žalobcovia ich pred podaním žaloby nevyzvali, aby sa pripojili na stranu žalobcov, čím ich neoprávnene zaradili na stranu žalovaných. Žalobkyňa 6. Ing. B. L. počas súdneho konania predala svoj spoluvlastnícky podiel dňa 27.7.2011, čo neoznámila súdu a napriek tomu sa nechala zastupovať právnym zástupcom. Dokonca dňa 25.6.2014 sa osobne zúčastnila pojednávania. Nesúhlasia, aby boli vylúčení z dedičstva, ktoré vylúčenie nevyplýva zo žiadneho práva (ústavný zákon).
15. V závere odvolatelia namietali i výšku náhrady trov konania nárokovanú právnym zástupcom JUDr. Jozefom Zámožíkom, ktorá je podľa ich názoru neopodstatnene vysoká, vzhľadom k tomu. že právny zástupca zastupoval v rovnakej veci všetkých žalobcov.
16. Žalobkyňa 1. k doručeným odvolaniam daných žalovaných predložila prostredníctvom právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania, prejednania a posúdenia v prvostupňovom konaní.
17. Žalobcovia 2. až 7. sa k doručeným odvolaniam prostredníctvom právneho zástupcu písomne nevyjadrili.
18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
19. Odvolací súd považuje za potrebné najskôr poznamenať, že pôvodný žalobca 1. H. W., rovnako aj pôvodný žalovaný 3. C. X., v priebehu odvolacieho konania zomreli (H. W. dňa 11.7.2016 a C. X. dňa XX.X.XXXX), na ktoré právne skutočnosti reagoval odvolací súd uznesením č. k. 25C/165/2019 - 438 zo dňa 16.3.2020, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní na strane zomrelých sporových strán, v rámci univerzálnej sukcesie s ich právnymi nástupcami (osvedčenými dedičmi), aktuálnou žalobkyňou 1. a žalovanými 3, 4, 5.. Univerzálna sukcesia predstavuje vstup právneho nástupcu do všetkých práv a povinností jeho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou, ktorou je v danom prípade smrť poručiteľa.
20. Na konštatovanom v predchádzajúcom odseku nemohlo nič zmeniť ani oznámenie právnych nástupcov pôvodného zomrelého žalovaného 3. (podanie zo dňa 11.4.2019) adresované súdu prvej inštancie, a že odmietajú vstúpiť do predmetného sporu, keďže zomrelý C. X. sa ešte za svojho života vzdal Darovacou zmluvou zo dňa 10.3.2017 všetkého majetku v katastrálnom území Q. v prospech svojho brata H. X., ktorý dar prijal. C. X. tak v čase svojej smrti nedisponoval žiadnym majetkom na území Slovenskej republiky, ktorý majetok tak nebol ani predmetom dedičského konania, ktoré bolo ukončené dňa 9.4.2018. Z rovnako namietaného vychádza i neskoršie podanie už žalovaných 3. až 5., odvolaciemu súdu doručené dňa 21.4.2020. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými podaniami zdôrazňuje, že je to práve žalobca, ktorý ako pán sporu - subjekt dominus litis určuje okruh subjektov na žalovanej strane. V danom prípade žalobcovia za žalovaného označili aj C. X., po ktorom nástupníctvo jeho dedičia v
rámci dedičského konania neodmietli, čím potom podľa výsledku dedičského konania prešlo na dedičov i žalobou žiadané právo, o ktoré v predmetnom konaní ide.
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaných 2., 6., 7. zo dňa 25.6.2015, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, prednostne včasnosťou jeho podania a dospel k záveru, že odvolanie týchto žalovaných je nevyhnutné ako oneskorene podané odmietnuť.
22. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 OSP, aktuálne § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 OSP, aktuálne § 121 ods. 5 CSP posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. a) OSP, aktuálne § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.
23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 8. (H. X.) minimálne od 12.5.2015, kedy na pojednávaní oznámil súdu, že už nezastupuje v konaní žalovaných, ktorí ho splnomocnili, vystupuje v spore už len sám za seba (uvedená právna skutočnosť - ukončenie zastupovania žalovaným 8. žalovaných 2., 6., 7., a 9., nepriamo vyplýva i z toho, že títo žalovaní nereagovali na výzvu súdu zo dňa 16.11.2015, aby potvrdili, či sú naďalej v spore zastúpení žalovaným 8., s výzvou i na odstránenie formálneho nedostatku v plnej moci zo dňa 18.1.2010 založenej v súdnom spise).
24. Pokiaľ potom z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol žalovaným 2., 6., 7. riadne doručený do vlastných rúk dňa 19.6.2015, 18.6.2015, 18.6.2015, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (predchádzajúci odsek) dňom nasledujúcim po doručení teda dňa 20.6.2015, 19.6.2015, 19.6.2015 začala týmto žalovaným plynúť zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula žalovanému 2. dňa 6.7.2015 (v pondelok), žalovanému 6. dňa 3.7.2015 (v piatok) a žalovanému 7. dňa 3.7.2015 (v piatok). Podľa pečiatky súdu, bolo spoločné odvolanie týchto žalovaných odovzdané do podateľne okresného súdu dňa 10.7.2015, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.
25. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaných 2., 6., a 7. s použitím § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané odmietol.
26. I keď odvolania žalovaných 2., 6. a 7. boli odmietnuté a právny predchodca žalovaných 3., 4., a 5. (zomrelý C. X.) odvolanie voči rozsudku nepodal, odvolací súd s použitím § 379 ods. 1 CSP (predtým obdobne § 206 ods. 2 OSP) priznal suspenzívny účinok spoločného odvolania žalovaného 8. a žalovanej 9. i vo vzťahu k žalovaným 2., 3., 4., 5., 6., 7., nakoľko predstavujú nerozlučné spoločenstvo so žalovanými 8. a 9. (odvolateľmi včasne podaného odvolania) ako spoločný právny nástupcovia, ktorí stoja na žalovanej strane spoločných zomrelých predchodcov, od ktorých žalobcami tvrdeného pôvodného vlastníctva sa odvíja žalobný nárok. Preto v dôsledku podania odvolania jedným subjektom nerozlučného spoločenstva (žalovanými 8. a 9.) do výroku, ktorý sa ho priamo týka, sú napadnuté aj výroky, ktoré sa týkajú aj ostatných nerozlučných spoločníkov (žalovaných 2., 3., 4., 5., 6., 7.), keď títo odvolanie, resp. včasné odvolanie nepodali. Meritórny rozsudok totiž musí vo vzťahu ku všetkým subjektom nerozlučného spoločenstva vyznieť jednotne.
27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalovaného 1. a žalovaných 8. a 9. boli podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k právnemu záveru, že odvolaniam je možné priznať úspech a
napadnutý rozsudok je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a sčasti aj c) CSP v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu (odvolania žalovaných 1., 8. a 9.) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobe vyhovel v zmysle súdom prvej inštancie pripustenej zmeny žalobného návrhu uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 3.5.2015, na ktorom pojednávaní následne vyhlásil i napadnutý rozsudok, ktorým mienil určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech strany žalobcov (stalo sa tak ale zmätočným a nezrozumiteľným spôsobom).
29. Pôvodní žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhali určenia, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1169 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 je pôvodný žalobca 1. (teraz žalobkyňa 1.) v podiele 1-ina, určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1163 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W., určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1163 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q., ďalej určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - garáž dielňa postavená na pozemku parc. č. 3632 je žalobca 7. v celosti (v podiele 1/1) a napokon určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631 je žalobca 7. v celosti (podiele 1/1) a v prípade, ak sa preukáže, že žalobca 7. nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, navrhujú (kto?, všetci žalobcovia, teda aj žalobca 7. ?
- poznámka odvolacieho súdu) súdu určiť, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako - stavba súp. č. XXXX administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631 patria do majetku po poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica.
30. Hneď za začiatku súd prvej inštancie ponechal úplne bez povšimnutia, že žalobný návrh o určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova, postavená na pozemku parc. č. 3631 je žalobca 7. v celosti (podiele 1/1) a v prípade, ak sa preukáže, že žalobca 7. nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, navrhuje sa súdu určiť, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova, postavená na pozemku parc. č. 3631 patrí do majetku po poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica, je návrhom neurčitým.
31. Žalobný návrh (petit) môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd o veci rozhodnúť. Žalobca môže požadovať, aby sa rozhodlo o viacerých nárokoch (ide o tzv. objektívnu kumuláciu), alebo môže niektoré svoje nároky uplatniť formou tzv. eventuálneho návrhu (petitu). O žalobu s eventuálnym petitom ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby žalovanému bola uložená určitá povinnosť na základe určitých žalobných tvrdení a až pre prípad, že súd zistí nemožnosť takého plnenia (primárneho petitu), domáha sa (na rovnakom skutkovom základe) iného eventuálneho plnenia, teda, aby sa rozhodlo o ďalšej požiadavke žalobcu (eventuálnom petite). Inak povedané, žalobca sa domáha, aby žalovaný bol zaviazaný na určité plnenie (napr. vydanie určitej veci), a pre prípad nemožnosti takéhoto plnenia, aby bol zaviazaný na plnenie náhradné (napr. k peňažnej náhrade; porov. Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občiansky súdny poriadok I. § 1 až 200Z, Komentár 1. vydanie Praha: CH Beck, 2009, s. 506-507). V prípade objektívnej kumulácie žalobných návrhov žalobca okrem doterajšieho nároku, ktorý uplatňuje aj naďalej, uplatní ešte ďalší samostatný nárok, ktorý môže i skutkovo súvisieť s doterajšími žalobnými tvrdeniami, avšak na rozdiel od eventuálneho petitu je založený na samostatnom skutkovom základe. Rozlišujúcim
znakom je teda to, či žalobca uplatnil jeden nárok dvoma alebo aj viacerými eventuálnymi petitmi, alebo či sa domáha dvoch odlišných nárokov.
32. V danej veci o takýto prípad nejde (ani o eventuálny návrh majúci oporu v hmotnom práve, ani o objektívnu kumuláciu). Žaloba o určenie vlastníckeho práva k tej istej spornej nehnuteľnosti v prospech jedného zo žalobcov, a len pre prípad, že sa tento nárok voči tomuto žalobcovi neosvedčí, nastúpi požiadavka na jeho priznanie žalobcom ostatným (nerozlučným spoločníkom), je postavená na protichodnom záujme subjektov, ktoré vystupujú na totožnej procesnej strane. Nerozluční žalobcovia a ostatný žalobca sú pritom podľa obsahu petitu žaloby medzi sebou v spore o konkrétnu nehnuteľnosť. Navyše žalobné žiadosti týchto žalobcov sú postavené na odlišných skutkových a právnych základoch. Preto ak žalobcovia prenášajú do žalobného návrhu neistotu ako v konaní správne postupovať a ako žalovať, bol súd prvej inštancie povinný sa s tým vysporiadať. Ak namiesto toho súd prvej inštancie žalobu v časti, ktorá vykazuje zjavné chyby prejednal, postupoval v rozpore s procesným právom.
33. Nejednoznačnosť a rozpornosť petitu zakladá požiadavku na jeho odstránenie. V danom prípade ale prvoinštančný súd kvalifikovaným spôsobom nepristúpil k odstráneniu neurčitosti žalobnej požiadavky vo vzťahu k tejto spornej nehnuteľnosti (nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova, postavená na pozemku parc. č. 3631), t.j. k ozrejmeniu, v prospech ktorého zo žalobcov potom žalobná požiadavka na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti smeruje, čomu potom má zodpovedať aj žalobou založená vecná legitimácia sporových strán.
34. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podaním zo dňa 30.4.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.5.2015 žalobcovia navrhli súdu pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadali určiť, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je pôvodný žalobca 1. v podiele 1-ina, určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W., určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q., ďalej určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632 je pôvodný žalobca 7. v celosti (v podiele 1/1) a napokon určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. z. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 patria do majetku po poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1- ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica. V prípade, ak sa preukáže, že tieto nehnuteľnosti nepatria do majetku po týchto poručiteľoch, žalobcovia (kto?, všetci žalobcovia, teda aj žalobcovia 1. až 6.? - poznámka odvolacieho súdu) navrhujú súdu určiť, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. z. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 je pôvodný žalobca 7. v celosti (podiele 1/1). Navrhovanú zmenu žalobcovia odôvodňovali tým, že z pôvodného pozemku parc. č. 3626/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.169 m2 bol odčlenený nový pozemok parc. č. 3636/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 a pozemok parc. č. 3626/9 má už zostávajúcu výmeru 993 m2. Bola uskutočnená administratívna zmena druhu stavby: pôvodná stavba súp. č. XXXX garáž - dielňa postavená na pozemku parc. č. 3632 je v súčasnosti popisovaná ako „skladové priestory“ s tým istým súpisným číslom. Bola uskutočnená administratívna zmena druhu stavby: pôvodná stavba
súp. č. XXXX - administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631 je v súčasnosti popisovaná ako „administratívna budova s prístavbou“.
35. O pripustení žiadanej zmeny žaloby (vrátane jej neurčitej časti, pozri ods. 30 - 33, tu ale už v opačnom poradí) súd prvej inštancie rozhodol uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 3.5.2015, za účasti právneho zástupcu žalobcov, žalobkyne 3. a za stranu žalovaných za prítomnosti žalovaného 1., jeho právneho zástupcu a žalovaných 2., 8. a 9., na ktorom pojednávaní žalovaný H. X. súdu oznámil, že žalovaných, ktorý ho splnomocnili už nezastupuje, čo prítomní žalovaní 2. a 9., ktorých tento žalovaný tiež zastupoval, nevyvracali.
36. Podľa § 95 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania o pripustení zmeny žaloby) navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (ods. 1). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom o zmenenom návrhu (ods. 2 veta prvá). O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (ods. 3).
37. Vyššie citované ustanovenie vyjadruje dispozičné oprávnenie navrhovateľa (žalobcu), ktoré mu umožňuje disponovať - nakladať s konaním, alebo s jeho predmetom, tak ako to teraz umožňuje § 139 a nasl. CSP. Zo znenia cit. § 95 ods. 1 OSP vyplýva, že navrhovateľ môže meniť návrh na začatie konania kedykoľvek v priebehu konania, teda od jeho začatia doručením návrhu súdu (§ 79 ods. 1 OSP) až do jeho právoplatného skončenia. O návrhu na zmenu návrhu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). O zmene návrhu môže pritom súd rozhodovať priamo na pojednávaní alebo mimo pojednávania. Pokiaľ súd rozhoduje o zmene návrhu priamo na pojednávaní a návrhu navrhovateľa vyhovie, teda návrh na začatie konania uznesením zmení, treba skúmať, či na pojednávaní boli, alebo neboli prítomní všetci účastníci konania. Ak na pojednávaní prítomní boli, stačí ak súd s odkazom na § 160 ods. 2 á contrario v nadväznosti na § 169 OSP takéto uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať a tým pádom ani doručovať prítomným účastníkom. V prípade však, že na pojednávaní, na ktorom sa pripustila zmena návrhu, nie je prítomný niektorý z účastníkov (bez ohľadu na dôvody jeho neprítomnosti), musí súd podľa § 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom zápisnicu z pojednávania, ktorá obsahuje uznesenie o pripustení zmeny návrhu a to do vlastných rúk. Obsah rozhodnutia buď o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu vysloví súd vo výroku uznesenia. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný jasne, stručne, výstižne a predovšetkým zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny návrhu musí obsahovať zmenený návrh, konkrétne jeho petit, ktorým je súd pri rozhodovaní viazaný.
38. Odňatím možnosti konať pred súdom a tým potom odňatie práva na spravodlivý proces účastníkovi konania sa podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením ktorého dochádza k odňatiu tých práv, ktoré účastníkovi platné procesné právo (aktuálne platný Civilný sporový poriadok a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu (teda nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva strany sporu zaručeného jej procesným poriadkom).
39. Vychádzajúc z popísaného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s návrhom žalobcov zo dňa 30.4.2015 na pripustenie zmeny žaloby a z teoretických východísk ohľadne tohto dispozičného úkonu žalobcu (pozri ods. 34 a 37), práve o taký prípad šlo i v prejednávanej veci.
40. V prvom rade súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil splnenie procesných podmienok na to, aby na pojednávaní dňa 3.5.2015 vôbec mohol o navrhovanej zmene žaloby rozhodnúť, keďže na pojednávaní neboli prítomné všetky strany sporu. Je nepochybné (vyplýva to zo zápisnice o pojednávaní), že pojednávania sa nezúčastnili žalovaní D. X., S. X. (žalovaný H. X. súdu oznámil, že týchto žalovaných už nezastupuje), a ani v tom čase žalovaní C. X., ktorým stranám sporu nebol zmenený návrh doručený, rovnako nebol doručený ani prítomnej žalovanej H. C. a prítomnému žalovanému Q. X., ktorých žalovaných H. X. (len ktorému jedinému z týchto prítomných žalovaných súd podanie žalobcov obsahujúce navrhovanú zmenu žaloby na pojednávaní doručil) už nezastupoval.
41. V druhom rade prvoinštančný súd pochybil nielen v tom, že o zmene žaloby vôbec rozhodoval, ale i v tom, že pripustená zmena v znení: „Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je žalobca v I. rade v podiele 1-ina. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi po neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632 je žalobca v 7 rade v celosti (v podiele 1/1). Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to stavba súp. č. XXXX administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 patria do majetku po neb. Poručiteľovi Q. W., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q. v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica k celku. Žalovaní v I. - VII. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1-7 rade náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 21 426,06 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Zámožíka alebo na jeho účet v lehote do 3 dní.“, vôbec nekorešpondovala s návrhom žalobcov (pozri ods. 23). Súd prvej inštancie najskôr z navrhovaného zmeneného žalobného petitu sám v rámci pripustnenej zmeny vylúčil žalobcami formulovanú žiadosť, aby súd vo vzťahu k stavbe súp. č. 6927 administratívna budova s prístavbou, postavenej na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17, rozhodol buď v prospech žalobcu 7. alebo v prospech ostatných do úvahy prichádzajúcich strán ako právnych nástupcov zomr. Q. W. a zomr. B. W. rod. L. a to podľa výsledkov dokazovania a následne obsahovo nesprávne, formulačne zmätočne až nezmyselne, bez korešpondencie s návrhom zmenu pripustil a takto nesprávne ju prevzal aj do výroku rozsudku vyhláseného na predmetnom pojednávaní dňa 3.5.2015.
42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
43. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
44. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
45. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
46. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).
47. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
48. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu/účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu/účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je strana sporu/účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
49. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 CSP (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
50. V danom prípade prvoinštančný súd nielenže neodstraňoval nejednoznačnosť a rozpornosť žalobnej požiadavky (petitu) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej v k. ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631, resp. určenia, že patrí do dedičstva, spočívajúcu v tom, že nebolo možné určiť v prospech, ktorého zo žalobcov takáto požiadavka smeruje, ale tiež pripustil na pojednávaní zmenu žalobného návrhu (petitu) bez dodržania zákonom stanoveného postupu, navyše v znení, ktoré nielenže nekorešpondovalo s návrhom žalobcov (inak čiastočne neurčitým podľa prvej časti vety), ale vykazovalo zároveň i rozporuplnosť (požiadavku na určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, so súčasným žiadaním ich určenia, že v podiely 1-ina patria do majetku po uvedených poručiteľoch), ktorým nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
51. Odhliadnuc od doteraz uvedeného, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre chýbajúce skutkové zistenia s odkazom na príslušné dôkazy, zo záverov súdu, nie je zistiteľné, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil, v odôvodnení uvádza len to aké dôkazy vykonal a neprípustne rekapituluje skutkové tvrdenia sporových strán a v rámci právneho posúdenia nevysvetlil prečo na vec použil práve a jedine len § 2 Zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré zákonné ustanovenie, jeho obsah vôbec nevysvetlil a to v zmysle, aby strany sporu pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci a prečo teda logicky a zákonito muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvej inštancie jednoducho uviedol, že takto to má byť, s tým, že sa stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom zástupcu žalobcov, čo svedčí o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, ktorá je neprípustná.
52. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
53. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
54. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).
55. V danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodstránením nejednoznačnosti a rozpornosti žalobnej požiadavky, pripustením na pojednávaní zmeny žalobného návrhu (petitu) bez dodržania zákonom stanoveného postupu, navyše v znení, ktoré nielenže nekorešpondovalo s návrhom žalobcov ale vykazovalo zároveň i rozporuplnosť, neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a čiastočne tak i c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
57. Aj keď s ohľadom na vytýkané vady konania by bolo nadbytočné zaoberať sa ďalším, odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte niekoľko poznámok:
58. Pokiaľ ide o sporné pozemky, z obsahu spisu vyplýva, že sa postupne dedili podľa predložených rozhodnutí vydaných v rámci jednotlivých dedičských konaní. Ako a kým boli tieto pozemky v skutočnosti užívané, na základe akých skutočností, kto má na ne vlastnícky nárok a ďalšie je nevyhnutné skutkovo objasniť, čo súd prvej inštancie odignoroval.
59. Zo súdneho spisu vyplýva, že Q. W. a manželka B. W. ako spoločný právny predchodcovia žalobcov 1. až 6. a žalovaných 2. až 9. nadobudli okrem pozemkových nehnuteľností, ktoré sa týkajú prejednávanej veci (pôvodná parc. č. 37/1 a č. 37/2), aj stavbu zapísanú pri parc. č. 37/2, konkrétne „lieh. továreň“ (pozri zápis v pozemkovo knižnej vložke č. 288), pričom predmetom dedenia po nich boli len pozemkové nehnuteľnosti. Štátne notárstvo v Galante vydalo dve rozhodnutia (č. l. 23 až 27 spisu), na základe ktorých tieto nehnuteľnosti pripadli 4 deťom týchto pôvodných vlastníkov - poručiteľov. V čase vydania týchto dedičských rozhodnutí sa k nadobudnutiu vlastníckeho práva vyžadovala len registrácia štátnym notárstvom. Z dokazovania pritom vôbec nie je zrejmé ako sa predmetné nehnuteľnosti reálne užívali, kto a na základe čoho ich užíval, pričom pokiaľ ide o stavby, tieto neboli predmetom prededenia (a to ani „lieh. továreň“ zapísaná vo vl. č. 288 v prospech pôvodných vlastníkov), čím bolo potrebné v prvom rade skúmať to, ktoré zo sporných stavieb patrili zomrelým právnym predchodcom, na základe akého právneho titulu, ako, kým a v akom čase sa užívali, ako, kým, a akým titulom sa užívali po smrti poručiteľov a to až do ich prevodu na žalovaného 1., s potrebou právne posúdiť, samozrejme podľa toho čo vyjde z dokazovania najavo, či ostatní (strany sporu) majú na tieto nehnuteľnosti nárok a na základe akých skutočností. Potrebné je tiež objasniť, o akú stavbu sa jedná v prípade uvedenej „lieh. továrne“ zapísanej v pozemnoknižnej vložke v prospech pôvodných vlastníkov, či vôbec ide o jednu zo sporných stavieb, ak áno, o ktorú.
60. Podľa výsledkov dokazovania a predbežného právneho posúdenia, je potrebné zaoberať sa a vyhodnotiť i tvrdenia žalovaného 1. preukazované predloženými listinnými dokladmi založenými v šanóne žalovaného 1. (šanón predložený súdu prvej ištancie žalovaným 1. je v spise žurnalizovaný ako
celok pod č. l. 227). Zamerať sa je potrebné na to, či v prípade stavby, dlhodobo žalovaným 1. užívanej na základe kúpnej zmluvy, vzhľadom na mím vykonané stavebné zásahy do stavby, nemohlo dôjsť k jej spracovaniu, prípadne k vzniku veci novej (teda či došlo k samostatnej prestavbe, resp. k prístavbe), čím sa žalovaný 1. v konaní tiež bráni. To znamená, že je nutné predbežne vyriešiť, či v prípade tejto nehnuteľnosti (stavby), ktorú mal stavebne žalovaný 1. upraviť ide ešte stále o tú istú nehnuteľnú vec, akou bola pred stavebnými úpravami.
61. Napokon pozemky a stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Q., sú vedené na žalovaného 1., ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou od oprávnených držiteľov podľa § 2 zákona č. 239/1992. Je potom namieste zaoberať sa i možnosťou ich vydržania. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Je preto vždy potrebné, skúmať i skutočnosť (samozrejme okrem ostatných podmienok vydržania), či „oprávnený“ držiteľ je alebo nie je dobromyseľný. V súvislosti s predmetnou problematikou je namieste uviesť tiež to, že pokiaľ ide o dobromyseľnosť predchodcov žalovaného 1. (t.j. predávajúcich), u nich dobromyseľnosť vyplýva zo zákona (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo/47/2012). Ak by aj v konaní preukázalo, že držba daných nehnuteľností žalovaným 1. bola oprávnená a dobromyseľná, pokiaľ ide o vydržaciu dobu, pri podaní žaloby na súd dňa 7.9.2009, by k prípadnému vydržaniu nehnuteľností žalovaným 1. chýbali ešte 2 dni (pri nehnuteľných veciach sa vyžaduje 10 ročná vydržacia doba). Vychádzajúc ale z možnosti započítania do vydržacej doby aj obdobie oprávnenej držby predchodcu, je potrebné zistiť, kedy skutočne bola dobromyseľnosť žalovaného 1. ako kupujúceho narušená, t.j. či až doručením mu žaloby alebo sa tak stalo už i skôr (napr. predžalobnou korešpondenciou sporových strán a pod.).
62. Zo žalobného návrhu vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si neuplatňujú len právny nástupcovia zomrelých Q. W. a jeho manželky B. W., ale aj ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA (žalobca 7.), ktorý žalobca žiada žalobou určiť vlastnícke právo k stavbám garáž - dielňa a administratívnej budove zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Počas konania žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby, ktorou reagovali na vytvorenie novej parcely odčlením od pôvodnej parcely č. 3626/9 a na zmenu pôvodného označenia druhu stavby pri garáži - dielňa a administratívnej budove. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné uzavrieť, či práve administratívna budova (teraz už administratívna budova s prístavbou) nie je zároveň vodojemom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vlastnícky vedeného na žalobcu, keďže obe stavby sú postavené na parc. č. 3631, alebo ide o odlišne budovy, stojace na tej istej parcele. Dokazovaním ďalej nebolo zistené (v prvom rade riadnym výsluchom žalobcu 7. a žalovaného 1.) aký charakter dané stavby mali v minulosti, ako sa užívajú v súčasnosti, v akom stave, akým titulom stavby tieto procesné strany nadobudli, či sú vedení ako ich vlastníci v katastri nehnuteľností, od kedy, na základe akého právneho úkonu, resp. právnej skutočnosti, ako a kým sa stavby užívali ich predchodcami, ktorými a pod.) a následne podľa zistení prispôsobiť vedenie ďalšieho dokazovania a k jeho výsledkom zaujať právne stanovisko.
63. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade odstrániť nejednoznačnosti a rozpornosti žalobnej požiadavky, vysporiadať sa so zmenou žalobného návrhu (petitu) s dodržaním zákonom stanoveného postupu, podľa výsledku opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcov, postupovať pritom v zmysle uvedených intencií, za tým účelom v potrebnom rozsahu objasniť žalobou a prednesmi strán prezentované skutkové okolnosti a podľa toho ako sa budú odkrývať jednotlivé čiastkové problémy vykonať potrebné dokazovanie, pri zachovaní princípu kontradiktórnosti konania, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
65. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).