Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoCsp-35-2023.pdf
PDF · 126.43 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom Zug, Gubelstrasse 24, 6300 Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-496.825.067, právne zastúpený: Momentum legal s. r. o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 498,93 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/25/2023 – 126 zo dňa 04. septembra 2023 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 498,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21,- € od 13.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 273,- € od 16.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 97,66 € od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 38,69 € od 14.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 68,58 € od 13.11.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 498,93 € s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania majúc za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie zistil, že medzi spoločnosťou F. G. G., so sídlom H. XX, I. (ďalej aj „F. G. G.“) a žalovanou bola uzavretá dňa 11.06.2019 zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty. Dňa 27.01.2020 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu aj dve kúpne zmluvy, predmetom ktorých bolo zakúpenie mobilného zariadenia za sumu 480,- € a príslušenstva mobilného zariadenia za sumu 34,80 €. Uzavreté zmluvy podriadil súd prvej inštancie pod ustanovenie § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z. z.“) pripojenie k verejnej sieti a službám. Za poskytnutie pripojenia mu podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. vznikol nárok na úhradu. Právny predchodca žalobcu v zmysle uzavretých zmlúv vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 13.01.2021 na sumu 89,69 €, z ktorej si žalobca uplatňuje splatný zostatok vo výške 38,69 €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 12.02.2021 na sumu 27 €, z ktorej si žalobca uplatňuje splatný zostatok vo výške 21,- €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 14.12.2020 na sumu 113,66 €, z ktorej si žalobca uplatňuje splatný zostatok vo výške 97,66 €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 12.11.2020 na sumu 96,58 €, z ktorej si žalobca uplatňuje splatný zostatok vo výške 68,58 € a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 15.03.2021 na sumu 274,16 €, z ktorej si žalobca uplatňuje splatný
zostatok vo výške 273,- €. Za nespornú skutočnosť súd prvej inštancie označil, že žalovaná ceny služieb, mobilného zariadenia a príslušenstva k nemu podľa faktúr právnemu predchodcovi žalobcu neuhradila a výška pohľadávok podľa faktúr sporná nebola. Právny predchodca žalobcu vyzval listom zo 04.11.2021 žalovanú na úhradu dlhu vo výške žalovanej pohľadávky. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2021 v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu predmetné pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky s úhradou dlhu v omeškaní viac ako 90 dní, napriek tomu žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je postupca povinný oznámiť bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky dlžníkovi. S odkazom na právnu teóriu súd prvej inštancie uviedol, že dokiaľ postupca neoznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a postúpenie pohľadávky nebude preukázané postupníkom, zbaví sa dlžník záväzku plnením len voči postupcovi. Ak si postupca notifikačnú povinnosť nesplní, môže postupník privodiť účinnosť postúpenia tak, že dlžníkovi písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo. Samotná notifikácia zo strany postupníka však nestačí k tomu, aby mu bol dlžník povinný plniť. Žalobca neprodukoval v spore tvrdenie ani dôkaz o tom, že jeho právny predchodca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej. Žalovaná sa o postúpení pohľadávky dozvedela až z výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.09.2022 na úhradu pohľadávky, ktorá primárne smerovala k výzve na úhradu dlhu a len v rámci tejto výzvy bolo žalovanej oznámené, že na žalobcu boli postúpené pohľadávky z F. G. G., ale bez konkretizácie zmluvy uzavretej medzi F. G. G. a žalovanou, z ktorej pohľadávky vznikli a konkretizácie pohľadávok, ktoré boli na žalobcu postúpené. Takéto oznámenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako neurčité, ktoré nemá za následok splnenie notifikačnej povinnosti zo strany postupníka. Ani označenie zmluvy o postúpení pohľadávok v spore na výzvu súdu vzhľadom na neurčité oznámenie žalovanej zo strany postupníka nemohlo privodiť právo žalobcu domáhať sa uspokojenia ním nadobudnutých pohľadávok. Keďže nedošlo k účinnému splneniu notifikačnej povinnosti žalobcom ani jeho právnym predchodcom podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaná je povinná plniť svoj dlh len voči spoločnosti F. G. G.. Tieto závery viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
2. Žalovanej, ktorej v spore žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) nepriznal, i keď bola v spore úspešná.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP, t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
4. Žalobca poukázal na obsah žaloby, v ktorej svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávky č. 5299 zo dňa 23.11.2021 a prílohy č. 1, ktoré písomnosti boli uložené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1OpP/31/2022. Návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená na vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie. Žalobca poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie z 20.03.2023, ktorým bol vyzvaný na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení bez toho, aby okresný súd konkretizoval, aké konkrétne skutkové tvrdenia má žalobca doplniť a aké skutočnosti nepovažuje súd prvej inštancie za preukázané. Vo výzve súdu nebola žiadna zmienka o pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Na výzvu súdu reagoval žalobca dňa 03.05.2023 listom, v ktorom podrobne popísal, na základe akých zmlúv je oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovanej a ktoré konkrétne služby vyplývajúce z neuhradených faktúr boli žalovanej poskytnuté. Predložením zmluvy o poskytnutí pohľadávok z 23.11.2021 považoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu za preukázanú. Ak nemal súd prvej inštancie preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, mal vyzvať žalobcu, aby túto preukázal. Išlo o odstrániteľný nedostatok žaloby, súd prvej inštancie mal preto postupovať podľa § 129 CSP a vyzvať žalobcu na predloženie oznámenia o postúpení pohľadávok, ak nepovažoval zmluvu o postúpení pohľadávok za postačujúcu na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Keďže tak neučinil, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti realizovať svoje práva videl žalobca v tom, že mu nebolo umožnené konajúcim
súdom vyjadriť sa k absentujúcim skutočnostiam, ktoré pre zamietnutie žaloby považoval súd prvej inštancie za podstatné.
5. Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že žalobca v ňom uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v dôsledku nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcu voči dlžníkovi ohľadne postúpenia pohľadávky je žalovaná povinná plniť svoj dlh len voči spoločnosti F. G. G.. Uviedol, že právne účinky postúpenia pohľadávky podľa § 524 ods. 1 OZ nastávajú priamo uzatvorením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Momentom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok nastali právne účinky postúpenia pohľadávky voči žalovanej a žalobca bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi má len informatívny charakter a jeho podstatou je informovať dlžníka o tom, komu má plniť, preto je z hľadiska účinkov postúpenia pohľadávky irelevantné. Žalovaná neplnila pôvodnému veriteľovi ani žalobcovi, jej záväzok naďalej trvá. Preto je nesprávny názor súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky sa stáva účinným až jeho oznámením alebo preukázaním dlžníkovi.
6. K názoru súdu prvej inštancie, že výzva zaslaná žalobcom žalovanej na úhradu dlhu pred súdnym vymáhaním (v rámci ktorej žalobca oznámil žalovanej aj postúpenie pohľadávky, avšak toto nepreukázal zmluvou) je neurčitá žalobca uviedol, že je nemožné podmieňovať oprávnenie žalobcu ako postupníka procesne uplatniť postúpené právo na plnenie riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Vzhľadom na to, že žalobca sa rozhodol uplatniť si nárok na úhradu pohľadávky na súde, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky prostredníctvom výzvy. Napriek tomu, že k výzve nebola doložená zmluva o postúpení pohľadávok je nutné povedať, že žalovaná bola aj naďalej pasívna a na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala, či už so zámerom úhrady dlhu alebo so zámerom namietať postúpenie pohľadávky. Podľa žalobcu je irelevantné, že žalovaná nebola oboznámená s postúpením pohľadávky zo strany postupcu a zmluvou o postúpení pohľadávok, keďže pre priznanie nároku žalobcovi ako postupníkovi postačuje preukázanie postúpenia pohľadávky vo veci konajúcemu súdu.
7. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne aby ho zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
9. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že súd prvej inštancie skutkový stav zistil správne a v dostatočnom rozsahu postačujúcom aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, z tohto dôvodu nebolo potrebné dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Žalobca vytýka súdu prvej inštancie iba porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci a z týchto hľadísk podrobil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie prieskumu v súlade s § 380 ods. 1 CSP a mimo nich len v zmysle príkazu podľa § 380 ods. 2 CSP a po vyhodnotení odvolania žalobcu za dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností – označený žalobcom v odvolaní žalobca v obsahu odvolania žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol, aké ním v konaní pred súdom prvej inštancie navrhované dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, vyvodil však z neho nesprávny právny záver o neúčinnosti postúpenia. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie
všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.
11. Odvolací súd zo spisu zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.12.2022 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 498,93 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr z dlžných súm uvedených vo faktúre, resp. ich splatných zostatkov. Priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že pohľadávku voči žalovanej získal od spoločnosti F. G. G., so sídlom H. XX, I. zmluvou o postúpení pohľadávky a že v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/31/2022 je uložený dokument prináležiaci k tomuto návrhu. K návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojil ako prílohy 5 faktúr, ktorými boli vyúčtované služby poskytnuté spoločnosťou F. G. G. žalovanej, zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 11.06.2019, dve kúpne zmluvy z 27.01.2020, dve predžalobné upomienky vystavené spoločnosťou F. G. G. adresované žalovanej, ktorými jej poskytovateľ služby oznamuje, ktoré faktúry eviduje ako neuhradené, obsahujúce zároveň výzvu na úhradu dlhu, výzvu F. G. G. zo 04.11.2021, ktorou táto spoločnosť vyzýva žalovanú na úhradu vtedajšej dlžnej sumy vo výške 575,93 € s upozornením, že v dôsledku omeškania s úhradou dlhu bude podnik oprávnený postúpiť svoju pohľadávku inej osobe aj bez súhlasu dlžníka, aj oznámenie žalobcu adresované žalovanej zo dňa 29.09.2022 o tom, že medzi spoločnosťou F. G. G. a žalobcom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a v prípade, ak žalovaná neuhradí túto pohľadávku do troch dní od doručenia výzvy, bude sa žalobca domáhať tohto nároku súdnou cestou.
12. Súd prvej inštancie na pojednávanie nariadené na deň 04.09.2023 predvolal obe strany sporu. Pojednávanie uskutočnil bez účasti strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, žalovaná bola v spore pasívna, zásielku si na adrese v zahraničí nevyzdvihla v odbernej lehote. Na tomto pojednávaní vo veci súd prvej inštancie rozhodol.
13. Prejednaniu veci na pojednávaní dňa 04.09.2023 predchádzala výzva súdu prvej inštancie z 20.03.2023, ktorou súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, ktorými dostatočne a určito opíše, na základe čoho si uplatňuje svoj nárok, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie do vyhotovenia tejto výzvy neuniesol žalobca bremeno tvrdenia ohľadne uplatneného nároku z dôvodu, že rozhodujúce skutkové tvrdenia sú vymedzené len abstraktne, žalobcovi uložil súd prvej inštancie povinnosť označiť konkrétne dôkazy vo vzťahu ku konkrétnym čiastkovým skutkovým tvrdeniam a poučil ho, že rozhodujúce skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy, tiež o tom, že nečinnosť žalobcu môže znamenať jeho neúspech v spore a na neskôr uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy než v lehote určenej vo výzve súdu nemusí súd uplatnením sudcovskej koncentrácie konania prihliadať. Táto výzva bola podľa názoru odvolacieho súdu rovnako „abstraktná“ hodiaca sa na každú prejednávanú vec a z tejto výzvy žalobca nemohol pochopiť, doplnenie akých skutkových tvrdení súd prvej inštancie požaduje, v čom má spočívať neunesenie bremena tvrdenia žalobcu ohľadne uplatneného nároku a ku ktorým čiastkovým skutkovým tvrdeniam má podľa názoru súdu prvej inštancie označiť dôkazy, napriek tomu je možné odpoveď žalobcu na č. l. 74 spisu s prílohami považovať za postačujúcu, v ktorej žalobca konkrétnejšie rozviedol uplatnený nárok popísaný v žalobe pre účely upomínacieho konania. Už v žalobe odkazoval žalobca na dokumenty vzťahujúce sa k predmetu sporu v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica, kde sa nachádzala zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú aj priložil k odpovedi na výzvu súdu a všetky písomnosti tvoriace obsah spisu boli žalovanej spolu so žalobou aj doručené (č. l. 106 a 107 spisu).
14. Žalobca zareagoval na výzvu súdu prvej inštancie podaním z 31.03.2023, v ktorom špecifikoval uplatnený nárok podľa faktúr a k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a pohľadávky voči žalovanej sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zmluvu o postúpení pohľadávok aj s prekladom v slovenskom jazyku doložil. Podpisy zmluvných strán sú datované dňom 23.11.2021.
15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
16. V § 525 ods. 2 vylučuje Občiansky zákonník postúpenie pohľadávky, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
17. Zákonnou podmienkou možnosti podniku poskytujúceho elektronické komunikačné služby postúpiť pohľadávku voči účastníkovi zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2001 Z. z., ktorým sa právne vzťahy v spoločnosti F. G. G. a žalovanej spravovali, je omeškanie účastníka so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní. V takom prípade mohol podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
18. Faktúra č. XXXXXXXXXX s fakturovanou sumou 89,69 €, z ktorej si žalobca uplatnil 38,69 € bola splatná 13.01.2021. Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená na sumu 27,- €, z ktorej si žalobca uplatnil 21,- € bola splatná 12.02.2021. Dátum splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 113,66 €, z ktorej žalobca uplatňuje 97,66 €, je 14.12.2020. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 12.11.2020 vyfakturoval podnik žalovanej sumu 96,58 €, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 68,58 €. Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 15.03.2021 mala žalovaná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 274,16,- €, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 273,- €. Dlžná suma súčtom tvorí žalovanú pohľadávku 498,93 €.
19. Od dátumu splatnosti poslednej faktúry 15.03.2021 do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi F. G. G. a žalobcom dňom 23.11.2021 uplynulo viac ako 90 dní. Výzvou zo 04.11.2021 je preukázané splnenie podmienky na postúpenie pohľadávky ustanovenej v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
20. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 OZ).
21. Žalobca nerozporuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že postupca postúpenie pohľadávky žalovanej neoznámil. Rozporuje len jeho právny názor, že v dôsledku opomenutia splnenia tejto povinnosti postupcom nenadobudla zmluva o postúpení pohľadávky z 23.11.2021 účinnosť, preto žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
22. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
23. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces vidí podľa dôvodov odvolania žalobca v tom, že súd prvej inštancie vo výzve z 20.03.2023 nevyzval žalobcu na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v spore, neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré má žalobca predložiť na jej preukázanie a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podľa názoru súdu prvej inštancie absentujúcim skutočnostiam, pre ktoré žalobu zamietol. V odpovedi na výzvu súdu sa žalobca nezaoberal ďalšími dôkazmi týkajúcimi sa jeho aktívnej vecnej legitimácie, keď sám považoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore za preukázanú.
24. Register OpP slúži podľa § 167 ods. 1 písm. n) vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy na evidenciu podaní a písomností doručených v elektronickej podobe, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi F. G. G. a žalobcom vzťahujúca sa k predmetu sporu bola podľa žaloby už v čase jej podania na súd uložená v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica. Podľa § 167a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. ods. 1 a 4 na evidenciu podania písomností, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde, najmä plnomocenstiev, zmlúv, všeobecných zmluvných podmienok sa vedie register OpP. Ak bolo podanie alebo písomnosť uložené v registri OpP, v konaní vedenom na tom istom súde postačuje naň
odkázať. Súd v konaní nie je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP.
25. I keď sa konanie pôvodne viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica a následne po postúpení veci miestne príslušnému súdu na Okresnom súde Lučenec, nebolo potrebné opätovne dokladať zmluvu o postúpení pohľadávky uloženú už v registri OpP z dôvodu, že aj Okresný súd Lučenec po postúpení veci mal možnosť sa s týmto listinným dôkazom oboznámiť, čo si žalobca aj telefonicky overil na Okresnom súde Banská Bystrica. V OpP registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/31/2022 je založená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2021 a v prílohe č. 1 tejto zmluvy sú uvedené aj pohľadávky postupcu voči žalovanej, ktorých sa postúpenie týka. Súd prvej inštancie dôkaz zmluvou o postúpení pohľadávky vykonal, na obsah tejto zmluvy prihliadol, teda neodmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a dôvodom na zamietnutie žaloby nebolo nepreukázanie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatňovanej žalobcom v tomto konaní, ale od žalobcu odlišný právny názor súdu prvej inštancie na otázku účinnosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Je preto bez právneho významu námietka žalobcu, že prvoinštančný súd neupozornil žalobcu na pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii v spore vo výzve z 20.03.2023, keď podľa obsahu odvolania žalobca takým dôkazom, ktorý súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci, nedisponuje. Nariadením pojednávania vo veci samej za účasti strán sporu vytvoril súd stranám možnosť oboznámiť sa s predbežným právnym posúdením veci (§ 181 ods. 2 CSP), čo žalobca nevyužil a na pojednávanie sa neustanovil. O právnom názore súdu prvej inštancie sa tak dozvedel až z napadnutého rozsudku.
26. Odvolací súd je toho názoru, že vyslovením právneho názoru na prejednávanú vec neporušil súd prvej inštancie žiadne procesné práva žalobcu, neznemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva a v dôsledku neoznámenia predbežného právneho posúdenia veci mimo súdneho pojednávania nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Taktiež nie je úlohou súdu poskytovať strane sporu – právnemu nástupcovi dodávateľa v spotrebiteľskom spore poskytovať právne poradenstvo, aké dôkazy má označiť a predložiť na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Nedostatok dôkazov nie je obsahovou vadou žaloby, dôkazy sú len jej prílohou, preto nebol daný dôvod na postup podľa § 129 CSP vedúci prípadne k odmietnutiu žaloby, nedostatok dôkazov, neunesenie dôkazného bremena je dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebol uplatnený dôvodne.
27. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 526 Občianskeho zákonníka však vytýka žalobca dôvodne.
28. Už v bode 19. tohto odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky zo zmlúv o elektronickom pripojení podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. splnené boli, keď právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 498,93 € dňa 04.11.2021, s úhradou pohľadávok bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní (splatnosť poslednej faktúry pripadla na 15.03.2021). Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 23.11.2021 pred začatím tohto súdneho sporu. Žaloba bola na súd podaná 28.12.2022.
29. Názor súdu prvej inštancie, že splnenie notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 OZ je podmienkou účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nie je správny. Ak postupca svoju notifikačnú povinnosť nesplní, môže postupník dosiahnuť plnenie od dlžníka tým, že mu postúpenie pohľadávky preukáže. Pod preukázaním postúpenia pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 OZ postupníkom je potrebné rozumieť predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Nemusí sa tak udiať mimo súdneho konania. Za preukázanie postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupníkom je možné považovať aj podanie žaloby na súd, prílohou ktorej je zmluva o postúpení pohľadávky a jej doručenie dlžníkovi. Tieto závery konštantne vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/11/2012 z 09.10.2013, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „v predmetnej veci došlo k prechodu práva so záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania. Navrhovateľ splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomných zmlúv o postúpení pohľadávky pripojených k návrhu na začatie konania. Treba súhlasiť aj s tvrdením generálneho prokurátora, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením návrhu na začatie konania, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení. Tým však nie je vyriešené,
či existuje právo, ktoré bolo postúpené, či patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo. Tieto otázky rieši súd až pri rozhodovaní o veci samej“. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil dôsledky postúpenia pohľadávky podľa § 524 OZ (do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa), ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v tom, že postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámi, prípadne postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukáže. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi.
30. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 z 28. januára 2009 ustanovenie § 526 OZ je premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t. j. aby nebol poškodený, ak konal v dôvere v doterajší záväzkový vzťah a jeho záväzok zanikol splnením.
31. Už súd prvej inštancie za nesporné skutkové zistenia na základe predložených listinných dôkazov zistil, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie sumy 498,93 € s príslušenstvom od žalovanej, ktorá si nesplnila svoje povinnosti uhradiť spoločnosti F. G. G. cenu zakúpeného mobilného zariadenie s príslušenstvom a zaplatiť úhrady za poskytnuté služby. Existencia týchto pohľadávok a ich výška je preukázaná doloženými zmluvami uzavretými medzi F. G. G. a žalovanou a vystavenými faktúrami. Existencia vymáhanej pohľadávky žalovanou spochybnená v konaní nebola. Rovnako ako súd prvej inštancie považuje odvolací súd tieto skutkové zistenia za nesporné.
32. Povinnosť žalovanej zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (a po postúpení pohľadávky žalobcovi) úhrady za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyplýva z ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mobilného zariadenia, prípadne jeho príslušenstva z kúpnych zmlúv zo dňa 27.01.2020 vyplýva z ust. § 588 OZ.
33. Úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka so splnením dlhu (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky z omeškania sa platia percentuálnou sadzbou z tej časti dlhu, ktorou je dlžník v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení na 5 % ročne a v tejto výške odvolací súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžných súm aj priznal.
34. O povinnosti v spore neúspešnej žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP Nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100% zodpovedajúcom jeho úspechu v spore. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania je viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie vydaného podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).