Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Ek-2225-2019.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Subarea
35Ek/2225/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti povinnému: U. V., S.. XX.XX.XXXX, A. XXe, XXX XX M., S. V. R., o vymoženie 103,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 04.12.2019, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 103,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučných titulov - Rozsudok č. k. XXCsp/X/XXXX - XX vydaný Okresným súdom Prešov dňa 12.09.2018 (ďalej len „exekučný titul č. 1“) a Uznesenie č. k. XXCsp/X/XXXX - XX vydané Okresným súdom Prešov dňa 27.05.2019 (ďalej len „exekučný titul č. 2“).
2. Poverením zo dňa 19.12.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, ktorý ju vedie pod spisovou značkou O. XXXEX XXX/XX.
3. Dňa 17.02.2020 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia vo vymáhateľnosti a sú tu aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná ako aj pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože mu boli odňaté jeho ústavné práva. Povinný má za to, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, keďže nebol prítomný na pojednávaní a tým sa nemohol vyjadriť ku všetkým namietaným skutočnostiam. Zároveň súd, ktorý vydal exekučné tituly, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepodrobil kontrole spotrebiteľskú zmluvu. Povinný ďalej namietol nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov, spočívajúci v ich nedoručení povinnému. Exekučné tituly neboli spôsobilé na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, a preto má znášať trovy exekúcie. Povinný namietol aj trovy súdneho exekútora jednak z dôvodu ich nepreukázateľnej výšky, jednak z dôvodu nezákonného účtovania dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”), a jednak aj z hľadiska upozornenia súdneho exekútora o možnosti
navýšenia trov exekúcie, čo podľa povinného spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku. Povinný zároveň žiadal za účelom ochrany jeho zákonných práv pribrať do konania prokurátora. Vzhľadom an uvedené skutočnosti povinný žiadal predmetnú exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na úhradu trov konania a trov exekúcie.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodov v ňom uvádzaných nesúhlasí a trvá na výkone exekúcie. Žiadne právo povinnému upreté nebolo. Povinný o predmetnej podlžnosti mal vedomosť, o čom svedčí aj emailová komunikácia medzi oprávneným a povinným zo dňa 12.07.2019, kedy povinný potvrdil, že obdržal zásielku zo súdu k úhrade trov a nevie kam má poslať peniaze. Oprávnený vo svojej odpovedi na uvedený email upozornil povinného aj o neuhradení istiny ako dlhu na poistnom. Dlh povinný neuhradil.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 07.02.2020 obdržal od Okresného súdu Banská Bystrica podanie, ktorého obsahom bol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.01.2020, to nebolo podľa súdneho exekútora ku dňu 17.02.2020 povinným prevzaté.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 103,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
12. V uvedenej veci súd konštatuje, že povinný pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom, a teda návrh na zastavenie exekúcie nepodal u povereného súdneho exekútora v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, ale bol doručený dňa 23.01.2020 na Okresný súd Prešov, ktorý následne postúpil podanie na Okresný súd Banská Bystrica (doručené súdu dňa 27.01.2020). Súd následne postúpil podanie súdnemu exekútorovi, ktoré mu bolo doručené dňa 07.02.2020. Súdny exekútor zároveň uviedol, že povinný si ku dňu 17.02.2020 neprevzal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.01.2020. Hoci povinný nepostupoval pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom, súd o ňom rozhodoval a konštatoval, že nie je dôvodný.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného porušenie jeho ústavných a únijných práv, spočívajúcich v jeho neprítomnosti na súdnom konaní, nesprávnom právnom posúdení veci a nepodrobení kontrole spotrebiteľskej zmluvy. K danej námietke súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd sa tak nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by súd tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. súd by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Predmetné námietky nie sú v tomto konaní dôvodné a povinný si ich mal uplatniť v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
16. Povinný ďalej namietol nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov, spočívajúci v ich nedoručení povinnému. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Keďže podľa povinného nedostatok vykonateľnsoti spočíva v nedoručení exekučných titulov, súd požiadal dňa 26.02.2020 o súčinnosť Okresný súd Prešov, ktorý exekučné tituly vydal. Dňa 04.03.2020 boli súdu predložené kópie doručeniek, v zmysle ktorých exekučný titul č. 1 bol doručovaný do vlastných rúk na v tom čase aktuálnu adresu povinného uvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „Register“), t. j. Q. XXX, XXX XX Q.. Uvedená zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola dňa 09.10.2018 vrátená na Okresný súd Prešov (doručená dňa 11.10.2018). Doručovanie písomnosti je upravené v § 105 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”). V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP: „ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adreu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca”. Keďže exekučný titul č. 1 je rozsudok, bol doručovaný v zmysle § 223 ods. 1 CSP do vlastných rúk. Nakoľko k prevzatiu zásielky povinným nedošlo, bola uplatnená fikcia doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, ktorá nastáva v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa potom považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Uvedeným ustanovením je uplatnená zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a má preto povinnosť si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Pokiaľ ide o exekučný titul č. 2 ten bol podľa vyjadrenia Okresného súdu Prešov a priloženej doručenky doručený, a to na adresu v zahraničí: A. XXe, XXXXX M., S. V. R.. Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním a citovaných ustanovení CSP dospel súd k záveru, že exekučný titul č. 1 a exekučný titul č. 2 boli doručované náležitým spôsobom, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutia stali spôsobilými exekučnými titulmi.
17. Povinný namietol aj trovy súdneho exekútora z dôvodu ich nepreukázateľnej výšky, nezákonného účtovania DPH a z dôvodu možnosti navýšenia trov, čo podľa neho spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška č. 68/2017“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného o ich nepreukázateľnej výške, keďže v bode 2 upovedomenia o začatí exekúcie sú jednoznačne vymenované jednotlivé časti vymáhaného nároku, a následne aj uvedenie podľa akých ustanovení bola vypočítaná výška trov spolu s uvedením jednotlivých položiek trov formou označenia položky a jej výšky. Zároveň súd uvádza, že z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva, že si súdny exekútor uplatnil aj DPH. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre jeho neuhradenie v stanovenej lehote, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky 68/2017. Súd preto konštatuje, že uvedená námietka povinného je nedôvodná.
18. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti CSP, ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že predmetnej žiadosti povinného súd nevyhovel.
19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
20. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.