Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/1807/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, C. XXe, XXX XX N., D. spolková republika, o vymoženie 1 977,20 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. septembra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.10.2019, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1 977,20 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 60 zo dňa 23.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.07.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.10.2019 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Luciu Hulina Gasper, so sídlom M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO: 42 310 491, ktorá ju vedie pod spisovou značkou EX 408EX 619/19 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Dňa 22.06.2020 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia, keďže podľa jeho presvedčenia po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný vzniesol námietku premlčania citujúc ustanovenie , podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uvedená doba začal plynúť dňom 1.3.2016, kedy veriteľ vyzval dlžníka formou predžalobnej upomienky, aby uhradil jednorazovo dlžnú sumu. Veriteľ pristúpil k vymáhaniu dlžnej sumy návrhom na platobný rozkaz dňom podania 28.6.2016 na Okresnom súde v Prešove, čím nedodržal zákonom stanovenú dobu, t.j. 3 roky. Povinný doplnil, že ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia. Ďalej povinný vo svojom návrhu citoval , pričom uviedol, že k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čI. 46 ods. 1 preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiadal predmetnú exekúciu zastaviť, nepriznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi a tiež náhradu trov exekučného konania oprávnenému.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2020 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že v predmetnej veci vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.06.2020 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený sa stotožnil s vydaným uznesením a považuje ho za správne a akékoľvek ďalšie námietky povinného smerujúce k zastaveniu exekúcie označil za irelevantné.

5. Súd pri posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal zo skutočnosti, že povinný podal opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto ho posudzoval v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom mohol povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zdôraznil, že uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15- dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia, resp. ukončenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Námietky obsiahnuté v návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa týkajú dôvodov, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím na kogentnosť § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný týmto návrhom mohol právne relevantným a účinným spôsobom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, v čoho dôsledku súd tieto povinným namietané skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Napriek uvedenému sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Podľa ustanovenia prvej vety , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 23.06.2017, ktorý sa stal vykonateľným (vo výroku I. ukladajúcom povinnej zaplatiť oprávnenému 1 977,20 Eur s príslušenstvom) dňa 02.09.2017, z uvedeného je teda zrejmé, že námietka premlčania uplatnená povinným je nedôvodná. Nekonkretizovanej námietke povinného týkajúcej sa odňatia práva na súdnu ochranu v zmysle SR relevanciu nepripísal. Ďalej vychádzal zo zistení, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov ( Exekučného poriadku), preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a preto ho podľa Exekučného poriadku zamietol.

6. Okresnému súdu bolo dňa 29. 09. 2020 doručené podanie povinného k sp. zn. , ktoré súd podľa jeho obsahu ( ) posúdil ako sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. septembra 2020 a na základe úradného záznamu sudcu senátu zo dňa 15.02.2021 bolo toto podanie postúpené na rozhodnutie v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

7. Podanie povinného bolo rovnako zákonným sudcom v tejto veci podľa jeho obsahu posúdené napriek nesprávne uvedenej spisovej značke ako sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. septembra 2020. Povinný podanie sťažnosti odôvodnil tým, že jeho návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý z dôvodu, že premlčacia doba je 10 rokov, čo je v rozpore zo zákonom. Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ustanovenia trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v uvedené inak. Kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo sa posudzuje podľa splatnosti dlhu. Deň nasledujúci po splatnosti dlhu je dňom, kedy mohol svoje právo

veriteľ vykonať prvýkrát. Ďalej namietal, že jemu ako povinnému boli odopreté všetky práva. Nedostal žiaden papier, ani predvolanie na súd. Nebol predvolaný na súd, a rozhodovalo sa bez jeho prítomnosti a bez oboznámenia. Na súde sa nemohol nijak brániť, bol mu odňaté právo na spravodlivý proces a na spravodlivý súd. Uviedol aj, že exekútor je povinný podať návrh na príslušný súd, kde má povinný trvalý pobyt a nie hocikde na Slovensku.

8. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým uznesením a v dôvodoch naň odkázal.

9. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Sťažovateľ žiadnu priliehavú argumentáciu ohľadom správnosti prijatého právneho názoru súdu v preskúmavanom rozhodnutí nepredniesol, a ani sťažnostný súd nemá čo vytknúť obsahovo správnym záverom súdu k posúdeniu dôvodov na zastavenie exekúcie uvedeným zo strany povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Súd v reakcii na obsah podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol predovšetkým z dôvodu, že na posudzovaný prípad uplatnil tzv. koncentráciu konania v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Sťažnostný súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje a aby opätovne neopakoval už raz správne vyslovené závery, len na zdôraznenie ich správnosti pre doplnenie dodáva, že povinný právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí uplatniť časť. Pravidlá včasného uplatnenia skutočnosti sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

(§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61 b) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. To platí bez ohľadu na to, či je tento návrh v poradí prvým návrhom (v lehote 15 dní povinný žiadny návrh nepodal) a či je v poradí druhým návrhom (v lehote 15 dní povinný návrh podal). Ak právna skutočnosť, pre ktorú bol podaný návrh na zastavenie exekúcie, nie je predložená časť, exekučný súd na ňu neprihliadne. Návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinným. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťami, ktoré mohol namietať v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, dôvody na zastavenie exekúcie preto neuplatnil včas, keďže ich uplatnil až po uplynutí tejto lehoty, pričom sa nejedná o skutočnosti, ktoré povinný nemohol bez svojej viny uplatniť uplatniť skôr, preto súd ani v prípade, ak by tieto skutočnosť inak zakladali dôvod na zastavenie exekúcie, exekúciu zastaviť nemohol.

17. V súlade so znením § 61l ods. 3 veta posledná Exekučného poriadku sa však súd obsadenný vyšším súdnym úradníkom správne vysporiadal s otázkou, či je (oneskorená obrana povinného) proti exekúcii dôvodná. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Súd následne posúdil povinným vznesenú námietku premlčania, ktoré však nepovažoval za dôvodnú. Keďže sťažnostný súd sa s jeho právnym posúdením stotožnil, nepovažuje za potrebné ďalej opakovať závery už raz správne vyslovené súdom v preskúmavanom uznesení. Sťažnostný súd k tejto otázke dodáva, že medzi dôvody zastavenia exekúcie patrí aj dôvod vyplývajúci z § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví celkom alebo z časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa cit. ust. i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá, (viď R 21/1981, obdobne napr. O., J.: Komentár k Exekučnému poriadku, Eurounion, 1995, G., J.: Komentár , Eurounion, 2009, strana 207, alebo S., M., G., A., H., M., O., P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť a na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať. Keďže vymáhaná pohľadávka bola oprávneným priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, podľa sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 02. 09. 2017. Pokiaľ potom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.10.2019, sťažnostný súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie bol celkom zjavne podaný ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby plynúcej od 02. 09 2017 a preto námietka premlčania vznesená zo strany povinného nemôže byť dôvodná, ako to správne konštatoval aj súd v napadnutom rozhodnutí.

19. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení, a zo strany účastníkov konania neboli predložené ani žiadne dôkazné návrhy. Ustanovenie § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie len v prípade, ak to považuje za nevyhnutné, pričom nevyhnutnosť nariadenia pojednávania v danom prípade nenastala. Z uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania, čo nemožno považovať za porušenie práva povinného na spravodlivý proces, keď aj vzhľadom na obsah podanej sťažnosti nariadenie pojednávania v tejto veci nemohlo priniesť viac svetla do posudzovaného prípadu. Sťažnostný súd preto nemohol súhlasiť s názorom povinného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže jeho právo namietať a preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade predložených exekučných

titulov bolo plne zachované a exekučný súd sa dôvodmi povinného, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti, podrobne zaoberal.

20. Súd záverom dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súdy stotožnili s jej právnymi názormi a predstavami, preberali a riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodli v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, či dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia namietaných skutočností (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

21. Pre vysvetlenie k tvrdeniam povinného v podanej sťažnosti súd ďalej dopĺňa, že v zmysle § 49 Exekučného poriadku, na exekučné konanie je kauzálne príslušný výlučne Okresný súd Banská Bystrica. Ďalej súd poukazuje na ust. § 55 ods. 1. § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia náhodných vecí. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu povinného, alebo adresa posledného trvalého pobytu alebo pobytu povinného, ak je povinný fyzickou osobou, inak sa vec pridelí náhodným výberom exekútorovi vymenovanému pre územný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ak je proti povinnému vedená exekúcie, v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi (§ 55 ods. 4 Exekučného poriadku). Takýmto spôsobom došlo aj k povereniu súdneho exekútora vykonaním exekúcie v tejto veci. Tvrdenie povinnej, že exekútor je povinný podať návrh na príslušný súd, kde má povinný trvalý pobyt a nie hocikde na Slovensku, je preto nesprávne, exekučným súdom je výlučne Okresný súd Banská Bystrica, ktorý prideľuje veci jednotlivým súdnym exekútorom podľa vyššie popísaných pravidiel.

22. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

26. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov a aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

27. Záverom súd dodáva, že v zmysle § 611 ods. 1 Exekučného poriadku, len o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ). Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné ( Exekučného poriadku).