Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/192/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, P., proti žalovanému: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. júna 2019, č.k. -44, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti žalovanému domáhal vrátenia daru a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , a , keď z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že darcovia, resp. pozostalý darca vyzval obdarovaného za jeho života na vrátenie daru. Nakoľko nie je zákonom stanovená forma výzvy na vrátenie daru, náležitosti vrátenia daru sú však dané. Skutočnosť, že vo výzve (ústnej či písomnej) musí byť jednoznačne uvedené, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu, presné a nezameniteľné správanie sa obdarovaného, opísané konkrétne a nezameniteľným spôsobom. Z výzvy musí byť jasné, čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Výzva ako právny úkon musí byť urobený určite, vážne a zrozumiteľne. Žalobca v žalobe uviedol, že sa s obdarovaným a manželkou rozprávali, že by bolo dobré dar vrátiť, nakoľko sa obdarovaný nachádzal v takom zdravotnom stave, ktorý mu zrejme prekáža poskytovať riadnu starostlivosť. Uvedené tvrdenia súd nemohol akceptovať ako výzvu obdarovanému na vrátene daru, nakoľko neobsahovala základné náležitosti riadnej výzvy na vrátenie daru a ani riadne náležitosti právneho úkonu v zmysle . Z uvedeného rozhovoru medzi účastníkmi darovacej zmluvy jednoznačne nevyplýva vôľa darcov, že žiadajú konkrétny dar vrátiť a z akých konkrétnych, nezameniteľných a vážnych dôvodov. Ani sám žalobca v žalobe neuvádza, že obdarovaného riadne vyzval, čo potvrdil aj v úvodnej reči, keď sa vyjadril, že kvôli manželke situáciu žiadnym spôsobom neriešili. V žalobe uviedol, že dohoda výlučne o tom, že je vec potrebné riešiť, bola len ústna a k žiadnym písomným právnym úkonom nedošlo. Súd teda ustálil, že obdarovaný nebol za svojho života riadne darcami vyzvaný na vrátenie daru, na základe ktorého by sa darovanie ex lege a ex nunc rušilo. Ak by sa tak skutočne stalo, mal následne obdarovaného žalovať o vypratanie nehnuteľností, ak by neplnil dobrovoľne. Žiaden takýto úkon však uskutočnený nebol. V konaní rovnako nebolo preukázané také správanie obdarovaného voči darcom, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov vo vyššie uvedenom zmysle ani z hľadiska intenzity, ani z hľadiska sústavnosti. Výsledkami dokazovania totiž nebolo preukázané žiadne konkrétne konanie

obdarovaného voči darcom napĺňajúce intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. So snahou vydávať za správanie odôvodňujúce požiadavku na vrátenie daru neposkytovanie darcom potrebnej pomoci a starostlivosti v prípade choroby a staroby a prípade smrti vystrojiť pohreb (ako bol príslušný záväzok vymedzený v zmluve v jej čl. III.), nebolo potom možné uspieť z dôvodu, že obdarovaný objektívne nemohol poskytovať pomoc a starostlivosť, nakoľko ako tvrdil žalobca, zdravotný stav mu zabraňoval plniť čl. III. darovacej zmluvy. Súd nepovažuje za hrubé porušovanie dobrých mravov a ani za závažné porušenie dobrých mravov skutočnosť, že obdarovaný neposkytoval pomoc a starostlivosť darcom, keď sám nebol schopný ju pre svoj zdravotný stav poskytnúť. Takýto dôvod, aj keby bol uvedený vo výzve na vrátenie daru, by nemohol obstáť pred súdom. Súd tak ustálil, že právny vzťah darovania medzi darcom a obdarovaným nezanikol, nakoľko nebola naplnená podmienka hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi a obdarovaný nebol riadne a preukázateľne vyzvaný na vrátenie daru. Súd tak v závere uviedol, že žalovaný, nadväzujúc na odôvodnenie uvedené vyššie, nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Darcovia, resp. pozostalý darca nevyzval obdarovaného na vrátenie daru, a teda povinnosť vrátiť dar neprešla na dediča obdarovaného. V prípade, ak by aj vyzval obdarovaného počas jeho života, nebolo by možné dediča obdarovaného žalovať žalobou o vrátenie daru, ale žalobou o určenie vlastníctva alebo o vypratanie veci. Tu súd uvádza, že žalobca nielen žaluje nesprávnu osobu, ale aj žaluje žalovaného nesprávne. Nakoľko však obdarovaný nebol za svojho života riadne vyzvaný na vrátenie daru, nemôže sa darca domáhať vrátenia daru od dediča obdarovaného. V tomto konaní nie je možné ani od dediča obdarovaného akoukoľvek výzvou (či už jednostranným právnym úkonom darcu, alebo výzvou obsiahnutou v žalobe, ktorá bola žalovanému doručená) požadovať vrátenie daru, nakoľko ustanovenie predpokladá a ustanovuje, že žiadať vrátiť dar môže darca od obdarovaného, nie však od jeho dedičov. Pre úplnosť súd uvádza, že súd ani nevzal a nemohol vziať do úvahy správanie sa potomkov obdarovaného či už počas života obdarovaného, alebo po jeho smrti. Správanie iných osôb ako obdarovaného, čo i aj jemu blízkych osôb, nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru od obdarovaného, nakoľko ho nemožno sankcionovať pre správanie iných, za ktoré nezodpovedá. Rovnako tak ustanovenia z darovacej zmluvy nezaväzujú blízkych osôb obdarovaného. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení a contrario i za použitia analógie podľa . Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia celej žaloby. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v rozsahu 100%. Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súdom správanie nebohého obdarovaného nebolo vyhodnotené ako významné porušenie dobrých mravov. Podľa názoru odvolateľa však išlo o permanentné porušenie povinnosti obdarovaného v zmysle darovacej zmluvy, nakoľko zo strany obdarovaného nikdy nebola poskytnutá žiadna pomoc a nedošlo k riadnemu plneniu záväzku. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. neposkytnutie potrebnej pomoci. V konaní boli zo strany žalobcu v rámci dokazovania predložené čestné vyhlásenia známych, pričom účelovo boli smerované k tomu, aby súd disponoval objektívnymi informáciami o tom, že ani obdarovaným a ani dedičom obdarovaného nebola poskytnutá pomoc. Uviedol, že mu nebolo známe miesto trvalého pobytu obdarovaného a ani miesto trvalého pobytu dediča po nebohom obdarovanom, z tohto dôvodu nemal možnosť osloviť ani obdarovaného a ani jeho dedičov listom, resp. výzvou, a vyzvať ich k plneniu záväzku. Poukázal na to, že zdravotný stav obdarovaného bol značnou prekážkou na to, aby riadne plnil záväzok v zmysle darovacej zmluvy a poskytol riadnu pomoc darcovi. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Bol toho názoru, že dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov. Okamih smrti poručiteľa je rozhodnou skutočnosťou čo do okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj do práv a povinností, do ktorých vstupujú právni nástupcovia poručiteľa. Súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že od dedičov obdarovaného možno požadovať vrátenie daru iba za predpokladu, že darca ešte

za života voči obdarovanému urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru. Žalobca v konaní preukázal, že ústne sa viac krát obrátil na obdarovaného s výzvou na plnenie záväzkov vyplývajúcich z darovacej zmluvy, čo však bolo neúspešné.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je vrátenie daru.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. až 210 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

12. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

16. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

18. Ustanovenie upravuje zánik darovania jednostranným právnym úkonom darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru, pričom predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.

19. V prípade zániku darovania je jednostranným právnym úkonom darcu, musí ísť v zmysle ust. o prejav vôle, ku ktorému dôjde výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel darca prejaviť, pričom v zmysle právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozopre s jazykovým prejavom.

20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by darca, prípadne darcovia vyzvali obdarovaného spôsobom uvedeným vyššie na vrátenie daru, keď sám žalobca uviedol, že sa s obdarovaným rozprávali, že by bolo dobré dar vrátiť, nakoľko sa obdarovaný nachádzal v takom zdravotnom stave, ktorý mu prekážal poskytovať riadnu starostlivosť. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by darcovia, resp. darca obdarovaného výslovne vyzvali na vrátenie daru. V prípade nepreukázania prejavu vôle adresovaného žalobcom ako darcom obdarovanému, ktorým sa darca voči obdarovanému domáhal vrátenia daru, je právne bezvýznamným, či sa obdarovaný voči darcovi alebo členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy, nakoľko bez jednostranného právneho úkonu darcu nedôjde k zániku darovania, a to ani v prípade, že by boli inak splnené podmienky na to, aby sa darca domáhal vrátenia daru v zmysle ust. .

21. Správnym bol tiež záver súdu prvej inštancie, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru je dané len vo vzťahu k obdarovanému a nemožno sa ho úspešne domáhať voči dedičom obdarovaného, od ktorých možno požadovať vrátenie daru iba za predpokladu, že darca ešte za života voči obdarovanému urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

23. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

24. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia v spojení s nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol tak, že sa mu nárok na náhradu trov nepriznáva.

25. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).