Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/118/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: TRANSAKTA Bratislava, a.s., Nám. 1. mája 3, Bratislava, IČO: 31 344 115, zastúpený: HAVEL & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: Roľnícka obchodná spoločnosť a.s., Bojničky 54, IČO: 00 207 578, zastúpený: MV Legal s.r.o., Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu i odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -2778 zo dňa 08.03.2019 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti uznesenia č. 7/2011 prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 04.04.2011 o 10:00 hod. m e n í a žalobu z a m i e t a (výrok I), výrok o určení neplatnosti uznesení č. 01/2011, č. 03/2011, č. 04/2011, č. 06/2011 prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 04.04.2011 o 10:00 hod. p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a odvolací súd nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení (ďalej ako MVZ) žalovaného konanom dňa 04.04.2011 o 10:00 hod. je neplatné, žalobcovi voči žalovanému priznal z tejto časti žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalobu o určenie neplatnosti uznesenia č. 03/2011, č. 04/2011 a č. 06/2011 prijatých na MVZ konanom dňa 04.04.2011 zamietol a z tejto časti priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania v návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že uznesenia č. 01/2011, č. 03/2011, č. 04/2011, č. 06/2011 a č. 07/2011 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. sú neplatné.

3. Dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobca založil na tvrdení, že je majiteľom 662 kusov akcií žalovaného z celkového počtu 2 526 emitovaných, napriek tomu je ale zapísaný v zozname akcionárov žalovaného len ako akcionár s počtom 343 kusov akcií a k zostatku 319 kusov akcií ho ako vlastníka žalovaný odmieta zapísať do zoznamu akcionárov. Dňa 04.04.2011 sa uskutočnilo MVZ, na ktorom boli prijaté uznesenia aj hlasmi osôb, ktoré nie sú akcionármi žalovaného, napriek tomu sú zapísaní ako akcionári v zozname akcionárov. Ich zápis nezodpovedá skutočnosti a tak takýmito hlasmi prijaté uznesenia nemôžu byť platné. Akcie v počte 319 kusov, ku ktorým ho žalovaný odmieta zapísať do zoznamu akcionárov nadobudol žalobca zmluvami o kúpe od iných akcionárov žalovaného a stal sa ich

vlastníkom. Žalovaný zápis odmieta vykonať s tým, že predstavenstvom nebol na takýto prevod udelený súhlas. Podľa Stanov žalovaného v znení účinnom ku dňu konania MVZ, čo bolo dňa 04.04.2011, neexistovala taká právna úprava, ktorá by prevod akcií žalovaného medzi akcionármi obmedzovala. Žalovaný akcie prevedené na žalobcu vyhlásil za neplatné a vydal nové akcie, ktoré previedol na Ing. Juraja Antalíka, predsedu predstavenstva žalovaného a Ing. Q. V., člena dozornej rady žalovaného, čím dosiahol, že uvedené osoby sú aktuálne zapísané v zozname akcionárov žalovaného ako akcionári s počtom 214 kusov akcií z počtu 319 akcií, ktoré boli prevedené na žalobcu. V závere roku 2006 a počas roku 2007 žalovaný začal kupovať od svojich akcionárov vlastné akcie s úmyslom nadobudnúť väčšinový podiel, čím by menovitá hodnota prekročila viac ako 50% základného imania žalovaného. Predstavenstvo žalovaného údajne skupovalo vlastné akcie za účelom ich predaja zamestnancom žalovaného, skutočným cieľom nadobúdania vlastných akcií žalovaným bol ale vopred koordinovaný prevod konkrétne na osobu Ing. Q. V., čím by tento dosiahol faktické ovládanie žalovaného. Ing. Q. V. sa v roku 2007 stal viac ako 50%-ným akcionárom žalovaného, ktorého žalovaný predtým účelovo zamestnal, aby mohol na neho previesť vlastné akcie, ktoré predtým nadobudol od iných akcionárov. Účelovosť tohto konania preukazuje i skutočnosť, že Ing. Q. V. poskytol žalovanému pôžičku na nadobudnutie vlastných akcií, ktorá po prevode akcií od žalovaného na Ing. Q. V. bola „vynulovaná“. Po nadobudnutí uvedených akcií Ing. Q. V. časť z nich previedol na syna Ing. B. V. napriek tomu, že podľa § 6 bod 3. Stanov žalovaného v znení účinnom do 04.04.2011 „akcia na meno je prevoditeľná do vnútra spoločnosti ...“, čo znamená, že akcie žalovaného sú prevoditeľné výlučne medzi akcionármi žalovaného a Ing. Q. V. ani Ing. B. V. nemohli akcie žalovaného platne nadobudnúť.

4. Žalobca v žalobe argumentoval i prebiehajúcim konaním o určení neplatnosti zmlúv o prevode akcií, neplatnosti prevodu akcií a o uložení povinnosti znížiť základné imanie, a tiež neplatnosťou rubopisov, ktorými mali byť akcie prevedené zo žalovaného na Ing. Q. V. pretože trpia vadami, čo má za následok neplatnosť prevodov akcií.

5. Nedostatok rubopisov spočíva v podpise akcionára, ktorý akciu prevádzal v čase vyznačenia na rubopise, pretože neobsahujú podpis ani označenie právnickej osoby, ktorá akciu prevádza, neobsahujú vytlačené alebo napísané obchodné meno žalovaného pod ktorým je zapísaný v obchodnom registri a v časti podpis prevodcu sa nachádza iba nečitateľný podpis neznámej fyzickej osoby. Uvedené nedostatky majú za následok, že prevody akcií zo žalovaného na Ing. Q. V. sú v rozpore s ust. § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 191 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 a 4 Obchod. zák., s právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona o obchodnom registri a zo zákona zmenkového a šekového.

6. Uznesením č. 07/2011 v znení prijatom na MVZ došlo k obmedzenie práv akcionárov a k diskriminácii tých akcionárov žalovaného, ktorí nie sú zamestnancami žalovaného v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú, čím došlo k zásahu do práv žalobcu, ktorý je právnickou osobou, preto takúto podmienku nikdy nemôže naplniť a z toho dôvodu je prijatá zmena znenia § 6 bod 3 Stanov neplatnou. Za nezrozumiteľné označil žalobca i znenie § 6 bod 4 Stanov, podľa ktorého má predstavenstvo žalovaného možnosť odkúpiť vlastné akcie za účelom dohľadu spoločnosti nad realizáciou predkupného práva akcionára a tiež znenie § 6 bod 5.a 6. Stanov, podľa ktorého je rozhodovanie o udeľovaní súhlasu s prevodmi ponechané na vôli predstavenstva žalovaného, nie je jednoznačne určené kedy spoločnosť túto kompetenciu využije a komu je určená. Ustanovenia .a 6. prijaté na MVZ o udeľovaní súhlasu s prevodmi ponechávajú na vôli predstavenstva žalovaného bez toho aby bolo uvedené, kedy predstavenstvo súhlas udelí a kedy ho odmietne, čo je v rozpore s úpravou o zneužití väčšiny menšinou a o rovnakom zaobchádzaní s akcionármi, v rozpore s a takéto ustanovenie je nezrozumiteľné. Osobám, ktoré sú akcionármi a zároveň zamestnancami žalovaného sa tak poskytuje neoprávnená výhoda pri nadobúdaní akcií voči žalobcovi a vlastníctvo akcií žalobcom tak stratilo svoju hodnotu a význam. Zo znenia Stanov tiež nie je zrejmé, za akú cenu má predstavenstvo akcie odkupovať a ako bude postupovať, keď záujem prejaví viacero zamestnancov. Zmena Stanov prijatá na MVZ je nejednoznačná a nezrozumiteľná, pretože pripúšťa svojvôľu a rôzny výklad.

7. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený. Dôvody neplatnosti, ktoré žalobca v žalobe označil sa prekrývajú s dôvodmi uvádzanými žalobcom v minulosti podaných samostatných žalobách voči žalovanému, vedenými na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . V predmetných konaniach, ktoré sú právoplatne skončené žalobca neuspel, ktorú skutočnosť ale odmieta akceptovať a rovnako i rozhodnutiami potvrdenú vlastnícku

štruktúru spoločnosti. Novými žalobami bráni majoritným akcionárom realizovať ich akcionárske práva a pokračovať žalovanému v jeho podnikateľskej činnosti. Otázky, ktoré žiada žalobca ako predbežné v tomto konaní riešiť ale už boli vyriešené v iných súdnych konaniach, ktoré sú právoplatne skončené, opakovane argumentuje dôkazmi, ktoré už boli v minulosti vykonané a vyhodnotené v neprospech žalobcu, preto neprichádza do úvahy sa nimi opätovne zaoberať. Ak by jediným argumentom mal byť neplatný prevod akcií, súd by musel túto otázku riešiť ako predbežnú, ktorá ale už bola predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , ktoré konanie je právoplatné skončené v neprospech žalobcu.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, konkrétne Notárskou zápisnicou N208/2011, NZ12939/2011, NCRls13306/2011 zo dňa 11.04.2011, so znením Stanov žalovaného schválených dňa 18.09.1990 v znení zmien a doplnkov, so zmenou prijatou na MVZ konanom dňa 04.04.2011, akciami na meno emitovanými žalovaným (č.l. 1015-2601), akcii na meno emitovaných žalovaným (č.l. 2606-2688), vypočul Ing. Q. V. a na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol.

9. V konaní nebolo sporným, že dňa a 04.04.2011 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia č. 01/2011, č. 02/2011, č. 03/2011, č. 04/2011, č. 05/2011, č. 06/2011 a č. 07/2011. Uznesením č. 01/2011 boli zvolené osoby poverené sčítaním hlasov, uznesením č. 3/2011 bol zvolený predseda MVZ Ing. Juraj Antalík, uznesením č. 4/2011 bol zvolený zapisovateľ, uznesením č. 06/2011 boli zvolení overovatelia a uznesením č. 07/2011 bola prijatá zmena Stanov žalovaného.

10. Súd prvej inštancie porovnal Stanovy žalovaného platné pred konaním MVZ so znením prijatým na MVZ dňa 04.04.2011 v častiach § 6 bod. 3, 4, 5, 6 a 11, osobitne sa zaoberal jednotlivými súdnymi konaniami, na ktoré upozornil žalovaný s tým, že v nich bolo už právoplatne rozhodnuté v neprospech žalobcu, ktoré rozhodnutia ale odmieta žalobca rešpektovať a žiada, aby sa s už právoplatne vyriešenými otázkami súd prejudiciálne opäť zaoberal a ďalšími žalobami sa žalobca snaží opakovane žiadať o preskúmanie veci rozhodnutých.

11. Súd prvej inštancie zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. sa žalobca domáhal zápisu do zoznamu akcionárov, v ktorom by bol zapísaný ako majiteľ akcií na meno v počte 626 kusov, nadobudnutých zmluvami o kúpe akcií uzatvorených v období od 11.05.2007 do 15.02.2008, pretože je v zozname akcionárov žalovaného zapísaný ako vlastník len k počtu 343 kusov akcií a k počtu 273 kusov akcií ho žalovaný protiprávne odmieta do zoznamu akcionárov zapísať. Dôvodom nezapísania bolo neudelenie súhlasu predstavenstva žalovaného na prevod akcií, čo je ale podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Podľa § 156 odsek 9 Obchod. zák. platí, že súhlas bol udelený. Neudelenie súhlasu žalovaný odôvodňoval odkazom na znenie § 6 bod 3 písmena a) v znení Stanov platných tom čase, vychádzal pri neudelení súhlasu z nesplnenia ponukovej povinnosti zo strany akcionára, ktorú úpravu žalobca v uvedenom konaní označil za neaplikovateľnú, neurčitú a z týchto dôvodov absolútne neplatnú. Vo veci konajúci Okresný súd Piešťany dospel k záveru, že znenie § 6 bod 3 Stanov žalovaného netrpí vadami, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť tohto ustanovenia, netrpí vadami vôle, obsah je vyjadrený zrozumiteľne a jasne, platnosť ustanovenia neovplyvňuje iný výklad žalobcu k spojeniu „ do vnútra spoločnosti“. Súd tak dospel k záveru, že prevody akcií medzi žalobcom a akcionármi žalovaného, ktoré boli uskutočnené bez súhlasu predstavenstva žalovaného sú neplatné. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Trnave rozsudkom zo dňa 2.októbra 2012 pod č. k. -1083, ktorý o veci rozhodoval ako súd odvolací. Z rozhodnutia vyplýva, že prevoditeľnosť akcií bola podmienená súhlasom predstavenstva spoločnosti. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. V danom prípade o žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu s prevodom predmetných akcií žalovaný rozhodol negatívne, túto skutočnosť mu písomne oznámil a teda rozhodol v súlade so Stanovami. Ak spoločnosť emitujúca akcie na meno ich prevoditeľnosť obmedzí súhlasom spoločnosti, je takýto súhlas bezpochyby podmienkou platnosti ich prevodu. Voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal žalobca mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením č. k. zo dňa 18.júna 2013 dovolanie odmietol.

12. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o prevode listinných kmeňových akcií na meno uzatvorenými medzi Roľníckou obchodnou spoločnosťou, a.s. ako predávajúcim a Ing. Q. V. ako kupujúcim, určenia, že majiteľom predmetných kmeňových akcií je Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. a uloženia povinnosti Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. znížiť svoje základné imanie o sumu rovnajúcu sa menovitej hodnote listinných kmeňových akcií na meno, bližšie špecifikovaných v návrhu. Počas konania žalobca návrh rozšíril a žiadal tiež určiť, že zmluvy o prevode listinných kmeňových akcií na meno uzatvorené medzi Ing. Q. V. ako prevodcom a Ing. B. V. ako nadobúdateľom sú neplatné. Súd o tejto veci rozhodol rozsudkom č.k. -474 zo dňa 15.decembra 2009 a návrh zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -1141 zo dňa 14.decembra 2010, ktorý svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení k čomu zdôraznil, že žalovaným určením sa na právnom postavení žalobcu vo vzťahu k žalovanému nič nezmení, žalobca nepreukázal existencia objektívnej právnej neistoty, na základe ktorej by bolo právne postavenie žalobcu ohrozené. Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. -1274 zo dňa 22.marca 2012 tak, že dovolanie žalobcu zamietol. Najvyšší súd SR poukázal na správny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého takýto postup by bol v rozpore s právami akcionárov previesť za zákonom a stanovami dodržaných podmienok svoje akcie na inú osobu, než akou je žalobca. K ustanovenie § 6 bod 3 Stanov žalovaného Najvyšší súd SR uviedol, že spornosť uvedeného ustanovenia nie je dôvodom, ktorý by zakladal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu a samotné vlastníctvo akcií nezakladá právny nárok akcionára na zastúpenie v riadiacich alebo kontrolných orgánoch akciovej spoločnosti, keďže tieto orgány sa volia v zmysle stanov akciovej spoločnosti za dodržania podmienok uvedených v zákone.

13. Následne sa prvoinštančný súd zameral na posúdenie, či uzneseniami, neplatnosti ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha, došlo k obmedzeniu jeho práv akcionára, pri ktorom posudzovaní vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 131 ods. 1, 2, § 183 Obchod. zák.

14. Uznesenia č. 01/2011, č. 03/2011, č. 04/2011 a č. 06/2011 prijaté na MVZ prvoinštančný súd označil za nevyhnutné pre riadny priebeh zasadnutia, ktoré samé o sebe neobmedzujú práva akcionára. Ide o uznesenia organizačného charakteru, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť postavenia žiadneho z akcionára, pretože ich účinky sa vzťahujú len na konkrétne MVZ, ich prijatím nedošlo ani k potencionálnemu ohrozeniu práv žalobcu, preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na ust. § 131 ods. 2 Obchod. zák.

15. Osobitne sa ale súd venoval posúdeniu platnosti uznesenia č. 7/2011, ktorým boli zmenené Stanovy a k zisteniu, či jeho prijatím mohlo nastať ohroziť práv žalobcu ako akcionára. Žalobca v žalobe poukazoval na zmenu znenia Stanov v časti § 6 bod 3, 4-poslednáveta, bod 5, 6 a 11 -tretia a posledná veta . Uvedená časť Stanov upravuje prevody akcii, týka sa procesu, akým môžu akcionári prevádzať svoje akcie, upravuje predkupne právo ostatných akcionárov a podmienky prevodu. Aj potencionálne ohrozenie práv akcionára prijatím uznesenia zakladá oprávnenie súdu preskúmať, či takéto uznesenie nebolo prijaté v rozpore zo zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou a v prípade, že sa takéto dôvody preukážu, s poukazom na ust. § 131 ods. 1, 2 Obchod. zák. je uznesenie valného zhromaždenia potrebné vyhlásiť za neplatné.

16. Prvoinštančný súd vychádzal pri posudzovaní veci z právnej úpravy uvedenej v Obchod. zák., Obchod. zák. a a ustálil, že akcie, ku ktorým je v zozname akcionárov zapísaný Ing. Q. V. boli na neho prevedené rubopismi. V rubopisoch v časti na to určenej bolo uvedené že „táto akcia bola prevedená“, je uvedený konkrétny deň rubopisu na majiteľa „ Ing. V. Q., A. XXXX/XX, K.“ . Podpis prevodcu je nečitateľný vlastnoručný podpis Ing. T. G. a vyznačený je deň registrácie. Na listinných akciách je uvedené v predchádzajúcom riadku v stĺpci „na majiteľa“ - RaOS, Bojničky, IČO: 00207578. Takýmto spôsobom boli podpísané všetky rubopisy akcií prevádzaných na Ing. Q. V. v počte 1651 kusov, z ktorých 1301 kusov previedol Ing. Q. V. na Ing. B. V.. Ku dňu konania MVZ tak bol tak do zoznamu akcionárov zapísaný už Ing. Q. V. ako majiteľ 350 kusov akcii a Ing. B. V. ako majiteľ 1301 kusov akcii.

16. MVZ sa z celkového počtu akcií 2 526 zúčastnili akcionári s počtom hlasov - akcií 2224, z ktorých 350 akcií boli akcie Ing. Q. V. a 1301 akciami sa preukazoval Ing. B. V.. bolo prijaté

87,94 % hlasov prítomných akcionárov s počtom hlasov 2224 hlasov, z ktorých prítomných akcionárov za prijatie bolo 1776 hlasov a 447 hlasov bolo proti 1 hlas sa zdržal.

17. Žalovaný súdu predložil kópie akcií, ktoré v časti „podpis prevodcu“ obsahujú pri vlastnoručnom podpise uvedenie obchodného mena s označením osoby, ktorá podpis vykonala a jej funkcie, išlo o Ing. T. G., predsedu predstavenstva.

18. Súd prvej inštancie vyhodnotením dokazovania a z konania zistených skutočností dospel k záveru, že podpis žalovaného na rubopisoch akcií, ktoré mali byť prevedené na Ing. Q. V. je neúplný, pretože obsahuje len podpis osoby oprávnenej konať za žalovaného, napriek tomu, že rubopis musí podpísať ten, kto akciu prevádza, teda prevodca. Ak je prevodcom právnická osoba, na rubopise musí byť označenie právnickej osoby, ktorá tento právny úkon robí t.j. musí byť z rubopisu zrejmé, že ide o podpis urobení v mene právnickej osoby. Ak tomu tak nie je, nie je možné považovať podpis fyzickej osoby, hoci štatutárneho orgánu právnickej osoby za podpis tejto právnickej osoby a tak k platnému prevodu akcií zo žalovaného na Ing. Q. V. nedošlo z dôvodu neplatnosti rubopisov. Ing. Q. V. sa nestal akcionárom žalovaného a to napriek skutočnosti, že v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , v ktorom konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti prevodu listinných akcií na meno na Ing. Q. V. bolo obchodné meno žalovaného aj s uvedením funkcie a mena podpisujúceho do rubopisov doplnené. Súd je toho názoru, že vadu rubopisu spočívajúcu v neuvedení plného obchodného mena prevodcu nie je možné odstrániť doplnením po dni, ku ktorému malo dôjsť k prevodu. Ak pôvodný akcionár chcel prejaviť vôľu prevodu akcie rubopisom a jej odovzdaním, mal ju vyjadriť jasne a v zmysle vyššie uvedeného novým rubopisom. Ing. Q. V. sa pre nedostatok rubopisu nestal vlastníkom predmetných akcií, preto ich ani nemohol platne previesť v počte 1301 kusov rubopisom a odovzdaním na Ing. B. V..

19. menilo znenie Stanov. K prijatiu tejto zmeny bolo potrebné aby za prijatie hlasovala dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov. Ing. Q. V. a Ing. B. V. však vlastníkmi akcií žalovaného neboli, preto ani nemali oprávnenie na MVZ dňa 11.04.2011 hlasovať. MVZ sa zúčastnili akcionári s celkovým počtom hlasov 573 (2224 - 350 - 1301), K prijatiu predmetného uznesenia bolo potrebných z 573 hlasov prítomných akcionárov 383 hlasov. Z prítomných akcionárov bolo 447 hlasov bolo proti, jeden hlas sa zdržal a tak súd prvej inštancie dospel k záver, že ak sú hlasy Ing. Q. V. a Ing. B. V. neplatné z dôvodu neplatného prevodu pre vadu rubopisu, nebolo prijaté v súlade zo zákonom stanovenou dvojtretinovou väčšinou a z tohto dôvodu je neplatné.

20. Pre zistenú vadu rubopisu sa prvoinštančný súd už nezaoberal skúmaním obsahu prijatej zmeny Stanov z hľadiska hmotnoprávneho a jej rozporu s ust. § 39 Obč. zák., ako na žalobcom označovaného účelového zamestnania Ing. Q. V. žalovaným.

21. V závere rozhodnutia sa prvoinštančný súd vyporiadaval i s námietkou žalovaného ktorý uvádzal, že o neplatnosti prevodov už bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , čo tvorí prekážku už rozhodnutej veci. Súd k uvedené uviedol, že zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení prekážku rozhodnutej veci - rei iudicata nezakladá, na ktorom závere nič nemení ani skutočnosť, že súd prvého stupňa sa zaoberal meritórne otázkami platnosti predmetných prevodov. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti avšak podstatné bolo, že k potvrdeniu došlo z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , pri ktorom mieru úspechu a neúspechu strán sporu posudzoval ku každému uzneseniu osobitne, k čomu uviedol, že išlo o prejednanie vecí , ktorá je každá samostatným nárokom.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.

24. Žalovaný rozhodnutie napadol v časti výroku I. a II., ktoré založil na odvolacích dôvodoch podľa , (č.l. 2794).

25. Odvolávajúci sa žalovaný namieta dôvodnosť samotného podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pretože neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, podľa

ktorých takéto uznesenie musí byť v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a predmetné porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. K tomu, aby mohli byť zo strany akcionára uznesenia prijaté na valného zhromaždenia napadnuté žalobou, musia byť splnené súčasne obe zákonom vyžadované podmienky, čo s v tomto prípade nestalo. Argumenty, na základe ktorých prvoinštančný súd žalobe v časti uznesenia č. 7/2011 vyhovel považuje žalovaný za nedôvodné a formalistické, pretože s prihliadnutím na sprievodné právne úkony a skutkové okolností nemohla vzniknúť pochybnosť o tom, či právny úkon bol urobený v mene právnickej alebo fyzickej osoby, pretože je zjavné, že indosantom bola právnická osoba, ktorá ako jediná bola majiteľom akcií a osobou oprávnenou k rubopisu. Samotná právnická osoba a za ňu konajúca fyzická osoba takýto úmysel ani nikdy nespochybnili, ani úmysel previesť akcie od majiteľa a držiteľa akcie - zo žalovaného na Ing. Q. V.. Okrem toho obchodné meno žalovaného sa nachádza na samotnej akcii a to viackrát, v bežne užívanej podobe „RaOS“ z čoho vyplýva, že námietka chýbajúceho obchodného mena a pochybnosť o tom, či podpis rubopisu bol vykonaný v mene právnickej osoby sú neopodstatnené. Náležitosťou rubopisu je podpis prevodcu, ktorý na rubopise zjavne bol a patrí predsedovi predstavenstva žalovaného, nedostatok v označení bol účastníkmi tohto právneho úkonu opravený a doplnený do rubopisu v súlade so spôsobom konania aký má žalovaný zapísaný v obchodnom registri pre relevantný čas, a tak bol uvedený nedostatok v podstatnom čase pre rozhodnutie už odstránený a stal sa bezpredmetný. Žalobcom vytýkané vady rubopisu neboli spôsobilé privodiť absolútnu ani relatívnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu. Išlo iba o formálnu neúplnosť, ktorá môže byť kedykoľvek aj s účinkami ex tunc odstránená, ako vyplynulo i z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , podľa ktorého už počas tohto súdneho konania bola chýbajúca časť označenia a to pred dňom konania MVZ odstránená.

26. Súd prvej inštancie ale pri rozhodovaní prevzal argument žalobcu, podľa ktorého existujúci rubopis už nemožno nijako meniť. Takýto názor je ale v tejto veci nesprávny, nedôvodný a nepodložený právnou úpravou. Cieľom právnej úpravy vzťahujúcej sa na vec nie je snaha neopodstatnene vyvolať neplatnosť celého prevodu akcie, čo by nebolo žiaduce a ani spravodlivé, žiaden zákon nezakazuje, aby dotknuté zmluvné strany z dôvodu právnej istoty dodatočne doplnili náležitosti rubopisu, najmä ak sú vykonané v dobrej viere a s obojstranným súhlasom, pri rešpektovaní vôle prevodcu i nadobúdateľa. Súd prvej inštancie ale pri rozhodnutí o veci postupoval extrémne formalisticky, ak rubopis označil za neopraviteľný a tým za absolútne neplatný pre doplnenie údajov. Na jednej strane považuje rubopis za neplatný, na druhej strane riešenie tohto nedostatku vidí v celkom novom rubopise, ktorý by ale vyzeral presne rovnako. K uvedenému poukázal žalovaný i na časť uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , ktoré hoci pojednáva o platnosti Stanov a nie o platnosti rubopisu, právny názor v ňom vyslovený je akceptovateľný i v tomto konaní.

27. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný aj názor prvoinštančného súdu podľa ktorého rozhodnutie valného zhromaždenia o prijatí zmeny Stanov automaticky mohlo potencionálne ohroziť práva žalobcu ako akcionára. Takýto záver ale nie je ničím podložený a je predčasný, pretože k žiadnemu ohrozeniu voči žalobcovi nedošlo ani dôjsť nemohlo. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva, ako konkrétne malo byť právo žalobcu ohrozené, ktoré konkrétne právo malo byť ohrozené, ani osvedčenie hrozby. Zo strany žalobcu pre jeho úspech preto nepostačuje iba tvrdiť všeobecnú možnosť ohrozenia práv akcionára, ale je potrebné označiť konkrétne zákonom uvedené právo a možnosť jeho ohrozenia presvedčivo odôvodniť, k čomu v tomto konaní zo strany žalobcu ani nedošlo a žiadne konkrétne, hoci len možné ohrozenie nebolo preukázané. Stanovy žalovaného prijaté napadnutým uznesením nie sú spôsobilé ohroziť žiadne konkrétne právo žalobcu ako akcionára, ani jeho postavenie nezhoršujú. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť, ako opakovane zdôraznil Najvyšší súd SR v obdobných veciach, preto argumentácia žalobcu o hlasovaní osoby, ktorá nebola platným akcionárom je nad rámec zákonnej argumentácie a slovenská právna úprava neumožňuje výkon akcionárskych práv inej osobe než tej, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov. Okrem toho sa žalobca ani nedomáhal škody, hoci túto možnosť mu zákon poskytuje a ani žiadne z uznesení prijatých na valných zhromaždeniach konaných od roku 2006 do roku 2011 neboli žalobcom nijakým spôsobom napadnuté, i keď situácia s hlasovacími právami bola obdobná. Konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. skončilo zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ by sa spor skončil už na prvej inštancii, nemuseli byť vôbec predkladané listinné dôkazy vo forme kópií akcií, zmlúv a rubopisov, kedy by sa žalobca o podobe rubopisov vôbec nedozvedel. Na strane žalobcu nie je žiadne právo, záujem, ani dôvod sprístupniť rubopisy uskutočnené pri prevode akcií medzi treťou stranou a žalovaným a neskorším jeho

majoritným akcionárom. Žalobca tak vstúpil do súdneho sporu bez toho, aby legitímne poznal podobu rubopisov a to len v snahe v priebehu konania dosiahnuť ich sprístupnenie a následne ich účelovo napadnúť. Podanú žalobu je možné považovať za šikanózne konanie žalobcu, ktoré nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, pretože námietku platnosti rubopisov môže vzniesť iba účastník zmluvného právneho vzťahu na ochranu ktorého by takáto neplatnosť bola ustanovená. Podľa názoru žalovaného nemôže ísť o žiadnu neplatnosť rubopisu, či prípadnú neplatnosť akcií, ktorú je potrebné posudzovať nie podľa , ale podľa , podľa ktorého sa neplatnosti právneho úkonu ustanoveného na ochranu niektorého účastníka môže dovolávať iba tento účastník. Rubopis naviac nie je zmluvou, ale iba jednostranným právnym úkonom indosanta a ustanovenia týkajúce sa prevodu akcií, akými sú kúpna zmluva, rubopis a odovzdanie akcií sú stanovené na ochranu účastníka tohto právneho vzťahu, konkrétne prevodcu, ale nie sú jednoznačne stanovené na ochranu nadobúdateľa a už nemajú potom žiadnu súvislosť s tretími osobami a ich právami. Žalobca nebol prevodcom ani nadobúdateľom akcií, vôbec nebol účastníkom predmetného právneho vzťahu, preto sa nemôže v tejto súvislosti ani domáhať ochrany z dôvodu námietky údajnej neplatnosti prevodu akcií rubopisom.

28. Žalobca odvolaním napadol nesprávnosť rozsudku prvoinštnačného súdu v časti výroku III. a IV., ktoré označil za nesprávne a to s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. (č.l.2819).

29. Žalobca uviedol, že ak prvoinštančný súd nepovažoval hlasovanie o uzneseniach č. 01/2011, 03/2011, 04/2011 a 06/2011 neexistujúcimi akcionármi za zásah do práv žalobcu, nesprávne vyložil ust. § 131 ods. 2 Obchod. zák.. Žalobca ako akcionár má právo podávať návrh na zvolenie osoby poverenej určitou činnosťou pri organizovaní valného zhromaždenia, čomu zodpovedá i právo na zvolenie takejto osoby v prípade, ak dosiahne potrebný počet hlasov. Právo navrhovať tieto osoby bez možnosti ich reálneho zvolenia by bolo preto iba iluzórnym a fiktívnym, z toho dôvodu i tieto uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení sú neplatné, nakoľko boli prijaté iba na základe hlasov akcionárov, ktorí v skutočnosti akcionármi neboli. Nie je preto možné sa stotožniť ani s názorom prvoinštančného súdu podľa ktorého, išlo o uznesenia, ktoré nemohli ani len potencionálne ohroziť práva akcionára. Takýto výklad úplne popiera právo akcionára vykonať svoje najzákladnejšie právo, ktorým je právo ovplyvniť svojim hlasom priebeh valného zhromaždenia, voliť a byť zvolený do orgánov spoločnosti. Pri takomto posúdení by bola akákoľvek voľba orgánov zbytočná. V danej veci ale prevažná väčšina hlasov kandidátov, ktorí za tieto uznesenia hlasovali je neplatná, preto na ne súd mal prihliadať. Ing. Q. V. a Ing. B. V. boli iba domnelými akcionármi, v skutočnosti na MVZ bolo platných iba 573 hlasov, z ktorých žalobca disponoval a hlasoval svojimi 343 hlasmi, teda hlasoval s 59,86% platných hlasov a jeho hlasovanie tak bolo hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných akcionárov. Napriek jeho odporu ale boli prijaté napadnuté uznesenia, čo je zjavne nezákonný postup, ktorým dôsledku porušenia práv žalobcu došlo i k prijatiu iných uznesení, vrátane uznesenia č. 7/2011. Ak by týmito procedurálnymi uzneseniami neboli porušené práva, žalobca sa ako akcionár mohol podieľať na vedení valného zhromaždenia a nepripustil by hlasovanie osôb, ktoré neboli akcionármi. Pri takejto argumentácii by na akékoľvek hlasovanie mohol prísť ktokoľvek a tvrdiť, že má akokoľvek množstvo akcií a na ním prijaté rozhodnutie by sa prihliadalo, hoci by išlo o rozhodnutie „technickej povahy“. K tomuto argumentu žalobca poukázal i na Komentár k Obchodnému zákonníkovi od prof. Patakyovej a kol. k § 131 Obchod. zák., z ktorého časť citoval.

30. Žalobca v odvolaní uvádzal, že pri skúmaní veci sa súd musí zaoberať aj menej formálnymi chybami, čo vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu SR ( ZSP 32/1999), preto mal súd prihliadnuť k tomu, že o uzneseniach, ktoré prvoinštančný súd nevyhodnotil ako neplatné hlasovali tretie osoby, ktoré vôbec neboli akcionármi, žiadnymi hlasmi nedisponovali, napriek tomu prehlasovali ostatných riadnych akcionárov. Takýto záver nemôže požívať právnu ochranu, pretože ide o zjavné porušenie akcionárskych práv nielen samotného žalobcu, ale aj ostatných akcionárov, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.07.2019 (čl. 2856), v ktorom označil rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti výrokov III. a IV. za správne, žiadal ho potvrdiť a argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní označil je neopodstatnená. Zdôraznil, že uznesenia ktorými nebolo návrhu vyhovené boli len procedurálneho charakteru a žiadnym spôsobom nemohli ohroziť právo akcionára - žalobcu, ktorého právo spočíva v práve zúčastniť sa na valnom zhromaždení, požadovať

a dostať na ňom vysvetlenia, uplatňovať návrhy a protinávrhy, ale zvolenie osôb uzneseniami, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha žalobou nemohlo ani v teoretickej rovine obmedziť práva akcionára

- žalobcu. Ak uvedené uznesenia boli prijaté iba na základe hlasov akcionárov, ktorí v skutočnosti akcionármi neboli, nie je zjavné, ako tento argument súvisí s preukázaním existencie alebo možnosti ohrozenia práva žalobcu. Žalobca neuviedol žiaden relevantný a ani fiktívny dôvod možného ohrozenia práva akcionára, ktoré ako možné ohrozenie stále deklaruje. Žalobca môže nanajvýš tvrdiť, že prijaté uznesenia je v rozpore so zákonom či stanovami alebo bolo prijaté neoprávnenou osobou. Prijatie uznesení akcionárom, ktorý nemohol byť v skutočnosti akcionárom pre vady rubopisov, ako tvrdí žalobca, priamo stotožňuje s ohrozením svojho práva, ale žiadne reálne právo, ktoré malo byť takýmto spôsobom ohrozené nešpecifikuje. Argumentácia žalobcu či už sa týka prvej podmienky podania žaloby a to, že ide o prijatie uznesenia v rozpore so zákonom alebo stanovami alebo druhej podmienky, ktorou je potencionálne ohrozenie jeho práv je bezpredmetná a celkom bez súvislosti. Žalobca podľa odôvodnenia vidí ohrozenie svojho akcionárskeho práva v tom, že o uzneseniach hlasovali akcionári, ktorí v tom čase neboli akcionármi, ale neuvádza, ktoré z jeho práv akcionára boli ohrozené.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (čl. 2837) v podaní zo dňa 01.07.2019, v ktorom poukázal na to, že v konaní bolo preukázané ohrozenie jeho práv uznesením č. 7/2011 prijatom na MVZ. Predmetom tohto uznesenia bola zmena Stanov, prijatá hlasmi akcionárov, ktorí pre absolútnu neplatnosť prevodu akcií z dôvodu vád rubopisov akcionármi neboli. Žalovaný sa snaží zľahčiť chyby pri prevode akcií, označuje ich za bezvýznamné formálne nedostatky, ale práve pri oprave rubopisov potvrdil mimoriadnu formálnu a materiálnu prísnosť zákona zmenkového a šekového, ktorý v zásade nepozná žiaden prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu a neplatné zmenkové právne úkony sú všetky vždy absolútne neplatné, ktorých vady nemožno ani dodatočne konvalidovať. Prevod akcií zo žalovaného na Ing. Q. V. je v rozpore i s princípmi európskeho a slovenského práva a ide o predátorské prevzatie spoločnosti jej manažmentom. Prijatá zmena Stanov bola vykonaná v rozpore so zákonom, čím ohrozila zákonné práva žalobcu ako akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, nadobúdať ďalšie akcie spoločnosti za rovnakých podmienok ako aj právo prevádzať akcie.

33. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca odvolacou replikou zo dňa 27.08.2019 (čl. 2869), ktorá je obsahovo totožná s podaným odvolaním i vyjadrením podaným k odvolaniu žalovaného. Na podporu správnosti svojich tvrdení naviac poukázal žalobca na odbornú literatúru a komentáre k ust. § 131 Obchod. zák., vyslovené ako názory prof. Mamojku, prof. Ovečkovej, z ktorých niektoré časti v odvolacej replike citoval. Na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia postačujú aj procesné nedostatky, ako vyplýva i z konštantnej judikatúry NS SR, k čomu označil rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 268/98, sp. zn. Obdo V 30/2001 a názor prof. Patakyovej. Výklad žalovaného je účelový, pretože nejde o žalobu spoločníka ale akcionára, ktorý podľa § 183 Obchod. zák. nie je limitovaný obsahom § 131 ods. 2 Obchod. zák., čo podporuje i novelizácia ust. § 183 Obchod. zák. a k názoru, ktorý v priebehu konania prezentuje žalobca dospel i Ústavný súd SR nálezom sp. zn. -39.

34. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 07.10.2019 (čl. 2879), v ktorej sa zameral iba na vyjadrenie k argumentácii žalobcu o potrebe kvalifikovane uvedeného dôvodu porušenia zákona alebo stanov. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo Stanov, ktoré by mohlo obmedziť jeho akcionárske práva, neuviedol, ktoré konkrétne zákonom mu priznané práva akcionára mali byť porušené, resp. ohrozené, preto sa žalovaný nemôže ani kvalifikovane vyjadriť k jeho námietkam. Zotrval na tvrdení, že uznesenia, ktorými prvoinštančný súd návrhu žalobcu nevyhovel sú výlučne procedurálneho charakteru, nemajú žiadnu spôsobilosť ohroziť práva žalobcu ako akcionára, ich účinky sa uplatňovali iba počas doby trvania valného zhromaždenia a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vecnú súvislosť medzi porušením zákona resp. stanov a potencionálnym ohrozením jeho práv. Odlišná terminológia použitá pri pojme spoločník a akcionár v spojení s § 131 ods. 2 Obchod. zák. a § 183 Obchod. zák. , na ktoré žalobca ako argument poukázal je bez právneho významu a právna úprava uvedená v § 183 veta druhá Obchod. zák. neznamená zúženie podmienok pre vyhlásenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ale naopak ich rozšírenie o ďalšiu podmienku, za ktorú zákon označuje podmienku podania protestu na predmetnom valného zhromaždenia. Odlišná interpretácia žalobcu je preto nesprávna a účelová. Žalovaný zdôraznil, že napriek tomu, že otázka posúdenia počtu akcií, s ktorými žalobca disponuje bola už niekoľkokrát v iných konaniach vyjadrená, žalobca opakovane vo svojich podaniach uvádza, že údajným majiteľom akcií v počte 662 kusov a žalovaný mu odmieta zapísať do zoznamu akcionárov vlastníctvo k 319 kusov akcií.

Žalobca je akcionárom v rozsahu 319 hlasov, žiadne ďalšie akcie a hlasy nad rámec tohto počtu nemá a teda nemá ani žiaden legitímny nárok, ktorý od nim uvádzaného počtu odvodzuje.

35. Počas odvolacieho konania dňa 31.10.2019 bolo súdom prvej inštancie doručené Krajskému súdu v Trnave vyjadrenie žalovaného k argumentácii žalobcu spojenej s nálezom ÚS SR -39 vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedenú argumentáciu považuje žalovaný za nesprávnu. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby podanej akcionárom o určenie neplatnosti valného zhromaždenia mal vziať do úvahy obmedzenie práv akcionára

- spoločníka, ktorý musí preukázať možnosti tohto obmedzenia práve prijatým uznesením valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonnom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Práve takýmto zohľadnením sa má zabrániť podávaniu šikanóznych žalôb voči spoločnosti zo strany akcionárov - spoločníkov a práve v dôsledku ust. § 131 ods. 2 Obchod. zák. má súd dávať do pomeru možný (reálny) zásah do práv akcionára - spoločníka voči chráneným záujmom spoločnosti v prípade rozhodovania o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ide o premietnutie princípu proporcionality, ktorý sa vzťahuje na dôsledky porušenia právnej povinnosti, ktoré nesmú byť v hrubom nepomere s dopadom, ktorý by mohol do právnych pomerov oprávnenej osoby vniesť. Aplikácia záverov ÚS SR, na ktorý žalobca poukázal, je preto limitovaná a v posudzovanom prípade je jednoznačné, že uznesenia prijal výlučne akcionár, ktorý sa ako jediný zúčastnil valného zhromaždenia a nehlasoval tak akcionár, ktorý mal 51 % hlasovacích práv. Na rozdiel od skutkových okolností uvedených v náleze ÚS SR, ale má žalobca iba 13,57 % hlasov, ktoré by mu ani v prípade oprávnenosti namietanej nezákonnosti a namietaného ohrozenia práva akcionára nemohli zabezpečiť schopnosť prijať želané uznesenie, pretože bez zvyšných 86,43 % akcií, či by ich už vlastnil Ing. V. alebo pôvodní drobní akcionári, by stále bol minoritným akcionárom bez významnejšieho vplyvu na hlasovanie. Práve z toho dôvodu je aplikovateľnosť nálezu ústavného súdu limitovaná v danom konaní posudzovanou vecou a neexistuje žiadna súvislosť medzi rozporom a údajným potencionálnym ohrozením práv akcionára. Žalovaný poukázal tiež na to, že zatiaľ čo slovenská práva úprava neumožňuje výkon akcionárskych práv inej osobe než tej, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov, česká právna úprava túto možnosť dáva aj vlastníkovi akcie, ak sa preukáže, že zápis v zozname akcionárov nezodpovedá skutočnosti. Súdy ale už vyslovili názor, že nemožno ani rozširujúcim výkladom dospieť k takým záverom, ktoré sú predmetom výslovne českej právnej úpravy, k čomu práve súd poukázal na možnosť náhrady škody, ktorú akcionár môže v dôsledku nečinnosti akciovej spoločnosti v tomto prípade utrpieť. Rubopis bol platným a nemožno naň aplikovať ustanovenie o zmenkách, na ktoré mechanicky odkazuje žalobca. Na rubopis pri prevode akcií sa nevzťahuje tzv. zmenková prísnosť, i keď sa aplikujú ustanovenia zákona zmenkového a šekového, ale nie aj ďalšie princípy zmenkového práva, ktoré je založené na bezkauzálnosti a formálnej tvrdosti zmenky na rozdiel od akcie. Plnenie zo zmenky je plnením abstraktného záväzku, ktorý nemožno interpretovať s ohľadom na vôľu účastníkov a zmenkový a šekový zákon preto neviaže ani právne vzťahy na žiadne iné okolnosti okrem formálnych náležitostí, ktoré zákon popisuje. Akcia je nesporne cenný papier, ale na rozdiel od zmenky, pri ktorej vlastník zmenky nemusí po jej predložení na platenie preukazovať nič okrem toho, že je majiteľom zmenky, pri akcii je situácia iná. Obsahové náležitosti akcie, podmienky jej prevodu ako i ostatné kroky, ktoré sú potrebné pre nadobudnutie akcie a možnosť uplatnenia práv z nej sú vzájomné previazané a treba ich posudzovať podľa všetkých skutočností, medzi ktoré patria najmä rokovania a dohoda strán, písomná zmluva, písomný súhlas spoločnosti s prevodom, rubopis, reálne odovzdanie akcie, zaplatenie kúpnej ceny, zápis do zoznamu akcionárov. Medzi zmenkou a akciami je značný rozdiel, ktorý odôvodňuje, aby sa rubopis neposudzoval extrémne formalisticky. K tomuto poukázal žalovaný i na stanovisko menovite neuvedeného právneho experta, z ktorého názoru časť citoval, zdôraznil, že indosant bol v časovo predchádzajúcom rubopise v pozícii indosatára a nemohla aj z tohto dôvodu vzniknúť pochybnosť o tom, kto akcie prevádza. V závere poukázal na ústavný princíp zachovania platnosti súkromnoprávnych aktov v čo najširšom rozsahu, na princíp relatívnej neplatnosti v zmysle a v neposlednom rade i na dobromyseľnosť účastníkov právnych vzťahov, ktorá je opodstatnená i z hľadiska doterajších právnych názorov súdov, ktoré považovali napadnuté prevody za platné a interpretáciu žalovaného ohľadom výrazu „do vnútra spoločnosti“ za správnu. Konanie žalobcu označil žalovaný za nedobromyseľné vrátane neustále podávaných žalôb, ktoré sú účelové, poškodzujú spoločnosť, ide až o žaloby šikanózne, ktoré nie sú právom chránené.

36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že obe odvolania proti rozhodnutiu boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že majú zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné v tejto veci zopakovať dokazovanie ( ), preto vo veci nariadil odvolacie pojednávanie ( ), na ktoré predvolal strany sporu.

37. Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní vypočul strany sporu, zopakoval s poukazom na ust. dokazovanie, čím vytvoril podklad pre vyhodnotenie pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantných dôkazov a odvolaniu žalovaného vyhovel, oproti čomu odvolanie žalobca vyhodnotil ako nedôvodné.

38. Odvolací súd v rámci vyjadrenia svojho predbežného právneho názoru uviedol, že rubopis, na ktorom nedostatku založil žalobcu svoju argumentáciu o neplatnosti MVZ z dôvodu, že sa MVZ zúčastnili, na ňom hlasovali a uznesenia bolo prijaté hlasmi osôb, ktoré neboli akcionármi, takýto právny názor nepovažuje za správny. Dôvod neplatnosti MVZ pre vadnosť rubopisov nebol daný, ale odvolací súd preskúma ostatné v žalobe uvedené dôvody, ktoré žalobca v žalobe o neplatnosť uznesenia MVZ uvádzal, a to rozpor prijatej zmeny Stanov so zákonom. Súčasne odvolací súd zdôraznil, že pri posudzovaní dôvod neplatnosti a rozhodovaní je viazaný tými dôvodmi neplatnosti, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nakoľko dôvody neplatnosti sa limitujú trojmesačnou lehotou na podanie žaloby od prijatia uznesenia MVZ a po jej uplynutí už na ďalšie dôvody nemožno prihliadať.

39. V odvolacom konaní vypočutí právni zástupcovia strán sporu predniesli odvolacie návrhy a vyjadrili svoje stanoviská k predbežnému právnemu posúdenie veci odvolacím súdom. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že ak považuje odvolací súd rubopisy za platné právne úkony, predmetom žaloby boli i iné dôvody, pre ktoré sa žalobca neplatnosti MVZ domáha, ale ktorými sa prvoinštančný súd nevyporiadaval, keďže svoje rozhodnutie založil na vadách rubopisu. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich stanoviskách, podľa ktorých zmena Stanov prijatých na MVZ nie je v rozpore so zákonom ani právom EÚ a za prijatie uznesení hlasovali akcionári s platnými hlasmi.

40. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonanom dokazovaní v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je v celom rozsahu správne, prvoinštančný súd dospel z vykonaných dôkazov vo vyhovujúcej časti k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie o tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky ( ) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

42. Odvolanie podala každá strana sporu.

43.Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti a právne závery, ku ktorým v odvolacom konaní dospel sa v prvom rade zaoberá odvolaním žalovaného, ktorý sa odvolal voči rozsudku v časti rozhodnutia o neplatnosti uznesenia č. 7/2011 prijatom na MVZ a ktoré odvolanie považuje odvolací súd za dôvodné.

44. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie o neplatnosti uznesenia MVZ na ust. v spojení s , Obchod. - zákon zmenkový a šekový (ZZŠ). Uznesením č. 7/2011 sa menili Stanovy žalovaného v , k čomu prvoinštančný súd uviedol, že takáto zmena je potencionálne spôsobilá ohroziť práva žalobcu, ktorý je akcionárom žalovaného. Žalobca v žalobe uvádzal, že uznesenia prijaté na MVZ boli prijaté hlasmi v zozname zapísaných akcionárov, ktorí ale akcionármi neboli, pretože akcie žalovaného nenadobudli zákonom predpísaným spôsobom. Za nedostatok zakladajúci neplatnosť nadobudnutia akcií týmito akcionármi a teda nedostatkom ich práva ako akcionárov hlasovať na MVZ bol podľa prvoinštančného súdu neplatný prevod akcií od žalovaného na Ing. Q. V., ktorý časť akcií neskôr previedol na syna Ing. B. V. a ktoré osoby na MVZ už vystupovali ako akcionári a hlasoval za prijatie žalobou napadnutých uznesení. Neplatnosť prijatého uznesenia č.

7/2011 prvoinštančný súd založil na zistenej vade rubopisov vyznačených na prevádzaných akciách, ktoré v časti prevodcu obsahovali len vlastnoručný podpis predsedu predstavenstva žalovaného, ale bez uvedenia obchodného mena žalovaného a funkcie osoby, ktorá rubopis podpísala. Náležitosti rubopisu súd zhodnotil podľa zákona zmenkového a šekového, z ktorého vychádzal a na ktorom založil i svoje rozhodnutie.

45. K samotnému prevodu akcií súd prvej inštancie síce odkázal na ust. § 156 ods.4 Obchod. zák., ale ho nedostatočne vyložil a tak odvolací súd uvádza, že akcia na meno je cenný papier na rad. Žalovaný je emitentom akcií na meno vystavených v listinnej podobe, ktoré na svoj prevod nevyžadujú kúpnu zmluvu v písomnej forme, na rozdiel od prevodu cenného papiera na meno. Uvedené vyplýva z ust. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch - ZCP), podľa ktorého zmluva o kúpe listinného cenného papiera na meno musí mať písomnú formu, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, aj zmluva o kúpe listinného cenného papiera na rad. Na prevod listinnej akcie na meno zákon odkazuje na právnu úpravu kúpnej zmluvy podľa ( a nasl.), ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Na prevod listinných akcií na meno sa vyžaduje rubopis a odovzdanie akcie. Vo vzťahu k spoločnosti je prevod akcií na meno účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov. Rubopis (indosament) musí mať písomnú formu a zapisuje sa ním nový akcionár na akciu, spravidla na rube akcie. Náležitosti rubopisu vyplývajú z ust. Obchod. zák., podľa ktorého rubopis musí obsahovať identifikáciu osoby nadobúdateľa a jeho náležitosti i spôsob prevodu upravovali aj Stanovy v znení do prijatia zmeny na zasadnutí MVZ dňa 04.04.2011. Formálna vada rubopisu ale nemá za následok jeho neplatnosť a vytknutú neúplnosť žalovaný do konania MVZ odstránil. K tomuto názoru dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie NS ČR 1687/2009.

46. Nadobúdateľom akcií žalovaného bola fyzická osoba Ing. Q. V., ktorý je ako nadobúdateľ na rubopise označený v súlade so zákonom. Náležitosti pri označení prevodcu právna norma na rozdiel od označenia nadobúdateľa striktne neupravuje, nevymedzuje ho z hľadiska neplatnosti a pri posudzovaní rubopisu len odkazuje na primerané použitie zákona upravujúceho zmenky. Práve primeranosť pri prevode akcií žalovaného mal vziať prvoinštančný súd do úvahy, pretože akcia k platnému prevodu okrem rubopisu (§ 156 ods.4 Obchod. zák.) vyžaduje aj uzatvorenie kúpnej zmluvy, či už v písomnej forme alebo vo forme ústnej ( § 30 ods.3 ZCP) a odovzdanie akcie nadobúdateľovi, na rozdiel od striktnej a prísne formálnej úpravy zmenky, ktorá sa prevádza len rubopisom. Práve z uvedených dôvodov, za ktoré považuje odvolací súd pri prevode akcií okrem rubopisu splnenie aj iných náležitostí, nedostatky rubopisu v chýbajúcom obchodnom mene akcionára, ktorý akciu prevádza nepovažuje za také, ktoré by založili neplatnosť samotného prevodu akcií. Ak zákonodarca použil v ust. § 156 ods. 4 Obchod. zák. výslovne pojem primeranosť, mal za to, že striktná zmenková úprava nemusí byť pri prevode listinných akcií na meno dodržaná, k čomu odvolací súd poukazuje i na ust. § 13 ods.1 ZZŠ, podľa ktorého zákon vyžaduje podpis indosanta, teda toho, kto zmenku prevádza, na rozdiel od prevodu akcie, pri ktorom zákon kladie dôraz na presnú identifikáciu nadobúdateľa, ktorý akciu nadobúda (§ 156 ods. 4 Obchod. zák.). Okrem toho náležitosti rubopisu a a spôsob prevodu akcií upravovali Stanovy žalovaného v znení platnom v čase prevodu na Ing. Q. V., (§ 6 ods. 4 - č.l. 66) , ktoré boli dodržané. Z obsahu a okolností prevodu je jasné kto akciu prevádzal, na koho, kto bol účastníkom prevodu, čo je tiež potrebné vziať do úvahy a naviac, ako vyplynulo v priebehu súdneho konania, v čase konania MVZ boli nedostatky rubopisov odstránené. K posúdeniu neplatnosti právneho úkonu dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp.zn. z 27.05.2009, z ktoré je možné vychádzať.

47. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené preto právne posúdenie prevodu akcií vykonané prvoinštančným súdom, ich nadobudnutie Ing. Q. V., ktorý časť z nich previedol na svojho syna, ktorý pre vadu rubopisu pri označení obchodného mena prevodcu určil takýto prevod za neplatný a v spojení s týmto konštatovaním za neplatné určil i prijaté na MVZ, považuje za nesprávne, ktoré nezakladá neplatnosť uznesenia č. 7/2011 MVZ. Za prijatie tohto uznesenia na MVZ hlasovali osoby, ktoré boli akcionármi a disponovali platnými hlasmi, preto žalobcom namietaný dôvod neplatnosti založení na vadách rubopisu neobstojí. Nie je sporným, že každé rozhodovanie o právach akcionára sa žalobcu týka, ale automaticky nezakladá neplatnosť uznesení prijatých na MVZ, ktorý názor nie je ani v rozpore s rozhodnutím ÚS SR -39, ktorým žalobca preukazoval správnosť žaloby a svojho odvolania. Ústavný súd SR v predmetnej veci vychádzal zo skutkového základu zisteného v ňom prejednávanej veci, žalobu podával majoritný akcionár, ktoré je vzhľadom na skutočnosti uvedené v danom konaní potrebné interpretovať len vo vzťahu k tam prejednávanej kauze, ktorá je založená na

úplne inom skutkovom základe, preto ani netvorí podklad, na ktorý by mal odvolací súd v tomto konaní prihliadať.

48. Žalobca v žalobe za dôvody neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 04.04.2011 označil i nadobudnutie akcií žalovaného emitenta Ing. Q. V., pretože bolo v rozpore so Stanovami zo dňa 03.10. 2002, ktoré boli účinné do konania MVZ dňa 04.04.2011. Neplatnosť tohto prevodu už bolo posudzovaná na základe inej žaloby žalobcu a v inom konaní, v ktorom bol žalobca neúspešný z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení, kedy by sa na jeho postavení minoritného akcionára nič nezmenil a nebola splnená ani požiadavka preventívneho charakteru ().

49. Prvoinštančný súd z dôvodu svojho nesprávneho záveru sa skúmaním neplatnosti napadnutého uznesenia z ostatných dôvodov, ktoré uvádzal žalobca už nezaoberal, preto odvolací súd musel venovať pozornosť aj ostatným argumentom, na základe ktorých žalobca považoval svoj návrh za dôvodný.

50. Odvolací súd k dôvodom neplatnosti, ktorými sa v odvolacom konaní zaoberal ale zdôrazňuje, že prihliadal len na tie, ktoré žalobca uviedol v žalobe a to v lehote do troch mesiacov od prijatia uznesení MVZ (NS SR sp. zn. ), ktoré sa konalo dňa 04.04.2011 a ktorá lehota uplynula dňom 04.07.2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 08.06.2011 a do skončenia tejto lehoty iné dôvody žalobca neoznačil, preto na tie, ktoré ako dôvody neplatnosti žalobca v priebehu konania dopĺňal a obmeňoval podľa výsledkov rozhodnutí vydaných v konaniach vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , v ktorom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zapísať žalobcu do zoznamu akcionárov aj k počtu 283 akcií, v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti prevodu akcií od žalovaného na Ing. Q. V. a Ing. B. V., v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti Stanov v časti § 6 bod 3,4,5,6 a 11 prijatých na MVZ konanom dňa 04.04.2011 už odvolací súd neprihliadal. Vo všetkých označených konaniach, ktoré sú už právoplatne skončené, bol žalobca neúspešným a tak po ich skončení, k čomu došlo ešte pred rozhodnutím v tejto veci, dôvody neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 04.04.2011 modifikoval podľa svojho neúspechu v uvedených sporoch.

51. Žalobca v žalobe namietal, že prijatím uznesenia č.7/2011, ktorým sa menilo znenie § 6 bod 3 Stanov došlo k jeho diskriminácii, pretože je právnickou osobou, ktorá sa nemôže nikdy stať zamestnancom žalovaného, a túto podmienku vyžadovanú pre možnosť nadobudnutia ďalších akcií splniť. Odvolací súd ale k tomuto tvrdeniu žalobcu poukazuje na bod 4. uvedeného §6 v znení prijatom na predmetnom MVZ, podľa ktorého, ak zamestnanci neprejavia záujem o prevod akcií, po splnení povinnosti informovať o tomto nezáujme žalovaného, môže ich ponúknuť v druhom rade ostatným akcionárom, teda aj žalobcovi. Uvedené ustanovenie, ktoré v prvom rade ponúka možnosť nadobudnúť akcie tým akcionárom, ktorí sú súčasne zamestnancami žalovaného, ale nepovažuje odvolací súd za diskrimináciu žalobcu, ktorá by založila porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ako je upravená v ust. § 176b ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorej spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako. Uvedená zásada bola do slovenskej právnej úpravy transponovaná v smernici č. 77/91/EHS, ktorá je v dôsledku harmonizácie práva v rámci Európskej únie všeobecne akceptovanou a uplatňovanou zásadou akciového práva a jej účelom je ochrana majetkových záujmov akcionárov ako i spoločníkov spoločnosti pred zásahmi orgánov spoločnosti bez toho, aby to bolo odôvodnené určitým záujmom akciovej spoločnosti, ktorý by bol hodný ochrany. Z obsahového hľadiska povinnosť zaobchádzať s akcionármi za rovnakých podmienok však neznamená zákaz akejkoľvek diferenciácie, ale zákaz ľubovoľnej diferenciácie. Táto právna úprava má všeobecný a subsidiárny charakter. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania ale odvolací súd zmenu Stanov prijatú uznesením č. 7/2011 na MVZ žalovaného nehodnotí za rozpornú so zákonom a diskriminačnú voči žalobcovi, ktorý je právnickou osobou a ktorý sa logicky nemôže stať zamestnancom žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o ľubovoľnú diferenciáciu akcionárov, ale takú, ktorá je v záujme akciovej spoločnosti, aby sa akcionármi stali do budúcna jej zamestnanci v trvalom pracovnom pomere, čím sa vytvoria podmienky k tomu, aby zamestnanci spoločnosti, ak budú súčasne akcionármi, mali záujem na ďalšom rozvoji a fungovaní akciovej spoločnosti nielen z hľadiska nárokov akcionárov na dividendy, ale i zabezpečenia svojho trvalého pracovného pomeru u takéhoto zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu takúto úpravu nemožno hodnotiť ani ako rozpornú s ust. § 176b ods. 2 Obchod. zák. a rovnako ako ani s ust. § 56a Obchod. zák. podľa ktorej zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje (1) Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim

spôsobom, sa zakazuje (2). Okrem toho v ust. § 6 bod 4 Stanov v znení prijatom napadnutým uznesením č. 7/2011 sa žalobcovi umožňuje nadobudnúť ďalšie akcie prevodom ale po predchádzajúcom schválení predstavenstvom, ktorá podmienka už bola obsiahnutá aj v Stanovách v ich pôvodnom znení.

52. Ku zneniu pôvodných Stanov a ich posúdeniu z hľadiska rozporu s ust. § 156 ods. 9 Obchod. zák. zaujal stanovisko Ústavný súd SR v uznesení -34 zo dňa 11.06.2014, v ktorom sa zaoberal sťažnosťou žalobcu podanou voči rozhodnutiu tunajšieho súdu vydanom pod č.k. -1083 z 02.10.2012, v ktorom konaní žalobca žiadal zapísať seba do zoznamu akcionárov k počtu 283 kusov akcií. Ústavný súd sa v tomto rozhodnutí venoval i ust. § 156 ods.9 Obchod. zák., na ktorý názor odvolací súd poukazuje a podľa ktorého „prípadné porušenie § 156 ods. 9 Obchod. zák. (dokonca v podobe nedostatočnej úpravy podmienok prevoditeľnosti v stanovách) má len obligačné dôsledky ustanovené v tomto ustanovení“.

53. Žalobca bol vzhľadom na pôvodnú štruktúru drobných akcionárov žalovaného akcionárom, ktorý mal pri hlasovaní zásadný vplyv v spoločnosti. Táto situácia sa ale zmenila po tom, ako drobní akcionári previedli svoje akcie na žalovaného, ktorý ich previedol na iného, čím došlo k zmene postavenia žalobcu, ktorý sa stal akcionárom minoritným a podávaním početných žalôb voči žalovanému sa snaží túto situáciu vrátiť do pôvodného stavu.

54. Žalobca sa neplatnosti uznesenia č. 7/2011 domáha i z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti prijatého znenia Stanov v časti § 6 bod 5., 6. a v časti bodu 11, ktoré je i rozpore s ust. § 39 Obč. zák. a §56a, §156 ods.9, §176b a § 194 ods. 5 Obchod. zák., ktorých znením sú akcionári odkázaní na ľubovôľu predstavenstva a to v spojení s uprednostnením záujmov tých akcionárov, ktorí sú zároveň zamestnancami. Týmto dôvodom sa už odvolací súd zaoberal v odseku 49. Tohto odôvodnenia, preto naň odkazuje a tiež uvádza, že neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa nemožno dovolávať podľa a nasl. Obč. zák., ktoré upravujú neplatnosť právnych úkonov, ale iba podľa ustanovení (NS SR sp.zn. ). Na základe uvedeného z pohľadu neplatnosti prijatého uznesenia valného zhromaždenia upravenej odvolací súd argumenty žalobcu neposudzoval.

55. Za akcepovateľný dôvod, ktorý by založil úspech žalobcu nepovažuje preto odvolací súd ani odkaz na ust. § 194 ods. 5 Obchod. zák., podľa ktorého členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, z ktorej úpravy žalobca vyvodzuje, že prijatím § 6 bod 3 Stanov na MVZ došlo k ohrozeniu jeho záujmov, k uprednostneniu záujmov len niektorých akcionárov. Uvedeným ustanovením je len zdôraznená povinnosť uvedená v ust. § 176 ods. 2 Obchod. zák., ktorou sa odvolací súd už vyporiadal v odseku 49. tohto odôvodnenia.

56. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu zdôrazňuje, že žalobca už v žalobe musí konkretizovať, ako ním tvrdené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov ohrozilo alebo mohlo ohroziť jeho práva akcionára. Žalobca v žalobe len vo všeobecnej rovine vytýka prijatému zneniu Stanov nedostatky, ktoré ale odvolací súd nepovažuje za rozporné so prijatom na MVZ konanom dňa 04.04.2011 na základe odvolania žalovaného a po vykonanom dokazovaní pred odvolacím súdom zmenil podľa a žalobu v tejto časti zamietol.

57. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobcovi a žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti uznesení č. 01/2001, č.. 03/2001, č. 04/2001, č. 6/2011 prijatých na MVZ žalovaného konanom dňa 04.04.2011 s tým, že ide o uznesenia procedurálneho charakteru, ktorými sa uvedené MVZ len organizačne zabezpečovalo a ktorými nedošlo k obmedzeniu práv žalobcu. Pri posúdení odvolania žalobcu a zohľadnení dôvodov, ktoré k týmto uzneseniam žalobca označil, odvolací súd poukazuje na v tomto rozhodnutí už vyššie vyslovený právny názor, podľa ktorého za prijatie uznesení hlasovali akcionári, ktorých hlasy nie sú pre

nedostatky rubopisov pri nadobudnutí akcií žalovaného neplatné, a tak uznesenia boli prijaté k tomu potrebným počtom hlasov prítomných akcionárov. Žalobca naviac v zákonom určenej lehote žalobe žiadne konkrétne dôvody, ktoré by znamenali porušenie jeho akcionárskych práv k týmto uzneseniam neuviedol a až v odvolaní podanom proti zamietajúcej časti uviedol, v čom vidí dôvody neplatnosti týchto uznesení. Na tieto dôvody už odvolací súd neprihliadal a rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti výroku III. ako vecne správne podľa , potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v konaní procesnému žalovanému priznal nárok na náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( C.s.p).