Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. W. XXX/X, XXX XX T., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 (predtým CETELEM SLOVENSKO a.s.), právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Csp/55/2017, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 7. októbra 2019, č. k. 14Csp/29/2019 - 47
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením žalobu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 7Csp/55/2017 odmietol (I) a žalobcovi (správne označenie: žalovanému, poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov konania nepriznal (II).
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému povolenia obnovy konania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 7Csp/55/2017 z dôvodu, že v čase doručenia platobného rozkazu nemala vedomosť o objektívne existujúcom dôkaze, t.j. o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorú ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným a z tohto dôvodu sa nevedela brániť proti nekalým podmienkam v spotrebiteľskej zmluve v pôvodnom konaní. Ako spotrebiteľka bez právneho vzdelania sa o nekalých praktikách žalovaného dozvedela až po doručení listu z Ministerstva spravodlivosti SR vo februári 2019, kde žiadala o posúdenie jej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným. Zmluva neobsahuje náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z., nie je spracovaná v súlade s Občianskym zákonníkom a je v nej viacero neprijateľných podmienok v neprospech slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 397, § 404, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1 písm. a) a e), § 412 ods. 1, § 414 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj na všeobecné teoretické východiská, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, preskúmal žalobu na obnovu konania, prílohy k nej a pripojený spis tamojšieho súdu sp. zn. 7Csp/55/2017, v ktorom sa žalovaný (v tom čase v postavení žalobcu) domáhal od žalobkyne (v tom čase v postavení žalovanej) zaplatenia sumy 8.877,68 Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 12.09.2013 a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 429/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ako aj Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2013. Tamojší súd vo veci rozhodol dňa 21.04.2017 v skrátenom konaní platobným rozkazom sp. zn. 7Csp/55/2017, ktorý bol žalobkyni (v tom čase v postavení žalovanej) doručený dňa 26.05.2017 a nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2017, nakoľko v zákonnej lehote žalobkyňa odpor nepodala. Primárne súd prvej inštancie skúmal prípustnosť žaloby na obnovu konania v rovine splnenia procesných podmienok a dospel k záveru, že dôvod obnovy konania, ktoré bolo vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 7Csp/55/2017, nie je daný. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP poukazujúc na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jej tvrdenia pri svojom rozhodovaní neaplikoval príslušné právne normy na ochranu spotrebiteľa, čo podľa žalobkyne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Prípadné pochybenie pri právnom posúdení veci však prípustnosť obnovy konania nezakladá. Žalobkyňa ako sporová strana bola povinná dbať o ochranu svojich práv, pri ktorej ochrane práv je dôkazná povinnosť, ktorej splnenie v požadovanom rozsahu, pri objektívne danej dostatočnosti podkladov v súdnom konaní pre splnenie si dôkaznej povinnosti, nebolo naplnené v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 7Csp/55/2017, preto uvedené nie je možné prenášať do konania využitím mimoriadneho opravného prostriedku, a to žaloby na obnovu konania. Napriek uvedenému súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že z dôvodu procesnej úplnosti vykonal dokazovanie oboznámením so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/55/2017 (a listinami obsiahnutými v predmetnom súdnom spise), pričom mal za preukázané, že zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke finančné prostriedky, obsahovala všetky náležitosti vyžadované podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmluve bola jasne uvedená výška splátky aj ich celkový počet. Preto poukázal na zjavnú nedôvodnosť obnovy konania a túto v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol. Žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne súd pochybil pri zisťovaní skutkového stavu, aký dôkaz v pôvodnom konaní nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku a z akého dôvodu sa domnieva, že by mohlo byť obnovou konania dosiahnuté pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia žaloby možno vyvodiť, že žalobkyňa poukazuje na vecnú nesprávnosť platobného rozkazu spočívajúcu v tom, že súd neskúmal a neprihliadol na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami, ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Obnovou konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych nedostatkov. Súd prvej inštancie tiež zastáva názor, že skutočnosti uvádzané v žalobe mohla žalobkyňa uviesť už v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý však nepodala. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že ako priemerný spotrebiteľ nedokázala posúdiť neprijateľné podmienky v zmluve. Už v čase pôvodného konania sa mohla obrátiť na advokáta, resp. na Centrum právnej pomoci, ktorí by jej vedeli poskytnúť právne poradenstvo ohľadom náležitostí zmluvy a určenia, či zmluva skutočne obsahuje neprijateľné podmienky. Jej nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného, ani dôvodom povolenia obnovy konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 409 CSP - žalovanému by prináležala náhrada trov konania v celom rozsahu, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd náhradu trov konania mu nepriznal.
4. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd uznesenie zrušil a povolil obnovu konania. Formálne uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Poukázala na čl. 1 ods. 2, čl. 46 ods. l, 2 Ústavy SR, na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv s tým, že súd prvej inštancie odňal žalovanej ako spotrebiteľovi zákonné právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces a konal v rozpore s únijným právom. Takéto rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Prvostupňový súd podľa názoru žalobkyne úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU nepriznal žalobcovi ochranu, ktorá mu zo zákona prináleží. Obnovy konania sa domáhala, pretože v danom spotrebiteľskom spore bol vydaný platobný rozkaz. V čase, kedy bol žalovanej doručený platobný rozkaz, prechádzala zložitým životným obdobím (rozvodom), nemala čas riešiť svoje ďalšie problémy. Aj napriek tomu bola za advokátom, ten jej nebol ochotný poradiť, pretože v tom čase nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu pre advokáta. So spoločnosťou Cetelem niekoľkokrát telefonovala a pracovníčka spoločnosti žalovanej potvrdila možnosť splácať svoje záväzky v menších splátkach, nie ako tvrdil žalovaný, že žalobkyňa na urgencie nereagovala. O nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nevedela. Nie je právnik a povinnosťou veriteľa bolo pristupovať ku klientom zodpovedne, a hlavne v súlade so zákonom. Zúčastnila sa prednášky občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa, kde sa dozvedela o možnosti dať si sporné zmluvy posúdiť na odbor ochrany spotrebiteľa, zriadený pod Ministerstvom spravodlivosti SR. Po doručení listu z MS SR a po preštudovaní viacerých rozsudkov sa rozhodla podať návrh na obnovu konania. V odvolaní poukázala na obsah zmlúv č. 42721475310100 a č.
42721475310003 so spoločnosťou CETELEM, ktoré podľa názoru odvolateľky je potrebné posúdiť podľa § 40 Obč. zák. ako neplatný právny úkon pre absenciu zákonom vyžadovanej formy. O nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách žalovaného sa dozvedela až po ich posúdení na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. To aj preukázala listom z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, priloženej k podanej žalobe na obnovu konania, čím preukázala, kedy sa dozvedela, že došlo ku skutočnosti, ktorá môže ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Podotýka, že povinnosťou žalovaného bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, pričom v tejto súvislosti rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo /9/2012). Zároveň zdôraznila, že má ústavné právo na právnu istotu a zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania (Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07). Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. l, ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05). Ďalej odvolateľka zdôraznila, že štát má v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice a v tejto súvislosti poukázala aj na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora (ES) [rozsudok vo veci C-334/92 zo dňa 16. 12. 1993 Teodoro Wagner Miret proti Fonde de Garantía Salarial body 20, 21, rozsudok vo veci 106/89 Marleasing v La Comerciallnternacional de Alimentoción (1990) ECR 1-4135, bod 8, rozsudok vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein Westfalen bod 16, rozsudok vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, rozsudok vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria mostaza Cla ro proti Centro Móvíl Milenium SL bod 25, rozsudok C-243/08 zo dňa 4. 6. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Gyôfi bod 43, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10 zo dňa 16. 11.2010 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s.r.o.]. Zdôraznila, že sa domáha svojich práv preto, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že vydal platobný rozkaz bez súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s riadnym odôvodnením poukázala na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010). Z čiastky prisúdenej v platobnom rozkaze (8.877,68 Eur) žalovaný prostredníctvom exekučného konania zablokoval žalobkyni sumu vyše 20.000,- Eur (a táto sa napriek splácaniu neustále zvyšuje). Žalobkyňa v dobrej viere podpísala predtlačené, formulárové zmluvy, ktorých obsah nemohla ovplyvniť a musela ich podpísať tak, ako jej boli predložené. Ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že v prvotnom konaní nepodrobil sporné zmluvy súdnej ochrane, ale iba vydal platobný rozkaz a nenariadil pojednávanie, na ktorom by mohla vypovedať a uviesť skutočnosti k uvedenému sporu, ktorým postupom uprel právo žalovanej na spravodlivý proces. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo. Má za to, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne o sumu 8,683,35 Eur, ktorú žiada, aby jej žalovaný vydal. Žiada preto odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a povolil obnovu konania.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 CSP).
6. Žalobkyňa formálne uplatnila viaceré odvolacie dôvody, ale svojimi konkrétnymi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pri odmietnutí žaloby na obnovu konania [ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. V odvolaní formálne označené a citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) až f) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľkou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.
7. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
8. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobkyne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na povolenie obnovy konania. Súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania pre nedostatok jej procesnej prípustnosti ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa nepreukázala niektorý z dôvodov na obnovu konania. Žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy a neopísala žiadne skutočnosti, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní, teda neuplatnila žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov zakladajúcich prípustnosť obnovy konania.
10. Žalobkyňa v žalobe na obnovu konania uviedla, že dôvodom obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Csp/55/2017 je skutočnosť, že v čase doručenia platobného rozkazu nemala vedomosť o objektívne existujúcom dôkaze, t.j. o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorú ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným a z tohto dôvodu sa nevedela brániť proti nekalým podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Ako spotrebiteľka bez právneho vzdelania sa o nekalých praktikách žalovaného dozvedela až po doručení listu z Ministerstva spravodlivosti SR vo februári 2019, kde žiadala o posúdenie jej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným. Zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a nie je spracovaná v súlade s Občianskym zákonníkom.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú splnené žalobkyňou tvrdené dôvody na povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP, keď poukazovala na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jej tvrdenia pri rozhodovaní neaplikoval príslušné právne normy na ochranu spotrebiteľa, čo podľa žalobkyne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Prvoinštančný súd z odôvodnenia žaloby vyvodil, že žalobkyňa poukazuje na vecnú nesprávnosť platobného rozkazu spočívajúcu v tom, že súd neskúmal a neprihliadol na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami, súčasne však akcentoval, že táto skutočnosť nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania, nakoľko prípadné pochybenie pri právnom posúdení veci prípustnosť obnovy konania nezakladá. V zmysle uvedeného preto žalobu na obnovu konania odmietol.
12. S vyššie uvedeným záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje, nakoľko z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že neboli dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP a v podrobnostiach preto poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
13. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie odmietnutím žaloby na obnovu konania pochybil z dôvodu, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Csp/55/2017 došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým žalobkyni znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd akcentuje, že predmetný dôvod (ak je daný) môže strana sporu uplatniť ako dôvod odvolací podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a nie ako dôvod na podanie žaloby o povolenie obnovy konania podľa § 397 CSP.
14. Odvolateľka tiež uviedla, že obnovy konania sa domáhala z dôvodu, že v pôvodnom spotrebiteľskom spore bol vydaný platobný rozkaz, pričom v čase, kedy bol žalovanej platobný rozkaz doručený, prechádzala zložitým životným obdobím (rozvodom), nemala čas riešiť svoje ďalšie problémy. Zároveň
namietala, že súd prvej inštancie týmto postupom ignoroval Smernicu 93/13/EHS a judikatúru Súdneho dvora EÚ.
15. Odvolací súd konštatuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. V súvislosti s vyššie uvedeným však zhodne s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016 a od 1. júla 2016 podľa ust. § 397 CSP (viď stále aktuálne uplatniteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
16. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až § 408 CSP. Ide totiž o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397 CSP pripúšťa obnovu konania výnimočne aj proti platobnému rozkazu. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.
17. V súvislosti s odvolacou námietkou, ktorou žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť v právnom posúdení sporu z dôvodu, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Csp/55/2017 sa jednalo o spotrebiteľský spor, a napriek tomu súd vo veci vydal platobný rozkaz, odvolací súd zdôrazňuje, že na základe zákona č. 73/2015 Z. z. bol s účinnosťou od 01.05.2015 novelizovaný zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), v zmysle ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.
18. Zo spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Okresný súd Michalovce vo veci vedenej pod sp. zn. 7Csp/55/2017 rozhodol 21. apríla 2017 v skrátenom konaní platobným rozkazom, ktorý bol žalobkyni (v tom čase v postavení žalovanej) doručený 26. mája 2017 a nadobudol právoplatnosť 14. júna 2017, nakoľko v zákonnej lehote žalobkyňa odpor nepodala. V súvislosti s uvedeným odvolací súd akcentuje, že ak by v pôvodnom spore vydal súd v skrátenom konaní platobný rozkaz, a to aj napriek tomu, že v konaní bolo uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom odporcom bol spotrebiteľ, pričom by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, rozhodol by v rozpore predovšetkým s domácou právnou normou, v ktorej bol už právny predpis EÚ do práva SR implementovaný (v danom prípade Smernica 93/13/EHS a zodpovedajúca judikatúra Súdneho dvora EÚ), preto žalobkyňa mala možnosť dosiahnuť nápravu riadnym odvolacím prostriedkom podľa vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorým bol odpor proti platobnému rozkazu, ten však nepodala. Hoci je ľudsky pochopiteľné, že v spornom období prechádzala žalobkyňa zložitým životným obdobím (rozvodovým konaním), táto skutočnosť však nemôže obstáť ako dôvod pre úspešné domáhanie sa obnovy konania. Ako bolo uvedené vyššie, návrhom na obnovu konania sa totiž nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné, preto uznesenie potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, a ani z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.