Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/39/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1.mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ROZANA, s.r.o. v likvidácií, Hlavné námestie 38, Kežmarok, IČO: 44 179 707, o vymoženie 578,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -12 zo dňa 22.11.2017, takto

rozhodol:

1. Potvrdzuje uznesenie v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie.

2. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,44 Eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9.11.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu. Vzhľadom k skutočnosti, že povinný bol 3.6.2017 ex offo vymazaný z obchodné registra, teda po začatí exekúcie stratil procesnú spôsobilosť, čo má za následok existenciu neodstrániteľného nedostatku konania, exekučný súd na vec aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku, , , Exekučného poriadku, , , a s poukazom na tieto, exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ustanovením a , Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že výmazu z Obchodného registra predchádzala nemajetnosť povinného, exekučný súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučné konanie bolo zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Čo sa týka nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu - 11 zo dňa 31.8.2010, v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorému sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverejnený oprávnenému, odmena je priamo úmerná procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným

dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Oprávnený uviedol, že z ustanovenia § 197 os. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný a na ich náhradu je možné zaviazať oprávneného iba za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 Exekučného poriadku a jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady a to ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Keďže v predmetnom prípade ide o zastavenie exekúcie z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania, oprávnený nemohol predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zanikne, a teda zastavenie konania nezavinil. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania neprizná.

4. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že zo skutočnosti, že povinný bol vymazaný z obchodné registra možno vyvodiť záver, že tento nevlastní žiaden majetok, a teda na náhradu trov konania má byť v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazaný oprávnený.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) v spojení s Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a a vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), pričom dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 578,88 Eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 02. 2015 a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. 700-301007315-GC04/15 zo dňa 12. 1. 2015 ako exekučného titulu. Dňa 19.3.2015 vydal exekučný súd poverenie poverenia na vykonanie exekúcie JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. č. 5703*054015 na vymoženie uloženej povinnosti: istiny 578,89 Eur a trov exekúcie. Dňa 09.11.2017 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu zániku povinného a návrh na priznanie trov exekúcie vo výške 55,61 Eur.

13. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že povinný dňa 1.5.2015 vstúpil do likvidácie. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 23.2.2016

bolo začaté konkurzné konanie voči povinnému. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.2.2016. Následne dňa 2.5.2016 konkurzný súd vydal uznesenie, ktorým konkurzné konanie zastavil pre nedostatok majetku. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 6.5.2016, v dôsledku čoho bol povinný vymazaný z Obchodného registra ku dňu 7.5.2016 v zmysle . Na základe uvedeného odvolací súd má za preukázané, že zániku povinného predchádzala jeho nemajetnosť. Uvedený záver vyplýva aj nižšie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

14. Najvyšší súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 29. februára 2012, konštatoval: „...ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený ( prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp. zn.7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.“

15. V uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012 vyplýva, že : „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. .“

16. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. zo dňa 19.01.2012 alebo sp.zn. zo dňa 24.11.2011) taktiež vyplýva, že súdny exekútor nenesie riziko znášania vlastných trov vzniknutých pri výkone exekučnej činnosti, ak sa zistí, že sa jedná o nemajetného povinného, a to bez ohľadu na to, či tento následne zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor, pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie. Exekútor by tak bol sankcionovaný za výkon svojho povolania. Súdna prax smeruje k tomu, že je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok( ), skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné v prejednávanom prípade exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa Exekučného poriadku, keďže táto skutočnosť predchádzala samotného zániku povinného (zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť povinného) a práve v jej dôsledku došlo k jeho zániku podľa . S poukazom na uvedené bolo následne potrebné rozhodnúť o náhrade trov exekúcie v súlade s ustanovením Exekučného poriadku, teda tak ako rozhodol súd prvej inštancie. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného v časti o nároku na náhradu trov exekúcie za dôvodné, keďže exekučný súd aplikoval správne ustanovenia Exekučného poriadku a v súlade so zákonom zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, a preto napadnuté uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil ( ).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).