Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o. so sídlom Hraničná 18 - AB 6, 821 05 Bratislava, IČO: 30 775 442, právne zastúpeného: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: GEOSTAV spol. s r.o. so sídlom Objízdná 1897, 765 02 Otrokovice, IČO: 002 10 145, konajúcemu v SR prostredníctvom GEOSTAV spol. s r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Továrenská 4069/44, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 670 596, právne zastúpenému: V.. E. N., advokátka, so sídlom E. XX, XXX XX M. I. O., o zaplatenie 105.638,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -491 zo dňa 16. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -491 zo dňa 16. novembra 2018 výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania s poukazom na , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , čl. 7 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 4 bod 1, 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), , , , , , , , .

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 105.638,40 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 84.510,72 eur od 04.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 21.127,68 eur od 07.09.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a náhrady trov konania. Dňa 17.02.2015 požiadal žalovaný žalobcu prostredníctvom emailu o vypracovanie cenovej kalkulácie pre práce v objekte stavby SO XX- XX-XX E. - G., Nový železničný most cez O. v rámci projektu Modernizácia železničnej trate I. W. nad O.

- B. (ďalej aj len "projekt P6"). Predmetom týchto prác zo strany žalobcu malo byť vykonanie tryskovej injektáže pre utesnenie štetovníc podpery č. 6. Žalovaný mal záujem o zhotovenie 108 stĺpov tryskovej

injektáže s dĺžkou 11 m, s dĺžkou vrtu 12 m od hornej hrany štetovníc a priemerom 600 mm (0,6 m). Účelom vybudovania týchto stĺpov malo byť, podľa slov žalovaného, iba tesnenie zámkov štetovníc. V nadväznosti na požiadavku žalovaného a z dokumentácie predloženej ním vypracoval žalobca dňa 19.02.2015 prvú cenovú ponuku. Po vzájomnej dohode so žalovaným pôvodnú cenu prác znížil a preto dňa 23.02.2015 vypracoval pre žalovaného druhú cenovú ponuku na sumu 88.032 ,- eur bez DPH, t.j. 105.638,40 eur s DPH, s ktorou žalovaný súhlasil. Žalovaný následne zaslal žalobcovi objednávku č. 20150006 zo dňa 12.03.2015, ktorou si od žalobcu objednal tryskovú injektáž na spomínanom objekte SO XX-XX-XX v G. v dohodnutej sume 88.032,- eur bez DPH pri podmienkach a dokumentácii, akú predložil žalovaný. Dňa 23.03.2015 sa v nadväznosti na vykonanú objednávku uskutočnilo prevzatie staveniska, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného p. N. a zástupca žalobcu p. N.. O prevzatí staveniska bol vyhotovený záznam podpísaný obomi zástupcami. Dňa 30.03.2015 informoval zástupca žalobcu p. N. zástupcu žalovaného p. N. prostredníctvom emailu o tom, že realizácia prác prebiehala v súlade s dodanou projektovou dokumentáciou a že k danému dňu bolo zrealizovaných 55 stĺpov tryskovej injektáže. P. N. upovedomil žalovaného aj o tom, že z vytryskaného vrtu nevychádzala na povrch žiadna spätná suspenzia. Dôvodom bolo, že táto suspenzia bola pohlcovaná násypom z makadamu (odhad frakcie žalobcom 63-125 mm) medzi dvomi štetovnicovými stenami, nakoľko daná masa násypu mala extrémne vysokú pórovitosť. P. N. zároveň upozornil, že kvôli úniku suspenzie do okolitého násypu sa nevytvorí kontinuálne tesniaci stĺp priemeru 0,6 m až po vrch. O tejto skutočnosti informoval p. N. zástupcu žalovaného p. N. aj telefonicky už v prvých dňoch produkcie v dňoch 24.03. a 25.03.2015. Informáciu mailom zaslal až po návrate zo stavby do kancelárie. Zástupca žalovaného p. N. vo svojom emaile zo dňa 30.03.2015 vyjadril s postupom, ktorý navrhol zástupca žalobcu p. N. súhlas a zároveň trval na tom, aby žalobca pokračoval v prácach v zmysle projektu. Súčasne uviedol, že po dokončení ktoréhokoľvek úseku prác sa za účelom zistenia stavu stĺpov tryskovej injektáže vykoná odkop. P. N. taktiež spomenul, že neprítomnosť spätnej suspenzie bola zaznamenaná aj pri predchádzajúcich projektoch P4 a P5, no napriek tomu poslúžili stĺpy tryskovej injektáže svojmu účelu dostatočne. P. N. navyše ubezpečil, že nasypaný materiál na projekte P6 bol rovnaký ako na projektoch P4 a P5 a žalobca tak nemal dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Dňa 10.04.2015 podpísali žalobca a žalovaný po vzájomnej dohode Protokol o vykonaných prácach č. 53/2015, ktorým zhotoviteľ zároveň vyhlásil, že práce skutočne vykonal a že zodpovedali všetkým predpisom, ako aj objednávke č. 20150006 zo dňa 12.03.2015. Zástupca žalovaného v danom čase znížil dohodnutú cenu za dovtedy vykonané práce na 80 %, t.j. 70.425,60 eur bez DPH s tým, že zvyšnú časť podpíše po výkope stavebnej jamy pre základ piliera P6. Žalobca preto vystavil žalovanému dňa 21.04.2015 faktúru č. 532015, ktorú žalovanému v tento deň aj odoslal, a v ktorej žalovanému fakturoval za 80 % vykonaných (a žalovaným prevzatých) prác sumu vo výške 84.510,72 eur s DPH. Faktúra bola splatná dňa 03.08.2015. Hoci dielo bolo v čase podpísania protokolu dokončené v zmysle objednávky na 100 %, ale úhrada uznaná len na 80 %, zástupca žalovaného p. N. zaslal dňa 15.04.2015 zástupcovi žalobcu p. N. email, v ktorom analyzoval stav dovtedy vykonaných prác a navrhol ďalší možný postup. Vo svojom emaile uviedol, že na rozdiel od predchádzajúcich projektov P4 a P5 sa na projekte P6 nepodarilo pomocou stĺpov tryskovej injektáže utesniť zámky štetovníc, čo bolo primárnym účelom objednaných prác, pretože injektážna zmes bola v tekutom a kašovitom stave. P. N. zároveň uviedol, že vykonali výkop cca 4 m od terénu a na injektážnu zmes narazili v úrovni cca 2 - 3 m pod terénom. Tiež spomenul, že predpísaným, dodaným a aj nasypaným bol materiál frakcie 0 - 125 mm. V závere svojho emailu predostrel ako možné riešenie vzniknutej situácie výmenu zásypu materiálom 0 - 63 mm, resp. 0 - 125 mm. Týmto samotný žalovaný potvrdil, že materiál násypu nebol pre tento projekt zvolený a zrealizovaný správne (bol teda odlišný ako ten, ktorý pri objednávke deklaroval) a že za účelom dokončenia diela bude potrebné násyp vymeniť za materiál s jemnejšou frakciou. Ďalej navrhol aj dodatočnú tryskovú injektáž okolo vnútornej štetovnicovej jamky prerezávanými polstĺpmi na úroveň dna. Žalobca žalovanému na tento email odpovedal emailom zo dňa 16.04.2015. V ňom vzniknutú nepriaznivú situáciu zdôvodnil tým, že na projekte P6 boli realizované stĺpy s priemerom vrtu iba 600 mm, na rozdiel od projektu P5, kde mali stĺpy priemer až 900 mm, a tiež tým, že došlo k úniku injektážnej suspenzie bez toho, aby sa objavila spätná suspenzia, a ktorá z dôvodu úniku nestihla dostatočne vytuhnúť. Únik suspenzie pripísal žalobca vysokej pórovitosti zásypu (viac ako 100 mm), v ktorom chýbala jemnozrnná frakcia 0 - 63, o čom žalobca nemal v čase začatia prác vedomosť. Žalobca však na túto skutočnosť žalovaného upozornil ihneď, ako to zistil, pričom žalovaný aj napriek tomu trval na pokračovaní

v dohodnutých prácach. Z emailu žalobcu zo dňa 16.04.2015 tiež vyplýva, že žalovaný pri objednaní prác nepožadoval použitie urýchľovača tuhnutia, ktorý sa využíva na tuhnutie zmesi práve v monofrakciách takej vysokej pórovitosti, aká bola predpísaná v projekte P6. Žalobca mal za to, že s ohľadom na dlhoročnú prax a skúsenosti disponoval žalovaný dostatočnými odbornými znalosťami o tom, že pri frakciách vyššej pórovitosti vzniká potreba použiť urýchľovač tuhnutia, aby sa tým eliminovalo riziko, že injektážna zmes nestihne dostatočne nevytuhnúť. Nakoľko to bol práve žalovaný, kto žalobcovi poskytol informácie o geologickom podloží a použitie urýchľovača tuhnutia nežiadal, žalobca nemal dôvod pochybovať pri realizácii prác o tom, že žalovaný zvolil frakciu zásypu správne. Žalobca v emaile zo dňa 16.04.2015 pripomienkoval aj to, že suspenzia tryskovej injektáže sa nachádzala až vo väčšej hĺbke, než bol vykonaný odkop (4 m), čo bolo dôvodom prečo túto injektáž pri odkope nenašli. Vzorky injektáže vyhotovené žalobcom však v danom čase mali zodpovedajúcu pevnosť. Žalobca sa stotožnil s návrhom p. N. o potrebe vykonať výmenu zásypu s frakciou 0 - 63 mm a následný výkon dodatočnej tryskovej injektáže, ak by to bolo po výmene zásypu potrebné. Z doterajšieho popisu skutkového stavu, ako aj emailovej korešpondencie medzi zástupcami oboch účastníkov sporu vyplývajú pre tento spor zásadné skutočnosti a síce, že pôvodcom projektov P4 a P5, ako aj projektu P6 bol žalovaný, ktorý žalobcovi poskytol za účelom výkonu prác v zmysle objednávky o týchto projektoch potrebné informácie, v projektoch P4 a P5 sa tryskovou injektážou podarilo zámky štetovníc utesniť, avšak v projekte P6 nie, nasypaný materiál v projekte P6 mal byť podľa informácií žalovaného rovnaký ako v projektoch P4 a P5, čo sa však počas prác preukázalo ako nepravdivé, pretože na projektoch P4 a P5 sa nachádzal zásyp s frakciou 0 - 125 mm, zatiaľ čo na projekte P6 to bolo až 63 - 128 mm, v projekte P6, na rozdiel od P4 a P5 však mali byť vytvorené stĺpy s inou dĺžkou (iba 11 m) a iným priemerom (iba 600 mm) a boli navrhnuté tak, aby sa neprerezávali. Z uvedeného preto vyplýva, že na účely výkonu prác poskytol žalovaný žalobcovi nesprávne vstupné informácie, o čom žalobca žalovaného počas realizácie diela riadne informoval. Napriek tomu však žalovaný trval na pokračovaní v prácach, ktoré žalobca aj riadne v zmysle objednávky vykonal. Dňa 17.04.2015 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov žalobcu a žalovaného a generálneho dodávateľa stavby, na ktorom sa preukázalo, že frakcia použitá v projekte P6 bola skutočne 63 - 128 mm, t.j. značne pórovitá, a súčasne navrhli výmenu makadamu štrkopieskom. Dňa 05.05.2015 zaslal žalovaný žalobcovi znalecký posudok prof. R.. B. G., ktorý prof. G. vypracoval na podnet samotného žalovaného alebo generálneho dodávateľa, nie na podnet žalobcu. V posudku prof. G. definoval viaceré možné dôvody toho, prečo sa štetovnicovú stenu v projekte P5 utesniť podarilo, zatiaľ čo v projekte P6 nie. Prof. G. poukázal práve na rozdiel medzi projektmi dotesňovania P5 a P6, ktoré vypracoval žalovaný, t.j. že v projekte P5 bol použitý násyp výplne s jemnejšou zrnitosťou, ako v projekte P6, v dôsledku čoho sa injekčná suspenzia v P5 nevyplavovala (alebo len veľmi pomaly) a zatuhla, zatiaľ čo projekte P6 sa vyplavila a zatuhnúť nestihla. Prof. G. tiež uviedol, že spätný výtok cementovej suspenzie na povrchu terénu je v technologickom postupe dôkazom o zainjektovaní prostredia, t.j. ak k nemu nedochádza, injektáž nie je úspešná. Prof. G. prijal zároveň návrh riešenia, na ktorom sa zhodli aj žalobca so žalovaným, t.j. vymeniť kamenitú výplň priestoru medzi vonkajšou a vnútornou štetovnicovou stenou. Prof. G. tak potvrdil, že dôvodom vzniknutej situácie bolo rozdielne podložie projektu P6, ktoré bolo príliš pórovité na to, aby injektážna suspenzia riadne vytuhla. Žalobca si však tejto skutočnosti na začiatku prác nebol vedomý, nakoľko mal na základe tvrdení a podkladov od žalovaného za to, že podložie projektu P6 bolo pre tryskovú injektáž rovnako vhodné, ako podložie projektu P5. Až dodatočne počas realizácie prác sa to ukázalo ako nepravdivá informácia. Žalobca preto hneď, ako túto skutočnosť zistil, upozornil emailom žalovaného, že stĺpy tryskovej injektáže sa pravdepodobne nevytvoria až po vrch tak, ako si to žalovaný objednal. Napriek tomu však žalovaný trval na tom, aby žalobca v prácach pokračoval. Žalobca preto v zmysle pokynov žalovaného práce vykonal, čo následne obaja potvrdili podpisom Protokolu o vykonaných prácach zo dňa 10.04.2015. V prílohe emailu zo dňa 06.05.2015 zaslal žalovaný žalobcovi reklamáciu spoločnosti Z. a N. (generálny dodávateľ stavby) zo dňa 22.04.2015, ktorú táto spoločnosť adresovala žalovanému. V predmetnej reklamácii spoločnosť, okrem iného, potvrdila, že pôvodcom technického riešenia, ktoré zahŕňalo projekt vrátane prípravy staveniska a násypu dodaným materiálom, bola ona samotná, resp. žalovaný. Uvedené tak dokazuje, že žalobca v súvislosti s násypom na stavenisku pred začiatkom prác nijako nekonal a vychádzal výlučne z informácií o stave podložia na stavenisku, ktoré mu poskytol pri objednávke prác žalovaný. S ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho dlhoročnú odbornú prax, žalobca nemal dôvod, a ani povinnosť preverovať informácie poskytnuté o stave podložia žalovaným. Ako už bolo tiež spomenuté, žalovaný nežiadal od žalobcu použitie urýchľovača tuhnutia pri dohodnutých prácach, ktorý sa používa pri násypoch vysokej pórovitosti, v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod pochybovať o stave podložia, o ktorom ho žalovaný vopred informoval. K nevhodnosti zloženia

podložia sa žalobca opätovne vyjadril aj vo svojej odpovedi - emaile zo dňa 11.05.2015. Súčasne žalovanému navrhol ďalší postup, ktorý bol medzičasom predostretý na stretnutí dňa 17.04.2015 a s ktorým sa stotožnil aj Prof. G. a síce, vymeniť nasypanú výplň za výplň s jemnejšou frakciou. Žalobca navrhol žalovanému aj cenu za túto dodatočnú tryskovú injektáž v sume 85.000,- eur. Dňa 13.05.2015 sa konalo ďalšie stretnutie poverených zástupcov dotknutých strán, počas ktorého sa vykonali skúšky baranením štetovnice a pri ktorých boli podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu p. N. zistené vytryskané stĺpy vo vrstvách 7- 8 m. V zápise spoločnosti Z. a N. zo dňa 13.05.2015 o vykonaných skúškach sa uvádza, že odkop bol vykonaný cca len 5 - 6 m, pod úrovňou plošiny, pričom v tejto hĺbke stĺpy nájdené neboli. Tento zápis však nezahŕňa skutočnosť, že existencia vytryskaných stĺpov bola v skutočnosti zistená až vo väčšej hĺbke, t.j. 7 - 8 m. Žalobca preto nepovažoval predmetný zápis za dostatočne spôsobilý na to, aby ním bolo možné spochybniť skutočnosť, že žalobca vykonal dohodnuté práce v zmysle objednávky riadne a správne, pretože stĺpy vybudované boli, no až vo väčšej hĺbke, keďže v nevhodnom zásype boli vytryskané, avšak nemohli vytuhnuť, resp. vytvrdnúť. Na základe vyššieho predostretého priebehu sporu pokračovala korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným aj naďalej, keď žalovaný svojím listom zo dňa 18.05.2015 odmietol uznať nárok žalobcu na fakturovanú sumu za vykonané práce a vystavenú faktúru a súvisiacu dokumentáciu žalobcovi vrátil. Žalovaný neprihliadol na návrh žalobcu na nápravu vzniknutej situácie, ktorý bol výsledkom stretnutia zástupcov dotknutých strán dňa 17.04.2015 a s ktorým súčasne vyjadril súhlas aj Prof. G. vo svojom posudku. Naopak, žalobcu iba informoval o tom, že realizáciu zvyšných prác zadá inej spoločnosti. Žalobca tento prístup žalovaného v liste zo dňa 22.05.2015 odmietol, trval na prevzatí vykonaného diela a za účelom toho navrhol termín stretnutia. Odmietol zároveň zodpovednosť za vzniknutý stav práve s poukazom na jeho príčiny, ktoré žalobca nespôsobil. Žalovaný listom zo dňa 26.05.2015 navrhnutý termín odovzdania diela odmietol a naďalej zastával názor o nedodaní prác v zmysle objednávky, čo však nebola pravda. Žalobca, naopak, vo svojom liste zo dňa 26.05.2015 naďalej trval na tom, že práce vykonal riadne v zmysle objednávky a opätovne poukázal na nesprávne, resp. zamlčané informácie o geologických pomeroch staveniska, z ktorých pri výkone prác v dobrej viere vychádzal. Medzičasom sa faktúry vystavené žalobcom za práce dodané v zmysle objednávky, č. 532015 (80 % vykonaných prác v sume 84.510,72 eur) a č. 822015 (zvyšných 20 % v sume 21.127,68 eur) stali splatnými a žalobca preto vystavil a žalovanému zaslal dve upomienky so žiadosťou o ich úhradu, na ktoré žalovaný už nereagoval. Žalobca obdržal dňa 05.10.2015 list od právnej zástupkyne žalovaného, v ktorom mu pani právna zástupkyňa oznámila, okrem iného, že žalovaný zadal výkon dodatočných prác na diele inej spoločnosti, t.j. B., a.s., ktorá mala dielo zhotoviť, a to za cenu 228.480,- eur bez DPH. Akékoľvek nároky žalovaného, ktoré si žalovaný voči žalobcovi mieni uplatňovať z dôvodu dokončenia diela inou spoločnosťou, považuje žalobca za nedôvodné. Žalobca ako zhotoviteľ si svoje povinnosti vyplývajúceho pre neho z splnil, t.j. po zistení, že geologické podložie nebolo pre výkon tryskovej injektáže vhodné, na to žalovaného riadne upozornil. Žalovaný však trval na tom, aby žalobca vo výkone prác pokračoval. Žalobca preto postupoval podľa pokynov žalovaného a dielo riadne v zmysle objednávky dokončil. Žalobca odmietol niesť akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutý stav a trval na tom, že svoje povinnosti splnil riadne a včas, na základe čoho má zároveň nárok na úhradu ceny za vykonané práce v zmysle objednávky.

3. Žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 183.099,94 eur vrátane DPH, titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 183.099,94 eur od 02.10.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín, vyhláseným na pojednávaní dňa 02.11.2016, bola uvedená vzájomná žaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák. ústne zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať práce a dodávky, ktorých výsledkom, v súlade s § 536 ods. 2 Obch. zák., mali byť tesniace stĺpy tryskovej injektáže priemeru cca 0,6 m, L = 11m, v počte 108 kusov, pre utesnenie štetovníc podpery č. 6. V súlade s § 536 ods. 3 Obch. zák. si strany sporu zároveň dohodli cenu diela v sume 105.638,40 eur s DPH. Vo vzťahu k predmetu diela a spôsobu jeho vykonávania v spore neboli preukázané iné dojednania alebo dohody strán, ktoré by boli zapísané do stavebného denníka, a teda by upravovali ich zmluvné práva a povinnosti. Je potrebné prihliadnuť na to, že email G. N. zo dňa 17.02.2015 nebol súčasťou písomnej objednávky, pričom ním boli zo strany žalovaného žalobcovi predložené iba podklady k naceneniu

predmetného objektu. V spore nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o zložení injektážnej zmesi pre objekt P6, ani o záväznosti projektu od P5 pri vykonávaní diela žalobcom na objekte P6 projektom od P5; aj podľa výpovede svedka R.. R. S. na pojednávaní dňa 23.05.2018, bola P5 iba kvázi vzorom na to, ako sa mala riešiť P6. Email G. N. zo dňa 17.02.2015 tvrdenie žalobcu o návrhu zloženia zmesi zo strany žalovaného a povinnosti prevzatia (kopírovania) projektu od P5 pre P6 jednoznačne popiera, keď výslovne obsahuje text "Složení směsi navrhněte" a "Pro doplnění představy posílam projekt od P5, ze kterého budeme vycházet pro P6". Z citovaného textu ako aj z ostatného obsahu emailu je zrejmé, že zloženie injektážnej zmesi mal navrhnúť žalobca ako zhotoviteľ diela, a to s prihliadnutím na žalovaným vymedzenú funkciu tryskovej injektáže v predmetnom emaily "TI bude sloužit pouze jako těsnění zámků štětovnic, jinou funkcii mít nebude, pri demontáži štětovnic musime sloupy TI odtěžit". Žalovaný zároveň v emaily uvádza zloženie zmesi, ktorá bola použitá na P4 a P5, pričom však z takéhoto konštatovania o použitej zmesi na P4 a P5, s prihliadnutím na vetu "Složení směsi navrhněte", nemožno, ani za použitia výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266 ods. 1-4 Obch. zák., vyvodiť povinnosť žalobcu použiť pri zhotovení predmetného diela na P6 rovnaké zloženie injektážnej zmesi ako bola použitá pri objektoch P4 a P5. Taktiež z toho, že spolu s emailom zo dňa 17.02.2015, v ktorom predkladal žalobcovi podklady pre nacenenie diela, pre doplnenie predstavy, žalovaný predložil žalobcovi projekt od P5, z ktorého budú vychádzať pre P6, aj v kontexte s ostatným textom emailu, nemožno vyvodiť povinnosť žalobcu zrealizovať dielo na objekte P6 presne podľa projektu od P5. Takýto záver popiera aj skutočnosť, že dielo na P5 malo iné technické parametre, čo sa týka rozmerov stĺpov tryskovej injektáže, keďže na P5 bolo predmetom diela vytvorenie stĺpov tryskovej injektáže o priemere cca 900 mm, vzájomne sa prerezávajúcich a na objekte P6 mali byť vytvorené stĺpy tryskovej injektáže iba o priemere 600 mm (bez vzájomného prerezávania sa). Z celého textu emailu zo dňa 17.02.2015, týkajúceho sa podkladov pre nacenenie objektu P6 ("Na základě našeho dnešního dopoledního jednání posílám podklady k nacenění zmíněných dvou objektů. Pro upřesnení: SO-33-01: Délka vrtu 12,0 m od horní hrany štětovnic a délka sloupu TI 11,0 m, průměr vrtu 600 mm. Předpokladáme 108 sloupu TI délky 11,0 m. Složení směsi navrhněte, TI bude sloužit pouze jako těsnění zámků štětovnic, jinou funkcii mít nebude, pri demontáži štětovnic musime sloupy TI odtěžit. Směs použitá na P4 a P5: MV.C:V:B = 145:145:300:10, hustota 1,51 kg/l, viskozita 53 s Pro doplnění představy posílam projekt od P5, ze kterého budeme vycházet pro P6." "Předpokládané termíny realizace: SO 30-33-01 v týdnu od 02.03.2015." "Cenovou nabídku pošlete prosím do čtvrtka 19.02.2015"), ani pri jeho vyhodnotení ako dôkazu v kontexte s písomnými cenovými ponukami, objednávkou č. 20150006, svedeckými výpoveďami G. N., R.. B. N. a R.. R. S. a výpoveďami štatutárnych zástupcov strán sporu, nevyplýva dohoda strán sporu o zložení zmesi a o povinnosti žalobcu postupovať pri vykonávaní zmluvne dohodnutého diela pre P6 presne podľa projektu od P5, nakoľko v cenových ponukách a písomnej objednávke 20150006 je vymedzená iba dohodnutá cena a predmet diela ako "Trysková injektáž pre utesnenie štetovníc podpery č. 6" formou tesniacich stĺpov tryskovej injektáže v počte 108 kusov o priemere cca 600 mm a dĺžke 11. Okrem toho, že v písomnej objednávke bol uvedený aj termín začatia vykonávania diela 23.03.2015 a v cenovej ponuke zo dňa 23.02.2015 predpokladaná doba zhotovenia tryskovej injektáže cca 6 týždňov, iné, výslovne zmluvne dohodnuté povinnosti žalobcu email zo dňa 17.02.2015, písomné cenové ponuky, ani objednávka č. 20150006, neobsahujú. Taktiež výpoveďami svedkov v spore neboli preukázané. Podľa stranami sporu ústne uzavretej zmluvy o dielo ohľadom tryskovej injektáže na objekte P6, mal teda žalobca ako zhotoviteľ, v súlade s § 537 ods. 3 Obch. zák., pri vykonávaní diela postupovať samostatne, pričom mohol vychádzať z projektu pre P5. Obsah písomnej objednávky, cenovej ponuky zo dňa 23.02.2015, ani emailu zo dňa 17.02.2015, tiež nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že by mu žalovaný pred uzavretím zmluvy jednoznačne potvrdil (deklaroval) zloženie geologického podložia na mieste samom, alebo že by zmluva o dielo, uzavretá medzi stranami sporu ohľadom objektu P6, obsahovala informáciu o geologickom podloží alebo násype pri objekte P6. Je pravdou, že pri realizácii tryskovej injektáže na podpere P6 sa vychádzalo z informácií z projektu pre P5, avšak v spore nebolo preukázané, že by projekt pre P5 výslovne definoval geologické podložie pre objekt P5, alebo frakciu násypu (konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 29.03.2017 výslovne uviedol, že "v projekte pre P4 a P5 nie je uvedené podložie"). Z toho, že strany pri realizácii tryskovej injektáže na P6 použili projekt P5 ako vzor, možno vyvodiť záver iba o ich predpoklade geologického podložia na P6, vrátane násypu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v spore, v zmysle § 551 ods. 1 a § 561 Obch. zák., nebol preukázaný pokyn zo strany žalovaného pre žalobcu, vyplývajúci z predmetnej zmluvy o dielo, ktorý by sa týkal geologického podložia na podpere P6. Svedok R.. B. N. na pojednávaní

dňa 31.03.2017 síce uviedol, že mu G. N. pri preberaní staveniska povedal, že tam (P6) bola frakcia 0-125 mm tak ako pri susedných pilieroch, takúto informáciu, však, v zmysle § 551 ods. 1 a § 561 Obch. zák., nemožno posúdiť ako pokyn objednávateľa pre zhotoviteľa na vykonanie diela, týkajúci sa geologického podložia. Takáto informácia totiž sama osebe neobsahovala žiadny pokyn (príkaz) pre žalobcu pri zhotovovaní diela. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že k prevzatiu staveniska došlo 23.03.2015, teda až po uzavretí predmetnej zmluvy o dielo, ktorú potvrdzuje objednávka č. 20150006 zo dňa 12.03.2015, a teda aj predmetná informácia bola žalobcovi poskytnutá až po uzavretí zmluvy o dielo, pričom nebolo preukázané, že by bola jej súčasťou. Zo zápisu z prevzatia staveniska zo dňa 23.03.2015, ako aj emailov R.. B. N. a G. N. zo dňa 30.03.2015, Protokolu o vykonaných prácach č. 53/2016, stavebného denníka žalobcu, výpovedí štatutárnych zástupcov strán ako aj svedkov vyplýva, že žalobca vykonával stavebné práce na predmetnom diele. V spore však nebolo preukázané, že by žalobca zmluvne dohodnuté dielo vykonal riadne, bez vád, v súlade s predmetnou zmluvou o dielo, a teda, podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., nebol preukázaný ani vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela v sume 105.638,40 eur, fakturovanej faktúrami č. 532015 v sume 84.510,72 eur a č. 822015 v sume 21.127,68 eur, ktoré vzniká až riadnym vykonaním diela. Žalobca v žalobe (posledný odsek na str. 5) potvrdil, že na objekte P6 sa tryskovou injektážou nepodarilo utesniť zámky štetovníc. Z emailu G. N. zo dňa 15.04.2015 vyplýva, že príčinou toho, že dielo nenaplnilo svoj účel bolo to, že neboli riadne zhotovené zmluvne dohodnuté stĺpy tryskovej injektáže, keďže pri výkope do hĺbky cca 4 m od terénu žalovaný v úrovni cca 2-3 m pod terénom narazil iba na kašovitú (neztuhnutú) hmotu. B. H. ako zástupca žalobcu v emaile zo dňa 16.04.2015 uvedený záver G. N. nespochybnil, pričom zároveň vymedzil príčiny, pre ktoré nemohli byť stĺpy tryskovej injektáže zhotovené riadne (zmena projektu, absencia úniku suspenzie a jej odplavovanie, absencia jemnozrnnej frakcie 0-63 mm v násype, a teda jeho vysoká pórovitosť, nežiadanie pridania urýchľovača tuhnutia; podľa názoru žalobcu, pri výkope v spomínanej hĺbke do 4m nebola nájdená trysková injektáž, ale len výplach spätnej suspenzie a samotná suspenzia, ktorá je ťažšia, sa nachádzala vo väčšej hĺbke alebo unikla cez pórovitý násyp monofrakcie). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zrealizované dielo malo v zmysle § 560 ods. 1 Obch. zák. vady spočívajúce v tom, že neboli vytvorené zmluvne dohodnuté, tesniace stĺpy tryskovej injektáže a v tom, že vykonaným dielom neboli utesnené zámky štetovníc na podpere č. 6. Okrem uvedeného potvrdzujú vady žalobcom zrealizovaného diela aj ďalšie dôkazy v spore. Netesnosť štetovnicovej steny a neúspešnosť aplikácie prúdovej injektáže potvrdil vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 03.05.2015 aj B.. R.. B. G., B... Taktiež dôvodom reklamácie zo dňa 22.04.2015 bolo nezabezpečenie vodotesnosti stavebnej jamy tak, aby bolo možné pokračovať v prácach na zakladaní piliera č. 6. Stanovisko žalobcu k problému s dotesnením štetovnicovej ohrádzky obsahuje email žalobcu zo dňa 11.05.2015. Taktiež, podľa zápisu zo dňa 13.05.2015, pri výkope sondy dňa 12.05.2015 neboli nájdené žiadne stĺpy tryskovej injektáže akéhokoľvek priemeru, pričom pri bližšom preskúmaní vyťaženého materiálu bolo zistené, že niektoré kamene sú potiahnuté minimálnou vrstvou veľmi plastického materiálu, ktorý však nebol nikým bližšie špecifikovaný. Absencia stĺpov tryskovej injektáže bola tiež dôvodom neuznania nároku na fakturáciu diela v písomnom oznámení žalovaného zo dňa 18.05.2015. Žalobca v liste zo dňa 22.05.2015 ako odpovedi na oznámenie zo dňa 18.05.2015 potvrdil, že stĺpy tryskovej injektáže nebolo možné zhotoviť až po vrch. Dôvody, pre ktoré neboli nájdené stĺpy tryskovej injektáže, uviedol žalobca aj v listoch zo dňa 26.05.2015 a 15.06.2015. Absenciu stĺpov tryskovej injektáže v predpokladaných miestach potvrdzuje tiež žalovaný v listoch zo dňa 28.05.2015 a 29.09.2015. Predmetné vady diela nepoprel vo svojej výpovedi ani konateľ žalobcu, ktorý však namietal ich príčiny. Konateľ žalovaného pri výpovedi trval na neexistencii zmluvne dohodnutých tesniacich stĺpov tryskovej injektáže. Taktiež svedok R.. B. N. potvrdil, že sa žalobcovi nepodarilo vytvoriť predmetné prvky v hornej časti násypu, pretože tam bola iná geológia. Svedok G. N. potvrdil, že na mieste samom nešlo odčerpať vodu; urobil sa výkop v tých miestach, kde mali byť stĺpy TI, pričom v zápise sa konštatuje, že tam neboli žiadne stĺpy tryskovej injektáže, iba kašovitá hmota v nejakej hĺbke. Podľa svedka R.. X. N., na P6 pri vŕtaní pilotných vrtov nenarazili na klasický stĺp tryskovky, pri vŕtaní im sem- tam vyplavovalo nejaké zbytky zmesi a hodne bielej, tzn. že to bol vápenec. Na P6 pri tryskaní stĺpov vyslovene na stĺpy nenarazili, len keď vŕtali a tryskali do hĺbky, išiel im odtiaľ biely výplach. Svedok R.. R. S. vo svojej výpovedi uviedol, že prvá trysková injektáž sa nevydarila alebo bola nefunkčná, lebo sa nedala odčerpať voda zo základovej jamy, a tak sa ako stavebný dozor na stretnutí so zhotoviteľom rozhodli, že urobia kopané sondy (zápis z 13.05.2015), pri ktorých hľadali stĺp tryskovej injektáže. Vo vykopaných sondách sa nenašlo nič, takže zhotoviteľovi nariadili zopakovať utesnenie stavebnej jamy piliera P6. Protokol o vykonaných prácach č. 53/2015 zo dňa 10.04.2015 súd nevyhodnotil ako

dôkaz postačujúci na preukázanie riadneho vykonania predmetného diela, nakoľko z protokolu vyplýva žalovaným odsúhlasená cena diela len do výšky 80 % z celkovej dohodnutej ceny diela, pričom, s ohľadom na túto skutočnosť, nie je zrejmé, vykonanie ktorých konkrétnych prác žalovaný v tomto protokole mal potvrdiť, a tiež treba prihliadnuť aj na to, že protokol obsahuje zmätočné vyhlásenie zhotoviteľa o súlade vykonaných prác s objednávkou č. 20150006 zo dňa 23.03.2015, ktorá však neexistuje, keďže objednávka č. 20150006 je zo dňa 12.03.2015. Taktiež, aj s ohľadom na charakter diela, ktorého výsledok sa mal prejaviť až pri pokračovaní v realizácii podpery č. 6 objednávateľom tým, že by boli utesnené zámky štetovníc, keďže stĺpy tryskovej injektáže neboli viditeľné na povrchu násypu, nemožno rozumne predpokladať, že by žalovaný v označenom protokole potvrdil riadne vykonanie a odovzdanie diela zo strany žalobcu, ktorého výsledok a funkčnosť sa mali prejaviť až pri výkope stavebnej jamy. Takýto záver súdu potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu v žalobe, podľa ktorého žalovaný v protokole č. 53/2015 znížil dohodnutú cenu za dovtedy vykonané práce na 80 % s tým, že zvyšnú časť podpíše po výkope stavebnej jamy pre základ piliera P6 (posledný odsek bodu I na stane 4 žaloby). Je potrebné prihliadnuť aj na to, že samotný žalobca vyhotovil dňa 10.04.2015 i Protokol o vykonaných prácach č. 82/2015 ohľadom prác vykonaných do 10.05.2015, ktorý však žalovaný nepodpísal, pričom ak by bol býval žalovaný potvrdil riadne vykonanie celého diela už v Protokole č. 53/2015 (tak, ako to tvrdil žalobca), nemal by žalobca vystavovať na tie isté práce ďalší protokol o vykonaných prácach. Okrem toho, žalobca navrhol žalovanému emailom zo dňa 25.05.2015 termín odovzdania a prevzatia diela dňa 29.05.2015, ktorý však žalovaný v liste zo dňa 26.05.2015 nepotvrdil. Tiež svedok G. N. na pojednávaní dňa 29.03.2017 uviedol, že protokol č. 53/2015 je len súpisom vykonaných prác a dodávok, nie je protokolom o odovzdaní diela. Podľa vyjadrenia menovaného svedka, tento na uvedenom protokole nepotvrdil prevzatie diela, ale len to, že žalobca môže fakturovať 80 % diela. V spore neboli preukázané špeciálne liberačné dôvody, ustanovené § 561 Obch. zák., ktoré by žalobcovi ako zhotoviteľovi diela umožnili zbaviť sa zodpovednosti za vady ním zrealizovaného diela na objekte P6. Žalobca v žalobe trval na tom, že zistené geologické podložie (nasypaný materiál, ktorého pórovitosť je dôležitá pre správne tuhnutie injektovanej zmesi) nebolo vhodné na výkon zmluvne dohodnutej tryskovej injektáže, a teda bolo príčinou vzniku vád diela. Takéto tvrdenie žalobcu však v spore preukázané nebolo. Žalobca ako zhotoviteľ v zmysle § 561 Obch. zák. nevylúčil svoju zodpovednosť za predmetné vady diela, keďže, napriek rozdielnosti geologického podložia na P5 a P6, nepreukázal nevhodnosť geologického podložia na P6 pre vyhotovenie diela tak, ako bolo dohodnuté v objednávke č. 20150006 a zľavnenej cenovej ponuke, a ani príčinnú súvislosť medzi zistenými vadami diela a geologickým podložím na mieste samom na podpere P6. Taktiež, podľa § 561 Obch. zák., nepreukázal, že by potom, ako zistil skutočné zloženie (frakciu) násypu na P6 a upozornil na to žalovaného emailom R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, dodržal pokyn daný mu G. N. v emaile zo dňa 30.03.2015 ("Jak bude připraven jakýkoli úsek, provedeme odkop a zjistíme stav sloupů TI."), a teda nepreukázal, že by žalovaný, aj napriek emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, trval na tom, aby žalobca dielo v zistenom geologickom násype dielo vykonal (dokončil). Dokazovaním dôkazmi uvedenými v bode 17.3.1. odôvodnenia rozsudku súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa mal v objekte P6 nachádzať násyp frakcie 63-128 mm. Takúto frakciu potvrdil vo svojej výpovedi výslovne len konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že "nakoniec sa však ukázalo, že to bola frakcia 63-128 mm", nevymedzil však pritom jednoznačne dôkazy, na základe ktorých konkrétne sa malo ukázať, že to bola práve frakcia 63-128 mm. Pri hodnotení tohto dôkazu súd vzal do úvahy aj to, že ide o štatutárneho zástupcu žalobcu, u ktorého z tohto dôvodu možno rozumne predpokladať záujem na výsledku sporu, čo znižuje vierohodnosť jeho výpovede ako strany sporu, a preto nepovažoval uvedené tvrdenie za celkom presvedčivé a tento dôkaz hodnotil aj v kontexte výpovede konateľa žalovaného a ostatných svedkov. Svedok B.. R.. B. G., B.. síce potvrdil absenciu jemnozrnnej zložky na P6, avšak číselne, na základe vlastných zistení, zostávajúcu zložku frakcie násypu na P6 neidentifikoval. O tom, že na predmetnej stavbe bola frakcia 63-128 mm sa mal dozvedieť len z rozhovoru s pracovníkmi na stavbe, teda nie z vlastných meraní na mieste samom. Absenciu jemnozrnnej frakcie na mieste samom (P6) potvrdil aj email B. H. zo dňa 16.04.2015. Odhad frakcie 63-125 mm z emailu zo dňa 30.05.2015, uvedený svedkom R.. B. N., spochybnil sám svedok, ktorý na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že pri výkope na P6 zistil frakciu násypu až 125 - 250 mm. Pri hodnotení jeho výpovede vo vzťahu k ostatným svedeckým výpovediam ohľadom veľkosti frakcie násypu na P6 však mal súd zato, že aj výpoveď tohto svedka možno priradiť k dôkazom, ktoré potvrdzujú frakciu hrubších zŕn pri násype na P6. Na základe výpovedí svedkov B.. R.. B. G., B.. a R.. B. N., výpovede konateľa žalobcu R.. R. J. a emailov R.. B. N. zo dňa 30.03.2015 a B. H. zo dňa 16.04.2015 sa súd, ohľadom veľkosti násypu na P6, stotožnil so záverom B.. R.. B. G., B.., uvedeným v jeho písomnom stanovisku zo dňa 03.05.2015 a mal za preukázanú rozdielnosť násypu na P5 a P6, pričom na P6 bol násyp z hrubozrnnejšieho materiálu, v

ktorom, v porovnaní v P5, absentovala jemnozrnná zložka. Takýto záver súdu potvrdzuje aj výpoveď konateľa žalovaného W.. N. W., ktorý síce neuviedol číselne frakciu násypu na P6 a trval na tom, že násyp na P5 a P6 bol rovnaký, zároveň však potvrdil, že sa to nepotvrdilo, čím, podľa názoru súdu, pripustil rozdielnosť násypu na P5 a P6. Svedkovia G. N. a R.. X. N. vo svojich výpovediach síce potvrdili na P6 frakciu násypu 0-125 mm, avšak takáto ich svedecká výpoveď nebola presvedčivá do tej miery, aby vyvrátila výpovede svedkov R.. B. N., B.. R.. B. G., B.., výpovede strán sporu, ako aj tvrdenia o násype na P6, uvedené v emailoch B. H. zo dňa 16.04.2015 a R.. B. N. zo dňa 30.03.2015. Z výpovede uvedených svedkov nie je totiž možné jednoznačne ustáliť, či násyp na P6 o veľkosti 0-125 mm mal byť na mieste samom v čase realizácie samotného násypu alebo v čase realizácie predmetného diela žalobcom, pričom z ich výpovede vyplýva rozdielnosť násypu na P6 v čase vykonávania zásypu a v čase realizácie diela žalobcom, a to s poukazom na vplyv tečúcej vody v rieke. Takže v konečnom dôsledku ani výpovede svedkov G. N. a R.. X. N. nie sú v podstatnom rozpore so záverom súdu o frakcii násypu na P6, keďže pripúšťajú možnosť odplavovania jemnozrnnej zložky násypu na P6. Jedine svedok R.. R. S. jednoznačne trval na tom, že na P6 je násyp frakcie 0-125 mm. Uviedol, že chodil po tomto kameni, ale aj podľa dodacích listov je tam takýto kameň a tento kameň preukázala aj kopaná sonda. Čo sa týka zásypu, tak, podľa neho, určite neboli geologické podmienky na P6 a P5 odlišné. Táto výpoveď svedka je však v rozpore s ostatnými dôkazmi uvedenými v bode 17.3.1. odôvodnenia tohto rozsudku, čo, podľa názoru súdu, spochybňuje jej presvedčivosť, i keď bola svedkom tvrdená presvedčivo, s istotou. Podľa názoru súdu, je však potrebné vziať do úvahy i to, že aj keď pri zásype dochádzalo k odplavovaniu jemnozrnnej frakcie, v spore nebolo preukázané, že by došlo k jej 100 % odplaveniu, teda, že by tam už nezostala vôbec žiadna jemnozrnná zložka. Svedok R.. R. S. tak mohol vidieť v násype pri realizácii diela aj jemnozrnnú zložku kameniva, aj keď v skutočnosti bola celkovo frakcia násypu na P6 z hrubozrnnejšieho materiálu. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na to, že menovaný svedok vykonával na predmetnej stavbe stavebný dozor ako zástupca združenia S., čo, podľa názoru súdu, môže v tomto prípade, za danej dôkaznej situácie, znižovať vierohodnosť menovaného svedka, keďže problémy pri stavbe piliera P6 mohli mať vplyv na jeho postavenie a finančné ohodnotenie v združení S., príp. aj na posudzovanie plnenia si funkcie stavebného dozoru zo strany označeného združenia (a aj jeho prípadnej zodpovednosti za vady diela) ostatnými zúčastnenými subjektmi na stavbe. Vzhľadom k uvedenému dôkaz výsluchom svedka R.. R. S. nebol spôsobilý poprieť dôkaznú silu ostatných dôkazných prostriedkov. Tvrdenie žalobcu, že na stretnutí dňa 17.04.2015 sa preukázalo, že frakcia použitá v projekte P6 bola skutočne 63 - 128 mm, v spore preukázané nebolo. Žalobca predložil na preukázanie tohto tvrdenia rukou písaný záznam (príloha č. 13 žaloby), ktorý však nie je podpísaný osobami, ktoré sa mali daného stretnutia zúčastniť, a preto nie je dôkazom postačujúcim na preukázanie záveru o zistenej frakcii násypu na P6. Takéto zistenie na uvedenom stretnutí nepotvrdil ani jeden zo svedkov, ktorí sa ho, podľa žalobcu, mali zúčastniť. Na pojednávaní dňa 02.11.2016 konateľ žalobcu trval na tom, že nikdy nepovedal, že nikto nedokáže spraviť tryskovú injektáž v takom materiály ako bol na P6. Pri inom zložení suspenzie, s vynaložením vyšších nákladov je, podľa neho, možné zrealizovať tryskovú injektáž aj v takomto materiály. V spore nebola preukázaná povinnosť žalobcu použiť pri diele na objekte P6 rovnakú injektážnu zmes ako bola použitá pri pilieroch P4 a P5, ani dohoda strán o zložení a množstve injektážnej zmesi pre P6 a metóde tryskovej injektáže, ani zmluvne dohodnutá záväznosť projektu P5 pre dielo žalobcu na P6 a teda nebola ani v zmysle § 561 Obch. zák., preukázaná ani nevhodnosť násypu na objekte P6 na zhotovenie tryskovej injektáže, dohodnutej v predmetnej zmluve o dielo a písomne vymedzenej v objednávke č. 20150006 a zľavnenej cenovej ponuke, a to i napriek tomu, že v spore bola preukázaná absencia jemnozrnnej zložky (rozdiel oproti násypu na P5) vo frakcii násypu na P6. Žalobca nepreukázal, že by na základe zistených geologických pomerov na mieste samom na podpere P6 objektívne nedokázal v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom zvoliť správnu technológiu a pracovný postup pre zhotovenie zmluvne dohodnutého diela. Svedok B.. R.. B. G., B.. na pojednávaní dňa 31.03.2017 pripustil, že za určitých okolností a objemov by bolo možné v tečúcej vode vytvoriť stĺp tryskovej injektáže aj v prípade absencie jemnej frakcie. Má na to však vplyv aj rýchlosť otáčok, tlak, množstvo suspenzie a je to otázka know-how každej firmy. Pochyboval iba o tom, že by to bolo možné v prípade objemov, ktoré mal k dispozícii žalobca (ktoré však podľa názoru súdu záviseli od žalobcu, keďže v spore nebolo preukázané, že by mu predmetná zmluva o dielo určovala postup pri zhotovovaní diela). V rámci zmluvnej voľnosti je pritom obsah zmluvných práv a povinností pri zhotovovaní diela výlučne zodpovednosťou podnikateľa (ide o podnikateľské riziko),

a teda bolo len na rozhodnutí žalobcu, či pristúpi k uzavretiu predmetnej, ústnej zmluvy o dielo so žalovaným za daných podmienok (objemov), ktoré ako renomovaná obchodná spoločnosť v odbore realizácie tryskových injektáží, musel vedieť pri uzavretí zmluvy posúdiť. Súd prvej inštancie mal zato, že stanovisko B.. R.. B. G., B.. zo dňa 03.05.2015 a jeho výpoveď ako svedka ako dôkazy nepostačujú na preukázanie tvrdenia žalobcu, podľa ktorého príčinou vzniku vád predmetného diela malo byť geologické podložie na podpere P6. V označenom písomnom stanovisku totiž B.. R.. B. G., B.. poukazoval na viacero príčin vzniku vád diela a rovnako navrhol viacero riešení na ich odstránenie, pričom násyp na P6 mohol byť len jednou z nich. Súd vzal do úvahy aj účel tohto stanoviska, ktorým bolo nájsť čo najskôr riešenie problému netesnenia stavebnej jamy, a teda B.. R.. B. G., B.. neposudzoval zloženie injektážnej zmesi, ani správnosť metód a pracovných postupov tryskovej injektáže realizovanej žalobcom. Taktiež zo svedeckej výpovede svedka nevyplynulo, že by jednoznačne ustálil príčinu vád diela, a najmä, že by mu niekedy bola daná úloha posúdiť, či žalobca vykonal predmetné dielo riadne, a tiež či bol jeho postup pri vykonávaní diela správny. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na zmluvou o dielo dohodnuté zmluvné podmienky realizácie diela, nebolo v zmysle § 561 Obch. zák. preukázané, že by predmetné vady diela, realizovaného žalobcom na P6, boli spôsobené geologickým podložím (násypom) na P6. Hoci z výpovedí svedkov, strán sporu, ako aj emailov strán sporu zo dňa 30.03.2015 je zrejmá dôležitosť geologického podložia násypu pre tryskovú injektáž, nemožno len na základe toho ustáliť, že ak bol násyp hrubozrnnejší ako strany sporu predpokladali, tak automaticky bol príčinou vád diela násyp, a to bez zohľadnenia postupu žalobcu a ostatných faktorov (napr. sila prúdenia vody, a pod.) pri tryskovej injektáži, a to najmä za zmluvných podmienok, ktoré boli v tomto prípade dohodnuté, kedy mal žalobca postupovať pri vykonávaní diela samostatne, keďže zmluva o dielo postup pri zhotovovaní diela žalobcovi neprikazovala. Príčinnú súvislosť medzi vadami predmetného diela a násypom na P6 popiera aj skutočnosť, že Podzemní stavby N., a.s. na mieste samom na P6 na rovnakom geologickom podloží (násype) tryskovú injektáž zhotovila, samozrejme za iných zmluvných podmienok, čo potvrdzuje zmluva o dielo uzavretá medzi žalovaným a menovanou spoločnosťou, ňou predložený stavebný denník, fotodokumentácia dokončenia tryskovej injektáže na pilieri P6 a z odťažovania zeminy na objekte P6, ale tiež i faktúry č. 715069 zo dňa 30.06.2015 a č. 1015015 zo dňa 30.09.2015, Zjisťovací protokol o provedených pracích zo dňa 30.09.2015, Soupis provedených prací a dodávek za obdobie 09/2015 a protokol o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 30.06.2015. Hoci možno predpokladať, že väčšia pórovitosť násypu na P6 v porovnaní s násypom na P5 určite mala vplyv na rýchlosť vykonávania diela a jeho finančnú náročnosť, nemôže táto skutočnosť, ktorú žalobca zistil už v priebehu realizácie diela, byť zákonným dôvodom pre to, aby žalobca zhotovil nefunkčné dielo, a to najmä s poukazom na § 561 Obch. zák., príp. § 551 ods. 1 Obch. zák. alebo § 552 ods. 1 Obch. zák., za situácie, že v spore nebolo preukázané, že by s takýmto postupom (a dokončením diela) žalovaný súhlasil. Z emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, z jeho svedeckej výpovede a výpovede konateľa žalobcu je zrejmé, že žalobca v priebehu vykonávania diela zistil, že na objekte P6 je násyp tvorený hrubozrnnejším materiálom v porovnaní s násypom na objekte P5 (v emaile odhad frakcie 63-125 mm). Zároveň túto skutočnosť uvedeným emailom oznámil žalovanému, pričom navrhol aj ďalší postup, a to taký, že bude postupne zahusťovať stĺpy v 3. a 4. poradí, po realizácii stĺpov v 4. poradí sa vyhodnotí stav tesniacej steny tryskovej injektáže a posúdi, či je dostačujúca. Žalovaný v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015 s takýmto postupom žalobcu súhlasil. Zároveň však v tomto emaile uviedol, že keď bude pripravený akýkoľvek úsek, vykonajú odkop a zistia stav stĺpov tryskovej injektáže. Z uvedených emailov R.. B. N. a G. N. teda vyplýva povinnosť žalobcu po realizácii stĺpov v 4. poradí, keď mal pripravený "akýkoľvek úsek", aby buď sám vykonal odkop a zistil stav stĺpov tryskovej injektáže, alebo, ak si myslel, že odkop mal vykonať žalovaný, aby pripravenosť predmetného úseku oznámil žalovanému a vykonávanie diela prerušil, aby mohol odkop vykonať žalovaný. V spore nebolo preukázané, že by si žalobca voči žalovanému takúto povinnosť splnil. Z emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 síce vyplýva, že súhlasil s pokračovaním prác na diele žalobcu, avšak len do pripravenosti predmetného úseku diela na kontrolu stavu stĺpov tryskovej injektáže. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť súhlas žalovaného s pokračovaním prác žalobcu na diele až do ukončenia diela, a teda ani to, že by trval na vykonaní diela aj za situácie, keď žalobca zistil, že pre zloženie násypu z vytryskaného vrtu nevychádza na povrch žiadna spätná suspenzia, kvôli čomu sa zrejme nevytvorí kontinuálne tesniaci stĺp priemeru 0,6 m až po vrch. Naopak z emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 vyplýva, že žalovaný si chcel overiť stav stĺpov tryskovej injektáže ešte v priebehu realizácie diela žalobcom hneď potom, ako by bol na to pripravený akýkoľvek úsek. Z uvedeného je teda zrejmé, že v spore, okrem toho

že nebola preukázaná ani nevhodnosť geologického podložia pre zhotovenie zmluvne dohodnutého diela žalobcom, nebolo v zmysle § 561 Obch. zák. preukázané ani to, že by žalovaný trval na dokončení predmetného diela aj keby sa žalobcovi (podľa žalobcu z dôvodu zistenej frakcie makadamu) zrejme nemuselo podariť vytvoriť zmluvne dohodnuté stĺpy tryskovej injektáže, a teda dielo by malo byť nefunkčné. Na takomto závere súdu nič nemení ani ďalšia veta G. N. v emaile zo dňa 30.03.2015, keď uviedol, že "z predchádzajúcich dvoch tryskových injektáži na P4 a P5 má ale skúsenosť, že taktiež nebola žiadna spätná suspenzia, ale stĺpy tryskovej injektáže dostatočne poslúžili svojmu účelu". Podľa názoru súdu, uvedené konštatovanie iba vysvetľuje, prečo chcel G. N. po pripravenosti určitého úseku vykonať odkop a zistiť stav stĺpov TI a prečo súhlasil do doby, keď tak bude možné urobiť (kým bude pripravený nejaký úsek na kontrolu stavu), s pokračovaním žalobcu v prácach na diele. Je potrebné vziať na zreteľ, že hoci R.. B. N. v emaile zo dňa 30.03.2015 výslovne neuviedol, že sa predmetné stĺpy nevytvoria a dielo nebude funkčné, aj on navrhol po realizácii stĺpov v 4. poradí vyhodnotiť stav tesniacej steny tryskovej injektáže a posúdiť, či je dostatočná. Žalobca teda nerešpektoval ani svoj vlastný návrh postupu pri vykonávaní diela po zistení rozdielnosti podložia na P6 (uvedený v emaile R.. B. N. zo dňa 30.03.2015), ktorý žalovaný akceptoval v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015, a ani pokyn žalovaného, ktorý obsahoval uvedený email, podľa ktorého mal pripraviť určitý úsek diela na kontrolu a následne sa mal vykonať odkop. S ohľadom na uvedené, za danej dôkaznej situácie, je v tomto prípade právne irelevantné, kto mal tento odkop zrealizovať, keďže v spore nebolo preukázané, že by žalobca nejaký úsek diela pripravil na kontrolu, ani že by pripravenosť určitého úseku diela na kontrolu oznámil žalovanému. V spore nebolo preukázané, že by odkop, ktorý žalovaný požadoval v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015, nebolo možné vykonať. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2016 žalobca trval na tom, že dôvodom, pre ktorý nebolo možné vykonať kontrolný odkop (ako to navrhoval žalovaný), bola technická nemožnosť odkopu kvôli oceľovým tiahlam, ktoré staticky stužovali štetovnicové ohrádzky. Realizáciou odkopu by mohli byť poškodené, čo by mohlo ohroziť pevnosť štetovnicovej ohrádzky, nakoľko tiahla ju spevňujú. Aj preto žalobca odkop nerealizoval. Takéto tvrdenie žalobcu však v spore preukázané nebolo. Nemožnosť vykonania odkopu popiera skutočnosť, že podľa zápisu zo dňa 13.05.2015, bola dňa 12.05.2015 na mieste samom zrealizovaná kopaná sonda, ktorá mala overiť, či sú v mieste projektovaných stĺpov tryskovej injektáže tieto skutočne zhotovené. Pri výkope sondy pritom neboli nájdené žiadne stĺpy tryskovej injektáže. Nemožnosť odkopu kvôli ťahadlám tiež spochybňuje tvrdenie B.. R.. B. G., B.., uvedené v jeho písomnom stanovisku zo dňa 03.05.2015, podľa ktorého jedným z možných postupov sanácie ohrádzky na P6 bola výmena kamenitej výplne priestoru medzi vonkajšou a vnútornou štetovnicovou stenou za bližšie nešpecifikovaný materiál, pričom vyberanie výplne by bolo mohlo postupovať po kazetách, kontinuálne okolo ohrádzky a po vyhĺbení až na pôvodné dno O. (približne 6 m) by sa priestor vyplnil zeminou z depónie. B.. R.. B. G., B.. pri takomto návrhu výslovne v stanovisku uviedol: "Výstužné prvky (ťahadlá) neodstraňovať; dá sa im pri práci vyhnúť a tuhosť dvojitej štetovnicovej steny sa neoslabí.". Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v emaile zo dňa 30.03.2015 žiadal vykonať predmetný odkop až po dokončení predmetného diela žalobcom, keďže (na základe vykonávania diela systémom každý štvrtý stĺp a postupne dookola zahusťovať v 2., 3., a 4. poradí) skôr nebolo reálne možné pripraviť žiadnu časť (úsek) diela na vykonanie kontroly (odkopu). Súd podotýka, že aj s ohľadom na uvedené nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný emailom zo dňa 30.03.2015 trval na dokončení diela, nakoľko predmetný odkop sa mal vykonať až po dokončení diela (v dôsledku nemožnosti vykonať odkop skôr kvôli systému vykonávania diela). Podľa názoru súdu, pre posúdenie nemožnosti vykonania odkopu v zmysle emailu G. N. zo dňa 30.03.2015, či už v priebehu vykonávania diela alebo po ukončení jeho realizácie žalobcom, sú potrebné odborné znalosti, a teda napr. odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, znalecký posudok alebo súkromný znalecký posudok, ktoré však v rámci dokazovania navrhnuté, ani predložené neboli, aj v dôsledku čoho potom súd nemal nemožnosť vykonania odkopu, či už v priebehu realizácie diela, alebo po skončení realizácie prác a dodávok žalobcom, preukázanú. Súd tiež poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2018, ktorý potvrdil, že odkop v zmysle emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 bol urobený cca 7-10 dní po ukončení prác tryskovej injektáže, a to buď žalovaným alebo jeho objednávateľom. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že ak, podľa žalobcu, odkop by vykonať nebolo možné, išlo by potom o nevhodný pokyn, na čo by bol žalobca povinný žalovaného upozorniť, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo, a teda žalobca by si ani v prípade, ak by odkop nebolo možné zrealizovať (čo však nebolo preukázané), nesplnil svoju povinnosť zhotoviteľa, ustanovenú

§ 551 ods. 1 Obch. zák., upozorniť objednávateľa (žalovaného) na nevhodnosť pokynu (obsiahnutého v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015) zisťovať stav stĺpov tryskovej injektáže odkopom. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi, podľa jeho názoru, hrubozrnnejší násyp na objekte P6 prekážal v riadnom vykonávaní zmluvne dohodnutého diela (tryskovej injektáže), v súlade s § 551 ods. 1 Obch. zák. oznámil túto skutočnosť žalovanému emailom R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, čo potvrdili aj svedkovia R.. B. N. a G. N.. Na toto oznámenie žalovaný reagoval emailom G. N. zo dňa 30.03.2015 s tým, že súhlasil s pokračovaním žalobcu vo vykonávaní diela až do doby, kým nebude pripravený určitý úsek na vykonanie odkopu za účelom zistenia stavu stĺpov injektáže. V spore teda nebolo preukázané písomné vyhlásenie žalovaného ako objednávateľa v zmysle § 551 ods. 1 Obch. zák. o tom, že by trval na dokončení diela, a to aj napriek tomu, že z vytryskaného vrtu nevychádzala na povrch žiadna spätná suspenzia, keďže bola pohlcovaná násypom z makadamu a napriek predpokladu žalobcu, že v zistenom geologickom podloží sa nevytvorí kontinuálne tesniaci stĺp o priemere 0,6 m až po vrch. Vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť prerušiť vykonávanie diela až do doby realizácie odkopu podľa emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 alebo, v prípade nemožnosti realizácie odkopu (ktorá v spore preukázaná nebola,) do doby zmeny pokynov zo strany žalovaného alebo do doby písomného oznámenia žalovaného ako objednávateľa, že trvá na dokončení diela aj napriek zistenému geologickému podložiu na P6, žalobca ako zhotoviteľ podľa § 551 ods. 3 Obch. zák. zodpovedá za vady diela, ktoré, podľa žalobcu, mali vzniknúť v dôsledku medzerovitosti geologického podložia na objekte P6. Je však potrebné vziať na zreteľ, že v spore nebola riadne preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom vád predmetného diela a násypom na P6. Predmetom zmluvy o dielo, uzavretej stranami sporu, bola trysková injektáž pre utesnenie štetovníc podpery č. 6, a to vytvorením tesniacich stĺpov tryskovej injektáže priemeru cca 0,6 m a L = 11 m, v počte 108 ks. Okrem uvedených technických parametrov, v spore nebola preukázaná iná dohoda o spôsobe, akým mal žalobca pri zhotovovaní diela postupovať. Podľa § 537 ods. 3 Obch. zák. žalobca teda mal pri vykonávaní diela postupovať samostatne. Vzhľadom k tomu, v zmysle § 552 ods. 1 Obch. zák., nebolo preukázané, že by zistený hrubozrnnejší násyp na podpere P6 žalobcovi znemožnil vykonanie diela zmluvne dohodnutým spôsobom (viď dôvody uvedené v bode 17.3.3. tohto rozsudku). Žalobca tiež bez zbytočného odkladu po zistení skutočnej frakcie násypu na P6 v zmysle § 552 ods. 1 Obch. zák. žalovanému nenavrhol zmenu diela. Z emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015 návrh na zmenu diela (ani potreba zmeny diela) nevyplýva, nakoľko obsahuje iba oznámenie a analýzu problému absencie výtoku spätnej suspenzie z vytryskaného vrtu (jej pohltenie násypom z makadamu) a predpoklad, že nedôjde k vytvoreniu kontinuálne tesniaceho stĺpu tryskovej injektáže. Návrhy riešenia uvedeného problému (výmena zásypu a dodatočná trysková injektáž) boli žalobcom navrhnuté až v emaily zo dňa 16.04.2015, teda po uplynutí lehoty ustanovenej § 552 ods. 1 Obch. zák. (bez zbytočného odkladu po tom, čo žalobca zistil rozdielnosť podložia), pričom žalobca ukončil realizáciu diela 10.04.2015 (čo potvrdzuje stavebný denník žalobcu, ako aj protokol č. 53/2015). V spore bolo teda preukázané, že predmetné dielo, vykonané žalobcom, malo v zmysle § 560 ods. 1 Obch. zák. vady. Vykonaným dokazovaním však nebolo riadne preukázané, či zhotovením diela s vadami došlo k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu predmetnej, stranami uzavretej, zmluvy o dielo, a preto mal súd, v zmysle § 345 ods. 2 Obch. zák., zato, že zo strany žalobcu v tomto prípade došlo k nepodstatnému porušeniu žalovanej zmluvy o dielo, na základe čoho, podľa § 437 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 564 Obch. zák., vznikol žalovanému nárok požadovať od žalobcu zľavu zo zmluvne dohodnutej ceny diela. Vzhľadom k tomu, že cena diela doteraz žalobcovi uhradená nebola, v zmysle 439 ods. 2 Obch. zák. vznikol žalovanému nárok znížiť zmluvne dohodnutú cenu diela o zľavu z ceny diela. Z dôkazov je zrejmé, že žalovaný si najskôr, v súlade s § 437 ods. 1 Obch. zák. uplatnil u žalobcu odstránenie vád predmetného diela. Emailami zo dňa 11.05.2015, 22.05.2015 však žalobca odmietol akúkoľvek reklamáciu vád diela zo strany žalovaného a trval na tom, že dielo vykonal riadne. Vzhľadom k tomu, v zmysle § 437 ods. 3 Obch. zák., vznikol žalobcovi, v dôsledku vád predmetného diela, následne nárok požadovať od žalobcu zľavu zo zmluvne dohodnutej ceny diela. Žalobca v spore nepreukázal, že predmetné dielo vykonal riadne, v súlade so zmluvou, bez vád; ním vykonaná trysková injektáž neutesnila zámky štetovníc. Nebolo preukázané v akom rozsahu zmluvne dohodnuté dielo vykonal, ani to, akú hodnotu malo ním reálne vykonané dielo. Napriek tomu, že z výpovedí svedkov, štatutárnych zástupcov strán sporu, písomného stanoviska B.. R.. B. G., B.., ako aj z emailov strán sporu je zrejmé, že žalobca na predmetnom diele zrealizoval určité práce a dodávky, na základe vykonaných dôkazov v spore nebolo možné jednoznačne ustáliť stav rozpracovanosti diela, ani hodnotu diela s vadami. Podľa názoru súdu, v tomto prípade ide

o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, strany sporu však nenavrhli v spore vykonať dokazovanie odborným vyjadrením v zmysle alebo znaleckým dokazovaním podľa , resp. .

5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 437 ods. 1, a § 439 ods. 1 Obch. zák., súd žalobu o zaplatenie sumy 105 638,40 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 84 510,72 eur od 04.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 21 127,68 eur od 07.09.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur v celom rozsahu zamietol. V spore tiež neboli preukázané liberačné dôvody v zmysle § 561 Obch. zák., ktoré by žalobcovi umožnili zbaviť sa zodpovednosti za vady ním zhotoveného diela. Taktiež žalobca ako zhotoviteľ nepreukázal splnenie svojej povinnosti vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou, nepriamo ustanovenej v ustanovení § 551 ods. 1 Obch. zák., ani splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 552 ods. 1 Obch. zák.. Na pojednávaní dňa 29.03.2017 označil žalobca za príčinu predmetných vád diela aj vadné zámky štetovníc, ako aj nedostatky pri votknutí štetovníc v päte. Podľa bodu 3 písomného stanoviska B.. R.. B. G., B.. zo dňa 03.05.2015, "štetovnice boli zapustené do zvetraných mezozoických hornín 1,1 m. Výnimkou boli 2 kusy štetovnice v SZ rohu ohrádzky: podľa záznamov boli skrátené o 1,5 m. Znamená to, že v tomto mieste neboli štetovnice votknuté do ílovitého podložia. Napriek tejto lokálnej nedokonalosti by nemala nastať situácia, že sa z ohrádzky nebude dať vyčerpať voda". "Čerpanie extrémne veľkého množstva vody pri snahe o jej vyčerpanie z priestoru ohrádzky spochybňuje kvalitu zhotovenia štetovnicových stien. V danej situácii, kedy nebolo možné vidieť obnaženú štetovnicovú stenu zo strany výkopu, bolo možné sa iba domnievať o stave zámkov, ako aj skutočného zaviazania do rozloženého mezozoika charakteru ílovitých zemín." Vychádzajúc z opisu geologickej skladby pri vŕtaní pilót pod jednotlivými piliermi, zastával B.. R.. B. G., B.. názor, že štetovnice boli zaviazané do ílovitej polohy. Hlavnou príčinou netesnosti ohrádzky boli teda zámky štetovníc. Vzhľadom k jeho skúsenostiam s technológiou prúdovej injektáže zastával názor, že dominantnou príčinou neutesnenia (bez komentovania veľkosti škár v zámkoch štetovníc) bolo nedostatočné zredukovanie rýchlosti prúdiacej vody cez výplň ohrádzky. Z písomného stanoviska B.. R.. B. G., B.. súd teda nemal preukázané, že by netesnosť zámkov štetovníc spôsobilo to, že 2 kusy štetovníc neboli votknuté do ílovitého podložia. Taktiež nemal za riadne preukázanú vadnosť zámkov štetovníc, a ani to, že by vady zámkov štetovníc boli príčinou vád predmetného diela vykonávaného žalobcom. Predložené fotografie miesta samého nie sú toho dostatočným dôkazom. Podľa názoru súdu, ide aj v tomto prípade o posúdenie odborných otázok, k čomu sú potrebné odborné znalosti, a keďže napr. odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, znalecký posudok alebo súkromný znalecký posudok v spore predložené neboli, predložené fotografie, ani výpovede strán sporu a svedkov nie sú postačujúcimi dôkazmi na preukázanie predmetných odborných skutočností a záverov, nakoľko sú, najmä po ich vyhodnotení súdom vo vzájomných súvislostiach, v tomto smere nepresné a nepresvedčivé, pričom nikto z nich osobitne nezisťoval na mieste samom vady štetovníc, ani ich neposudzoval ako samostatnú príčinu predmetných vád diela realizovaného žalobcom. V spore nebolo preukázané, že by v tomto prípade bolo možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za vady predmetného diela zo žalobcom tvrdeného, všeobecného úzusu o tom, že riziko geologického podložia a s tým súvisiaceho geotechnického rizika znáša objednávateľ, a nie zhotoviteľ. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. -29. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. ). Z postupu

súdu v konaní, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku, podľa názoru súdu, vyplýva, že súd pri hodnotení dôkazov v spore, v zmysle , vychádzal zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, pričom prihliadol ku všetkému na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení výpovede svedka R.. X. N. prihliadol k tomu, že je v príbuzenskom vzťahu s právnou zástupkyňou žalovaného, ako aj k tomu, že je štatutárnym zástupcom PS N., a.s., ktorú tiež zastupuje právna zástupkyňa žalovaného ako advokátka, a tiež na to, že v rámci obchodných vzťahov PS N., a.s. spolupracuje so žalovaným. Súdu je zrejmé, že uvedené skutočnosti majú vo všeobecnosti vplyv na vierohodnosť výpovede svedka, a i v tomto prípade znižujú vierohodnosť menovaného svedka. Napriek tomu súd, v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi, nezistil podstatný rozpor jeho výpovede vo vzťahu k výpovediam strán sporu, ostatných svedkov, emailovej korešpondencii strán sporu, ale ani ostatným vykonaným dôkazom, a to najmä pri posudzovaní rozdielnosti geologického podložia medzi P5 a P6, vhodnosti skutočne zisteného násypu na P6 pre realizáciu zmluvne dohodnutej tryskovej injektáže, stavu rozpracovanosti diela. Súd podotýka, že vykonaným dokazovaním bola zistená rozdielnosť násypu medzi P5 a P6. Taktiež najmä z nefunkčnosti predmetného diela vyplývajú jeho vady. Je však potrebné vziať do úvahy, že k posúdeniu otázok príčin vád diela, vhodnosti zisteného geologického podložia pre realizáciu zmluvne dohodnutého diela žalobcom, stavu (rozpracovanosti) a hodnoty diela skutočne vykonaného žalobcom boli, v nadväznosti na vykonané dokazovanie, potrebné odborné znalosti, avšak strany v spore vykonanie dokazovania odborným vyjadrením od odborne spôsobilej osoby, ani znaleckým dokazovaním nenavrhli, pričom práve nepreukázanie uvedených skutočností bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvných práv a povinností strán sporu a ich pokynov v priebehu realizácie diela súd vychádzal najmä z ich korešpondencie, výpovedí strán sporu a svedkov R.. B. N., G. N. a R.. R. S., ktorí boli prítomní pri realizácii diela žalobcom, pričom je potrebné vziať do úvahy aj to, že PS N., a.s. nastúpila na realizáciu utesnenia zámkov štetovníc na P6 až po tom, ako ju nezrealizoval žalobca, teda svedok R.. X. N. nebol priamo prítomný pri realizácii prítomného diela žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že výpovedi svedka R.. X. N., pri hodnotení tohto dôkazu jednotlivo, nemožno pripisovať podstatný význam pre výsledok sporu, pričom vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zasa nebol zistený taký podstatný rozpor, z ktorého by jednoznačne vyplývala zaujatosť svedka v spore. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že i svedkovia R.. B. N. ako bývalý zamestnanec žalobcu (t.č. dôchodca) a G. N. ako zamestnanec žalovaného boli v pracovnoprávnom vzťahu k stranám sporu, čo tiež znižuje vierohodnosť ich výpovedí, keďže možno predpokladať, že G. N. si chce i naďalej udržať svoje pracovné miesto u žalovaného a určite obaja nemajú záujem na tom, aby u nich bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny, alebo ohrozená ich povesť odborníkov. Napriek tomu, po vyhodnotení výpovedí strán sporu, výpovedí všetkých svedkov a listín, jednotlivé, zistené podstatné skutkové okolnosti do seba zapadajú, výpovede sa navzájom dopĺňajú a prípadné rozdiely vo výpovediach možno pripísať rôznemu vnímaniu a úrovni odborného vzdelania a skúseností vypovedajúcich, ako aj ich účasti v rôznych fázach vykonávania diela, a tiež skutočnosti, že žalobca, žalovaný a PS N., a.s. sú konkurenčné firmy, z ktorých každá chce na trhu v danom odbore vyniknúť, a teda možno u každej z nich predpokladať obavu o naštrbenie jej povesti v podnikateľskom prostredí. Pri hodnotení výpovede svedka B.. R.. B. G., B.. bolo potrebné zasa vziať do úvahy najmä okolnosť, že na stavbu bol prizvaný hlavne za účelom urýchleného vyriešenia problému s utesnením zámkov štetovníc, kvôli čomu sa v danom čase na mieste samom nemohol exaktne venovať riešeniu otázok, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v tejto veci, a tiež na to, že bol v spore vypočutý ako svedok a napriek jeho odbornosti v danom odbore, súdom nebol požiadaný na podanie odborného vyjadrenie ako odborne spôsobilá osoba, keďže takýto dôkaz strany nenavrhli. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 31.03.2017 bola uznesením stranám sporu uložená povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v lehote 2 mesiacov odo dňa pojednávania, teda do 31.05.2017, a návrh žalovaného zo dňa 30.05.2017 na výsluch svedka R.. R. S. bol súdu doručený 01.06.2017, mal súd zato, že návrh na výsluch menovaného svedka ako prostriedok procesnej obrany uplatnil žalovaný, v zmysle , včas, v súdom stanovenej lehote. Vzhľadom k tomu súd nemohol na takto navrhnutý dôkaz neprihliadnuť z dôvodu ustanoveného v , teda že by nebol podaný včas. V súlade s súd na pojednávaní dňa 23.05.2018 rozhodol, že výsluch svedka R.. R. S. vykoná. Vychádzal z toho, že ako stavebný dozor (zástupca Združenia S.), vykonávajúci túto funkciu pre E., na predmetnej stavbe môže mať z miesta samého konkrétne poznatky o realizácii predmetného diela žalobcom, ako aj

o funkčnosti diela. Súd prihliadol aj na to, že dovtedy vypočutí svedkovia, okrem B.. R.. B. G., B.., mali, či už pracovnoprávny (R.. B. N., G. N.) alebo príbuzenský, resp. obchodný (R.. X. N.), pomer k stranám sporu, pričom R.. R. S. vykonával stavebný dozor na stavbe pre E. S., ktoré bolo v zmluvnom vzťahu so E.. Svedok B.. R.. B. G., B.. zasa nebol prítomný na stavbe v čase vykonávania predmetného diela žalobcom, ale na stavbu, na miesto samé, prišiel až po tom, ako už žalobca prestal vykonávať dielo, pričom sa ním zaoberal iba z dôvodu požiadavky L. H., a.s. o urýchlené ukončenie diela a vyriešenie problému s jeho nefunkčnosťou. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka p. H. aj z toho dôvodu, že dovtedy vykonaným dokazovaním mal za preukázanú rozdielnosť násypu, ako aj nefunkčnosť diela; taktiež bolo nesporné, že žalobca určité práce a dodávky na stavbe zrealizoval, pričom menovaný svedok nebol navrhnutý ako odborne spôsobilá osoba, príp. znalec na podanie odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku, potrebného k posúdeniu odborných otázok vo vzťahu k stavu a hodnote diela reálne vykonaného žalobcom. Taktiež žalobca netvrdil, že by navrhnutý svedok bol prítomný pri komunikácií medzi stranami v priebehu realizácie diela žalobcom na P6. Podľa názoru súdu, tým, že dokazovanie výsluchom svedka R.. R. S. na základe návrhu žalovaného vykonal a dokazovanie výsluchom svedka p. H. na základe návrhu žalobcu nevykonal, neporušil zásadu rovnosti strán sporu, ani spravodlivosti sporového konania, keďže návrh na výsluch svedka p. H. nebol podaný v zmysle včas a zároveň bol podaný za inej dôkaznej situácie v spore než návrh na výsluch R.. R. S., napr. aj s ohľadom na to, že zástupca PS N., a.s. (R.. X. N.) už v tom čase vypočutý bol, rovnako ako aj R.. R. S., ktorý podal svedeckú výpoveď ako osoba bez zmluvného, resp. príbuzenského pomeru k stranám sporu, z pohľadu stavebného dozoru, vykonávaného pre investora E.. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R.. V. Z. ml, keďže žalovaný na jeho výsluchu netrval. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2017 žalovaný navrhol, aby, z dôvodu právnej istoty, súd opakovane vypočul svedka G. N. z dôvodu, že jeho výpoveď zapísaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.03.2017 nezodpovedá jeho skutočnej výpovedi a nejasnosti pri zapísaní jeho výpovede môžu mať za následok neporozumenie obsahu jeho výpovede. Súd dokazovanie opätovným výsluchom svedka G. N. nevykonal, nakoľko o pojednávaní zo dňa 29.03.2017 bol v súlade s v spojení s vyhotovený záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, ktorý bol uložený v spise vedenom súdom v programe Súdny manažment a následne bol v priebehu sporu vykonaný asistentkou senátu doslovný prepis jeho výpovede z pojednávania zo dňa 29.03.2017, ktorý bol doručený právnym zástupcom strán sporu. Taktiež súd nevykonal dokazovanie dodacími listami na nasypaný materiál na P6, ani geologickou dokumentáciou a výsledkami geologického prieskumu na stavebných objektoch P4 a P5, navrhnutými žalobcom, keďže mal, ostatnými dôkazmi, vykonanými pre tento účel, preukázanú rozdielnosť násypu medzi objektmi P5 a P6 a hrubozrnnejšiu frakciu na P6, ktorá sa mala uvedenými dôkazmi potvrdiť. Súd nevykonal dokazovanie ani výsledkami laboratórnych skúšok použitej tryskovej injektáže o akreditovanej skúšobne, ktorým žalobca nedisponoval, keďže, podľa žalobcu, takéto skúšky žalovaný ako objednávateľ nepožadoval, a preto ich žalobca nenechal vyhotoviť. Žalobca riadne nešpecifikoval okolnosti, ktoré mali byť preukázané fotodokumentáciou o vytvorení 8 skúšobných stĺpov tryskovej injektáže na pilieri P6 od spoločnosti PS N., a.s. a keďže, podľa názoru súdu, za situácie, kedy ostatnými vykonaným dôkazmi nebol preukázaný stav a hodnota žalobcom skutočne zrealizovaného diela, a ani zodpovednosť žalovaného za vady predmetného diela, nebola preukázaná opodstatnenosť uvedeného dôkazu, súd ani tento dôkaz nevykonal. Žalobca je slovenská obchodná spoločnosť, žalovanou je česká obchodná spoločnosť, ktorá v Slovenskej republike podniká prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby. Vzhľadom k tomu je, podľa čl. 7 bodu 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a , daná právomoc Okresného súdu Trenčín na konanie v spore. V spore nebola preukázaná dohoda strán sporu o voľbe právneho poriadku, ktorým by sa mala žalovaná zmluva o dielo, uzavretá stranami sporu spravovať. Vzhľadom k tomu, keďže predmetná zmluva má prvky zmluvy o predaji tovaru i zmluvy o poskytovaní služieb, podľa čl. 4 bodu 2 a čl. 12 bodu 1 písm. a), b), c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva, jej výklad, plnenie zmluvných povinností, ako aj dôsledky ich porušenia spravujú právom Slovenskej republiky ako štátu, v ktorom má žalobca (zhotoviteľ), ktorý mal

záväzok vykonať predmetné dielo (plnenie charakteristické pre žalovanú zmluvu), sídlo. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov súdom, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, všetko podľa ods. l písm. b), d), e), f) a h) . Rozsudok, napriek jeho enormnému rozsahu odôvodnenia je nepresvedčivý, vzájomne rozporný v tvrdeniach a zisteniach súdu a neobjektívny. Prvých 16 strán rozsudku je iba jednoduchým skopírovaním žaloby a vyjadrení žalovaného, bez akýchkoľvek názorov súdu. Nespĺňa náležitosti uvedené v , . veta - že súd ho má jasne a výstižne vysvetliť. Súd pri rozhodovaní nepochopil technické detaily a ich vzájomné súvislosti, ktoré viedli ku nedorozumeniam medzi stranami a z toho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Súd žalobu zamietol a to aj napriek jasnému preukázaniu tvrdení žalobcu jednak listinnými dôkazmi, odborným posudkom, výpoveďami svedkov a konateľa žalobcu. Súd v odôvodnení rozsudku argumentuje tým, že medzi stranami nebola dohoda o zložení injektážnej zmesi, pričom tento svedok nebol ani na rokovaniach žalobcu a žalovaného a o ich zmluvnom vzťahu nemal žiadne informácie. Tento argument súdu je nepresvedčivý a nesprávny. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov v tejto súvislosti a pri vytvorení právnych záverov pochybil v tom, že nezohľadnil dovtedajšiu spoluprácu sporných strán na iných dielach, komunikáciu R.. J. s W.. W. a p. N. (ako komunikáciu vedenú štatutármi pri dojednávaní technických zmluvných podmienok sporného diela) pred uzavretím zmluvy. Tento fakt bol súdu známy z iného konania. Z výpovedí R.. J., W.. W., R.. N. a dokonca aj p. N. jednoznačne vyplynulo, že v tomto kontexte sa udiali viaceré stretnutia, na ktorých boli žalobcovi odovzdané informácie o zložení podložia. Je preto logické, že ak žalobca pre žalovaného vypracoval cenovú ponuku na vykonanie diela, musel s týmto faktorom (so zložením podložia) kalkulovať. Zloženie podložia je determinujúcim faktorom na zloženie injektážnej zmesi (vrátane prítomnosti urýchľovača tuhnutia), jej množstvo, spôsob tryskania a v neposlednom rade aj dobu zhotovovania. V konečnom dôsledku má aj podstatný vplyv na cenu diela. Pokiaľ by R.. J. ako štatutár žalobcu tieto informácie nemal, nebol by schopný pripraviť cenovú ponuku. Názor súdu, podľa ktorého si žalobca mal vopred vyžiadať informáciu o zložení podložia je preto nelogický a nesprávny. Preto je potrebné e-mail p. N. zo 17.02.2015 vykladať v širšom kontexte, aj keď výslovne uvádza "složení smési navrhnéte". Ako súd správne uviedol na inom mieste rozsudku, žalobca bol povinný dielo zhotoviť samostatne, čomu sa nebráni a to aj vykonával. Návrh na zloženie zmesi žalobca aj urobil a vzhľadom na už spomenutú predchádzajúcu komunikáciu R.. J. a W.. W. ohľadne zloženia podložia táto zodpovedala tej, ktorá bola použitá na objektoch P4 a PS. Tento e-mail p. N. iba potvrdzoval závery dohodnuté na stretnutiach. Okrem toho, ak by informácie o podloží a odkaz na objekty P4 a PS nemali byť inšpiráciou, prípadne "vzorom" a nemali by dôležitú úlohu, nie je logické, aby v e-maile boli uvedené. Tento rozpor v logike súd prehliadol, resp. vyhodnotil nesprávne. Rovnako argument súdu, že na P6 boli navrhnuté iné priemery stĺpov tryskovej injektáže (TI) ako na P4 a PS a preto nemôže ísť o "identické" stavebné riešenia je nesprávny. Súd opomenul fakt, že išlo o dočasnú stavebnú konštrukciu, pričom ako z výpovede R.. J., tak aj z výpovede svedka R.. N. a prof. G. vyplynulo, že v podloží s frakciou 0-125 by aj stĺpy s priemerom 600 mm boli schopné utesniť zámky štetovníc, čo bolo hlavnou a jedinou funkciou TI. Na inom mieste v rozsudku sám súd konštatuje, že žalobca je lídrom v oblasti špeciálneho zakladania a má bohaté skúsenosti s vykonávaním obdobných diel. Tento správny záver súdu iba podporuje to, že žalobca je schopný a spôsobilý vyhodnotiť, pri informácii o podloží, či aj takéto stĺpy TI sú spôsobilé utesniť zámky štetovníc. Bez jasnej informácie o podloží by určite neprikročil k vypracovaniu cenovej ponuky ani k začatiu prác. Preto, ak žalovaný objednal stĺpy s priemerom 600 mm, žalobca bol bez problémov pripravený ich dodať, nakoľko by účel splnili. V kontexte vyššie uvedeného preto vyznieva absurdne argument súdu, že žalobca mal postupovať v súlade s samostatne, pričom „mohol vychádzať z projektu pre P5“. Presne toto žalobca aj urobil, nakoľko mal od žalovaného všetky potrebné informácie na realizáciu diela. Sám súd vlastne potvrdil argumenty žalobcu avšak ich nesprávne vyhodnotil. Ak by žalobca nemal všetky informácie potrebné na zrealizovanie diela, nebol by schopný začať práce. Odkaz na projekt P4 a PS v kontexte s ústne podanými informáciami od W.. W.

a informáciami o zložení zmesi v e-maile od p. N. mu úplne postačoval (v konečnom dôsledku sa tieto logicky dopĺňali a navzájom nevylučovali) a bol schopný na ich základe dielo realizovať. Preto mu e- mail p. N. zo 17.2.2015 aj bol zaslaný. Súd tieto dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, resp. ich vyhodnotil nesprávne. Argument súdu, že v Zmluve o dielo (ZoD) nebolo zloženie podložia (frakcia) uvedené, je nepodstatný. ZoD mala upravovať základné náležitosti podľa a teda predmet cenu a čas. Tieto náležitosti ZoD mala a neboli sporné, pričom zloženie/frakcia podložia (a tým aj zloženie injektážnej zmesi) sú len pracovnými technickými detailmi, ktoré ale v ZoD nemusia byť upravované. Sú veľmi dôležitými informáciami, bez ktorých nie je možné dielo zrealizovať, avšak v ZoD výslovne upravené byť nemusia. Žiaden právny predpis ani STN to nevyžadujú. Opäť žalobca odkazuje na vyššie uvedené, že podložie/frakcia museli byť žalobcovi známe z tvrdení žalovaného, nakoľko bez nich by nebol schopný pripraviť cenovú ponuku. Žalobca však nikdy netvrdil, že by bol "povinný" použiť rovnakú injektážnu zmes ako bola použitá na P4 a PS, ani že by bola dohodnutá "záväznosť" projektu PS na projekte P6. Žalobca tvrdil a tvrdí, že informácie poskytnuté mu žalovaným pred uzavretím zmluvy o dielo, pri tvorbe cenovej ponuky, ako aj pri realizácii diela logicky odôvodňovali použitie identického zloženia zmesi ako na P4 a PS a projekt PS mal slúžiť ako predloha technického riešenia, a to vrátane jeho podložia. Závery súdu v tomto smere nie sú správne. Súd úplne nesprávne vyhodnotil informáciu p. N. pre R.. N. o frakcii 0-125 mm pri preberaní staveniska, pričom ju vyhodnotil „nie ako pokyn objednávateľa pre zhotoviteľa na vykonanie diela“. Výpoveď R.. N. na pojednávaní však potvrdzovala tvrdenia žalobcu o tom, že informáciu o podloží/frakcii mal od žalovaného už pred realizáciou. Okrem toho, že išlo o potvrdenie podstatnej informácie, nemuselo ísť ale o pokyn, ako tvrdí súd. V kontexte vyššie uvedených argumentov (najmä potreba poznania podložia pre určenie vhodnej zmesi TI a následné určenie ceny diela) je teda nesprávny a nepravdivý záver súdu, že táto informácia (frakcia podložia 0-125, ako pri susedných pilieroch) bola žalobcovi poskytnutá až po uzavretí zmluvy o dielo. Na tomto mieste je potrebné poukázať na výpoveď prof. G. z 31.03.2017, ktorý tiež potvrdil, že aj on mal v danom čase informácie z L.-u, že „táto úprava na P5 navrhnutá, má byť aj na P6 použitá". Tým potvrdil tvrdenia žalobcu a správnosť jeho postupu pri realizácii diela, ak vychádzal z rovnakých parametrov podložia na P5 pri realizácii P6 a potvrdil tak, že žalobca musel mať a mal rovnaké informácie, aj keď nie zachytené v objednávke, prípadne v ZoD. S týmto dosť podstatným detailom sa súd vôbec nevysporiadal. Súd sa na pojednávaniach a aj v rozsudku zmienil, že žalobca si mal pred začatím prác na diele podložie skontrolovať a overiť jeho identickosť s podložím na P4 a P5). Súd ale nevzal do úvahy dovtedy nadštandardne dobré vzťahy žalobcu a žalovaného získané na iných spoločenských dielach a z toho absentujúcu potrebu žalobcu takto formálne konať. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že aj žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou a zakladaním stavieb a že so žalobcom už skôr spolupracoval na obdobných dielach, čo znamená, že mu muselo byť zrejmé, že zloženie podložia je pri TI jedným z najdôležitejších faktorov. Keďže žalovanému muselo byť zrejmé, že zloženie podložia je tak dôležitým faktorom, spoliehal sa žalobca (v súlade s obchodnými zvyklosťami v tejto oblasti) na to, že žalovaný poskytnutie správnych informácii o podloží nezanedbá. Rovnako tak súd nevzal do úvahy nemožnosť takéhoto postupu žalobcu pred uzavretím zmluvy o dielo a pred samotným začatím prác, pretože na stavenisko nemal prístup a musel by celý násyp prekopať odhora až dole, prípadne vo všetkých smeroch, čo bolo z časových, finančných a technických dôvodov nemožné. Okrem toho, takýto prieskum by vyžadoval osobitnú projektovú dokumentáciu, čo by spôsobilo časové prieťahy. V opodstatnenej dobrej viere sa preto spoľahol na tvrdenia žalovaného o podloží/frakcii, v čom bol aj dodatočne žalovaným utvrdzovaný. T. N. dokonca výslovne uviedol, že má dodacie listy na zásyp frakcie 0-125 mm, čo opäť potvrdzuje zavádzanie žalobcu, avšak žalovaný dodacie listy (zrejme zámerne) do tohto konania nepredložil a to ani napriek navrhnutiu tohto dôkazu žalobcom. S týmto sa súd nevysporiadal a vykonanie navrhnutého dôkazu nevykonal. Na strane 19 rozsudku, odsek 16.2 súd odôvodňuje, prečo protokol o vykonaných prácach nevyhodnotil ako dôkaz na preukázanie riadneho vykonania diela. Odôvodnenie, že „nie je zrejmé, vykonanie ktorých konkrétnych prác žalovaný mal v tomto protokole“ a odkaz na údajne neexistujúcu objednávku žalovaného z 23.05.2015 vyznieva absurdne. Dôvodom pre tento názor žalobcu, je že medzi stranami nebolo sporné vykonanie prác (sporné bolo konečné vyhotovenie diela a zaplatenie) a medzi stranami nebolo sporné či a koľko objednávok existovalo na objekt P6. Ak teda neboli sporné vykonané práce žalobcu a žalovaný potvrdil ich rozsah (na 80 % čo je nesporné), majú byť aj zaplatené - minimálne v tomto rozsahu. Okrem toho, pri odkaze na objednávku žalovaného muselo dôjsť ku chybe v písaní (iná objednávka žalovaného k pilieru P6 neexistovala), ktorá nemá vplyv na odsúhlasenie objemu prác žalobcu a na objednávku žalovaného ako takú. Pokiaľ žalovaný s prácami a ich súladom so svojou objednávkou nesúhlasil, nemal podpísať protokol o vykonaných prácach. Žalovaný svojim podpisom rozsah prác a ich kvalitu

potvrdil. Tieto argumenty zjavne v prospech žalobcu súd úplne odignoroval a ich význam pochybne a nepochopiteľne vyhodnotil v neprospech žalobcu. Na strane 20 rozsudku súd rozoberá, prečo argument žalobcu o tom, že zistené geologické podložie nebolo vhodné na výkon zmluvne dohodnutej tryskovej injektáže v spore preukázaný nebol. Rovnako súd argumentuje, že nebola zistená príčinná súvislosť medzi zistenými vadami diela a geologickým podložím. Opäť ide o nesprávne skutkové pochopenie situácie, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca netvrdil, že geologické podložie bolo nevhodné na výkon požadovanej TI. Žalobca tvrdil a tvrdí, že geologické podložie bolo iné ako deklarované žalovaným, nie že bolo nevhodné. Nevhodné boli v dôsledku nesprávnych informácii od žalovaného, zle nastavené parametre TI. Na pojednávaniach odznelo, viackrát že ak by žalobca vopred vedel o inej frakcii podložia, adekvátne tomu by nastavil parametre TI. Správny záver ku ktorému súd v rozsudku dospel je, že podložie na P6 je iné, ako na P4 a P5. Jedine tento záver súdu je zhodný so žalobcovými tvrdeniami. Na strane 23 rozsudku sa súd vyjadril tom zmysle, že „... žalobca má bohaté skúsenosti s vykonávaním obdobných diel ako bola trysková injektáž v tomto prípade, dokáže pracovať aj v neštandardných geologických podmienkach (ktoré však preukázané neboli) a riešiť prípadné geotechnické problémy vzniknuté v priebehu realizácie diela“. Z toho si možno logicky vyvodiť záver, že absencia jemnozrnných častíc spôsobuje neštandardné geologické podmienky. Opäť, aj v tomto prípade, ide o chybné pochopenie situácie súdom čo malo za následok nesprávne právne posúdenie. V prvom rade sa nemožno stotožniť s tým, že by geologické podložie na P6 bolo neštandardné. Správne chápanie je také, že bolo odlišné ako bolo deklarované žalovaným, nie neštandardné. Ak by o tejto skutočnosti bol žalobca včas informovaný, upravil by náležite tomu zloženie zmesi TI, pridal by urýchľovač tuhnutia a stĺpy TI by bez problémov vytvoril. V druhom rade si súd, (ak neštandardnými geotechnickými podmienkami chápe absenciu jemnozrnných častíc) odporuje vo svojich záveroch a tvrdeniach, nakoľko uviedol, že „toto preukázané nebolo“, hoci na predchádzajúcej strane dospel k záveru, že podložie na P6 bolo odlišné ako na P4 a P5. Obe konštatovania súdu sa vzájomne vylučujú a potvrdzujú výtku podľa d), f) . Na strane 26 a nasl. súd obšírne rozoberá postup žalobcu a žalovaného v súvislosti so zisteniami iného než deklarovaného podložia na objekte P6. Napriek tomu však pozornosti súdu ušiel zásadný detail a to v komunikácii R.. N. a p. N. - e-maily z 30.03.2015. Vo svojom e-maile R.. N. popisuje priebeh prác, notifikuje odlišnosť podložia a upozorňuje na to, že sa nevytvorí kontinuálne tesniaci stĺp v požadovanom priemere. Tým bola splnená povinnosť podľa . Zároveň v poslednej vete e-mailu uvádza, že „postupne budeme zahusťovať stĺpy v 3. a 4. poradí, po realizácii stĺpov v 4. poradí sa vyhodnotí stav tesniacej steny TI a posúdi, či je dostačujúca. Na tento e-mail reagoval p. N., ktorý okrem zavádzajúcich tvrdení o identickosti nasypaného materiálu na P6 s materiálom na P4 a P5 a o neunikaní spätnej suspenzie na P4 a P5 (čo je jedným z mála indikátorov správnosti postupu TI) uvádza, že „súhlasí s postupom„ a neurčito uvádza, že ak bude pripravený „akýkoľvek úsek“, vykoná (sa) odkop a zistí sa stav stĺpov TI. Nesprávnosť záverov súdu vidí žalobca v tom, že hoci R.. N. jasne popisuje kedy sa urobí vyhodnotenie stavu, p. N. s týmto postupom súhlasí avšak iba neurčito odkazuje na pripravenosť akéhokoľvek úseku, bez jeho bližšej špecifikácie a bez určenia kto má odkop vykonať. Z e-mailu p. N. nie je zrejmé, čo má na mysli „akýmkoľvek úsekom“, tento moment nie je možné špecifikovať ani teraz. Okrem toho, predmetom diela žalobcu neboli výkopové/odkopové práce a ani súd jednoznačne nekonštatuje, ktorý subjekt mal odkop vykonať. Podľa názoru žalobcu mal odkop realizovať žalovaný, nakoľko ho sám navrhol. Jasné informácie od žalobcu v súvislosti s nejasnými pokynmi žalovaného súd nespravodlivo a nelogicky vyhodnotil v neprospech žalobcu, hoci aj z e-mailu p. N. sú nepochybne nesprávne informácie zrejmé (frakcia podložia, nevytekanie spätnej suspenzie aj na P4 a P5). Túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil v neprospech žalovaného, hoci práve tento e-mail je pre právne posúdenie predmetnej veci jedným z kľúčových. Závery súdu v tomto smere sú nesprávne a zmätočné. V nadväznosti na vyššie uvedené fakty preto nemožno so závermi súdu na 27. strane rozsudku (že nebolo preukázané, že žalovaný v e-maile zo dňa 30.3.2015 žiadal vykonať predmetný odkop až po dokončení predmetného diela žalobcom) súhlasiť. Z e-mailu žalobcu (z 30.03.2015) je nepochybné kedy sa má kontrola funkčnosti vykonať - po realizácií stĺpov v 4. poradí. Súd pri hodnotení dôkazov a situácie a pri vytváraní si právneho názoru absolútne nezohľadnil vyjadrenie ako R.. N., tak aj p. N.. Z výpovedí oboch svedkov vyplynulo, že boli v denno-dennom kontakte na stavbe. Z výpovede R.. N. vyplynulo aj to, že anomálie pri realizovaní TI avizoval p. N. hneď na začiatku realizácie prác osobne alebo telefonicky a dostal pokyn pokračovať. Následne, po tom ako sa dostal k počítaču, informáciu zaslal aj písomne e-mailom. Okrem toho R.. N. uviedol aj to, že p. N. s ním odmietol komunikovať prostredníctvom stavebného denníka. Nemal teda inú možnosť. Rovnako mal súd

zohľadniť aj tú skutočnosť, že všetky strany boli v časovej tiesni a aj na žalobcu bol zo strany žalovaného vyvíjaný tlak, aby dielo čo najskôr dokončil, čo je zrejmé z výpovede R.. N.. Nemožno preto pripisovať na vrub žalobcu, že nekonal bez zbytočného odkladu, ako to uvádza súd na 28. strane rozsudku v odseku 19. Rovnako súd nevzal do úvahy správanie sa žalovaného a ním vyvíjaný nátlak. Časový tlak v konečnom dôsledku potvrdil aj svedok N.. To isté sa týka aj záverov súdu ohľadne návrhov riešení problému najmä v kontexte e-mailu p. N. adresovanom žalobcovi kde ako jedno z riešení danej situácie, uvádza výmenu zásypu za zásyp s jemnejšou frakciou. Tento fakt súd pri svojom rozhodovaní absolútne nezohľadnil. Závery súdu na 25. strane rozsudku, súd konštatuje že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť podložia s nesplnením účelu TI, sú nesprávne. Súd v zásade uviedol, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a že táto skutočnosť nebola preukázaná odbornými vyjadreniami, prípadne znaleckým dokazovaním. K tomuto žalobca uviedol, že súd nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti výpovede konateľa žalobcu R.. J., svedkov prof. G. a R.. N., ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že dielo (stĺpy s tesniacou funkciou) by vo frakcii 0-125 mm bolo možné vykonať. K možnosti znalecké/ odborného dokazovania sa žalobca vyjadruje na inom mieste tohto odvolania. Argument súdu, ktorým „poprel“ príčinnú súvislosť medzi podložím a vadami diela na 25 strane dole, je úplne nepoužiteľný a neobhájiteľný. Jediným rozdielom medzi prácou žalobcu a spoločnosťou Podzemní stavby N. (PS N.) boli presné informácie vopred poskytnuté žalovaným a v dôsledku toho inak navrhnuté zloženie zmesi TI. PS N., na rozdiel od žalobcu, pred začatím prác dostal od žalovaného správnu informáciu o zložení podložia a preto bol schopný dielo zrealizovať. Správnu informáciu žalovaný poskytol na základe skúseností aktuálne získaných od žalobcu. Či boli zmluvné podmienky identické alebo odlišné ako medzi sporovými stranami, je preto úplne irelevantné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že svedok p. N. bol súdom vyhodnotený ako nestranný a to napriek tomu, že si vo svojich výpovediach odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že násyp na P5 a P6 bol rovnaký a na druhej strane uvádza pórovitosť násypu na P6 40 %. Už len porovnanie týchto dvoch faktov poukazuje na ich vzájomný rozpor, ktorý však súd nevyhodnotil a nezohľadnil. Súd okrem uvedeného nevzal do úvahy skutočnosť, že svedok si svojimi výpoveďami nebol istý, jeho výpoveď nebola plynulá, nebol ochotný odpovedať na niektoré otázky a v takom prípade sa súd iba uspokojil s tvrdením, že ide o obchodné tajomstvo (bez toho aby súd skúmal či tomu tak naozaj je) alebo s tvrdením, že svedok si nepamätá. Tieto momenty pri hodnotení výpovede svedka ostali súdom nepovšimnuté, hoci súd pri svedkovi S. si všimol, že „...svedkom bola tvrdená presvedčivo, s istotou“. Súd pri výpovedi svedka absolútne nezasiahol, hoci rozpory v jeho výpovedi boli zjavné, na čo právny zástupca žalobcu poukazoval priamo na pojednávaní. Podobne aj svedok G. N., hoci bol v čase svojej výpovede v pracovnom pomere (a teda v postavení závislosti, pričom je zrejmé, že nemal záujem poškodiť svojmu zamestnávateľovi), súd jeho výpoveď bez ďalšieho a spravidla nekriticky zohľadnil a to aj napriek zjavnému rozporu v jeho písomných tvrdeniach (e-maily, objednávky a pod.) a výpovedi pred súdom. O to viac sa javí nesprávnym vyhodnotením vierohodnosti výpovedí svedkov skutočnosť, že na rovnakú úroveň boli postavení ďalší svedkovia, ktorí nemajú k účastníkom konania žiadny vzťah. Žalobca v tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že svedok p. R.. B. N. v čase výpovede už nebol zamestnancom žalobcu a teda nemal žiadny záujem na výsledku sporu a aj napriek uvedeným skutočnostiam bola jeho výpoveď hodnotená rovnocenne ako výpoveď R.. N., ktorý s ohľadom na súdom citované rozhodnutie NS SR podľa názoru žalobcu nespĺňa znaky nezaujatosti, čo bolo na pojednávaní zrejmé. V detailoch žalobca odkazuje na svoje podanie z mája 2017 po pojednávaniach, kde sú detailne uvedené rozpory vo výpovediach svedkov. Žalobca má za to, že aj napriek skutočnosti, že nebol vydaný znalecký posudok (ktorý ale logicky nebolo možné vykonať nakoľko dielo ako také už v čase sporu neexistovalo, pretože bolo iba dočasným) nemožno výpoveď B.. R.. B. G. postaviť na roveň ostatným výpovediam. Najmä z dôvodu, že konal z podnetu tretej strany a nemá žiadny vzťah k stranám konania. Do úvahy treba zobrať tú skutočnosť, že posudok prof. G. (ešte pred samotným súdnym konaním) bol objednaný treťou stranou, nie žalobcom. B.. G. bol privolaný, aby sa odborne vyjadril k problému, nakoľko už predtým spolupracoval s generálnym dodávateľom a projektantom ako ich poradca. Toto súd vôbec nezohľadnil a jeho výpoveď, čisto formalisticky, avšak nedôvodne posúdil iba ako svedeckú, hoci prof. G. odborné posúdenie vykonal. Okrem uvedeného sa jedná o najuznávanejšiu kapacitu v Slovenskej republike v oblasti špeciálneho zakladania, ktorá je zároveň uznávaná aj v zahraničí. Túto skutočnosť v rámci hodnotenia dôveryhodnosti svedeckých výpovedí súd nezohľadnil a jeho výpoveď nelogicky postavil na roveň ostatným svedeckým výpovediam. Uvedené dôvody opodstatňujú konštatovanie, že vykonané dôkazy boli hodnotené nesprávne - možno aj účelovo. V neposlednom rade, v kontexte nevypočutia svedka, odkaz súdu na a s ním spojenú

sudcovskú koncentráciu konania je nenáležitý a nezákonný, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia je v rozpore s a vylúčená. V rozsudku sa súd opakovane zmieňuje, že mnohé okolnosti si vyžadovali odborné vyjadrenie prípadne skúmanie znalcom, avšak vzhľadom na to, že ich strany nenavrhli, žalobca v dôsledku toho neuniesol dôkazné bremeno. Toto súd uviedol napríklad v súvislosti s objemom prác žalobcu, kvalitou štetovnicovej ohrádzky, možnosťou realizácie TI v podloží s frakciou 0-125 mm a pod. Žalobca poukázal na to, že súd si pri tomto závere zrejme neuvedomil, že štetovnicová ohrádzka a stĺpy TI boli dočasnou konštrukciou, štetovnicová ohrádzka, násyp a stĺpy TI už neexistujú, po vykonaní prác žalobcom bolo podložie dodatočne doinjektované prácami PS N.. Sporné dielo bolo dočasné a po splnení účelu výstavby mostného piliera bolo odstránené. Znalecké ani odborné dokazovanie teda objektívne nebolo možné vykonať. Tento podstatný fakt súdu unikol. Uvedené poukazuje na skutočnosť, že súd po technickej a skutkovej stránke skutočne neporozumel uvádzaným okolnostiam, skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok ich nesprávne posúdenie. V dôsledku toho, hoci súd výslovne uviedol, že boli potrebné odborné posudky, avšak strany ich nenavrhli, alebo nepredložili, žalobca zdôraznil, že znalecké posudky (či už vyžiadané súdom, alebo súkromné znalecké posudky, alebo vyjadrenia odborne spôsobilých osôb) nebolo možné zaobstarať, nakoľko dielo v čase súdneho konania neexistovalo. Súd v rozsudku vytýka žalobcovi absenciu znaleckého dokazovania/posudku/vyjadrenia, pričom ho už mal k dispozícii (prof. G.) a absolútne ho nezohľadnil. Sám súd nebol schopný počas konania presne ustáliť frakciu podložia a to ani po výsluchu všetkých svedkov, strán sporu a vyhodnotení listinných dôkazov. Je preto zrejmé, že ani znalec by nedostal potrebné a pevné vstupné údaje na prípravu posudku, alebo vyjadrenia, v dôsledku čoho by jeho závery k tejto otázke boli pre súdne konanie len všeobecné, nepoužiteľné a hypotetické. Vyžadovanie takýchto dôkazných prostriedkov súdom bolo nerealizovateľné. Naopak, súd posúdenie a výpoveď „vyššie popísaného prof. G. vyhodnotil iba ako listinný dôkaz, resp. výpoveď „obyčajného“ svedka a to aj napriek tomu, že bol na tvári miesta, sám si získaval informácie, vrátane fotografického materiálu, bol nestranný a sotva je v Slovenskej republike väčší odborník na špeciálne zakladanie, než prof. G.. Paradoxne si však súd, aj bez odborného hodnotenia, v niektorých veciach utvoril odborný názor, hoci sama sudkyňa na pojednávaniach opakovane vyjadrila „som žena, ja tomu nerozumiem“. Súd si takýto názor vytvoril aj vo veciach, kde by odborné skúmanie bolo skutočne na mieste, resp. kde na slovo vzatý odborník taký postup vylúčil. Súd, hoci nevylúčil existenciu obchodných zvyklostí v oblasti špeciálneho zakladania, svoj názor ustálil na tom, že vec posúdil podľa ustanovení a ZoD a aplikácia obchodných zvyklostí nebola na mieste. Právna úprava vychádza z princípu formálnej pravdy v sporovom konaní. Súdy sú pri uplatňovaní tohto princípu povinné vychádzať z tých skutočností, ktoré vyplývajú z dôkazov v konaní predložených stranami sporu. Z týchto dôkazov sú následne súdy povinné objasniť skutkový aj právny stav, ktoré nesmú svojvoľne dopĺňať o skutočnosti, ktoré nevyplývajú z dokazovania v konaní ani skutkový a právny stav dopĺňať o tie skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplývajú. Princípom formálnej pravdy, s poukazom na , sa rovnako rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu v tomto prípade, žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, ergo nepreukázal skutočnosti ním tvrdené a teda neuniesol dôkazné bremeno Prof. O. T. obchodné zvyklosti charakterizuje ako „pravidlá správania, ktoré sa postupne vyvíjali v trhovom hospodárstve v jednotlivých oblastiach obchodných činností a všeobecne sa uplatňujú“. Dôkazné bremeno, že určitá obchodná zvyklosť existuje, aký je jej obsah a že sa zachováva, postihuje stranu, ktorá sa tejto zvyklosti dovoláva. Žalobca preukázal výpoveďou R.. J., ktorý je odborníkom pre danú oblasť a listinnými dôkazmi, existenciu obchodnej zvyklosti, podľa ktorej je objednávateľ diela zodpovedný za výber podložia. V zmysle vyššie uvedeného tak žalobca zastáva názor, že existencia obchodnej zvyklosti bola preukázaná a súd mal pri hodnotení skutkového a právneho stavu vychádzať z tejto skutočnosti a aplikovať ju aj na tento prípad, nakoľko ustanovenia ZoD, na správne utvorenie názoru nepostačujú a je potrebné ich vykladať v širšom kontexte a práve v kontexte s obchodných zvyklostí. K tomu taktiež „Obchodní zákonník určuje pro situaci, že zhotovitel zhotovuje vec u objednavatele, na jeho pozemku nebo na pozemku, který objednatel opatril, že objednatel nese nebezpečí škody na zhotovované veci a je jejím vlastníkem, jestliže smlouva nestanoví néco jiného“. Žalobca uviedol, že v prvoinštančnom konaní došlo k porušeniu princípu hospodárnosti konania. Uvedené tvrdenie žalobca opiera najmä o skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie, boli súdu zrejmé už z procesných úkonov a prostriedkov procesnej obrany resp. útoku vykonaných do prvého resp. druhého pojednávania. V dôsledku uvedeného tak došlo

k neúmernému predĺženiu trvania predmetného sporu, pričom v spore bolo vykonaných 7 pojednávaní (pričom väčšina z nich trvaním presiahla 3 hodiny), čo je závažné porušenie princípu procesnej ekonómie. Za ďalšie závažné porušenie princípu hospodárnosti konania žalobca považuje skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018 bola (úplne zbytočne) na pokyn konajúcej sudkyne justičnou čakateľkou prečítaná záverečná reč žalobcu a to aj napriek tomu, že právny zástupca žalobcu z písomného vyhotovenia záverečnej reči na ústnom pojednávaní predniesol podstatné pasáže. Žalobca uviedol, že záverečná reč je v prvom rade právom strán sporu, nie ich povinnosťou, preto sa prečítanie javí ako zbytočné predlžovanie predmetného pojednávania, teda opätovné porušenie zásady hospodárnosti konania, čítanie záverečnej reči najmä v prípade keď už raz bola prednesená. Nemenej podstatným porušením zásady hospodárnosti konania je skutočnosť, že po vykonaní záverečných rečí a skončení dokazovania došlo k ďalšiemu zbytočnému odročeniu pojednávania, hoci v záverečných rečiach neboli uvedené žiadne nové skutočnosti (súd predtým vyhlásil dokazovanie za skončené). Na ďalšom pojednávaní došlo už iba k vyhláseniu rozsudku, bez toho aby bol stranám doručený rozsudok, čo je ďalším porušením súdu prvej inštancie ( ). Skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku tento nebol po dobu najmenej 3 týždňov žalobcovi doručený už iba zvýrazňuje nehospodárne vedenie konania a neodôvodnené predlžovanie stavu právnej neistoty. Pozoruhodná je nečinnosť súdu od pojednávania 31.03.2017 až do najbližšieho pojednávania v máji 2018 - 14 mesačná nečinnosť, bez náležitého zdôvodnenia, svedčí o nerozhodnosti súdu pri posudzovaní žaloby. Nehospodárnosť konania sa odrazí nepochybne aj v nákladoch strán na právne zastúpenie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky písomnosti v konaní boli vždy žalobcovi doručované výlučne do elektronickej schránky, avšak "prekvapivo" práve rozsudok bol doručený prostredníctvom pošty a to najmenej 3 týždne po jeho vyhlásení, najmä ak bol vyhlásený na pojednávaní dňa 16.11.2018. Súd spôsobom doručovania rozsudku porušil o e governmente, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, prípadne právo konať pred súdom. Predmetný 38 stranový rozsudok tak bol žalobcovi doručený až 10.12.2018, čo spôsobilo skutočnosť, že lehota na odvolanie sa voči rozsudku má uplynúť v čase vianočných sviatkov, čím mu bola reálne ubratá najmenej jedna tretina lehoty na odvolanie. Okrem času doručovania aj „papierová forma“ rozsudku mala negatívny dopad na zvýšenú obtiažnosť orientácie v rozsudku, možnosti vyhľadávania v ňom a podobne. Žalobca má vážnu pochybnosť o tom, či vyššie uvedené skutočnosti nastali náhodne bez akého úmyslu a z tohto dôvodu pochybuje o nestrannosti sudkyne. Forma rozsudku, ako aj spôsob a čas jeho doručovania však objektívne sťažili žalobcovi možnosť prípravy kvalifikovaného odvolania, čím bol porušený jeden zo základných princípov spravodlivého súdneho procesu ( a ). Aj táto skutočnosť vyvoláva u žalobcu obavy z nestrannosti konajúcej sudkyne, i keď vznesenie námietky zaujatosti je v tomto štádiu konania vylúčené. Vzhľadom na nesprávne skutkové závery súdu a v dôsledku toho nesprávne právne posúdenie veci, ako aj vzhľadom na ďalšie procesné porušenia súdu týmto žalobca v zmysle požiadal odvolací súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací súd názoru, že nie sú dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle , rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že podstatou žaloby je neuhradená faktúra za dielo, ktoré žalobca vykonal a ktoré malo podľa žalovaného vady. Vraj nedostatky diela spôsobil žalovaný sám tým, že nedodal žalobcovi úplné a správne podklady a vraj ignoroval žalobcove upozornenia a odlišnosti podložia v porovnaní s tým, ako to tvrdil. Faktom je, že žalobca žiadne dielo nezhotovil, a teda nemohol zhotoviť „dielo s nedostatkami“ ako to v odvolaní uvádza. Táto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania - svedeckých výpovedí p. R.. S., R.. N., p. N. a výpovede p. W. a kontroly prostredníctvom kopanej sondy. Opak týchto tvrdení nepreukázal. Nemožno preto súhlasiť s jeho názorom, že súd pri rozhodovaní nepochopil technické detaily a ich vzájomné súvislosti, a preto vraj dospel súd k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Podľa názoru žalovaného súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy (e-mail p. N. zo dňa 17.02.2015, výpoveď svedka R.. S.) samostatne ako aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný absolútne popiera tvrdenie žalobcu, že by v tomto konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal svoje tvrdenia. V zásade žalobca nijako nepreukázal existenciu nejakého diela, ktoré mal zhotoviť a ani existenciu diela s vadami. Ak by žalobca naozaj preukázal existenciu aspoň nejakej časti diela, prečo nepoukázal v odvolaní na dôkaz, ktorý toto tvrdenie preukazuje. Asi preto, že taký dôkaz neexistuje. Veď už v samotnej žalobe na str. 5 sám potvrdil (v priebehu konania viac krát opakovane), že tryskovou injektážou (ďalej len TI)

zámky štetovníc neutesnil, teda účel, ktorý malo dielo plniť nesplnil. Preto nemožno akceptovať názor žalobcu, že súd svoje závery presvedčivo neodôvodnil a že sú závery súdu rozporné. To, že súd na prvých asi 16-ich stranách cituje jednotlivé podania strán sporu, ktoré už pri citácií podaní nekomentuje

- je správne, pretože súd tak učinil v ďalších častiach rozsudku, kedy hodnotí jednotlivé dôkazy, a to každý samostatne a v ich vzájomných súvislostiach s poukázaním na jednotlivé tvrdenia strán sporu. Súd hodnotí, ktoré skutkové tvrdenie žalobcu a žalovaného považuje alebo nepovažuje za preukázané, a tak robí právne závery. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v , -há veta . Stanovisko k „pokynom“ žalovaného: Žalovanému nie je jasné, akú dovtedajšiu spoluprácu na iných dielach R.. J. s W.. W. a s p. N. pred uzavretím zmluvy mal súd hodnotiť? Aký fakt mu mal byť známy? Určite sú súdu známe mnohé fakty z iného konania uvedeného na tom istom súde, len žalovaný pochybuje, či ide vôbec o nejaký fakt, ktorý by mohol byť hodnotený na prospech žalobcu. To je ale úlohou súdu posúdiť predmet sporu v inom konaní a je nejasné čo vôbec a ako by mohlo, alebo malo ovplyvniť toto konanie, alebo jeho závery urobené súdom. K otázke vplyvu informácie žalovaného o stave podložia na prípravu cenovej ponuky žalovaný uviedol: Je absurdný postoj žalobcu, kedy vyčíta súdu jeho právny názor, že bolo povinnosťou žalobcu si vopred, t. j. pred predložením cenovej ponuky žalovanému vyžiadať informáciu o zložení podložia. Žalovaný k tejto otázke zaujal svoj právny názor viac krát, ale posledný krát v záverečnom prejave na str. 14 a ďalších, a preto sa pridržiava v celom rozsahu tohto podania. V krátkosti len upriamil pozornosť súdu na Obchod. zák., z ktorého vyplýva že zhotoviteľ pri vykonávaní diela postupuje samostatne a nie je pri určovaní spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa tak výslovne zaviazal plniť ich. Ďalej žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby bolo dôvodné - e-mail p. N. zo dňa 17.02.2015, výpovede svedkov - vykladať, ako to tvrdí žalobca "v širšom kontexte". V akom? V súvislosti s čím konkrétne? Ak už žalobca niečo také vôbec tvrdí, bolo by správne, aby argumentoval konkrétne, a nie všeobecne. Súd veľmi precízne vyhodnotil tento dôkaz

- e-mail z 17.02.2015 - v spojení s ostatnými dôkazmi, a to z obsahového hľadiska a aj časových súvislostí s inými okolnosťami, faktami a dôkazmi. Následne súd urobil právny záver k otázke, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. Rovnako súd vyhodnotil - podľa názoru žalovaného správne, že informácie - podklady, ktoré boli žalovanému a žalobcovi známe z realizácie piliera č. 5 boli pre žalobcu informatívnymi podkladmi, ktoré mohol využiť pri realizácii TI na pilieri č. 6. Ale celkom určite bol povinný žalobca pri vykonávaní diela postupovať samostatne. Má teda žalobca pravdu, že tieto informácie mali alebo mohli byť pre neho inšpiráciou, alebo vzorom, ale nič viac. Poznatky o niektorých technických parametroch pri zhotovovaní TI na pilieri č.4 a č.5 inou spoločnosťou, ktoré žalobca získal od žalovaného nemôžu a nemali by mať taký následok, že žalobca ďalej neuvažuje, a nespráva sa pri zhotovení diela ako zodpovedný zhotoviteľ, t.j. tak ako určuje § 537 ods. 3 Obch. zák. Súd pri vyhodnocovaní tejto otázky nič neprehliadol, ani skutkové tvrdenia strán sporu spolu s vykonanými dôkazmi neopomenul vyhodnotiť (str. 17 rozsudku). Preto nemožno opakovane len všeobecné tvrdenia žalobcu a údajný rozpor v logike pripísať na vrub súdu ako jeho nedostatok. Rovnako nie je žalovanému jasné, na akom skutkovom alebo právnom základe by bolo možné pripustiť taký výklad existencie informácií o podloží žalobcom od žalovaného, že by mali mať charakter pokynu, keď sám žalobca na str. 5 odvolania píše, že išlo o "informáciu" o podloží. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil argumenty a dôkazy strán sporu. Stále opakujúci sa názor žalobcu o tom, že žalovaný zanedbal poskytnutie "správnych" informácií o podloží, ktoré je dôležitým faktorom, na ktorý sa žalobca spoliehal - údajne v súlade s obchodnými zvyklosťami, nemôže obstáť z týchto dôvodov: - v žiadnom prípade nie je obchodnou zvyklosťou, aby objednávateľ diela tak špeciálneho mal vedieť, aké informácie má mať zhotoviteľ diela tryskovej injektáže pred tým, než začne dielo zhotovovať alebo predtým, ako doručí cenovú ponuku. Ak by objednávateľ mal takéto vedomosti mať, načo by objednával vo svojom podnikaní firmu, ktorá sa vo svojom podnikaní špecializuje na tryskovú injektáž. Všeobecne platí, že si objednávateľ u inej osoby objednáva niečo, pretože to nemôže alebo niečo nevie vykonať. - žalobca si nič viac ako informácie, ktoré dostal od žalovaného pred doručením cenovej ponuky alebo pred realizáciou nepýtal.

- STN 12716, ktorá by mala byť žalobcovi známa, keďže sa norma vzťahuje na vykonávanie, skúšanie a monitoring tryskovej injektáže v bode 4.1., 4.2, .4.3, 7.1.8 7.1.9. určuje zhotoviteľovi povinnosti pred návrhom na vykonanie tryskovej injektáže. - nikdy žalovaný nepotvrdil, že podložie je identické ako v prípade zhotovenia stĺpov TI u piliera 4 a 5. - žalovaný nepredložil žalobcovi projekt z P4 a P5 (v e- maile to p. N. takto nazval), ale v skutočnosti žalobca dostal dokumentáciu skutočného vyhotovenia z pilierov 4 a 5 od spoločnosti Podzemní stavby N., a.s., B., a to žalobcovi postačovalo. Nič viac ho v tomto čase,

t.j. v čase pred realizáciou nezaujímalo. Celkom určite toto nekonanie, alebo takéto konanie nie je v súlade s § 537 Obch. zák. v súvislosti s obsahom zmluvy o dielo, ani s ustanoveniami citovanej STN. Stanovisko k námietke žalobcu, kedy nesúhlasí so záverom súdu, že protokol o vykonaných prácach súd nevyhodnotil ako dôkaz na preukázanie riadneho vykonania diela: So záverom súdu žalovaný súhlasí. Ani to, že žalobca zanechal niekde v podloží nejakú kašovitú zmes neidentického množstva a ktorá neplnila žiaden účel, nemožno považovať za dielo a nie to riadne zhotovené dielo. K otázke hodnotenia výpovedí svedkov: len vypočutie si zvukového záznamu a prečítanie výpovede svedka R.. N. umožnia odvolaciemu súdu urobiť si obraz o tom, či je táto výpoveď svedka neistá, plynulá a teda vierohodná. Rozporné, nekonkrétne, akoby vopred pripravené niektoré odpovede svedka na položené otázky a inokedy zmenené odpovede po položení otázky zo strany žalovaného, zadávajú dôvod pochybovať o objektívnosti a nestrannosti výpovede p. B.. G.. Žalovaný nesúhlasí s tým, že na strane žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Len to, že sa súd nestotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov je nepostačujúcim argumentom, z ktorého je možné urobiť záver, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu č. I.US 8/96 a . Žalovaný nesúhlasí s tým, že by bolo možné alebo potrebné na prípad, ktorý je predmetom sporu aplikovať tzv. "obchodnú zvyklosť" pred použitím ust. a zmluvy o dielo alebo namiesto nich. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ani nekonkretizuje o akú inú vadu konania by malo ísť, preto k tomu žalovaný nezaujíma stanovisko. Ďalším dôvodom, pre ktorý podal žalobca odvolanie, je nevykonanie navrhnutých dôkazov. V skutočnosti išlo len o nevykonanie jediného navrhnutého dôkazu (výsluch p. H.) žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením súdu, prečo tento dôkaz nevykonal. Nevykonanie tohto dôkazu nemohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Tu žalobca používa množné číslo, ale necituje, aké konkrétne iné dôkazy, ktoré navrhol, súd nevykonal. K námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a následného údajného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom žalovaný uviedol, že skutkový stav veci bol zistený a právne posúdenie predmetu sporu považuje žalovaný za správne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi ako odvolateľovi podľa . Žalobca vo svojom vyjadrení tak, ako v celom prvostupňovom konaní, vyslovene popiera tvrdenia žalovaného a v celom rozsahu sa pridržiava svojich právnych a vecných argumentov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 21.12.2018 a z tohto dôvodu sa vyjadri iba k niektorým skutočnostiam, tvrdeným žalovaným. Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že odvolanie buď nečítal dôsledne, alebo ho nesprávne pochopil. Aj vo vyjadrení žalovaný opakuje svoje argumenty z prvostupňového konania, že "v danej geológii predsa len bolo možné dielo vykonať", že "nedal pokyn a ani vstupné informácie" a podobne, čím sa snaží odkloniť pozornosť od merita veci a príčiny vzniknutej situácie. Žalovaný sa však zámerne nevyjadruje k nastoleným otázkam v odvolaní, ako napríklad k žalobcom uvádzaným súvisom cenovej ponuky so zložením podložia, účelovo vytrháva z kontextu slovné spojenia a snaží sa navodiť dojem, že je v oblasti špeciálneho zakladania nováčikom, alebo subjektom neznalým. Nakoľko teda žalobca nemal možnosť si geologické podmienky preveriť, žalovanému ako obchodnému partnerovi dôveroval, postupoval samostatne v zmysle a navrhnutú zmes posúdil ako dostatočnú a vhodnú. Z rovnakého dôvodu si žalobca nežiadal ďalšie doplňujúce informácie. Žalovaný na strane 3 vyjadrenia uvádza, že žalovaný nikdy nepotvrdil, že podložie je identické ako v prípade piliera P4 a PS. Toto tvrdenie nie je pravdivým a žalobca ho považuje za účelové. Opak preukazuje e-mail p. N. zo dňa 30.03.2015. V detailoch žalobca odkazuje na svoje odvolanie. Žalovaný ďalej argumentuje, že žalobca bol povinný postupovať v zmysle STN 12716, ktorá mu údajne ukladá určité povinnosti. V tejto súvislosti sa žalobca obmedzuje na konštatovanie, že technické normy nemajú všeobecnú záväznosť a záväznými sa stávajú iba v prípade, že sa tak zmluvné strany dohodnú. V tomto prípade však taká dohoda absentuje. Žalobca taktiež vyslovene popiera tvrdenie žalovaného o tom, že by neboli preukázané obchodné zvyklosti v oblasti špeciálneho zakladania. Žalobca predložil súdu niekoľko odborných článkov, ktoré sú spôsobilé preukázať existenciu obchodných zvyklostí v oblasti špeciálneho zakladania, ako aj účasť žalovaného v odborných kruhoch v Českej republike, ktoré túto teóriu podporujú. Vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí svedkov žalovaným je prekvapivé, že žalovaný venoval vo Vyjadrení práve výpovedi svedka

R.. N. taký priestor. K jeho výpovedi žalobca odkazuje na svoje podanie v súdnom spise a na argumenty v odvolaní a zotrváva na názore, že táto výpoveď neobsahovala ani obchodné tajomstvo a nemala byť vzatá súdom do úvahy. Vo zvyšku žalobca odkazuje na svoje odvolanie, ako aj na svoje podania a vyjadrenia a požiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací súd názoru, že nie sú dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle , rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanému podľa . Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný má za to, že odvolaniu žalobcu porozumel. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný sa snaží odkloniť pozornosť od merita veci a príčin vzniknutej situácie. S týmto názorom sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný len reaguje na tvrdenia žalobcu, ktoré počas prvostupňového konania menil v závislosti od vykonaného dokazovania a zmenil ich aj v podanom odvolaní. Konkrétne žalobca v podanej žalobe žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 105.638,40 eur za dielo, ktoré údajne zhotovil, citujem zo žaloby: „dohodnuté práce vykonal žalobca v zmysle objednávky riadne a správne„ Toto tvrdenie zaznelo v žalobe aj napriek tomu, že sám žalobca potvrdil, že žalovaný dielo neprevzal a faktúru vrátil. (str. 8. žaloby). Žalobca teda v celom konaní nepreukázal, žeby žalovanému doručil faktúru a nedomáhal sa ani určenia povinnosti voči žalovanému dielo prevziať. V odvolaní žalobca tvrdí, že podstatou žaloby je neuhradená faktúra za práce (dielo), ktoré pre žalovaného vykonal, podľa ktorého dielo malo vady a údajne nedostatky diela spôsobil žalovaný sám. V odvolaní žalobca už neopakuje, že dielo, ani žiadne práce neboli žalovaným prevzaté a že faktúra bola vrátená. Žalovaný tak konal (dielo neprevzal a faktúru vrátil) preto, že žiadne dielo neexistovalo, ako to bolo svedecky v konaní preukázané, a preto faktúru vrátil. K otázke preukázania existencie diela sa žalovaný pridržiava svojho záverečného prejavu a vyjadrenia k odvolaniu, ako aj ostatných písomných a ústnych prejavov. Teda javí sa to tak, že už nie je podstatným tvrdenie, že dielo existuje bez vád keďže bolo zhotovené údajne riadne, ale že dielo síce existuje, ale s vadami. Preto by bolo vhodné aby bol žalobca vo svojich tvrdeniach presnejší, a teda zjednotil svoje tvrdenia v tom, či žaluje zaplatenie ceny diela, alebo ceny, či hodnoty nejakých prác, a zosúladil tieto svoje tvrdenia s uplatneným nárokom v žalobe, keďže doteraz k žiadnej zmene žaloby nedošlo. K bodu a) citovaný odstavec v objednávke žalobca počas celého konania neriešil, tzn. že textu neprikladal iný význam aký v skutočnosti text uvedený pod čiarou mal. Z uvedeného je zrejmé, že obsah tohto textu uvedeného v objednávke nebol pre sporové strany počas celého konania sporný. To, že žalobca v podaní zo dňa 18.02.2019 vykladá text uvedený v objednávke pod čiarou inak ako ho skutočne je dôvodné vysvetľovať v súlade s ustanoveniami nie je pre žalovaného prekvapením. Už v samotnej žalobe žalobca napísal nepravdivé údaje, text uvedený v objednávke na ktorú sa odvolávať opísal klamlivo. Faktom je to, že textom uvedeným v objednávke pod čiarou sa sledovalo to, aby zhotoviteľ neprerušil chod prác ak na to nie sú dané dôvody na ktoré pamätá v súvislosti s existenciou prekážok, ktoré bránia zhotoviteľovi pri vykonávaní diela. Tomuto výkladu svedčí aj ďalšia veta, citujem: .,ktorá hovorí o tom, že v prípade, že tak vykoná a neprevedie časť diela, je objednávateľ oprávnený zadať neprevedené práce alebo dokončenie prác tretiemu subjektu. Preto nemožno pripustiť výklad urobený žalobcom, že práce vlastne nemohol zastaviť. Keď existovali na to dôvody predpokladané zákonom. Žalobca sa v celom odvolacom konaní snaží poukázať na to, že nemohol dodržať zákon a ustanovenia zmluvy. Žalovanému nie je jasné, prečo by sa na žalobcu nemali vzťahovať ustanovenia . K bodu b) a h) aj na tomto mieste žalobca hovorí o vadách diela a to aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané niekoľkými svedeckými výpoveďami že dielo neexistovalo a preto nemôže byť reč o vadách diela ani o existencii, či neexistencii dôvodov, a príčin vytvorenia diela s nedostatkami, ako to nazýva žalobca. Z tohto dôvodu sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava svojho záverečného prejavu a vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Stanovisko žalovaného k otázke „odlišného podložia“, ktoré údajne bolo žalovaným deklarované, žalovaný udáva: Žalobca počas prvostupňového konania vo svojej žalobe a písomných podaniach a ústnych prednesoch niekoľkokrát súdu prednášal názor, že je dôvodné na tento spor aplikovať závery rakúskych súdov a obchodné zvyklosti, ktorých údajne výsledkom je, “že riziko geologického podložia znáša objednávateľ“. Žalovaný predložil výklad niektorých rozhodujúcich ustanovení rakúskeho právneho poriadku, a poukázal na jeho aplikáciu v obchodnej praxi t. j. medzi subjektmi špeciálneho zakladania stavieb. V tomto názore sa žalovaný odvoláva na právno-technický výklad tejto problematiky publikovaný R.

ktorý je členom technickej komisie Asociácie dodávateľov špeciálneho zakladania stavieb, externým zamestnancom Ústavu geotechniky pri VUT v Brne. Tento odborník vo svojich odborných publikáciách reprezentuje názor jednotlivých členov asociácie dodávateľov špeciálneho zakladania stavieb v Českej republike, za účelom zjednotenia názorov v prípadoch určenia zodpovednej osoby pri vzniku geotechnického rizika, ak tieto otázky nie sú upravené v zmluvných vzťahoch medzi objednávateľom, zhotoviteľom, stavebníkom a investorom budúceho diela. Jeho odborné názory sú publikované a reprezentujú názor členov uvedenej asociácie ako možné výkladové pravidlo riešenia vzniknutých problémov medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela, medzi stavebníkom a investorom, ak tieto neupravuje medzi sporovými stranami uzatvorený zmluvný vzťah, prípadne zákon. Keďže sa žalobca niekoľkokrát odvolával na obchodné zvyklosti, žalovaný si dovolil touto cestou poukázať na odborný výklad technických termínov ako sú: geotechnické riziko, inžiniersko-geologický prieskum, geotechnický posudok, vykonaný R.. L. v publikáciách (Račanský V.: Navrhování geotechnických konstrukcí v Rakousku, Konf. Zakládání staveb Brno, 2013; Mesič, M., Račanský V.: Geotechnická rizika v rakouském právu. Stavebnictví, 06-07/2015; Judikatura Nejvyššího soudu Rakouska, k dispozici na adrese <https://www.ris.bka.gv.at/Jus/>. Inžiniersko geologický prieskum je dokument, ktorý v Rakúsku neexistuje v rovnakej podobe ako v Českej republike. Preto je dôvodné v technickej terminológii rozlíšiť obsah dokumentu geotechnický posudok od inžiniersko geologického prieskumu. Geotechnickým rizikom sa rozumejú stavebné naviac náklady, ktoré vyplynú ako dôsledok existencie iných geologických podmienok v priebehu vykonávania stavby (realizácie diela) než takých, ktoré boli popísané v geotechnickom posudku. Geotechnické riziko je podľa rakúskeho práva všeobecne prisúdené stavebníkovi, čo je zakotvené už od roku 1916 v v obecného (ABGB): Nezdaří-li se však dílo pro to, že materiál dodaný objednatelem je zřejme nevhodný, nebo že objednatel přikázal zřejme nesprávné postupy, odpovidá za škodu dodavatel v připadě, že objednatele nevaroval. Judikatúra Najvyššieho súdu OGH hovorí, že zemina je materiál dodaný objednávateľom a preto dodávateľ zodpovedá za škodu a teda za geotechnické riziko v prípade, že objednávateľa o nevhodnosti materiálu nevaroval. V ostatných prípadoch zodpovedá stavebník. Podľa je zhotoviteľ povinný primerane preskúmať dodaný materiál a o prípadných podozreniach objednávateľa varovať. Dodaným materiálom nie je však len zemina, ale sú nim akékoľvek technické posudky, prieskumy plány, ktoré objednávateľ odovzdal zhotoviteľovi. Podobné ustanovenia sa nachádzajú v novom obč. zákonníku ČR v . Z uvedeného vyplýva že: Geotechnický posudok má výsostné postavenie v rámci rozhodovania o geotechnickom riziku a o naviac nákladoch z neho plynúcich a teda je jedným zo základných zmluvných dokumentov. Zhotoviteľ je povinný geotechnický posudok primerane preskúmať a o jeho nevhodnosti objednávateľa varovať. Žalobca opakovane zavádza súd tým, že vo svojom písomnom podaní z 01.12.2016 poukazuje na medzinárodnú prax ktorá vraj zastáva názor, že riziko geologického podložia a s tým súvisiace geotechnické riziko znáša objednávateľ a nie zhotoviteľ diela. Nie je tomu tak, pretože z vyššie citovaného textu ( ABGB, Obč. zákonníka ČR) tento záver nevyplýva. Ďalej žalovaný pripomína, že žiaden materiál nedodával žalobcovi objednávateľ. To znamená, že mu nedodával ani sporné kamenivo, ani geotechnický posudok, ani inžiniersko-geologický prieskum, preto nemôže niesť zodpovednosť za nezhotovenie diela a to nie len v súlade s ustanoveniami , ale ani v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami rakúskeho a českého právneho poriadku ak by vôbec bolo dôvodné na obchodné zvyklosti poukázať. K bodu g/ ak žalobca nedisponoval správnymi informáciami o podloží, tak sa tak stalo len a len jeho vinou keďže mu povinnosti pred zhotovením diela vyplývajú z a nasl. Obch. zákonníka, z citovanej STN a s odvolaním sa na prax v tejto oblasti podnikania bol povinný si tieto informácie zabezpečiť. V ostatnom sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu.

10. K doručenému vyjadreniu žalovaného ( ) sa žalobca vyjadril tak, že vyslovene popiera tvrdenia žalovaného a v celom rozsahu sa pridržiava svojich právnych a vecných argumentov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní ako aj následnom vyjadrení. Žalobca vyslovene popiera tvrdenia uvedené vo vyjadrení. Najmä popiera skutočnosť, že by dielo neexistovalo. O uvedenom tvrdení svedčí aj skutočnosť, že žalovaný podpísal protokol o vykonaných prácach v ktorom žalovaný potvrdil, že práce boli vykonané na 80 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si musel byť istý tým, že práce boli riadne vykonané minimálne na 80 % inak by uvedený protokol neprevzal. Uviedol, že zástupca žalovaného bol počas realizácie prác na stavbe, so zástupcom žalobcu komunikoval, práce žalobcu priebežne kontroloval, v priebehu prác žalobcu nemal výhrady k ich priebehu alebo výstupom,

v dôsledku čoho uvedený protokol žalovaný podpísal. Taktiež po upozornení na iný materiál podložia žalovaný vyzval žalobcu na pokračovanie v prácach. Uvedené tvrdenia tak vyvracajú tvrdenie žalovaného o neexistencii diela. K tvrdeniu žalovaného o tom, že doposiaľ nebolo textu pod čiarou objednávky prikladaný iný význam žalobca považuje za irelevantné. Žalobca sa odvoláva na ustanovenia , ktoré uvádzajú, že v prípade možného rôzneho výkladu treba pojem vykladať na ťarchu strany, ktorá ho v konaní prvý krát použila. Uvedený text formuloval a prvý krát použil žalovaný vo svojej objednávke prác. Ak mal žalovaný v úmysle vykladať tento text iným spôsobom, mal ho naformulovať takým spôsobom aby nebolo možné ho vykladať rôzne. Tento dokument bol ako dôkaz v súdnom spise a súd mal možnosť sa s ním oboznámiť a žalovaný ho nikdy nepoprel. Na záver žalobca uviedol, k tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol povinný si podložie skontrolovať. Žalobca uviedol, že počas vykonávania prác žalovaný tvrdil, že je tam navezený predpísaný materiál s frakciou 0-125 mm pričom toto tvrdenie opieral o skutočnosť, že k tomuto materiálu existujú aj dodacie listy. Okrem uvedeného žalobca uviedol aj skutočnosť, že o frakcii podložia mal pochybnosť, a túto avizoval p. N., avšak žalovaný tieto nepotvrdil a trval na tom, že navezený materiál má predpísanú frakciu. Uvedené je zrejmé z obsahu spisu. Navrhol zmeniť rozhodnutie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací súd názoru, že nie sú dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle , rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vylovením právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne dňa 21.04.2020, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

13. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že žalobca nepreukázal, že predmetné dielo vykonal riadne, v súlade so zmluvou a bez vád.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa uvádza:

15. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k obrane žalovaného. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

16. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa namietanej nepresvedčivosti, vzájomnej rozpornosti a neobjektívnosti napadnutého rozhodnutia a nesplnenie náležitostí uvedených v vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd konštatuje, že z hľadiska odôvodnenie rozsudku spĺňa aj náležitosť presvedčivosti odôvodnenia rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie tvrdenia žalobcu neobsahujú žiadnu prezentáciu, ktorá by bola za daných skutkových okolností spôsobilá dostatočnosť odôvodnenia rozsudku spochybniť. Vzhľadom na množstvo rozporných tvrdení strán sporu, na množstvo vykonaných dôkazov je daná rozsiahlosť napadnutého rozsudku.

17. Námietku žalobcu o nevykonaní navrhnutého dôkazu - nevypočutie svedka vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, konajúci súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy stráne sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku riadne zdôvodnil prečo nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov a odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením stotožňuje.

18. K odvolacím námietkam žalobcu podľa o vyhodnotení dokazovania odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."

19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda o zložení injektážnej zmesi. Žalobca takúto dohodu nepreukázal. Námietka žalobcu, že slovné spojenie uvedené v e-maile žalovaným ...“složení směsi navrhněte“ ... je potrebné vykladať v širšom kontexte je nedôvodná. Pokiaľ žalovaný ako objednávateľ uviedol, aby žalobca ako zhotoviteľ navrhol zloženie zmesi, tak je za zloženie zmesi zodpovedný žalobca. Žalobca pri tvorbe cenovej ponuky si mal od žalovaného ako objednávateľa žiadať konkrétne údaje a podklady, ktoré by následne pri vykonávaní diela použil a na ktoré by mohol pri prípadných námietkach odkázať. V danej veci poskytol žalovaný žalobcovi

Projekt P5 len na doplnenie predstavy, z ktorého sa malo vychádzať a nie ho kopírovať. Žalobca ako zhotoviteľ si musel byť vedomý, že na vykonanie diela bez vád je potrebná znalosť konkrétneho zloženia podložia na P6. Uzavretie dohody ohľadne zloženia injektážnej zmesi preukázaná nebola a preto súd prvej inštancie správne vychádzal zo zákonných ustanovení týkajúcich sa vykonávania diela, Listinný dôkaz - Protokol o vykonaných prácach č. 53/2015 zo dňa 10.04.2015 súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Tento listinný dôkaz nepreukazuje riadne vykonanie objednaného diela, nie je z neho zrejmá vôľa objednávateľa, že preberá dielo bez vád. Taktiež sa v uvedenom listinnom dôkaze nachádza pod podpismi zhotoviteľa a objednávateľa vyhlásenie zhotoviteľa, že práce boli skutočne vykonané a je tam odkaz na objednávku č. 20150006 zo dňa 23.03.2015, pričom objednávka č. 20150006, na základe ktorej začal zhotoviteľ dielo vykonávať je zo dňa 12.03.2015.

20. K námietke žalobcu o neprihliadnutí na obchodné zvyklosti medzi stranami sporu odvolací súd uvádza, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať konkrétnu obchodnú zvyklosť, ktorá však v zmysle ustanovení nemôže byť v rozpore so zmluvou. V konaní bolo preukázané, že zloženie zmesi (ktoré závisí od konkrétneho podložia) mal navrhnúť žalobca ako zhotoviteľ a preto nie je možné sa odvolávať na obchodnú zvyklosť, kedy by podľa žalobcu mal byť za uvedenie zloženia podložia zodpovedný žalovaný ako objednávateľ.

21. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa hospodárnosti konania, nečinnosti súdu prvej inštancie a doručovania napadnutého rozsudku posúdil odvolací súd ako námietky, ktoré nemajú žiaden vplyv na posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia a preto sa s nimi ďalej vecne nezaoberal.

22. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania podľa .

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa a potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).