Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o., so sídlom Sladovnícka 15, 917 01 Trnava, IČO: 35 782 803, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 16 , 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931 proti žalovanému: KARPATY plus, s.r.o., so sídlom Železničná 56, 903 01 Senec, IČO: 34 144 943, o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. -29 zo dňa 3.9.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -29 zo dňa 3.9.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení, že zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 417.243,09 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinností skladovateľa podľa zmluvy o skladovaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.6.2018, o ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v návrhu. Zároveň súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal žalovanému scudziť, založiť, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, uzatvoriť zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zriadiť vecné právo v prospech tretích osôb na nehnuteľnosti špecifikované v návrhu. Súčasne žalobca žiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 417.243,09 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinností skladovateľa podľa zmluvy o skladovaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.6.2018, o ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu.

3. Návrh žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 5.6.2018 Zmluvu o skladovaní č. 001/2018 (ďalej len „zmluva o skladovaní“), na základe ktorej sa žalovaný ako skladovateľ zaviazal po dohodnutú dobu skladovať sladovnícky jačmeň v obilnom sile č 1. V čl. IV bod 6 zmluvy o skladovaní žalovaný vyhlásil, že „v plnom rozsahu má odbornú spôsobilosť na skladovanie dohodnutých vecí, a že charakter či povaha skladovaných vecí, ako i spôsob ich skladovania mu je v plnom rozsahu známy“. Na základe rozboru kvalitatívnych parametrov jačmeňa žalobca zistil, že sladovnícky jačmeň uskladnený u žalovaného je kontaminovaný škodcami a že teplota v jednotlivých bunkách

sila je výrazne zvýšená, v dôsledku čoho došlo k zníženiu kvality, resp. k znehodnoteniu jačmeňa pre sladovnícke účely. Žalobca si dal vypracovať znalecky posudok za účelom posúdenia postupu skladovacieho procesu sladovníckeho jačmeňa u žalovaného, ktorý potvrdil, že žalovaný priebežne nesledoval a nezaznamenával teplotu v bunkách sila, nevykonával systematickú kontrolu kvalitatívnych parametrov jačmeňa, nevykonával plynovanie či preťahovanie obilia z bunky do bunky, resp. ich vykonával nedostatočne a zmätočne, a teda nedodržal obvyklé zásady skladovania sladovníckeho jačmeňa, čím porušil svoju povinnosť skladovateľa v zmysle zmluvy o skladovaní a príslušných ustanovení . Porušením povinnosti skladovateľa žalovaný spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v strate hodnoty jačmeňa z dôvodu poklesu kvality sladovníckeho jačmeňa na úroveň kŕmneho jačmeňa, ďalej škodu spočívajúcu v nákladoch na presun znehodnoteného jačmeňa do iných síl za účelom jeho ošetrenia a odstránenia škodcov (plynovanie) a v neposlednom rade aj škodu spôsobenú tým, že žalobca uzatvoril kúpne zmluvy na predaj kŕmneho jačmeňa, avšak pri jeho expedícii zo síl žalovaného bola zistená opätovná prítomnosť živých škodcov aj v silách, ktoré boli podľa tvrdení žalovaného už ošetrene plynovaním a žalobcovi odberatelia preto odmietli tovar prevziať pričom si uplatnili sankcie za nedodanie tovaru. Prítomnosť opätovného výskytu živých škodcov potvrdil aj žalovaný.

4. Žalobca vyčíslil časť nároku na náhradu škody v prípade časti postihnutých zásob jačmeňa - cca 950t z celkového uskladneného množstva 14000t. Týchto cca 950 ton v nákupnej cene 270 eur/t sa podarilo predať ako kŕmny jačmeň za ceny od 160 eur/t do 163 eur/t. Časť takto vyčísleného nároku na náhradu škody vo výške 107.135,26 eur si žalobca započítal s faktúrami žalovaného vystavenými mu za skladovanie jačmeňa. Po tomto zápočte žalovaný oznámil žalobcovi, že si uplatňuje zákonné zádržné právo na skladovaný tovar a odmieta poskytnúť ďalšiu súčinnosť pri vyskladnení tovaru. Žalovaný navyše začal uskladnený jačmeň predávať za účelom úhrady domnelej pohľadávky žalovaného vo výške 107.135,26 eur. Túto zjavne neoprávnenú dispozíciu s majetkom žalobcu zakázal Okresný súd Bratislava III žalobcovi neodkladným opatrením sp.zn. . Žalobca vyčíslil náklady na jačmeň, ktorý preňho nie je využiteľný a ktoré predstavujú škodu na sumu 417.243,09 eur a podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Celková výška škody je v súčasnosti predmetom vyčísľovania a definitívne bude ustálená až v závislosti od toho, za akú cenu sa podarí postupne predať zvyšok znehodnoteného jačmeňa. Žalobca odhaduje, že celková škoda bude prevyšovať sumu 1,5 mil. eur. Žalovaný listom z 15.8.2019 jednak poprel akúkoľvek svoju zodpovednosť za škodu na tovare, tvrdil, že predaju tovaru zabránil žalobca neodkladným opatrením súdu, ďalej tvrdil, že tovar od začiatku nemal kvalitatívne parametre sladovníckeho jačmeňa, o čom vraj bol žalobca informovaný, za stratu kvalitatívnych vlastnosti jačmeňa podľa žalovaného zodpovedá ukladateľ a nakoniec vyzýval žalobcu, aby všetok tovar (ktorý je kontaminovaný živými škodcami), vyskladnil do 5 dní.

5. Žalobca zistil, že žalovaný v súčasnosti robí úkony smerujúce k predaju nehnuteľností v jeho vlastníctve. Žalobca vie o minimálne dvoch spoločnostiach, ktoré žalovaný za týmto účelom oslovil - spoločnosť Allium Agro, s.r.o., Nový Jičín a spoločnosť Agropodnik, a.s., Trnava. V prípade spoločnosti Allium Agro s.r.o. žaloba získal výňatok z e-mailovej komunikácie konateľa žalovaného F.. K., v ktorom avizuje ukončenie poskytovania skladovacích služieb, ponúka na predaj silá aj kancelárske priestory, ako aj ponúka prevzatie zamestnancov v prevádzke v N.. V prípade spoločnosti Agropodnik, a.s. Trnava žalobca disponuje iba ústnou informáciou o tom, že rokovanie o predaji sa má uskutočniť 20.8.2019 medzi konateľom žalovaného F.. K. a riaditeľom spoločnosti Agropodnik, a.s. Trnava F.. S.. Žalovaný chce sklad čo najskôr vyprázdniť, aby mohol nehnuteľnosti urýchlene predať, zbaviť sa tak svojho majetku a tak sa vyhnúť povinnosti nahradiť škody. V prípade predaja nehnuteľnosti žalovaného, ktorých hodnota zrejme ani nepokrýva celú výšku škody, by budúca exekúcia pohľadávky žalobcu voči žalovanému bola ohrozená. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného ide zjavne o konanie smerujúce k zmareniu úhrady peňažného záväzku - náhrady škody zbavovaním sa majetku, má žalobca zato, že sú splnene podmienky jednak na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré žalovanému zakáže zbavovať sa majetku a jednak na vydanie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva súdom na zabezpečenie nároku na náhradu škody.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. , , , , , . Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia, ako

osobitného druhu konania so špecifickým procesným postupom, je posilnenie postavenia veriteľa (v danom prípade žalobcu), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka (žalovaného) na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia teda nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície. Zriadenie záložného práva má výslovne preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo zároveň znamená, že aj do prípadnej podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov žalovaného zabezpečovacím opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté nebude.

7. Po preskúmaní návrhu žalobcu prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu svojho nároku vyplývajúceho zo vzájomného vzťahu so žalovaným, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu. Z mailovej komunikácie konateľa žalovaného F.. K. so zástupcom spoločnosti Allium Agro s.r.o. mal súd za osvedčené, že žalovaný avizoval ukončenie poskytovania skladovacích služieb s tým, že skladovacie kapacity budú k dispozícii a zároveň ponúkol zaškolených zamestnancov ako aj kancelárie a ďalšie priestory popri tých skladovacích. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že má snahu skladovacie priestory čo najskôr vyprázdniť za tým účelom, aby ich mohol urýchlene predať a zbaviť sa tak svojho majetku. Vzhľadom na očakávanú výšku škody spôsobenú nesprávnym skladovaním možno považovať konanie žalovaného za konanie smerujúce k zmareniu prípadnej exekúcie. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na majetok vo vlastníctve žalovaného sa zlepší postavenie žalobcu ako veriteľa tým, že sa zabráni, resp. eliminuje hrozba neuspokojenia pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu k žalovanému, na ktorého nehnuteľnosti sa zriaďuje záložné právo, súd uviedol, že zriadenie záložného práva v rozsahu podľa výroku tohto uznesenia nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného užívať predmet zálohu zvyčajným spôsobom. Taktiež ide o opatrenie iba dočasnej povahy, nakoľko súd opatrenie aj bez návrhu zruší, ak bude žaloba vo veci samej zamietnutá, alebo záložné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky žalobcu. Preto súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako dôvodnému a opodstatnenému, vyhovel.

8. Okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému scudziť, založiť, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, uzatvoriť zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zriadiť vecné právo v prospech tretích osôb na predmetné nehnuteľnosti. Súd s poukazom na ustanovenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko sledovaný účel, t.j. zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu zabránením takého konania žalovaného, ktoré by viedlo k ohrozeniu, prípadne zmareniu exekúcie možno v danom prípade dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. O trovách rozhodol podľa a . Nakoľko bol žalobca so svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, ale zároveň bol neúspešný so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa . V odvolaní o.i. uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predpoklad zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v existencii obáv žalobcu z budúceho ohrozenia alebo zmarenia exekúcie. K súdom tvrdenému zbavovaniu sa majetku žalovaný uviedol, že nevykonal žiaden úkon smerujúci k predaju svojho majetku. Má záujem skladovacie priestory prevádzkovať na účely ktorým sú určené, len prostredníctvom iného prevádzkovateľa, keďže sám v budúcnosti nemieni podnikať v oblasti prevádzkovania skladových priestorov. Text mailu pripojený k návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je žiadnym právne významným dokladom o úmysle žalovaného speňažovať svoj nehnuteľný majetok; svedčí len o jeho ponuke na prevádzkovanie skladových priestorov s príslušenstvom iným záujemcom v postavení prevádzkovateľa, napr. formou dlhodobého nájmu s možnosťou odkúpenia skladového priestoru obilnín v prípade záujmu jeho prevádzkovateľa.

10. Ako ďalší dôvod odvolania žalovaný uviedol porušenie zásady proporcionality. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie mal pred vydaním rozhodnutia vysporiadať s otázkou primeranosti

a proporcionality zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vzťahu k sume uplatnenej pohľadávky žalobcu vo výške 417.243,09 eur. Hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, na ktorých je zriadené sudcovské záložné právo je v hrubom nepomere k uplatňovanej pohľadávke žalobcu. Len odhadová hodnota pozemkov vo výmere spolu 52.600 m2 v danej lokalite (N.) pri aktuálnej všeobecnej predajnej cene 65,00 eur/1 m2 predstavujú hodnotu viac ako 3,4 mil. eur. Žalovaný je toho názoru, že napriek ustanoveniu v spojení s ust. , je súd povinný dodržiavať zásadu proporcionality, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby táto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť vlastníckych práv žalovaného. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobcova obava z ohrozenia exekúcie vychádza z konania žalovaného po zistení vzniku škody a jeho následných úkonoch smerujúcich k predaju nehnuteľností v jeho vlastníctve. Preto domnienka žalovaného o nesplnení tejto podmienky je neopodstatnená. K porušeniu zásady proporcionality uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí, nakoľko uvedená hodnota nehnuteľností vo výške 3,4 mil. eur je v súčasnom stave absolútne nereálna. Žalovaným uvádzaná cena 65,00 eur/m2 je v lokalite N. primeraná len v prípade voľných stavebných pozemkov. Cena nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vo vyčíslenej výške 3,4 mil. eur by teoreticky bola možná len v prípade, ak by bol pozemok prázdny a pripravený na stavebné využitie. Pozemok žalovaného je však zastavaný, a to najmä dvoma veľkokapacitnými železobetónovými silami a ich príslušenstvom. Stav týchto stavieb je značne dezolátny a v súčasnom stave prakticky nevyužiteľný, čo sa vlastne preukázalo skutočnosťami, ktoré sú základom konania vo veci samej - k znehodnoteniu skladovaného jačmeňa došlo okrem neodborného postupu skladovateľa aj v dôsledku dezolátneho stavu skladovacích priestorov a technológií, ktoré neumožňovali riadne ošetrovanie skladovanej komodity. Ak by mal byť uvedený pozemok využiteľný ako stavebný pozemok v cene, ktorú uvádza žalovaný, museli by sa tieto stavby z pozemku odstrániť. V tom prípade je však nutné od celkovej ceny pozemku odrátať cenu likvidácie uvedených stavieb. Preto námietka žalovaného o neprimeranosti hodnoty zaťažených nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému nároku neobstojí. Navyše, ako bolo uvedené už v pôvodnom návrhu, predmetom konania je zatiaľ iba prvá časť nároku na náhradu škody, ktorá bola vyčíslená v čase podania žaloby, kedy väčšina znehodnoteného jačmeňa ešte nebola predaná, preto žalobca vychádzal len z tej hodnoty, kde už predajná cena bola známa. Nárok žalobcu bude rozšírený na sumu 1.049,983,44 eur spolu s doteraz už uplatneným nárokom 417.243,09 eur.

12. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemá záujem dotknuté nehnuteľnosti predávať a mieni pokračovať vo svojej činnosti prostredníctvom iného prevádzkovateľa, záložné právo ho nijako neobmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva ani vo výkone podnikateľskej činnosti, keďže ako tunajší súd uviedol, zriadenie záložné ho práva má výslovne preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vzhľadom k tvrdeniu samotného žalovaného o tom, že nemá záujem nehnuteľnosti predávať, ho zabezpečovacie opatrenie nijak v jeho právach neobmedzuje. A ak bude žaloba vo veci samej zamietnutá, súd zabezpečovacie opatrenie zruší. Naopak, ak by súd zabezpečovacie opatrenie zrušil, žalovaný by mal možnosť zbaviť sa svojho majetku a zmariť tým budúcu vymožiteľnosť nároku. Preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v rozpore so zásadou proporcionality. Žalobca medzičasom získal väčšiu časť komunikácie žalovaného so spoločnosťou Allium Agro, s.r.o., z ktorej je zrejmé, že žalovaný oznamoval, že je možné rokovať o predaji jeho skladových kapacít, ktoré budú k dispozícii na predaj. Z uvedeného vyplýva, že obava žalobcu z možného zbavenia sa majetku žalovaného predajom bola dôvodná. Preto bolo a je namieste zabezpečenie nároku žalobcu sudcovským záložným právom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

13. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca podal v priebehu konania návrh na zmenu uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. (pod týmto číslom konania sa vedie spor o náhradu škody medzi sporovými stranami) pripustil zmenu žaloby na zaplatenie istiny 1.044.137,64 eur oproti pôvodným 417.243,09 eur. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia uznesením zo dňa 25.2.2020 odmietol, s tým, že zákon neumožňuje stranám sporu, aby sa domáhali zmeny už skôr vydaného neodkladného opatrenia. Uviedol tiež, že pokiaľ došlo po nariadení neodkladného

opatrenia k zmene skutkových okolností je potrebné, aby žalobca podal nový návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho navýšenej peňažnej pohľadávky.

14. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný dňa 27.2.2020 doložil do spisu znalecký posudok číslo 17/2020 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty súboru nehnuteľností - areál spoločnosti KARPATY plus, s.r.o. (žalovaného). Žalovaný znalecký posudok doložil na preukázanie hrubého nepomeru medzi žalobcom uplatnenou pohľadávkou a hodnotou majetku žalovaného, kde všeobecná hodnota majetku žalovaného predstavuje sumu 12.790.000,- eur.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (neodkladného opatrenia). V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodný, teda osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky, ktorej vyplatenia sa bude domáhať vo veci samej), nakoľko boli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.

17. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa 343 ods. 1 a 2 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenie aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.

20. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade podľa žalobcu vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky - náhrady škody pôvodne vyčíslenej na sumu 417.243,09 eur, ktorú si žalobca uplatnil v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. (pôvodne v rámci upomínacieho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica). Súd prvej inštancie v konaní sp.zn. pripustil zmenu petitu spočívajúcu v jej rozšírení na sumu 1.044.137,60 eur. Nariadeným zabezpečovacím opatrením bola zabezpečená pôvodná peňažná pohľadávka žalobcu vo výške 417.243,09 eur. Súd prvej inštancie mal z mailovej komunikácie konateľa žalovaného F.. K. so zástupcom spoločnosti Allium Agro s.r.o. za osvedčené, že žalovaný avizoval ukončenie poskytovania skladovacích služieb s tým, že skladovacie kapacity budú k dispozícii a zároveň ponúkol zaškolených zamestnancov ako aj kancelárie a ďalšie priestory popri tých skladovacích. Z uvedeného konania žalovaného je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že má snahu skladovacie priestory čo najskôr vyprázdniť za tým účelom, aby ich mohol urýchlene predať a zbaviť sa tak svojho majetku. Vzhľadom na očakávanú výšku škody spôsobenú nesprávnym skladovaním možno považovať konanie žalovaného za konanie smerujúce k

zmareniu prípadnej exekúcie. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na majetok vo vlastníctve žalovaného sa zlepší postavenie žalobcu ako veriteľa tým, že sa zabráni, resp. eliminuje hrozba neuspokojenia pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci samej. Vo vzťahu k žalovanému, na ktorého nehnuteľnosti sa zriaďuje záložné právo, súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie záložného práva v rozsahu podľa výroku uznesenia nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného užívať predmet zálohu zvyčajným spôsobom.

21. Odvolací súd uvádza, že žalobca v posudzovanom prípade pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Z listinných dôkazov najmä z mailovej komunikácie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný končí s poskytovaním služieb pozberovej úpravy agrokomodít a celé skladovacie kapacity budú k dispozícii na predaj.

22. Odvolací súd v názorovej zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z mailovej komunikácie konateľa žalovaného F.. K. so zástupcom spoločnosti Allium Agro s.r.o. (č.l. 11, 76-77) má za osvedčené, že žalovaný avizoval ukončenie poskytovania služieb pozberovej úpravy agrokomodít s tým, že skladovacie kapacity budú k dispozícii na predaj a zároveň ponúkol zaškolených zamestnancov ako aj kancelárie, obilné silá, sušiareň obilia, laboratórium a ďalšie priestory popri skladovacích. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že má snahu skladovacie priestory čo najskôr vyprázdniť za tým účelom, aby ich mohol urýchlene predať a zbaviť sa tak majetku. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že má záujem skladovacie priestory prevádzkovať na ich účely, len prostredníctvom iného prevádzkovateľa, keďže sám nemieni v budúcnosti podnikať v oblasti prevádzkovania skladových priestorov. Navyše sám žalovaný pripustil možnosť odkúpenia skladového priestoru obilnín v prípade záujmu jeho (nového) prevádzkovateľa. Odvolací súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že pokiaľ žalovaný nemá záujem dotknuté nehnuteľnosti predávať a mieni pokračovať vo svojej činnosti prostredníctvom iného prevádzkovateľa, záložné právo ho nijako neobmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva ani vo výkone jeho podnikateľskej činnosti. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, zriadenie záložného práva má výslovne preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo zároveň znamená, že aj do prípadnej podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov žalovaného zabezpečovacím opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté nebude.

23. K žalovaným namietanému porušeniu zásady proporcionality odvolací súd uvádza, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia (teda aj zabezpečovacieho opatrenia) je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami (nie s konečnou platnosťou), pričom obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tak ako konštatoval aj súd prvej inštancie, nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného užívať predmet zálohu (vlastníctvo) zvyčajným spôsobom. Princíp proporcionality teda nie je porušený.

24. K listinnému dôkazu - znaleckému posudku č. 17/2020, ktorý predložil žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 27.2.2020 odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty súboru nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného nepreukázal porušenie zásady proporcionality v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalovaný znalecký posudok doložil na preukázanie hrubého nepomeru medzi žalobcom uplatnenou pohľadávkou a hodnotou majetku žalovaného, kde podľa tohto posudku všeobecná hodnota majetku predstavuje sumu 12.790.000,- eur, z toho pozemky predstavujú hodnotu 3.164.079,- eur a stavby 9.623.057,83 eur. Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bol spracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty súboru nehnuteľností - areál spoločnosti KARPATY plus, s.r.o. (žalovaného) evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. N.. Zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že sa jedná o súbor nehnuteľností,

ktorý tvorí areál spoločnosti žalovaného zapísaných na jednom LV. Žalobca ako veriteľ navrhoval zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného ako celku - areálu. Tým, že všetky nehnuteľnosti tvoria jeden spoločný komplex, ktorý žalovaný používal na podnikanie - poskytovanie služieb pozberovej úpravy agrokomodít a skladovacích služieb a ktorý ako vyplýva z mailov predložených žalobcom mieni predať ako celok, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady proporcionality. Preto aj všeobecná hodnota majetku žalovaného určená znaleckým posudkom predstavuje takú čiastku, nakoľko znalecký posudok stanovuje hodnotu nehnuteľností ako celku (celého areálu). Z uvedených dôvodov nedošlo k porušeniu zásady proporcionality ako tvrdí žalovaný.

25. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia by nemalo byť limitované konkrétnym časovým úsekom, nakoľko koncepcia zabezpečovacieho opatrenia, obdobne ako neodkladného opatrenia, vychádza z poskytnutia ochrany bez vopred vymedzeného časového ohraničenia. Na druhej strane, vzhľadom na dikciu v spojení s , uvedené nie je vylúčené. V prípade ak zabezpečovacie opatrenie nie je časovo obmedzené, jeho zánik je naviazaný na zrušenie, prípadne na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej sudcovským záložným právom. Ten, v prospech ktorého bolo sudcovské záložné právo zriadené, sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia stáva záložným veriteľom a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s .

26. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č.k. -42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č.k. -44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č.k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

27. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. a ako vecne správne potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).