Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-121-2018.pdf
PDF · 180.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/121/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ H.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX,XXX XX Y. F. a 2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.C. XXX/XX, XXX XX X. H. X. Y., právne zastúpených: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., IČO: 46528644, so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1/ E.. H. V., bytom XXXXX Z. K., Z. R., XXXXX, H., R. Y., 2/ V. R., bytom J. XX, XXX XX O. i. L., X., 3/ M. L. - F., bytom P.. X, . XXXXX, P., X., 4/ S. M. R., bytom Y.. XXN, X., X., 5/ K., A.: XX XXX XXX, R. L. XX, XXX XX L., 6/ S. Z. K., X. XX, XXX XX Z. K., zast.: Legal Point s.r.o. - advokátska kancelária so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, 7/ B. X. R. 8, L. L., A.: XX XXX XXX, zast. HMG Legal s.r.o. - advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Červeňova 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: I: č. OU-TN-OOP6-2018/026941-003 Kov, II: č. OU-TN-OOP6-2018/026945-003 Kov, III: č. OU-TN-OOP6-2018/026943-003 Kov, IV: č. OU-TN-OOP6-2018/026940-003 Kov a V: č. OU- TN-OOP6-2018/026944-003 Kov, všetky zo dňa 27. septembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, Hviezdoslavova 3, Trenčín č. OU-TN-OOP6-2018/026941-003 Kov, č. OU-TN-OOP6-2018/026945-003 Kov, č. OU-TN-OOP6-2018/026943-003 Kov, č. OU-TN- OOP6-2018/026940-003 Kov a č. OU-TN-OOP6-2018/026944-003 Kov, všetky zo dňa 27. septembra 2018 a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/ úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Ďalším účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa samostatnými žalobami podanými na súde domáhali preskúmania zákonnosti v záhlaví označených rozhodnutí žalovaného, ktorými žalovaný rozhodoval o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, v ktorých rozhodol tento orgán o žiadosti o vrátenie vlastníctva podľa zák. č. 229/1991 Zb. (ďalej len I. stupňový orgán).
1.1. I. stupňový orgán rozhodnutím č.s.: OU-PB-PLO-2018/000493-278 zo dňa 14.06.2018 rozhodol tak, že podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona: 1) žiadateľ H.. U. R. (dedič po K. R.) nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 2 reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) číslo 104/1945 Zb. SNR, pôvodnému vlastníkovi K. R.; nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná ešte v roku 1945, pred rozhodným obdobím stanoveným
reštitučným zákonom (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990); žiadateľ a jeho právny predchodca nesplnili súčasne všetky zákonné podmienky v zmysle platnej legislatívy. Žiadateľovi nebol priznaný status oprávnenej osoby, zostal iba v rovine žiadateľa; 2) Žiadateľovi sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v k.ú. Z. K., zapísaných v pôvodných pozemno-knižných vložkách (ďalej len PKV) č. XXX a č. XXX. Vo výroku I. stupňový správny orgán uviedol stav v čase prechodu na štát a aktuálny stav na LV č. XXX, podľa ktorého sú uvedené parcele vedené na SR - SPF BA.
1.2. Ďalším rozhodnutím č.s.: OU-PB-PLO-2018/000493-281 zo dňa 14.06.2018 I. stupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona: 1) žiadateľ H.. U. R. (dedič po K. R.) nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 2 reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) číslo 104/1945 Zb. SNR, pôvodnému vlastníkovi K. R.; nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná ešte v roku 1945, pred rozhodným obdobím stanoveným reštitučným zákonom (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990); žiadateľ a jeho právny predchodca nesplnili súčasne všetky zákonné podmienky v zmysle platnej legislatívy. Žiadateľovi nebol priznaný status oprávnenej osoby, zostal iba v rovine žiadateľa; 2) Žiadateľovi sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v k.ú. Horenice zapísané v pôvodnej PKV č. XXX. Vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán ďalej uviedol stav v čase prechodu na štát a aktuálny stav na LV č. X,. podľa ktorého vlastníkom uvedenej parcele je S. Z. K..
1.3. Ďalším rozhodnutím č.s.: OUV-PB-PLO-2018/000493-279 zo dňa 14.06.2018 I. stupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona: 1) žiadateľka F. L. rod. Y. (vnučka C. R.) nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 2 reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) číslo 104/1945 Zb. SNR, pôvodnému vlastníkovi K. R.; nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná ešte v roku 1945, pred rozhodným obdobím stanoveným reštitučným zákonom (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990); žiadateľka a jej právny predchodca nesplnili súčasne všetky zákonné podmienky v zmysle platnej legislatívy. Žiadateľke nebol priznaný status oprávnenej osoby, zostala iba v rovine žiadateľky; 2) Žiadateľke sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v k.ú. Z. K. zapísané v pôvodnej PKV č. XXX. Vo výroku I. stupňový správny orgán tiež uviedol stav v čase prechodu na štát a aktuálny stav na LV č. XXX, podľa ktorého sú uvedené parcele vedené na SR - SPF BA.
1.4. Ďalším rozhodnutím č.s.: OU-PB-PLO-2018/000493-277 zo dňa 14.06.2018 I. stupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona: 1) žiadatelia H.. U. R. (vnuk C. R. a dedič po U. a K. R.), F. L. rod. R. (vnučka C. R.), E.. H. V., rod. R. (vnučka C. R.) a dedičia po prof. Dr. C. R. (bol synom C. R.) sú manželka V. R. rod. L., dcéra M. L. - F. rod. R. a vnuk S. M. R. nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 2 reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) číslo 104/1945 Zb. SNR, pôvodným vlastníkom C., U. a K. R.; nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná ešte v roku 1945, pred rozhodným obdobím stanoveným reštitučným zákonom (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990); žiadatelia a ich právni predchodcovia nesplnili súčasne všetky zákonné podmienky v zmysle platnej legislatívy. Nebol im priznaný status oprávnených osôb, zostali iba v rovine žiadateľov. 2) Žiadateľom sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré žiadali v katastrálnych územiach Z. K., J. Z., P., Y.-L., P., B., G., P. L., Z., F., L., Z. J. H., G. L., R..
1.5. Ďalším rozhodnutím č.s.: OU-PB-PLO-218/000493-280 zo dňa 14.06.2018 I. stupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona: 1) žiadateľ H.. U. R. (dedič po K. R.) nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 2 reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) číslo 104/1945 Zb. SNR, pôvodnému vlastníkovi K. R.; nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná ešte v roku 1945, pred rozhodným obdobím stanoveným
reštitučným zákonom (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990); žiadateľ a jeho právny predchodca nesplnili súčasne všetky zákonné podmienky v zmysle platnej legislatívy. Žiadateľovi nebol priznaný status oprávnenej osoby, zostal iba v rovine žiadateľa; 2) Žiadateľovi sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v k.ú. Z. zapísané v pôvodnej PKV č. XX. Vo výroku I. stupňový správny orgán tiež uviedol stav v čase prechodu na štát a aktuálny stav na LV č. XX, podľa ktorého uvedená parcela je vedená na SR - Lesy SR.
2. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia I. stupňový správny orgán odôvodnil tým, že žiadatelia si v zákonnej lehote uplatnili reštitučný nárok, o ktorom od roku 2004 do roku 2010 konal správny orgán podľa zák. č. 503/2003 Z.z. a predmetné konanie bolo zastavené rozhodnutím č. 411/00172-019- BE1 zo dňa 08.06.2011 na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/143/2010 zo dňa 22.09.2010. Správny orgán zo záznamu v knihe doručenej pošty z roku 1991 zistil, že pôvodná žiadosť bola pozemkovým úradom zaevidovaná dňa 30.12.1991 pod poradovým číslom XXX, t.j. reštitučný nárok bol uplatnený v zákonnej lehote, pričom žiadatelia si uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníkoch U. R., zomr. XX.XX.XXXX, C. R., zomr. XX.XX.XXXX, K. R., zomr. XX.XX.XXXX a K. R., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodní vlastníci“). V pôvodnej žiadosti nebol uvedený dôvod vydania nehnuteľností ani identifikácia parciel. Správny orgán preto žiadateľov vyzval o doplnenie reštitučného titulu a presnej identifikácie parciel, na ktorú výzvu žiadatelia nereagovali. Správny orgán preto požiadal o súčinnosť pri identifikácii parciel katastrálny úrad a následne vychádzal z dodaných PKV - k.ú. Z. K., G. L., Z., B., Z. J. H., P. L., F., R., G., J.-P., P. a Z. J. H.. Žiadateľmi na základe listinných dokladov a po odsúhlasení s právnym zástupcom žiadateľov sú: H.. U. (vnuk C. R. a dedič po U. a K. R.), F. L. rod. R. (vnučka C. R.), E.. H. V. (vnučka C. R.), dedičia po pôvodnom žiadateľovi J. C. R. (syn C. R., ktorý zomrel v priebehu správneho konania dňa 23.03.2014 a to manželka V. R., dcéra M. L. - F. a po synovi W. R., zomr. XX.XX.XXXX jeho syn S. M. R.. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že o žiadosti žiadateľov v konaní už rozhodoval, o zákonnosti jeho rozhodnutí rozhodoval Krajský súd v Trenčíne i Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 12.08.2014, sp.zn. 1Sžr/75/2013, ktorým je v predmetnej veci viazaný a poukázal i na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú stabilným podkladom pre rozhodovanie v reštitučnej problematike (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/58/2011, 10Sžr/3/2012, 1Sžr/75/2013 a 9Sžr/132/2015). Správny orgán posudzoval uplatnený reštitučný nárok podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona a vydal v roku 2014 štyri parciálne reštitučné rozhodnutia, v ktorých žiadateľom priznal vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré žiadali vo všetkých k.ú. Uvedené rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd SR zrušil a vrátil na nové konanie (čísla rozhodnutí a sp.zn. súdu uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia). Následne správny orgán o žiadosti žiadateľov rozhodol jedným rozhodnutím č. OÚ-PB-PLO 2015/000428-163-R/1350LK1-A-50 zo dňa 30.12.2015 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 30.12.2015. Uvedené rozhodnutie v spojení s opravným rozhodnutím bolo Krajským súdom v Trenčíne zrušené rozsudkom zo dňa 12.01.2017, č.k. 12Sp/5/2016-109 a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán I. stupňa v roku 2017 vydal samostatné rozhodnutia o žiadosti jednotlivých žiadateľov, proti ktorým žiadatelia podali v zákonnej lehote identické odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutiami tak, že odvolaniam vyhovel a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Po opätovnom rozhodnutí I. stupňového správneho orgánu a odvolaní žiadateľov, žalovaný zrušil rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu rozhodnutiami zo dňa 15. a 16.3.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a potreby stanoviť, či išlo o neplatnú konfiškáciu, určiť, či k odňatiu majetku došlo v rozhodnom období a to aj s odkazom na § 38 zák. č. 330/1991 Zb. Správny orgán I. stupňa v posledných rozhodnutiach, ktoré žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil, uviedol, že z dôkazných listín vyplynulo, že majetok rodiny R. bol konfiškovaný podľa nariadení SNR z roku 1945, Nariadením Predsedníctva SNR zo dňa 27.02.1945 a Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. ako i Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. Správny orgán citoval ust. § 4 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona (bez uvedenia čísla zákona alebo jeho označenia názvom) a skúmal, či pôvodní vlastníci mali po nariadení konfiškácie zo dňa 04.09.1945 československé štátne občianstvo, pričom poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že boli nemeckej národnosti, vzťahoval sa na nich Ústavný dekrét prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. Správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právnym predchodcom žiadateľov - C. a U. R. nebolo zachované štátne občianstvo, keďže nezískal ani jediný dôkaz o tom, že bola podaná alebo nevybavená ich žiadosť o zachovanie štátneho občianstva. Žiadosť o zachovanie štátneho občianstva, ktorá nebola vybavená, bola preukázaná len u právneho predchodcu žiadateľov
- K. R., ktorý však nespĺňal ďalšie dve zákonné podmienky. K postaveniu žiadateľov ako oprávnených osôb správny orgán uviedol, že žiadateľky F. L., E.. H. V. a H.. U. R., sú vnukmi po pôvodnom vlastníkovi C. R., pričom poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c) a e) rešt. zákona, ale tiež na závet zo dňa 06.04.1967.
H.. U. R. je oprávnenou osobou po U. a K. R. podľa § 4 ods. 2 písm. a) rešt.zákona, závety sú doložené v spise. K postaveniu H.. U. R. ako jediného právoplatného závetného dediča po K. R. poukázalo osvedčenie o dedičstve vydané Okresným úradom Považská Bystrica, č.k. 14D/971/2012-91 D/not 291/2012. Dedičmi a právnymi nástupcami po žiadateľovi J.. G.. C. R., ktorý bol synom pôvodného vlastníka C. R., sú manželka V. R., dcéra M. L.-F., vnuk S. M. R., čo vyplýva zo závetov zaevidovaných v spise. Ku konfiškácii majetku právnych predchodcov žiadateľov správny orgán uviedol, že vychádzal z cieľov povojnovej pozemkovej reformy, ktorá sa uskutočňovala v 3 etapách, pričom z predložených dokladov vyplýva, že predmetný majetok bol konfiškovaný podľa Nar. SNR č. 104/1945 Zb. v 1. etape. C., U. i K. R. boli nemeckej národnosti, v októbri 1945 nastúpili do pracovného tábora v Novákoch, mali štátnu príslušnosť československú a ich poľnohospodársky majetok prevýšil výmeru 50 ha pôdy na každú osobu, činne sa nezúčastnili protifašistického boja za oslobodenie ČSR a netrpeli pod nacistických ani fašistickým terorom. Z listín v administratívnom spise vyplýva, že Predsedníctvo SNR na zasadnutí dňa 04.09.1945 sa uznieslo na návrhu Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, že sa konfiškujú nehnuteľnosti pôdohospodársky majetok U., C. a K. R. v celosti podľa ods. 1/a § 1 nar. SNR zo dňa 23.08.1945 č. 104/1945 Zb. s okamžitou platnosťou, bez náhrady, pre účely pozemkovej reformy. Zabavený majetok sa nachádza v k.ú. obce R., Z. J. H., Z. J. H., L., P., Z. K., P., G. L., Z., P. L., F., B., Y. L., G.. X. Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu dňa 18.12.1945 v Bratislave pod č. XXXXX/XX-I/B Sekcia „B“ vydalo upovedomenie ku konfiškácii majetku a zaslaná bola aj vyhláška o konfiškácii podľa § 1 ods. 6 Nar. č. 104/1945 Sb. pod č. 19240/45I/B zo dňa 18.12.1945, ktoré doručilo na Národný výbor v Lednických Rovniach, s odporučením jej vyvesenia na čas 8 dní na obecnej doske, prípadne dané na vedomie aj iným obvyklým spôsobom. Dňa 20.09.1946 vedúci úradník oznámil, že po dobu vyvesenia vyhlášky žiadne námietky podané neboli. Verejná vyhláška plnila funkciu doručenia, keď miesto pobytu adresáta nebolo známe. O uznesení Predsedníctva SNR pôvodní vlastníci museli vedieť, nakoľko podali žiadosť o udelenie výnimky spod konfiškácie, ich žiadosti však podľa dôkazov v spise nebolo vyhovené. Správny orgán uviedol, že na základe získaných dokladov mal za preukázané, že majetok právnych predchodcov žiadateľov bol zabavený konfiškáciou a žiadateľom nevznikol nárok na vydanie konfiškovaného majetku, pričom prihliadol i na ust. § 38 zák. č. 330/1991 Zb. Správny orgán uviedol, že žiadatelia nesplnili podmienky uvedené v zákone a to, že k prechodu majetku na československý štát došlo ešte pred rozhodným obdobím, t.j. pred 25. februárom 1948, ďalej v zmysle § 6 ods. 2 rešt. zákona, právni predchodcovia žiadateľov museli splniť všetky 3 podmienky: 1/ nadobudnúť československé štátne občianstvo, 2/ bývať na území ČSFR a 3/ nemohol byť odsúdený podľa osobitných predpisov, t.j. nar. SNR 33/1945 Zb. a C. a U. R. ani jednu z týchto podmienok nespĺňali, K. R. splnil len podmienku zachovania štátneho občianstva, ostatné podmienky tiež nespĺňal. Vzhľadom k tomu správny orgán nemôže žiadateľom priznať status oprávnenej osoby, pretože právnym predchodcom nevznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.
3. O odvolaniach žiadateľov proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu, uvedeným v bodoch 1.1. až 1.5. tohto rozsudku rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami zo dňa 27.09.2018 tak, že odvolania zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutí uviedol priebeh správneho konania a odvolacie dôvody, ku ktorým uviedol svoje vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom a nestotožňuje sa s dôvodmi, ktoré uvádzajú odvolávajúci sa. Poukázal na listinné dôkazy v administratívnom spise, ktorými je zdokladovaná v časovom slede celá konfiškácia s konceptom a následným rozhodnutím o odvolaní rodiny R., ktorým nebolo vyhovené žiadosti o udelenie výnimky spod konfiškácie z dôvodu ods. 4 čl. I nar. č. 64/46 Sb. n. SNR, nakoľko sa nezúčastnili protifašistického odboja a boli považovaní za osoby nemeckej národnosti. Žalovaný sa stotožnil s názorom I. stupňového správneho orgánu a SPF, že išlo o administratívnu konfiškáciu podľa Nar. SNR č. 104/1945 Sb. zo dňa 23.08.1945 na základe upovedomenia o konfiškácii zo dňa 18.12.1945, č. 19240/45-I/B sekcia „B“, k čomu bola zaslaná aj vyhláška a po dobu vyhlásenia vyhlášky o konfiškácii žiadne námietky neboli podané. V takomto prípade vznik reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde bol podmienený vydaním príslušného administratívneho rozhodnutia v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 a teda ak konfiškačné rozhodnutie bolo vydané na pôvodného vlastníka nemeckej národnosti pred 25.02.1948, nárok na priznanie reštitučného nároku podľa zákona o pôde nemohol vzniknúť. Okruh oprávnených osôb bol rozšírený až zák. č. 93/1992 Zb. a novelizované ust. § 6 ods. 2 je možné aplikovať len v spojení s ust. § 38 zák. č. 330/1991 Zb., ktorý umožnil reštitúciu osôb postihnutých nar. SNR č. 104/1945 Zb. Žalovaný uviedol, že správny orgán dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré žiadateľom nepriznal status oprávnenej osoby, prečo právnym predchodcom žiadateľov nevznikol nárok na vyňatie
poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. V zmysle § 6 ods. 2 rešt. zákona museli súčasne splniť všetky 3 podmienky. K posunu rozhodného obdobia mohlo dôjsť len v prípade uvedenom v § 38 ods. 1 zák. o pôde, podľa ktorého konfiškačné rozhodnutie muselo byť vydané po 25.02.1948 a nárok na vyňatie z konfiškácie vznikol aj za podmienky, že osoby nadobudli československé štátne občianstvo podľa zák. č. 245/1948 Zb., súčasne museli na tomto majetku pracovať so starostlivosťou riadneho hospodára, čo však právni predchodcovia žiadateľov nemohli nezávisle od ich vôle, pretože po ich odsune sa v čase účinnosti tohto zákona už nenachádzali na území Československej republiky. Zároveň žalovaný podotkol, že bolo dostatočne preukázané, že právny titul prechodu poľnohospodárskeho majetku na štát bol ešte pred rozhodným obdobím, teda pred 25.02.1948. Žalovaný konštatoval, že ide o veľmi zložitý prípad reštitučného konania, keď žiadatelia okrem žiadosti podanej podľa zák. č. 229/1991 Zb. zo dňa 12.11.1991, zaevidovanej dňa 30.12.1991 pod poradovým číslom 280, si podali i žiadosť podľa reštitučného zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. Správny orgán z rôznych nezistených príčin nemal spis k pôvodnej žiadosti z roku 1991, žiadatelia až v roku 2010 na túto skutočnosť upozornili a domáhali sa rozhodnutia. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že podmienka štátneho občianstva a trvalého pobytu musela byť splnená najneskôr ku dňu 31.12.1992 (posledný deň lehoty na uplatnenie nároku) a kto uvedenú podmienku nesplnil, nemal právny nárok na vydanie nehnuteľnosti. Podmienku československého štátneho občianstva - jeho zachovania, spĺňal len K. R., ktorý však ďalšie dve zákonné podmienky nespĺňal. C. a U. R. nespĺňali všetky 3 zákonné podmienky.
4. Žalobcovia v žalobách proti rozhodnutiam žalovaného žiadali napadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietali nesprávne právne posúdenie dôvodu na vrátenie vlastníctva, keď žalovaný dospel k záveru, že majetok ich právnych predchodcov prešiel na štát konfiškáciou pred rozhodným obdobím. Poukázali na to, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané právoplatným a vykonateľným konfiškačným rozhodnutím, kedy, t.j. dátum, ku ktorému došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát a tiež na prídelovú listinu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava, č. 6351/1949- V/B-4 zo dňa 03.03.1949, na ktorú poukazovali už v odvolaní a s ktorou sa žalovaný nevyporiadal. Uvedená listina podľa ich názoru preukazuje, že v troch k.ú. prešiel majetok do vlastníctva štátu po 03.03.1949 a nie v období pred 25.02.1948. Rozhodnutie je preto z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Žalobcovia ďalej namietali postup správnych orgánov, keď žiadosť o vrátenie vlastníctva podali v roku 1991-1992 a správne orgány o nej nekonali a v roku 2003 boli pracovníkmi správneho orgánu usmernení, aby si podali žiadosť aj podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Uvedené zákony nie sú identické, a preto aj postup správnych orgánov v týchto konaniach je odlišný. Vyslovili záver, že žalovaný viaceré listiny dodané do spisu úmyselne prehliada, resp. sa v spise nenachádzajú. Už v roku 2010 písomne oznámili správnemu orgánu, že Lesy SR š.p. neposkytli - zamlčali súdu podklady, a to uplatnenie nároku, že majetok nebol konfiškovaný a že ani nebolo zistené, či išlo o majetok štátu, resp. či majiteľmi neboli ešte pôvodní vlastníci. Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán im neumožnil nahliadnutie do spisu a nezaslal im podklady pred vydaním rozhodnutí, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/75/2013 poukázali na to, že závery tohto rozhodnutia, t.j. že majetok bol konfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Bratislave č. PPPR-19240/45-I/ B zo dňa 04.09.1945, a teda pred tzv. rozhodným obdobím by mohli platiť len podmienky, že takéto rozhodnutie ako listinný dôkaz by bolo v administratívnom spise, resp. bola by preukázaná jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, čo preukázané nebolo. Žalobcovia vyslovili, že správny orgán toto súdne rozhodnutie nemohol zovšeobecniť a podľa neho rozhodnúť aj ďalšie štyri veci, pričom poukázali tiež na skutočnosť, že Najvyšší súd SR v čase rozhodovania nemal k dispozícií prídelovú listinu zo dňa 03.03.1949 a rozhodnutie konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 04.09.1945 č. PPPR-19240/45-I/B a musel vychádzať len z tvrdení účastníkov o jej existencii. V ďalšom konaní tento kľúčový dôkazný prostriedok nebol predložený, pričom jeho zaobstaranie zaťažuje správny orgán. Žalobcovia vyslovili názor, že ak takéto rozhodnutie správny orgán nemá, nemôže vychádzať z neexistujúceho rozhodnutia a dospieť k tomu, že u žiadateľov nie je splnená podmienka rozhodného obdobia podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Vychádzajúc z kontinuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR právne účinky konfiškácie je vždy možné viazať až na právoplatné a vykonateľné konfiškačné rozhodnutie, pričom Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR nepripúšťajú mimoriadne extenzívny výklad zákona v neprospech žalovateľa. Žalobcovia ďalej poukázali na zmenu pôvodného zákona zákonom č. 93/1992 Zb. a tiež ust. § 38 zák. č. 330/1991 Zb. a platný právny stav, ktorý umožňuje vydať oprávneným osobám nehnuteľný poľnohospodársky majetok, ktorý sa považoval za skonfiškovaný k 01.03.1945. V zmysle zjednocujúceho stanoviska Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z apríla 2017, uverejneného v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2017 je § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. prelomom do inak striktne vymedzeného obdobia.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám žiadal žaloby zamietnuť. Poukázal na to, že správny orgán v prvom rade skúmal splnenie taxatívne zákonom stanovených podmienok statusu oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 1 rešt. zákona, čo žiadatelia nespĺňali. Napriek nesplneniu zákonných podmienok oprávnenej osoby, sa správny orgán zaoberal aj ďalšími otázkami §-u 6 rešt. zákona, i keď podľa žalovaného už nemali dosah na vrátenie majetku v rámci reštitučného zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že došlo k rekonštrukcii pôvodného spisu na základe požiadaviek zástupcu účastníkov A.. Y. a za jeho spoluúčasti. K prídelovej listine, na ktorú žalobcovi poukazovali uviedol, že prídelové listiny neboli predmetom skúmania správneho orgánu, nakoľko žiadatelia a pôvodní majitelia nesplnili podmienky statusu oprávnenej osoby. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcov, že im neumožnili nahliadať do spisu a tiež s tým, že im nezaslali podklady pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch napadnutých rozhodnutí.
6. Slovenský pozemkový fond, ďalší účastník konania, vo vyjadrení k žalobám poukázal na to, že majetok pôvodných vlastníkov bol konfiškovaný podľa nar. SNR č. 104/1945 Zb. pred rozhodným obdobím uvedeným v § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Vyslovil názor, že v danom prípade nevznikol reštitučný nárok ani podľa § 6 ods. 2 zák. o pôde, keďže administratívne konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred 25.02.1948. Poukázal tiež na to, že U., K. a C. R. podali žiadosť o udelenie výnimky z konfiškácie, ktorá bola rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Púchove č. 153/46-II/4 zo dňa 30.07.1946 zamietnutá. Uvedená listina vylučuje vznik nároku na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa § 38 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. a zároveň dokazuje, že majetok bol konfiškovaný pred dátumom 25.02.1948 a právni predchodcovia žiadateľov boli o konfiškácii informovaný. SPF sa plne stotožnil s napadnutými rozhodnutiami žalovaného a žaloby žiadal ako nedôvodné zamietnuť.
7. Obec Lednické Rovne, ďalší účastník konania, v písomnom vyjadrení žiadala žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že obec v dôsledku prebiehajúceho konania nemôže s predmetným pozemkom nakladať, čo ju výrazne obmedzuje v stavebných aktivitách.
8. Lesy SR š.p., ďalší účastník konania, vo vyjadrení k žalobám žiadali žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázali na to, že v zmysle § 1 ods. 1 Nar. č. 104/1945 Sb. ďalej len ,, konfiškačné nariadenie“ došlo k prechodu majetku na štát ex lege, bez potreby vydávania ďalších rozhodnutí, konfiškácia bola riadne vyznačená poznámkou v príslušných pozemkovoknižných vložkách. Uznesenie Predsedníctva SNR zo dňa 04.09.1945 (ďalej len rozhodnutie o konfiškácií) len deklarovalo konfiškáciu majetku právnych predchodcov žalobcov, Upovedomenie o konfiškácii zo dňa 18.12.1945 a Vyhláška o konfiškácii zo dňa 18.12.1945, preukazujú doručenie konfiškačného rozhodnutia, t.j. jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Žiadosť právnych predchodcov o udelenie výnimky spod konfiškácie zo dňa 30.07.1946, ktorej nebolo vyhovené z dôvodu, že právni predchodcovia žalobcov sa nezúčastnili protifašistického odboja a boli považovaní za osoby nemeckej národnosti, potvrdzuje ich vedomosť o konfiškácii. Ako dôkaz Lesy SR š.p. pripojili k vyjadreniu i uznesenie Predsedníctva SNR zo dňa 04.09.1945. K prídelovej listine, na ktorú poukazovali žalobcovia uviedli, že táto len deklarovala pridelenie už skonfiškovaných nehnuteľností vo vlastníctve Československého štátu do vlastníctva národného podniku. Ďalej sa nestotožnili s tvrdením žalobcov o nesprávnej aplikácii judikatúry NS SR, keď správne orgány nespochybnili závery rozsudku NS SR sp.zn. 9Sžr/132/2015, ale v zmysle vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie statusu oprávnenej osoby podľa zák. č. 229/1991 Zb. Keďže z viacerých archívnych listín bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov boli nemeckej národnosti, minimálne C. a U. R. stratili československé štátne občianstvo, nesplnili podmienku trvalého pobytu na území ČSR, nakoľko boli internovaní do zaisťovacieho tábora Nováky a odsunutí z územia Československa, správne orgány na základe uvedeného dospeli k správnemu právnemu záveru ohľadom nepriznania statusu oprávnenej osoby z dôvodu nesplnenia podmienok § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. právnymi predchodcami žalobcov.
9. Žalobcovia v replike zotrvali na podaných žalobách a dôvodoch v nich uvedených, poukazovali na nečinnosť správnych orgánov, keď konanie o ich žiadosti prebieha už takmer 28 rokov, žalobcom neboli doručené žiadne identifikácie parciel, ku ktorým žiadali priznať vlastníctvo, i keď ide o viac ako 1200 parciel. Vyslovili názor, že správny orgán porušuje ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie o podaných žalobách, preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania a s administratívnym spisom správnych orgánov, ktorý súdu predložil žalovaný a dospel k záveru, že žalobám je potrebné priznať úspech. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal jeho nariadenie.
11. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného a postup správnych orgánov predchádzajúci ich vydaniu, týkajúce sa uplatneného reštitučného nároku žalobcov podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zák. č. 229/1991 Zb.), keď správne orgány na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobcovia (a tiež ďalší žiadatelia, ktorí žalobu nepodali a boli súdom pribraní do konania ako ďalší účastníci č. 1 až 4) nesplnili podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, žiadatelia zostali iba v rovine žiadateľov a nepriznáva sa im vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré žiadali vydať.
12. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správne orgány o žiadosti, ktorou bol uplatnený reštitučný nárok žiadateľov podľa zákona č. 222/1991 Zb. nekonali a to v čase od podania žiadosti až do roku 2010, keďže v období rokov 2004 až 2009 správne orgány konali o ďalšej reštitučnej žiadosti žiadateľov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Až v roku 2010 žiadatelia správny orgán žiadali konať o ich reštitučnej žiadosti podanej v roku 1991 podľa zákona č. 222/1991 Zb. a preto správny orgán prvého stupňa zrealizoval rekonštrukciu celého spisového materiálu, pričom uviedol, že pôvodná žiadosť bola pozemkovým úradom zaevidovaná dňa 30.12.1991 pod poradovým č. XXX. Z predloženého administratívneho spisu však uvedeného skutočnosti nevyplývajú. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že ide o rekonštrukciu spisu, na jeho začiatku sa nenachádza žiadny úradný záznam, či výzvy správneho orgánu účastníkom konania, aby sa vyjadrili k tomu, či už predkladali nejaké doklady správnemu orgánu, či boli správnym orgánom vyzývaní na predloženie dokladov a ďalšie úkony, na základe ktorých malo dôjsť k rekonštrukcii spisu. Na č. l. 1 administratívneho spisu sa nachádza uplatnenie reštitučného nároku, doručeného na Západoslovenské štátne lesy, Lesný závod Trenčín dňa 31.07.1991, na ktorom pod pečiatkou štátneho podniku je rukou napísané, že podanie neobsahuje lesné pozemky, ktoré obhospodarujú a preto podanie odstúpia na LZ do Považskej Bystrice (dátum 30.08.1991 a nečitateľný podpis). Keďže uvedená listina je overená dňa 06.06.2007 Obcou J., správny súd sa domnieva, že ju predložili žiadatelia rovnako ako i listiny na č. l. 2 administratívneho spisu - uplatnenie reštitučného nároku, ktoré je datované dňom 12.11.1991, avšak je na ňom pečiatka Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici zo dňa 08.06.2007, za ktorým podaním sa nachádza podací lístok z pošty, z ktorého vyplýva, že dňa 13.11.1991 žalobca 1/ - U. R. podal na pošte uvedenú zásielku a adresoval ju pozemkovému úradu Považská Bystrica. Na základe týchto dokladov správny súd považuje za preukázané, že žalobcovia a ďalší žiadatelia uvedení v žiadosti zo dňa 12.11.1991 si v zákonnej lehote uplatnili reštitučný nárok a správny orgán prvého stupňa bol povinný o tejto žiadosti začať konať. Tvrdenie správnych orgánov, že predmetná žiadosť bola zaevidovaná až dňa 30.12.1991 pod poradovým č. 280 (ktorú skutočnosť namietali aj povinné osoby v odvolaniach proti prvým vydaným rozhodnutiam správneho orgánu), z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.
13. Správny súd však poukazuje na to, že uvedená žiadosť žiadateľov je neúplná, nevyplývajú z nej podstatné skutočnosti ako napr. označenie nehnuteľnosti, ktoré žiadatelia žiadajú vydať, označenie dôvodu, pre ktorý žiadajú nehnuteľnosti vydať - dôvod odňatia vlastníctva pôvodným vlastníkom, označenie povinných osôb, právne nástupníctvo žiadateľov po pôvodných vlastníkoch a predloženie dôkazov k týmto skutočnostiam. Na základe takejto neúplnej a nekvalifikovanej žiadosti bolo povinnosťou správneho orgánu žiadateľov vyzvať na jej doplnenie a zároveň na predloženie dôkazov.
14. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným ďalej správny súd zistil, že v predmetnej veci správne orgány rozhodovali už viackrát, a to prvýkrát v roku 2011, kedy správny orgán štyrmi rozhodnutiami rozhodol o vydaní nehnuteľností špecifikovaných v týchto rozhodnutiach a to len žalobcom 1, 2. O ostatných žiadateľoch nerozhodol. Uvedené rozhodnutia boli po podaní odvolaní povinných osôb tunajším súdom a tiež rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/75/2013 zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.
14.1. Druhýkrát správny orgán prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 30.12.2015 tak, že oprávnené osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona - H.. U. R., F. L., J.. Dr. C. R. a E. H. V., nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 2 Zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa Nar. SNR č. 104/1945 Sb. a pôvodným vlastníkom U., C. a K. R. nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Oprávneným osobám nepriznal vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam špecifikovaných vo výroku z dôvodu, že konfiškácia majetku bola vykonaná v roku 1945, t. j. pred rozhodným obdobím stanoveným z. č. 229/1991 Zb. a to od 25.02.1948 do 01.01.1990. Správny orgán teda v tomto prípade rozhodoval jedným rozhodnutím o celej žiadosti všetkých žiadateľov. Na odvolanie žalobcov tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.01.2017, č. k. 12Sp/5/2016 - 109 uvedené rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
14.2. Tretíkrát správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodoval v júni 2017 a to piatimi rozhodnutiami, v ktorých konštatoval, že žiadatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 2 rešt. zákona, pôvodným vlastníkom nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie z dôvodu, že konfiškácia bola vykonaná v roku 1945, t. j. pred rozhodným obdobím a žiadateľom nepriznal vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v jednotlivých katastrálnych územiach. O odvolaniach žiadateľov proti týmto rozhodnutiam rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (viď rozhodnutia žalovaného z č. l. 233-236 administratívneho spisu, druhá časť).
14.3. Následne prvostupňový správny orgán piatimi rozhodnutiami vydanými dňa 06.12.2017 konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) z. č. 71/1967 Zb. zastavil z dôvodu, že účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený (rozhodnutia prvostupňového orgánu z č. l. 247 - 251 administratívneho spisu, druhá časť). Na odvolania účastníkov konania žalovaný rozhodnutiami zo dňa 15. a 16.03.2018 nachádzajúcimi sa na č.l. 265 - 269 druhej časti administratívneho spisu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
14.4. Správny orgán prvého stupňa potom už vo veci rozhodol rozhodnutiami uvedenými v bodoch 1.1. až 1.5. tohto rozsudku a o odvolaniach rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak, ako je uvedené v bode 3. tohto rozsudku.
15. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov má správny súd za preukázané, že žalobca 1/ v zákonom stanovenej lehote (§ 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.) uplatnil reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 v mene svojom, ako i v mene Prof. Dr. C. R., F. L. a E.. H. V. (zároveň sa v spise nachádzajú i splnomocnenia na uplatnenie rešt. nároku v ich mene), ktorým žiadal vrátiť vlastníctvo resp. rozhodnúť o náhrade po pôvodných vlastníkoch: a) U. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, b) C. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, c) K. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a d) K. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, s tým, že ide o pozemky v k.ú. Z. K., J. Z., P., Y. L., P., B., G., P. L., Z., F., L., Z. J. H., G. L., R. a prípadne v ďalších katastrálnych územiach. Výpisy z PK vložiek a identifikáciu parciel predloží po ich vydokladovaní zo Správy katastra. Predmetnú žiadosť doplnil dňa 05.05.1992 tak, že žiadal vo veci konať aj podľa novely č. 93/1992 Zb. a aby sa reštituovali plochy aj v okrese Y..
16. Ďalej sa už v administratívnom spise správnych orgánov nachádzajú návrhy na vyznačenie konfiškácie majetku rodiny R. v jednotlivých katastrálnych územiach, listinné dôkazy týkajúce sa konfiškácie majetku - napr. návrhy na konfiškáciu, listiny súvisiace s právnymi predchodcami žalobcov a ich postavením v čase konfiškácie majetku, dotazníky, osvedčenia, ako i doklady predkladané žiadateľmi týkajúce sa štátneho občianstva a trvalého pobytu. Z dokladov preukazujúcich štátne občianstvo žiadateľov vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ spĺňajú podmienku štátneho občianstva a nie je sporné, že túto podmienku spĺňali už v čase podania žiadosti. Pokiaľ sa týka štátneho občianstva ďalších dvoch pôvodných žiadateľov v čase podania žiadosti a uplynutia lehoty na podanie žiadosti, dôkazy o ich štátnom občianstve a trvalom bydlisku sa v spise nenachádzajú. Je pritom nesporné, že J.. Dr. C. R. a E.. H. V. žili mimo územia nášho štátu. Z listiny o udelení štátneho občianstva E.. H. V. vyplýva, že jej štátne občianstvo bolo udelené až dňa 15.08.2003, osvedčenie o štátnom občianstve J.. Dr. C. R. je zo dňa 04.03.2003. J.. Dr. C. R. zomrel v priebehu konania pred správnymi orgánmi dňa 23.03.2014, čo preukazuje úmrtný list vydaný matrikou vo O. im L.. Po jeho smrti bol otvorený závet zo dňa 04.01.2011
spísaný notárkou, v zmysle ktorého sa jeho výlučnou a neobmedzenou dedičkou stala manželka V. R. (dôkazy na č.l. 59 administratívneho spisu). V úvode závetu je výslovne uvedené, že on i manželka sú nemeckí štátni príslušníci. Tiež zo závetu vyplýva, že jeho bydlisko bolo vo O. im L., t. j. mimo územia nášho štátu.
17. V administratívnom spise sa tiež na č. l. 60 nachádza Osvedčenie o dedičstve po pôvodnom vlastníkovi K. R. vydané súdnou komisárkou E.. L. S. pod sp. zn. 14D/971/2012. Z tohto osvedčenia vyplýva, že poručiteľ K. R. mal bydlisko mimo územia SR - ,,naposledy bytom R., C.. XX“, a tiež to, že zomrel ako ženatý a jeho zákonnou dedičkou bola dcéra A. R.. V závete, nachádzajúcom sa na č. l. 61 administratívneho spisu je žalobca 1/ ustanovený ako zákonný dedič jeho majetku v ČSR. Na č. l. 62 adm. spisu sa nachádza i úmrtný list pôvodného vlastníka - K. R., z ktorého vyplýva, že zomrel v R. 18. Z úmrtného listu pôvodného vlastníka C. R. a jeho testamentu (č. l. 65 a 66 administratívneho spisu) tiež vyplýva, že i on žil a zomrel mimo územia nášho štátu a za svojho jediného dediča ustanovil syna - C. R. - žiadateľa, ktorý zomrel v priebehu konania pred správnymi orgánmi.
19. Úmrtný list po pôvodnom vlastníkovi U. R. sa v administratívnom spise nenachádza. Na č. l. 67 spisu sa však nachádza jeho testament a záznam z jeho otvorenia, z ktorého vyplýva, že zomrel dňa 17.01.1962 v R., jedinou zákonnou dedičkou sa stala A. R. (adoptívna dcéra K. R.). Ohľadom majetku v ČSR zosnulý zanechal testament vystavený notárom dňa 28.10.1961 a pre ČSR v ňom bol ustanovený ako jediný zákonný dedič žalobca 1/.
20. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil, či správny orgán vyzval žiadateľov na doplnenie nekvalifikovanej žiadosti žiadateľov, na špecifikovanie nehnuteľností, ku ktorým žiadajú vrátiť vlastníctvo, predloženie pozemnoknižných vložiek, v ktorých boli tieto nehnuteľnosti evidované, na označenie povinných osôb, nezisťoval či povinné osoby boli vyzvané v zákonnej lehote na uzatvorenie dohôd o vydaní nehnuteľností požadovaných žiadateľmi, prípadne zisťovanie či k uzatvoreniu takýchto dohôd došlo, ak nie, z akých dôvodov. K čiastočnému doplneniu pôvodnej žiadosti došlo podaním zo dňa 13.04.2017 na č. l. 200 administratívneho spisu. Z uvedeného podania však nie je jednoznačné, či žalobcovia 1/, 2/ žiadajú navrátiť vlastníctvo len k parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X k. ú. Z. K. a či na vrátenie ďalších nehnuteľností netrvajú, nie sú predložené pôvodné p. k. - vložky, z ktorých by bolo zrejmé vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov, jeho prechod na štát a dôvody tohto prechodu ako i ďalšie podstatné skutočnosti týkajúce sa splnenia zákonom stanovených podmienok.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/229/20160701.html>.
21.1. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/20160701.html> zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/229/20160701.html> alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/20160701.html>, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.
21.2. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov.
21.3. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.
21.4. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/229/20160701.html> nedotknuté.
21.5. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) až v) taxatívne uvádza, v dôsledku ktorých právnych skutočností sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu.
21.6. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/20160701.html>, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
21.7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
21.8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
21.9. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.
21.10.Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/20160701.html> môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/229/20160701.html> začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
22.1. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
22.2. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
22.3. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
22.4. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
22.5. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
23. Správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí žalovaného a postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu dospel k záveru, že správne orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutia zaťažili vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočne zistený skutkový stav a v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniam správneho poriadku, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
24. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je posúdiť, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, teda v súlade s hmotnoprávnym predpisom (v danom prípade so zákonom č. 290/2991 Zb.) a v súlade s procesným predpisom (správny poriadok) a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
25. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR vyplýva, že v konaniach o reštitučných nárokoch a teda i v predmetnom konaní, správne orgány postupujú podľa správneho poriadku a vychádzajú zo zásad správneho konania, pokiaľ Zákon o pôde výslovne neustanovuje špeciálne pravidlá, ktoré by mali mať prednosť pred právnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku. Správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a teda zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.
26. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že správne orgány v prejednávanej veci konali na základe žiadosti, ktorú podal žalobca 1/ i v mene ďalších žiadateľov, ktorá je neúplná, nevyplýva z nej, ktoré nehnuteľnosti žiadajú žalobcovia vydať, sú v nej označené len viaceré katastrálne územia a označení štyria pôvodní vlastníci, ktorí už v čase podania žiadosti nežili. Správne orgány síce v priebehu administratívneho konania žiadali o doplnenie tejto žiadosti, ale žiadateľov náležite nepoučili ako treba žiadosť doplniť tak, aby z nej bolo jednoznačné označenie nehnuteľností, ktoré žiadajú vydať, vydokladovanie právneho nástupníctva po pôvodných vlastníkoch, splnenie zákonných podmienok na to, aby žiadateľ bol oprávnenou osobou, označenie povinných osôb. Z administratívneho spisu nevyplýva, či povinné osoby boli vyzvané na uzatvorenie dohody o vydanie nehnuteľností, či došlo resp. nedošlo k dohode, z akých dôvodov a ďalšie podstatné skutočnosti. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa nenachádzajú žiadne výpisy z pozemnoknižných vložiek v jednotlivých katastrálnych územiach, z ktorých by vyplývalo vlastníctvo právnych predchodcov žiadateľov, prechod vlastníctva na štát a jeho dôvod. V pôvodnej žiadosti je ako právny predchodca, po ktorom žiadatelia
žiadajú vydať nehnuteľnosti uvedený i K. R. a napriek tomu, že žiadosť ohľadom majetku po ňom žiadatelia v priebehu konania neupravili, v napadnutých rozhodnutiach nie je ani zmienka o tom, ako sa správne orgány vyporiadali s touto časťou žiadosti.
27. Z dôvodu, že správne orgány po celú dobu konali na základe neúplnej a nekvalifikovanej žiadosti, došlo podľa správneho súdu k ďalšiemu pochybeniu a to, že správny orgán prvého stupňa vydal 5 čiastkových rozhodnutí a pritom v rozhodnutí č. s.: OU-PB-PLO-2018/000493/277 zo dňa 14.06.2018 (viď bod 1.4 tohto rozsudku) je rozhodnuté o všetkých žiadateľoch a nepriznaní vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam vo všetkých katastrálnych územiach uvedených v žiadosti. Postup správnych orgánov, prečo sú potom vydané 4 ďalšie čiastkové rozhodnutia, je nepreskúmateľný. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale s uvedenou skutočnosťou sa vôbec nezaoberal, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nedostatok dôvodov.
28. Správny súd poukazuje na to, že správny orgán po tom, ako bola podaná žiadosť, ktorou bol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. v prvom rade musí skúmať, či žiadosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote a tiež to, či v tejto lehote boli vyzvané povinné osoby na vydanie nehnuteľností. Uvedené vyplýva z § 9 a § 13 zákona č. 229/1991 Zb. V prípade, ak by žiadosť nebola podaná v zákonom stanovenej lehote a v tejto lehote neboli vyzvané povinné osoby na vydanie nehnuteľností, správne orgány by museli žiadosť zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania, nakoľko toto by bolo nadbytočné a nehospodárne. Správny súd z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že žiadatelia žiadosť podali v zákonnej lehote, čo vyplýva zo žiadosti nachádzajúcej sa na č. l. 2 administratívneho spisu a z podacieho lístka, ktorý preukazuje podanie tejto žiadosti na správny orgán cestou pošty. Pokiaľ sa však týka vyzvania povinných osôb na vydanie nehnuteľností ako aj ich označenia žiadateľmi, okrem výzvy adresovanej na Lesný závod Trenčín, nachádzajúcej sa na č. l. 1 administratívneho spisu, sa nenachádza v administratívnom spise žiadny dôkaz o tom, že povinné osoby boli vyzvané a kedy boli vyzvané na vydanie nehnuteľností. Správny súd pritom poukazuje na to, že vyzvanie povinných osôb má dopad i na ich povinnosti v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. Správny orgán následne musí skúmať, či došlo k dohode o vydanie nehnuteľností, ktorá podlieha schváleniu správnym orgánom (§ 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) a ak k dohode nedošlo, až potom rozhoduje o žiadosti správny orgán v zmysle § 9 ods. 3 uvedeného zákona, pričom musí skúmať splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok.
29. Z ustanovenia § 4 zákona č. 229/1991 Zb. vyplývajú základné predpoklady vzniku nároku na vydanie nehnuteľností a to: štátne občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, trvalý pobyt občana na jej území a prechod jeho majetku na štát alebo iné právnické osoby v rozhodnom období. Pokiaľ sa týka rozhodného obdobia novelizáciou uvedeného zákona zákonom č. 93/1992 Zb. došlo k rozšíreniu tohto obdobia i pred dátum 25.02.1948 v prípade, ak k prechodu majetku na štát došlo konfiškáciou a konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred 25.02.1948 (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/132/2015).
30. V prejednávanej veci je nesporné, že pôvodní vlastníci nehnuteľností, ku ktorým žiadatelia žiadajú vrátiť vlastníctvo, zomreli pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 a preto nárok žiadateľov je od nároku pôvodných vlastníkov len odvodený a je potrebné na vec aplikovať i § 4 ods. 2 zákon č. 229/1991 Zb., ktorý taxatívne stanovil záväzné poradie oprávnených osôb a tiež podmienku štátneho občianstva a trvalého pobytu na našom území. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že z napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že žalobca 1/ je dedičom po K. a U. R. a zároveň vnukom C. R., žalobkyňa 2/ je vnučkou C. R.. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise však vyplýva, že pôvodný vlastník C. R. zanechal testament (č. l. 66 administratívneho spisu), ktorým za svojho jediného dediča ustanovil syna C. R. - žiadateľa, ktorý zomrel v priebehu správneho konania a preto v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok na vydanie nehnuteľností po tomto pôvodnom vlastníkovi mohol byť oprávnenou osobou len uvedený závetný dedič, následne po jeho smrti jeho dedičia, ktorí však tiež musia spĺňať podmienku štátneho občianstva a trvalého pobytu na našom území. V administratívnom spise sa však nachádza i ďalší dôkaz a to, že J.. Dr. C. R. tiež zanechal závet (č. l. 59 administratívneho spisu), ktorým ustanovil za výlučnú a neobmedzenú dedičku manželku V. R. (pribratá účastníčka 2/). S uvedenými skutočnosťami sa správne orgány vôbec nevysporiadali a dokonca ani nezisťovali, či právny nástupcovia po J.. G.. C. R. trvajú na pôvodnej žiadosti a teda žiadajú tiež vydanie nehnuteľností. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že pôvodný vlastník K. R. tiež zanechal závet (č. l. 61
administratívneho spisu), na základe ktorého jedinou zákonnou dedičkou po ňom sa stala jeho adoptívna dcéra A. R.. Ohľadom majetku v ČSR stanovil za dediča žalobcu 1/, ktorý tak nie je dedičom zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo. Rovnako tak i pokiaľ ide o pôvodného vlastníka U. R., ktorého dedičkou na základe testamentu sa stala A. R. (adoptívna dcéra brata K.) a žalobca 1/ bol ustanovený ako dedič len pre majetok v ČSR. S poukazom na uvedené dôkazy v spise sú napadnuté rozhodnutia žalovaného ohľadom postupnosti postavenia žiadateľov v rozpore s administratívnym spisom a zároveň vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
31. Podstatná námietka žalobcov v podaných žalobách sa týkala nesprávneho právneho posúdenia dôvodu prechodu majetku ich právnych predchodcov na štát konfiškáciou pred rozhodným obdobím. Správny súd poukazuje na judikatúru súdov ohľadom platnej konfiškácie majetku a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod R32/2017, týkajúce sa posunu rozhodného obdobia. Pre platnú konfiškáciu majetku bolo potrebné k zavŕšeniu konfiškačného procesu podľa nar. SNR č. 104/1945 Sb. v súlade s § 1 ods. 6 vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie, a to rozhodnutie o právnej kvalifikácii konkrétnej právnickej alebo fyzickej osoby z hľadiska jej vzťahu k slovenskému a českému národu (uvedený záver vyplýva z R73/1949, R254/1959, R220/1950, R78/1951 vtedajšej Zbierky rozhodnutí čsl súdov). Ak takého rozhodnutie nebolo vydané alebo bolo vydané a nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ku konfiškácii. Práve tento úradný správny akt vytváral subjektívne predpoklady konfiškácie. Žalobcovia v priebehu administratívneho konania poukazovali na viaceré skutočnosti, ktoré podľa nich spochybňujú platnosť konfiškácie, a preto ako právny dôvod vydania nehnuteľností uvádzali odňatie majetku ich právnym predchodcom bez právneho dôvodu (§ 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb.). Správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z toho, že právnym dôvodom prechodu majetku právnych predchodcov žalobcov na štát bola platná konfiškácia podľa nar. SNR č. 104/1945 Sb. Keďže však v administratívnom spise sa nenachádza konfiškačné rozhodnutie a výpisy z pozemnoknižných vložiek, nie je možné ustáliť dôvod prechodu nehnuteľností na štát a ani obdobie, tiež z dôvodu nekvalifikovanej a neúplnej žiadosti nie je ani možné zistiť, o ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, t.j. ktoré nehnuteľnosti žiadatelia žiadajú vydať, a preto právne posúdenie dôvodu na vydanie nehnuteľností ako i záver správnych orgánov, že žalobcom nevznikol nárok na vydanie nehnuteľností a vyňatie pozemkov z konfiškácie je predčasný, rozhodnutia žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočne zistený skutkový stav.
32. Pre vyššie uvedené pochybenia správnych orgánov správny súd ako dôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcov týkajúcu sa súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Pokiaľ by správny orgán konal v súčinnosti s účastníkmi konania a riadne ich vyzval na doplnenie žiadosti o vydanie nehnuteľností, poučil ich čo musí žiadosť obsahovať a aké dôkazy majú predložiť, nebolo by konanie také zdĺhavé a neprehľadné. Súčinnosť správneho orgánu s účastníkmi konania je zákonným predpokladom pre riadne zistenie skutočného stavu. Ak správny orgán zaťažil konanie vadou nesúčinnosti s účastníkmi konania, musí súd na takúto vadu prihliadnuť z úradnej povinnosti, keďže podmieňuje zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
33. Správny súd dáva do pozornosti, že ak žalobcovia a ostatní žiadatelia žiadajú vrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam po svojich právnych predchodcoch, musia uviesť nielen zákon, podľa ktorého žiadajú priznať vlastníctvo, mená právnych predchodcov a katastrálne územia, v ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú, ale aj právny dôvod vydania nehnuteľností, presné označenie nehnuteľností, ktoré žiadajú vydať, označenie povinných osôb s preukázaním ich vyzvania na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľností, odôvodniť postavenie žiadateľov ako oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch a predloženie dôkazov k tomu. Až na základe takejto žiadosti môže správny orgán začať vo veci konať a zisťovať skutkový stav, splnenie zákonom stanovených podmienok na vydanie nehnuteľností. Pri zisťovaní skutkového stavu správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale i sám vykoná dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu, nemôže však žiadateľom priznať viac ako v pôvodnej žiadosti žiadali.
34. Správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžr/132/2013 (R 32/2017) zo dňa 24.06.2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol: ,,Pre prípad, že pôvodný vlastník, ktorý sám spĺňal (a to nielen v okamihu straty vlastníctva, ale i v dobe svojho úmrtia alebo prehlásenia za mŕtveho) všetky zákonom vymedzené znaky, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho pred uplynutím lehoty stanovenej zákonom v § 13 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde na uplatnenie reštitučných nárokov, ustanovuje § 4 ods. 2 tohto zákona, že oprávnenými osobami sú ďalšie fyzické osoby, pokiaľ i ony sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky. Tieto tzv. ďalšie oprávnené osoby zákon rozdelil do piatich skupín (písmeno a) až e)) a súčasne stanovil ich záväzné poradie pre prípadnú postupnosť tak, že postupne sa stávajú ďalšími oprávnenými osobami.“ Ďalej tiež NS SR v tomto rozhodnutí uviedol: ,,Preukázanie dátumu úmrtia jednotlivých pôvodných vlastníkov a okruh ich dedičov, rovnako ako zistenie, či v čase smrti boli občanmi ČSFR (resp. či aspoň v zmysle § 2 ods. 2 dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. požiadali o zistenie, že československé štátne občianstvo im zostáva zachované) a mali tu trvalý pobyt, je rozhodujúce pre posúdenie, či žiadateľa možno považovať za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde.“ I keď s poukazom na uvedené závery NS SR ohľadom splnenia podmienok statusu oprávnenej osoby sa javí, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú vecne správne, je predčasné vzhľadom k závažným procesným pochybeniam a k nedostatočne zistenému skutkovému stavu i neúplnej žiadosti žiadateľov, ako i z dôvodu nepreskúmateľnosti postupu správnych orgánov pri vydaní piatich čiastkových rozhodnutí, dospieť k záveru o zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Správny súd poukazuje na to, že súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov, nemôžu nahrádzať realizáciu kompetencií priznaných správnym orgánom zákonom.
35. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) až g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu v prvom rade vyzvať žiadateľov na doplnenie ich reštitučnej žiadosti tak, aby z nej bolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti žiadajú vydať, dôvod vydania nehnuteľností, odôvodnenie statusu oprávnenej osoby a tiež na doplnenie dôkazu o výzve povinným osobám na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností. K uvedeným tvrdeniam žiadatelia musia predložiť i potrebné dôkazy ak sa doposiaľ v administratívnom spise nenachádzajú. Až na základe riadne doplnenej žiadosti môže správny orgán ďalej vo veci konať a skúmať splnenie podmienok stanovených zákonom č. 229/1991 Zb. na vydanie nehnuteľností.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 175 SSP.
38. Pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy vznikli (§ 169 SSP).
39. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.