Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/58/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ O., bytom W., 2/ R., bytom B., 3/ G.,

bytom N., 4/ I., bytom M., všetci zast.: JUDr. Jozefom Matkovčíkom, so sídlom AK

Vazovova č. 9/A, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, so

sídlom Trenčianska č. 55, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova č.

36, Bratislava, 2/ Roľnícke družstvo Zeleninárstvo Bratislava, Ivánska cesta č. 2, Bratislava,

3/ PROFINAL, a.s., Ivánska cesta č. 4, Bratislava, zast.: JUDr. Richardom Lukačkom,

advokátom, so sídlom AK Sládkovičova č. 11, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. októbra 2010 č. k. -108, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 12. októbra 2010 č. k. -108 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č.: /OPPaLH/Ti, 2004/PÚ-Tk zo dňa

27.12.2004 odporca ako prvostupňový správny orgán nepriznal navrhovateľom vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa k.ú. T. vedeným v PKV č. X. (X.) ako parc. č. X.,

22

záhrada o výmere 997 m, v PKV č. X. (X.) ako parc. č. X., dom, dvor o výmere 424 m

2

a PKV č. X. (X.) ako parc. č. X., záhrada o výmere 7751 m, nakoľko nespĺňajú podmienky

zákona uvedené v , o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej v texte rozsudku tiež „“).

2. Svoje negatívne rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že reštitučný titul,

tzn. konfiškačné rozhodnutie č. 2059/1-b/I/46 vydané Konfiškačnou komisiou v Bratislave

dňa 22.09.1944, ktorým bol pôvodným vlastníkom J. a jeho manželke K., rod. H., ako

osobám nemeckej národnosti skonfiškovaný všetok poľnohospodársky majetok v zmysle

nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb., bol vydaný pred rozhodným obdobím

ako je určené v a , tzn. pred 25. februárom 1948.

Podľa oprávnenou osobou je štátny občan Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda,

budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné

právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6

ods. 1.

Podľa predvetie platí, že ak osoba, ktorej nehnuteľnosť

prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13

alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami,

pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt

na jej území, fyzické osoby v tomto poradí .....

3

3. Citované ustanovenie je podľa vyjadrenia odporcu

smerodajné aj pre výklad ustanovenia , lebo tento neupravuje vyňatie

majetku spod konfiškácie z hľadiska časového ale svojim obsahom len rozširuje okruh

subjektov definovaním ďalších kritérií pre ďalšiu skupinu, a to oprávnené osoby.

Obdobný názor bol podľa odporcu vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. M-Sždov 3/2003 z 27. novembra 2003, ktorý sa stal argumentačným

východiskom pre rozhodnutie odporcu.

Podľa obdobne sa postupuje aj v prípadoch,

keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie

podľa osobitných predpisov [odkaz na poznámku č. 9 smeruje príkladmo k nariadeniu Zboru

povereníkov č. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku

osôb maďarskej národnosti z konfiškácie]. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9) treba považovať

na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí

majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa

skonfiškoval [odkaz na poznámku č. 9a smeruje výslovne k nariadeniu Slovenskej národnej

rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení

neskorších predpisov alebo k Dekrétu prezidenta republiky č. o konfiškácii

nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy] poľnohospodársky majetok a neboli

odsúdené podľa osobitných predpisov [odkaz na poznámku č. 9b smeruje výslovne

k nariadeniu SNR č. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov,

zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov].

Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov

o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo

k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

4. Vychádzajúc z uvedeného odporca konštatoval, že nebolo potrebné sa zaoberať

možnosťou vydania nehnuteľností, prípadne riešenia nároku náhradou. Tiež nenariadil

ohliadku na mieste, pretože zistením nesplnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 1 a 2

pri plnej akceptácii právnych názorov uvedených v citovaných

rozsudkoch súdov vydanie nehnuteľností neprichádza v úvahu.

4

II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti hore uvedenému rozhodnutiu odporcu podali navrhovatelia na Krajský súd

v Bratislave opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 08.12.2005

č.k. -8 napadnuté rozhodnutie odporcu č.j. 131/92-PÚ/Pr-

/OPPaLH/Pi/2004/PÚ/Tk z 27.12.2004 potvrdil.

6. Na základe súdneho odvolania navrhovateľov z 10.01.2006 (č. l. 10) Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením 21. februára 2007 č. k. 2Sž-o-KS 24/2006 napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. decembra 2005, č. k. -8 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V svojom odôvodnení Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil, že úlohou prvostupňového súdu bude sa vyporiadať s otázkou, kto je právnym

nástupcom po zomrelom navrhovateľovi v 1. rade a len potom bude možné vo veci opätovne

rozhodnúť.

7. Krajský súd ako súd prvého stupňa opätovne v novom konaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného prostriedku a po vykonanom prieskume

dospel k názoru, že opravnému prostriedku navrhovateľov nemožno priznať úspech. Preto

napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

8. Predovšetkým po vykonanej citácii ustanovení a ,

ods. 1, a , a , , , , ďalej

až 3 krajský súd zdôraznil, že rozhodnutím Konfiškačnej

komisie v Bratislave č. 2051/a-b/I/46 z 22.09.1946 bol pôvodnému vlastníkovi J. a jeho

manželke K. rod. H. ako osobám nemeckej národnosti v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945

Zb. skonfiškovaný všetok poľnohospodársky majetok bez náhrady.

9. Povinnou osobou vo vzťahu k parc. č. X. evidovanej v k.ú. T. a vedeným v PKV č.

X. v čase uplatnenia nároku (tzn. ku dňu 16.12.1992) bolo Roľnícke družstvo Zeleninárstvo

a vo vzťahu k parc. č. X. a X. bývalý Hydinársky štátny majetok.

5

10. Po vykonanej rekapitulácii doteraz vykonaných úkonov pri poskytovaní súdnej

a inej ochrany krajský súd poukázal na tú časť odôvodnenia odporcu, v ktorom zdôraznil

právny názor judikovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. M-Sždov 3/2003 z 27. novembra 2003 k základnej otázke a podmienke pre úspešné

uplatnenie reštitučného nároku, a to vo vzťahu k rozhodujúcemu obdobiu pri prechode

nehnuteľností na štát v zmysle vládneho nariadenia Avšak v prejednávanej veci

základná podmienka, že majetok musí prejsť na štát alebo na inú právnickú osobu v období

od 25.02.1948 do konca roku 1989, v danom prípade vzhľadom na hore uvedené konfiškačné

rozhodnutie vydané dňa 22.09.1946, tzn. pred uvedeným obdobím, podľa krajského súdu

splnená nebola.

11. K námietke navrhovateľov, že sa odporca neriadil právnym názorom vysloveným

v rozsudku sp. zn. -16 a nenariadil vo veci ohliadku na mieste samom, krajský

súd uviedol, že posúdenie, či k prechodu majetku na štát alebo na právnickú osobu došlo

v rozhodujúcom období, je tou základnou zákonnou podmienkou, od ktorej sa odvíja ďalší

procesný postup správneho orgánu, ako aj skúmanie zákonom predpokladaných ďalších

podmienok pre zhodnotenie, či uplatnený nárok na vydanie nehnuteľnosti je s príslušným

reštitučným zákonom súladný. Tiež krajský súd zdôraznil tú časovú súvislosť, že právny

názor Najvyššieho súdu SR k otázke rozhodujúceho obdobia bol vydaný po vyhlásení

rozsudku č. k. -16 zo dňa 04.05.2000.

12. V poradí k ďalšej námietke, že odporca sa neriadil stanoviskom Správneho kolégia

Najvyššieho súdu SR č. 45/1998, vyslovil krajský súd názor, že predmetné stanovisko sa

nezaoberá otázkou rozhodujúceho obdobia, ani tým, či je pri posudzovaní reštitučného titulu

možné ísť aj pred zákonom ohraničené rozhodujúce obdobie, ale naopak rieši otázku rozsahu

poľnohospodárskeho majetku.

13. K otázke výkladu krajský súd uviedol, že svojim

obsahom ide o najpodstatnejšiu námietku navrhovateľov. Ďalej je doslovne citovaná

relevantná časť odôvodnenia krajského súdu:

„Z dikcie ustanovenia § 6 ods. 2 zákona vyplýva obdobný postup

pri vydávaní nehnuteľností ako je uvedený v odseku 1 v súvislosti s tam taxatívne

menovanými reštitučnými titulmi aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol

6

nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku spod konfiškácie podľa osobitných

predpisov. Tu poznámka odkazuje na osobitný predpis, a to nariadenie Zboru

povereníkov č. , ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho

majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, čo nejde o prípad pôvodných

vlastníkov J. a K.K., ktorí boli osobami nemeckej národnosti a vo vzťahu k týmto

sa potom vzťahuje ďalšia veta tohto zákonného ustanovenia, z ktorej vyplýva

zaradenie aj ďalšieho okruhu osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov a to pre

účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky majúcich trvalý

pobyt na území SR, ktorým sa poľnohospodársky majetok skonfiškoval a títo

zároveň neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Tu zákon v poznámke 9a

odkazuje práve na nariadenie SNR č. o konfiškovaní a urýchlenom

rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov

a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

vládneho nariadenia vo vzťahu k pôvodným vlastníkom bolo konfiškačné

rozhodnutie dňa 22.9.1946 č. 2059/a-b/I/46 vydané. Toto zákonné ustanovenie tu

odkazuje ďalej aj tiež na poznámku 9b nariadenia SNR č.

o potrestaní fašistických zločincov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového

súdnictva v znení neskorších predpisov. Uvedené je však potrebné ďalej aplikovať,

tu vzhľadom na skutkové okolnosti konfiškácie pre prípad pôvodných vlastníkov,

aj v spojitosti s 3 ustanovením , ktoré hovorí

o vyňatí nehnuteľnosti z konfiškácií podľa osobitných predpisov s odkazom na § 1

ods. 1 písm. a/, b/ a c/ nariadenia č. , avšak opäť za podmienky, že

ich majetok bol skonfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie alebo Zboru

povereníkov po 25.2.1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne

postihnuté podľa osobitných predpisov, čo už však nie je prípad pôvodných

vlastníkov ()“.

14. S problematikou intabulácie sa krajský súd vyporiadal tak, že podmienky prechodu

vlastníctva na štát na základe konfiškačného rozhodnutia vydaného pred 25.02.1948 mohli

nastať až dňom zrušenia intabulačného princípu, tzn. odo dňa účinnosti zákona

č. , tzn. odo dňa 01.01.1951.

7

III.

Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu

A)

15. Vo včas podanom odvolaní z 30.11.2010 proti rozsudku prvostupňového súdu

navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na to, že rozsudok

krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež tým, že krajský súd

nepreveril, či sa správny orgán riadil prvým rozsudkom odvolacieho súdu, nevykonal dôkazy,

ktoré súd nariadil a nespravoval sa právnym názorom odvolacieho súdu, týmto konaním

krajský súd pochybil.

16. Ďalej navrhovatelia citovali nasledovnú pasáž z odôvodnenia prvého rozhodnutia

správneho orgánu z 19.03.1999 zo str. 3 riadok 14:

„Krajský súd v Bratislave, v napadnutom rozsudku uvádza:“... ust. § 6

ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon“/

neupravuje vyňatie majetku spod konfiškácie z hľadiska časového, a preto toto

ustanovenie nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení zákona

a osobitných predpisov, na ktoré zákon odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že podľa

§ 4 ods. 1, 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom môže uplatniť

oprávnená osoba – štátny občan, ktorého majetok prešiel na štát alebo inú

právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. ... Je zrejmé, že takto možno

navrátiť vlastníctvo len k tým nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát konfiškáciou

na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie vydaného po 25.2.1948, čo v tomto

nebolo splnené.“

17. Podľa navrhovateľov uvedený výklad zákona je nielen príliš zužujúci

ale aj odporuje samotnému zákonu. Tento totiž má vo svojich ustanoveniach výslovne

predpokladať, že nárok na vydanie majú aj osoby, ktorým bol majetok konfiškovaný

pred dátumom 25.02.1948, ak spĺňajú ďalšie podmienky zákona.

18. Na podporu svojho názoru navrhovatelia uviedli nasledovné argumenty:

8

i. ustanovenie výslovne obsahuje riešenie k majetku,

ktorý bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových

reformách a súčasne v administratívnom spise sú založené doklady o tom,

že oprávnená osoba nebola odsúdená podľa osobitných predpisov, bola občanom ČSR,

takže spĺňa všetky podmienky ustanovené zákonom,

ii. zo Stanoviska č. 45/1998 Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

navrhovateľom vyplýva, že ustanovenie rieši prípad,

kedy sa obdobne ako podľa § 6 ods. 1 postupuje (teda vydajú sa nehnuteľnosti)

aj ďalším osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25. februárom 1948

podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945.

19. V závere odvolania navrhovatelia požadovali, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu

vyhovie a zaviaže odporcu na náhradu trov konania navrhovateľov, prípadne aby odvolací

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

B)

20. Slovenský pozemkový fond ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení

z 23.12.2010 (č. l. 138) vyslovil, že trvá na svojom stanovisku prezentovanom na pojednávaní

dňa 16.03.2010. Okrem toho odkázal v súvislosti s výkladom ustanovenia § 4 ods. 1

, týkajúceho sa rozhodujúceho obdobia, na rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sž-o-KS 261/2004 a sp. zn. M-Sždov 3/03, ktoré v celom

rozsahu potvrdzujú správnosť stanoviska Slovenského pozemkového fondu

21. Súčasne Slovenský pozemkový fond vyslovil nesúhlas s právnym názorom

navrhovateľov, pokiaľ ide o výklad ustanovenia , lebo toto

ustanovenie nerieši posun rozhodujúceho obdobia, ale rozširuje len okruh oprávnených osôb,

ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby.

V súvislosti s touto argumentáciou navyše Slovenský pozemkový fond zdôraznil účel

citovaného zakotvený v jeho preambule, tzn. zmierniť následky

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho

a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, tzn. že aj pri aplikácii ustanovenia § 6 ods. 2

9

je takto vymedzená doba od 25. februára 1948 do 1. januára 1990

rozhodujúca aj pre prípady konfiškácie majetku.

22. Záverom Slovenský pozemkový fond navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok potvrdil a odvolaniu navrhovateľov nevyhovel.

C)

23. Z vyjadrenia odporcu z 29.03.2011 (č. l. 145) vyplýva, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Na podporu týchto tvrdení iba poukázal

na preambulu , v ktorej je zdôraznená náprava krívd v období rokov 1948

až 1989, nie oprava dôsledkov II. svetovej vojny.

24. Ďalej odporca v svojom vyjadrení uviedol, že aj keby rozhodnutie konfiškačnej

komisie alebo Zboru povereníkov podľa nariadenia SNR č. SNR bolo vydané

po februári 1948, okamih prechodu na štát bol ku dňu 01.04.1945 podľa citovaného

nariadenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny orgán neskúma rozhodné obdobie

prechodu vlastníctva na štát, pretože sa uskutočnil na základe zákona, ale skúma, kedy

v danom prípade bolo vydané administratívne rozhodnutie. V tomto prípade bolo konfiškačné

rozhodnutie vydané dňa 22.09.1946, teda pred rozhodujúcim obdobím.

25. V závere svojho vyjadrenia odporca navrhol konajúcemu súdu, aby napadnutý

rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne a právne správny potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle v spojení s

ods. 1 v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

(ďalej v texte rozsudku tiež „“). Po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok,

proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s podanie odvolania prípustné,

10

nenariadil vo veci pojednávanie ( v spoj. s ) a po neverejnej

porade senátu jednohlasne ( o súdoch) dospel k záveru,

že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vydaný v súlade

so zákonom, a preto ho podľa v spoj. s ako vecne správny

vo výroku z nasledovných dôvodov potvrdil.

27. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených správnym orgánom. Na druhej strane

podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorým sa navrhovatelia domáhajú

preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna otázka, či je možné vykladať ustanovenie § 6

ods. 2 ako osobitné ustanovenie, ktoré rozširuje časovú pôsobnosť

citovaného zákona aj pred rozhodné obdobie. Práve tento právny rámec vymedzuje

aj potrebné medze skutkového zistenia.

28. Na prvom mieste po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l

ods. 2 a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto

sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov

známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa

v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov

odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení

a záverov zistených v odvolacom konaní ( v spoj. s umožňuje

odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä

vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.

29. Z obsahu odvolania navrhovateľov vyplýva, že na prvom mieste broja proti

argumentácii odporcu a výkladu krajského súdu, že právo na priznanie vlastníctva v zmysle

je možné priznať iba vtedy, ak k pozbaveniu vlastníckeho práva došlo

v rozhodnom období, a na podporu tohto názoru poukazujú na stanoviska č. 45/1998

Správneho kolégia publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

11

Slovenskej republiky. K tejto argumentácii zaujal konajúci senát Najvyššieho súdu

nasledujúcu argumentáciu.

30. Je nepochybné, že uvedené stanovisko č. 45/1998 Správneho kolégia vychádza

z premisy preukázania statusu oprávnenej osoby osobou uplatňujúcou si reštitučný nárok,

a následkom tohto právneho postavenia sú ďalej vyslovené právne názory:

„Podľa § 6 ods. 2 po preukázaní, že osoba uplatňujúca nárok je oprávnenou osobou

podľa tohto ustanovenia, je potrebné vydať jej nehnuteľnosti uvedené v § 1 ods. 1 písm. a/

až c/ zákona, teda vrátane pôdy, ktorá tvorí lesný fond, avšak s obmedzením obsiahnutým

v § 6 ods. 3, t. j. každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy

alebo 250 ha všetkej pôdy (vrátane lesnej).“

Správne preto krajský súd analyzoval cieľ sledovaný týmto stanoviskom

konštatovaním, že predmetné stanovisko sa nezaoberá otázkou rozhodujúceho obdobia,

ani tým, či je pri posudzovaní reštitučného titulu možné ísť aj pred zákonom ohraničené

rozhodujúce obdobie, ale naopak rieši otázku rozsahu poľnohospodárskeho majetku.

31. Preto základnou a stále nezodpovedanou otázkou je tá, pri splnení akých

podmienok získava osoba zákonodarcom uvedená v a súčasne

si uplatňujúca reštitučný nárok právne postavenie (status) oprávnenej osoby. Na základe

uvedeného v stanovisku Správneho kolégia je preto nutné chápať argumentáciu vyslovenú

prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. M-Sždov 3/03 ako spresňujúcu. Z tohto

rozsudku vyplýva, že teleologickým výkladom, tzn. sledovaním účelu reštitučného zákona

(tu je najmä dôraz na odstránenie krívd v čase neslobody), nie je možné dospieť k záveru,

že by všetky akty konfiškácie mali podliehať zámeru zákonodarcu vyslovenom v ustanovení

, ale naopak iba tie akty, ktoré boli osobitnými zákonmi,

napríklad prostredníctvom o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, vyňaté spod konfiškácie.

32. V zmysle ustanovenia ďalej uvádza celý relevantný text

odôvodnenia rozsudku sp. zn. M-Sždov 3/03:

12

„So zreteľom na obsah dovolania (dovolací dôvod) bolo úlohou súdu posúdiť, či a to

osobitne so zreteľom na znenie § 6 ods. 2 zák. o pôde, obstojí právny záver krajského súdu,

že k vydaniu nehnuteľností neboli splnené podmienky resp., že vydaniu nepodliehajú tie

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát pred rozhodným obdobím konfiškáciou, ak neboli

spod konfiškácie vyňaté. Pri riešení tejto otázky, postupom uvedeným nižšie, mal súd

na zreteli rozdiel medzi pojmom nárok na vyňatie majetku spod konfiškácie podľa osobitných

predpisov a nárokom na vydanie nehnuteľnosti podľa zák. o pôde.

...... Citované ustanovenie [ ] nie je samostatnou normou

komplexne riešiacou reštitučný nárok, nárok na vydanie nehnuteľnosti. Svojím obsahom

len rozširuje okruh subjektov, definuje, a to stanovením kritérií, ďalšiu skupinu oprávnených

osôb na vydanie nehnuteľností, a to tých, ktorí prišli o vlastníctvo k poľnohospodárskemu

majetku konfiškáciou, a to za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie podľa

osobitných predpisov. Ako neúplné (vymedzujúce len nový subjekt súladne s odsekom 1)

s väzbou na spôsob straty vlastníctva konfiškáciou s tým, že oprávnenou osobou je len ten

z nich, ktorému súčasne vznikol nárok (podľa osobitných prepisov) na vyňatie

spod konfiškácie a nebol odsúdený.

Samo osebe, nie je osobitným predpisom zakladajúcim a vymedzujúcim nárok vyňatia

majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového a ďalších hľadísk. Neupravuje

predpoklady vyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, jeho

neopomenuteľné znaky, vlastnosti subjektu, ktorý prišiel o vlastníctvo konfiškáciou.

pre vydanie nehnuteľnosti. Nevymedzuje predmet vydania ani ďalšie predpoklady, právne

skutočnosti, na základe ktorých nárok na vydanie a v akom rozsahu vzniká. Takto toto

ustanovenie ako neúplné (jednoznačne blanketného charakteru) nemožno aplikovať

bez použitia ďalších ustanovení zák. o pôde a tiež bez použitia osobitných predpisov, na ktoré

odkazuje – predpisy upravujúce podmienky vyňatia spod konfiškácie.

Za tohto stavu, keď sa v § 4 ods. 1 zák. hovorí (voľne povedané), že oprávnenou

osobou na vydanie nehnuteľnosti je štátny občan, ktorého majetok prešiel na štát (spôsobom

uvedeným v 6 ods. 1) v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1989 a keď pri vydaní

nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 sa postupuje obdobne, je treba mať za to, že uvedená doba je

tiež podmienkou pre vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát konfiškáciou.

Ustanovenie § 6 ods. 2 to už úvodom požaduje súčasne a to dominantne stanovuje,

že má ísť (len) o prípady, keď i ) prípady keď fyzickým osobám (tie ako oprávnené vymedzuje

ďalej) vznikol nárok na vyňatie podľa osobitných predpisov. Toto platí zvlášť aj preto, že je to

súladné s účelom zákona. Účelom zákona, ako sa výslovne hovorí v preambule, je zmierniť

13

následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, teda

v období tzv. komunistickej nadvlády. Ustanovenie § 6 ods. 2, ani časťou vymedzujúcou

oprávnenú osobu, účel zákona neprekročilo. Napokon, túto časť nemožno oddeliť od veliacej

prvej vety a ani ďalších všeobecných ustanovení systematicky usporiadaných za účelom

určenia podmienok na odstránenie niektorých krívd, ku ktorým došlo v limitovanom časovom

období. Iný výklad by odporoval logickému mysleniu. Nemožno totiž súčasne tvrdiť, že neplatí

časový limit uvedený v § 4 ods. 1, a tiež aj v odseku 2 a pritom navrhovateľku, ktorej majetok

nebol konfiškovaný (ale len jej predchodcom) považovať za oprávnenú osobu....

Strata vlastníctva konfiškáciou na základe predpisov z roku 1945,

(Nar. vl. č. 104/1945 SNR ), ktorými sa po vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej,

maďarskej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa,

nebola zásadne produktom komunistickej nadvlády.

Pre účely zákona o pôde sa takto stali zreteľa hodné len niektoré tie straty

poľnohospodárskeho majetku konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vznikli z aplikácie týchto

prepisov v rozhodnom čase alebo keď nedošlo k uspokojeniu právne založených nárokov

na vyňatie spod konfiškácie.

Za osobitné predpisy, ktoré má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 zák. (so zreteľom

na vecnú súvislosť aj vysvetlivky), treba považovať predovšetkým

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a to v ustanovení § 38 ods. 1 a 2. Týmto

predpisom došlo (fakticky k využitiu zmocnenia stanoveného v § 1 ods. 11 nar. vl. č. 104/1945

Zb.) a k zákonnému vymedzeniu ďalších nárokov (po vecnej stránke) na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku spod konfiškácie, ako dovtedy len pre osoby maďarskej

národnosti upravovalo len nar. č. SNR.

Takto vydaniu v režime zák. o pôde podliehali len tie nehnuteľnosti, ktoré prešli

na štát konfiškáciou na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov

vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou prípadov, ak išlo o osoby postihnuté podľa

osobitných predpisov ( ) Konfiškačné rozhodnutia už mohli

niesť pečať komunistickej perzekúcie, ak však išlo o osoby odsúdené, táto domnienka

neplatí.“

33. Aj pre Najvyšší súd je z ustanovenia nepochybné,

že:

14

Z konfiškácie podľa osobitných predpisov [odkaz na § 1 ods. 1 písm. a), b)

a c) nariadenia SNR č. SNR v znení neskorších predpisov]

sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2, a vydajú sa [odkaz

na ] v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré

boli skonfiškované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru

povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo

o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov [ odkaz na nariadenie SNR

č. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov

a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva]. O vyňatí rozhodujú obvodné

pozemkové úrady.

34. Hore ustanovené konfiškačné predpisy mali nasledovný text:

Podľa nar. č. SNR sa s okamžitou platnosťou

a bez náhrady konfiškuje pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území

Slovenska, ktorý je vo vlastníctve okrem iného aj osôb nemeckej národnosti bez ohľadu

na štátnu príslušnosť.

Podľa nar. č. SNR pre posúdenie príslušnosti k nemeckej

alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo

príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo

priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929.

35. Je celkom jednoznačné nielen vzhľadom k historickému ale aj k právnemu

hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom k a ),

že v období od 25. februára 1948 až do konca roku 1989 dochádzalo k vedomému alebo

hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho štátu, medzinárodných

zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k výskytu neprimeranej

tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému ničeniu

tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu

tradičných princípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou

perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia

od 25. februára 1948 až do konca roku 1989 je súhrne označované ako obdobie neslobody.

15

36. Naopak obdobie od konca druhej svetovej vojny až po 25. február 1948 takéto

znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho štátneho

režimu proti jednotlivcovi nenesie, resp. mu ani historické analýzy neprisudzujú. Je síce

pravdou, že v tomto období boli prijaté prezidentské dekréty, ktoré mimoriadnou právnou

formou zasiahli do právnych vzťahov určitých skupín jednotlivcov. Avšak právny názor,

že dekréty č. a č. sa mohli stáť prostriedkom politickej perzekúcie

a vyvolať krivdy v zmysle , je možné zaujať iba pre tie právno-aplikačné

akty z nich vychádzajúce až po dátume 25. februára 1948, tzn. vo forme konfiškačných

výmerov vydávaných príslušnými konfiškačnými komisiami alebo Zborom povereníkov.

37. Vo svetle uvedených argumentov je potom správny záver odporcu potvrdený

krajským súdom, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Bratislave č. 2051/a-b/I/46

z 22.09.1946 nespĺňa zákonnom stanovené podmienky na vyňatie nárokovanej nehnuteľnosti

z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Rovnako je správny výklad ustanovenia § 6 ods. 2

, lebo toto ustanovenie, ako správne poukazovali niektorí účastníci,

nerieši posun rozhodujúceho obdobia pred dátum 25. február 1948, ale rozširuje len okruh

oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status

oprávnenej osoby.

38. Ďalšiu námietku, že krajský súd nepreveril, či sa správny orgán riadil prvým

rozsudkom odvolacieho súdu, nevykonal dôkazy, ktoré súd nariadil a nespravoval sa právnym

názorom odvolacieho súdu, týmto konaním krajský súd pochybil, musel Najvyšší súd

vyhodnotiť ako nedôvodnú. Je celkom jednoznačné, a navrhovatelia na to aj poukazovali,

že hlavným odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci. Správne krajský súd

konštatoval, že posúdenie, či k prechodu majetku na štát alebo na právnickú osobu došlo

v rozhodujúcom období, je tou základnou zákonnou podmienkou, od ktorej sa odvíja ďalší

procesný postup správneho orgánu vrátane vymedzenia a pripustenia dôkazných prostriedkov,

na preukázanie nárokov oprávnených osôb. Nakoľko bol vyslovený správny právny názor,

že navrhovateľov nie je možné označiť za oprávnené osoby z titulu aktívnej legitimácie,

že nespĺňajú podmienku prechodu majetku na štát alebo na právnickú osobu v rozhodujúcom

období, potom ďalšiemu zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie vo veci (vrátane dôkazných

prostriedkov) bránila zásada hospodárnosti správneho konania.

16

39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľov a stanoviska nielen odporcu ale aj zúčastnenej

osoby, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,

najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. M-Sždov 3/03, pri ktorom Najvyšší súd nezistil

žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho

prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa ods. l a 3 rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

40. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má

právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.

41. Vo vzťahu k možným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb

si Najvyšší súd v zmysle veta druhá osvojil extenzívny výklad ustanovení

, ktoré toto právo priznávajú iba účastníkom súdneho konania,

kam výslovne priraďujú iba žalobcu a žalovaného. Najvyšší súd preto už dlhodobo deklaruje,

že právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok

aj zúčastneným osobám.

Nakoľko však v prejednávanej veci bol zúčastnenou osobou Slovenský pozemkový

fond, od ktorého sa oprávnene očakáva na základe pôsobnosti mu zverenej zákonom, najmä

, vo svojej réžii bude vykonávať činnosti vo verejnom záujme

vrátane postavenia zúčastnenej osoby v správnom súdnictve, Najvyšší súd mu, napriek

úspechu jeho argumentácie v odvolacom konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal.

42. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava reštitučných nárokov ako aj

procesných oprávnení účastníkov tohto konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi),

v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných

dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

17

43. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyužil

svoje oprávnenie vzhľadom na oslobodenie navrhovateľov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2

písm. u) a odseku 4 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. februára 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová