Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-96-2019.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: A-MONT GmbH, id. č.: FN 434418a, Grinzinger Straße 87, Viedeň, Rakúska republika, vo veci organizačnej zložky jej podniku: A-MONT GmbH, organizačná zložka, IČO: 50 266 748, Skladová 2, Trnava, zastúpenej: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Trnava, proti žalovanej: kunareality s.r.o., IČO: 47 839 716, Bučany 767, zastúpenej: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Trnava, o 2.400 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cb 10/2017-126 zo 16. mája 2019 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako postupník domáhala zaplatenia 2.400 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 27. decembra 2016 ako provízie, na ktorú mal vzniknúť nárok postupcovi - A-MONT DOMY s.r.o. zo zmluvy ústne uzavretej so žalovanou, a II. priznal žalovanej náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Žalovaná na základe zmluvy sprostredkúvala v októbri 2016 pre N. C. predaj jej bytu dome súp. č. XX v C. za cenu približne 55.000 €. Spoločnosť A-MONT DOMY s.r.o. naopak sprostredkúvala pre Z. X. kúpu bytu. Pritom prejavila záujem o byt, ktorého kúpu sprostredkúvala žalovaná. Maklérka A-MONT DOMY s.r.o. - svedkyňa X. E. preto oslovila konateľa žalovaného so žiadosťou o obhliadku bytu. Súd nepovažoval za dokázané, že by medzi nimi došlo k prejavom vôle, ktorými by sa žalovaná zaviazala zaplatiť A-MONT DOMY s.r.o. 2.000 € ako províziu za sprostredkovanie. Výpoveď svedkyne E. sa totiž rozchádzala s výpoveďou konateľa žalovanej v tom, kedy a kde malo dôjsť k takýmto prejavom. Takisto výpoveď tejto svedkyne nezapadala do výpovede iných svedkov, keď táto tvrdila, že pôvodná cena bytu bola navýšená o províziu, avšak predávajúci a kupujúci sa nakoniec dohodli na cene bytu cca 60.000 €, teda o 5.000 € viac oproti pôvodne ponúkanej cene. Svedkyňa E. pôvodne predpokladala, že svedok X. zloží u žalovanej tzv. depozit (na kúpnu cenu) cca 4.000 €, ten však nakoniec zložený nebol. Svedok X. vyplatil cenu bytu v celosti predávajúcim, z toho 57.000 € cez účet a 3.000 € v hotovosti, z čoho predávajúca 2.000 € vyplatila žalovanej. Napriek tomu A-MONT DOMY s.r.o. faktúrou č. R2016/005 splatnou 26. decembra 2016 vyúčtoval žalovanej províziu v sume 2.400 € s DPH. Listom z 9. januára 2017 táto spoločnosť oznámila žalovanej, že túto pohľadávku postúpila na žalobkyňu. Listom z 30. januára 2017 žalovaná žalobkyni oznámila, že nemala žiaden záväzok voči A-MONT DOMY s.r.o., ktorý by mohol byť postúpený.
4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že predpokladom vzniku nároku A-MONT DOMY s.r.o. na províziu je zistenie, že medzi ňou a žalovanou došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa (správne: A-MONT DOMY s.r.o.) totiž pôvodne ani nevedela, čo sprostredkúva žalovaná, takže nemohla uzavrieť zmluvu, ktorou by sa v jeho prospech zaviazala vykonávať činnosť v tomto smere. Preto jej nemohol ani vzniknúť nárok na províziu za takúto činnosť. Konatelia A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanej sa predtým ani nepoznali a neboli navzájom v kontakte. Žalovanej nebol vyplatený ani depozit, takže sa od nej nemožno domáhať zaplatenia provízie ani na tomto základe. Žalobkyňa (znova správne: A-MONT DOMY s.r.o.) postupovala neprofesionálne, keď si nezabezpečila vyplatenie provízie od svojho klienta - svedka X.. Pretože tejto spoločnosti nárok na zaplatenie odmeny nevznikol, nemohla neexistujúcu pohľadávku postúpiť na žalobkyňu, ktorej tak chýba aktívna legitimácia.
5. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie. Rozdiel medzi tvrdenou sumou provízie 2.000 € a žalovanými 2.400 € tvorí DPH. Rozsudok si odporuje v tom, či dôvodom zamietnutia je nepreukázanie zmluvy alebo nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Nie je podstatné, či sa poznali konatelia A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanej, keďže k uzavretiu zmluvy došlo medzi svedkyňou E. a konateľom žalovaného. Dohoda o provízii medzi nimi je potvrdená tým, že byt sa pôvodne predával za 55.000 €, neskôr bola cena navýšená o 2.000 € a konečná cena bola 60.000 €, čo malo zohľadňovať dohodnutú províziu. Rozhodnou pre tento nárok je zmluva medzi A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanou, zmluva so svedkom X. nie je podstatná. Ten však províziu neplatil, lebo celá cena bola vyplatená žalovaným a bola navýšená preto, aby mohla žalovaná vyplatiť províziu. Svedkovia potvrdili, že medzi stranami malo dôjsť k nejakému „vyrovnaniu“. Depozit 4.000 € zodpovedal provízii po 2.000 € pre každú zo strán. Dôvodom zvýšenia ceny bolo zaplatenie provízie spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o., ktorej postavenie sprostredkovateľa žalovaná uznávala tým, že jej poslal zmluvy o prevode bytu. Takisto suma 3.000 € vyplatená „na ruku“ predávajúcim svedčí o tom, že sa ňou mala kryť provízia uvedenej spoločnosti. Podľa žalobkyne zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá, žalovaná si nesplnila povinnosť zaplatiť províziu, pričom je vecou posúdenia súdov, či ide o zmluvu sprostredkovateľskú alebo inú.
6. Žalovaná vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Ak bola A-MONT DOMY s.r.o. platiteľom DPH, zodpovedalo by tomu zvýšenie ceny bytu o 2.400 €, nie o 2.000 €, takže argumentácia žalobkyne je nedôveryhodná. Tento rozpor žalovaná zdôrazňovala počas celého konania. Strany sporu neboli pred obhliadkou nehnuteľností v kontakte, kedy by mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy. Rozsudok je zrozumiteľný a vyplýva z neho, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vzniku ústnej zmluvy o sprostredkovaní. A-MONT DOMY s.r.o. bola sprostredkovateľkou pre svedka X., nie pre žalovanú. Svedok však nezložil žiadaný depozit 4.000 € a následne A-MONT DOMY s.r.o. vymyslela teóriu o provízii od žalovanej. Svedkovia nepotvrdili vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou a tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná prijala 2.000 € naviac ako províziu pre žalobkyňu, je výmyslom. Neexistujúca pohľadávka tak nemohla byť na žalobkyňu postúpená.
7. Strany v ďalších podaniach zotrvali na svojich stanoviskách.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak v otázke skutkovej, ako aj v otázkach právnych. Odvolanie žalobkyne je z podstatnej časti takmer doslovným zopakovaním jej písomnej záverečnej reči zo 16. apríla 2019 (č. l. 110), ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaoberal a reagoval na námietky žalobkyne tam uvedené (ods. 15). Žalobkyňa potom v odvolaní dostatočne nezohľadňuje to, že súd prvej inštancie dospel k určitým skutkovým záverom ohľadom pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení a tieto závery vysvetlil v ods. 20 až 23 svojho rozsudku. Ak žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.], mala predniesť v odvolaní konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť konkrétne námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení
dôkazov. Mala teda namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil určitý dôkaz, objasniť, prečo ho považuje za nesprávne vyhodnotený, ako aj to, ako ho mal súd správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie urobil alebo neurobil. Ak žalobkyňa len zopakuje svoje doterajšie stanovisko k veci, nezohľadňuje nový stav vzniknutý vydaním rozsudku, v ktorom súd podľa § 220 ods. 2 C. s. p. musí opísať aj zistený skutkový stav.
10. Podľa všeobecného § 488 Obč. zák. je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka; takéto právne vzťahy vznikajú najmä zo zmlúv (§ 489 Obč. zák.). Žalobkyňa pritom už v žalobe tvrdila, že medzi spoločnosťou A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanou bola ústne uzavretá dohoda, na základe ktorej sa A-MONT DOMY s.r.o. zaviazala pre žalovanú nájsť záujemcu o kúpu bližšie označeného bytu v C. a žalovaná sa zaviazal jej platiť províziu. So žalobkyňou možno súhlasiť v tom, že súd prvej inštancie bez podrobnejšej úvahy považoval takúto zmluvu za zmluvu o sprostredkovaní, hoci žalobkyňou tvrdená zmluva neobsahovala podstatné časti takejto zmluvy (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Z § 642 Obch. zák. sa totiž zmluvou o sprostredkovaní zaväzuje sprostredkovateľ, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Žalobkyňa však netvrdila, že by mala vyhľadať príležitosť, aby žalovaná ako záujemca mohla uzavrieť zmluvu s inou osobou, ale tvrdila, že žalovanej mala len priviesť záujemcu, ktorý by uzavrel zmluvu s klientom žalovanej. Takáto zmluva by svojím obsahom zrejme mala byť nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.
11. To však nič nemení na tom, že ak žalobkyňa tvrdila, že jej nárok na zaplatenie sumy 2.000 € (resp. podľa nej 2.400 € spolu s DPH) mal vzniknúť práve zo zmluvy medzi A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanou, zaťažovalo ju bremeno dôkazu, že práve takáto zmluva vznikla. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení určitej strany nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, vedie podľa judikatúry k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci vyhodnotil rozpory v tvrdeniach svedkyne E., konateľa A-MONT DOMY s.r.o. S., ako aj svedkov X. tak, že z nich nenadobudol presvedčenie o tom, že by medzi A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanou boli urobené také prejavy, z ktorých by bolo možné vyvodiť návrh a prijatie (§ 43a a 43c Obč. zák.) zmluvy zakladajúcej povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 2.000 € alebo 2.400 €. Odvolací súd sa s týmto hodnotením stotožňuje. Výpoveď svedkyne E. je vzhľadom na jej zmluvný pomer k A-MONT DOMY s.r.o. a ku konkrétnej veci čiastočne nedôveryhodná, čiastočne z nej jasne nevyplýva, ako k takýmto prejavom malo dôjsť. Svedkyňa totiž vypovedala, že časť z navýšenej ceny mala predstavovať províziu pre A-MONT DOMY s.r.o. Z toho však nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by dlžníkom tejto provízie mala byť žalovaná, keď táto nebola predávajúcou a nemala teda ani právo disponovať s kúpnou cenou. Nie je teda zrejmé, prečo by sa žalovaná zaväzovala voči A-MONT DOMY s.r.o. na zaplatenie provízie v súvislosti so zvýšením kúpnej ceny, na ktorú však vznikal nárok predávajúcim, nie žalovanej. Nie je zrejmé, na základe čoho sa svedkyňa E. mohla domnievať, že sumu 2.000 € (zvýšenie kúpnej ceny) predávajúci „prepustia“ žalovanej, aby mohla zaplatiť tvrdenú žalobkyňou províziu A-MONT DOMY s.r.o.
12. Naopak, aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá logike skôr ten záver, že táto provízia sa mala zaplatiť zo sumy depozitu 4.000 €, ktorý mal zložiť svedok X. (ako klient A-MONT DOMY s.r.o.), ktorú však nakoniec nezložil. Ak aj tento depozit mal byť zložený u žalovanej ako sprostredkovateľa predávajúcich a ak aj A-MONT DOMY s.r.o., resp. ak aj svedkyňa E. počítala s tým, že z tohto depozitu jej žalovaný poukáže 2.000 €, potom ani z jej výpovede, ale ani z výpovede iných svedkov nemožno dospieť k záveru, že by práve žalovaná mala byť dlžníkom tohto nároku. Sama svedkyňa totiž vypovedala, že účelom depozitu je rezervácia nehnuteľnosti. Inak povedané, kupujúci zloží „depozit“, aby získal určitú majetkovú „motiváciu“ na dokončenie transakcie, keďže v opačnom prípade by bol depozit zadržaný a musel by sa ho prípadne domáhať súdne; práve tieto ťažkosti ho majú motivovať, aby kúpu nehnuteľností dokončil a nerozmyslel si ju. Takisto z výpovede tejto svedkyne, ale aj svedkyne N. vyplýva, že tento „depozit“ mal byť súčasťou kúpnej ceny, teda že svedok X. ako kupujúci nemal zaplatiť kúpnu cenu a naviac depozit, ale depozit v rámci kúpnej ceny. Opäť teda nie je zrejmé, z čoho svedkyňa E. mohla nadobudnúť dojem, že žalovaná je oprávnená disponovať so (zložiť sa majúcim) depozitom 4.000 € a poukázať z neho províziu spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o., keď tento depozit mal byť súčasťou kúpnej ceny, na ktorú mala nárok predávajúca, nie žalovaná. Aj keby tento depozit, ktorý z právneho hľadiska je skôr preddavkom kupujúceho na kúpnu cenu (§ 498 Obč. zák.), bol zložený u žalovanej, bol by u nej zložený pre predávajúcich. Ak by aj bolo možné dospieť k záveru, že žalovaná by sa (s prípadným súhlasom predávajúcich) zaviazala z takto zložených peňazí vyplatiť určitú časť A-MONT DOMY s.r.o., nie je vôbec
zrejmé, na základe čoho by bolo možné dospieť k záveru, že sa zaviazala na zaplatenie tejto sumy aj v prípade, že takýto depozit nebol zložený, teda na základe čoho by sa zaviazal zaplatiť túto sumu zo svojho.
13. Aj podľa odvolacieho súdu by teda z dokazovania bolo možné dospieť nanajvýš k záveru, že svedkyňa E. predpokladala, že provízia 2.000 € alebo 2.400 € bude uhradená (poukázaná) zo zloženého depozitu (preddavku), resp. neskôr zo zaplatenej kúpnej ceny. Opis skutku zo strany žalobkyne však nezodpovedá ani elementárnej hospodárskej logike. Žalovaná bola sama realitná kancelária, ktorá byt v C. ponúkala na predaj pre svoje klientky. Podľa zisteného skutkového stavu to bola A-MONT DOMY s.r.o., kto oslovila žalovanú s možnosťou obhliadky bytu pre svojho klienta. Nie je zrejmé, prečo a za čo by vlastne žalovaná zo svojho (!) sľubovala províziu spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o., keď táto pre ňu neposkytovala žiadnu zmysluplnú službu, len k nej priviedla vlastného klienta tak, ako to urobili prípadné iné realitné kancelárie (keďže klientky žalovanej mali viacerých záujemcov o kúpu nehnuteľností). Riadnym vyhodnotením vykonaných dôkazov podľa § 191 C. s. p. tak ani podľa odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k dostatočnému presvedčeniu, že by medzi A-MONT DOMY s.r.o. a žalovanou vznikla taká zmluva, ktorou by sa žalovaná sama zaviazala na zaplatenie tejto provízie ako dlžník, teda zo svojho. Podľa vyššie citovaných záverov judikatúry to potom znamená, že také hodnotenie dôkazov musí ísť na ťarchu strany, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, a musí viesť k záveru, že táto strana svoje dôkazné bremeno neuniesla. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci dôkazné bremeno na dokázanie vzniku takejto zmluvy zaťažovalo žalobkyňu, takže na jej ťarchu ide to, že sa z vykonaných dôkazov nepodaril jej vznik ustáliť.
14. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo dokázať existenciu zmluvy, z ktorej odvodzovala svoj nárok na plnenie (pohľadávku), nepodarilo sa jej dokázať, že táto pohľadávka v zmysle § 488 Obč. zák. vznikla. To potom znamená, že takáto neexistujúca pohľadávka nemohla prejsť na žalobkyňu postúpením podľa § 524 Obč. zák., takže žalobkyňa nemá nárok na jej zaplatenie od žalovanej. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol, ak jej žalobu zamietol, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil (výrok I).
15. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni (výrok II).
16. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.