Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-10-2017.pdf
PDF · 141.29 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: A-MONT GmbH, Grinzinger Straße 87, 1190 Viedeň, Rakúsko konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: A-MONT GmbH, organizačná zložka, IČO: 50 266 748, Skladová 2, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: kunareality s.r.o., IČO: 47 839 716, 767 Bučany, 919 28 Bučany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Krahulec, s. r. o. Hlavná 25, 917 01 Trnava, o zaplatenie 2 400,00 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.01.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o zaplatenie 2 400,00 eura s príslušenstvom, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť A-MONT DOMY s.r.o., so sídlom Saleziánska 21, 917 01 Trnava, IČO: 44 858 001 ako franšízista spoločnosti RE/MAX Slovakia, ako právny predchodca žalobcu, a žalovaný uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej sa R.K. RE/MAX PRE VÁS zaviazal nájsť a sprostredkovať osobu kupujúceho pri predaji nehnuteľnosť byt č. 1, vchod: , 2. p., v bytovom dome súp. č. XX umiestnený na pozemku parc. registra „C" parc. č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu súp. č. XX vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Trnava, Katastrálnym odborom, k. ú. C., okres R., obec C., ktorej predaj žalovaný na základe dohody s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti sprostredkovával. R.K. RE/MAX PRE VAS sa s žalovaným dohodla na zaplatení provízie za splnenie predmetu vyššie uvedenej dohody, a teda za sprostredkovanie osoby kupujúceho. Za nájdenie a sprostredkovanie osoby kupujúceho pri predaji nehnuteľnosti bola v súlade s vyššie uvedenou dohodou vystavená dňa 21.12.2016 faktúra č. R2016/005 na sumu 2.400,- EUR, ktorej splatnosť bola stanovená na 26.12.2016 a ktorá bola žalovanému zaslaná poštou doporučene 1. triedou dňa 21.12.2016. O zaslaní Faktúry bol žalovaný informovaný aj na osobnom stretnutí dňa 22.12.2016. Faktúru však žalovaný neuhradil, čím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému pohľadávka. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 9/2016 zo dňa 30.12.2016 bola žalobcovi postúpená pohľadávka z neuhradenej faktúry, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 2.400,- EUR a jej príslušenstva spočívajúcim v zákonnom úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.400,- EUR od 27.12.2016, čo ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovalo sumu vo výške 1,58 EUR. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému postupcom oznámené listom zo dňa 09.01.2017, obsahom ktorého bolo aj oznámenie platobných údajov žalobcu. Žalovaný do dnešného dňa, ani len čiastočne, neuhradil svoj záväzok. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností navrhol žalobca súdu, aby v zmysle ustanovenia § 265 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ) vydal platobný rozkaz, v ktorom vyhovie žalobe.
2. Dňa 14.06.2017 bol vydaný platobný rozkaz č.k.: 25Cb/10/2017 - 11, ktorý zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy v celej výške a na náhradu trov konania.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 03.07.2017, ktorý bol súdu doručený dňa 04.07.2017. V odpore uviedol, že vznesený nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca uplatňuje žalobou zo dňa 20.1.2017 nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie, ktorý opiera o faktúru R2016/005 z 21.12.2016, ktorou mala spoločnosť A-MONT DOMY s.r.o. vyúčtovať žalovanému províziu 2000,- € s DPH 400,- €, faktúra neobsahuje ani označenie žiadneho predmetu sprostredkovania. Žalovaný nikdy neuzavrel žiadnu, teda ani ústnu, dohodu o sprostredkovaní, s A-MONT DOMY s.r.o., ktorý postúpil pohľadávku na zaplatenie 2400,- € žalobcovi. Žalovaný listom zo dňa 30.01.2017 oznámil spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o., že nemal žiadny záväzok voči postupcovi, ktorý by postupca mohol postúpiť na iný subjekt a vyjadril pochybnosti o pravosti dokumentu, žalovaný oznámenie z 30.01.2017 poslal na vedomie aj žalobcovi, na adresu jeho organizačnej zložky. Postupca A-MONT DOMY s.r.o. na oznámenie z 30.01.2017 nijako nereagoval, len žalobca listom z 01.02.2017 opakovane vyzval žalovaného na plnenie. V reakcii na to žalovaný poslal 23.02.2017 postupníkovi / žalobcovi, na adresu jeho organizačnej zložky odpoveď, v ktorej dôrazne upozornil žalobcu, že žalovaný neuzavrel žiadnu, ani ústnu dohodu s postupcom, v dôsledku ktorej by mohol mať postupca akúkoľvek pohľadávku voči žalovanému. Napriek tomu žalobca podal 20.01.2017 na súd žalobu tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu. Postupca A-MONT DOMY s.r.o. vystavil faktúru R2016/005 žalovanému bezdôvodne, žalovaný nemal nikdy voči A-MONT DOMY s.r.o. žiadny záväzok a A-MONT DOMY s.r.o. nemal žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohla postúpiť žalobcovi. Žalovaný žiadal, aby súd po prejednaní veci žalobu zamietol.
4. Dňa 29.09.2017 žalobca súdu doručil vyjadrenie k odporu, kde uviedol, že žalobca v samotnej žalobe poskytol dostatočné skutkové tvrdenia a ich pravdivosť doložil relevantnými dôkazmi, čím podľa jeho názoru preukázal existenciu a výšku uplatneného nároku. Naproti tomu, žalovaný v odpore uvádza polopravdy a zavádzajúce informácie, pričom ich opiera o listinné dôkazy, ktoré preukazujú podľa názoru žalobcu akurát fakt, že žalovaný si skutočný stav prispôsobuje stavu, ktorý by bol preňho výhodnejší a možno mať pocit, že žalovaný sa nebráni ani konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie žalovaného, že reakciou žalobcu na oznámenie žalovaného zo dňa 30.01.2017 bola len opakovaná výzva žalovaného na plnenie, nie je presné. Svedčí o tom samotný obsah písomnej reakcie žalobcu zo dňa 01.02.2017 označený ako „Stanovisko k listu zo dňa 30.01.2017". Žalobca na žiadosť žalovaného v časti II. Stanoviska dostatočne špecifikoval, na základe akej dohody medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (Postupcom) vznikla pohľadávka, ktorú žalobca voči žalovanému eviduje a ktorá je predmetom sporu. Postupca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dohody so žalovaným splnil, t. zn. našiel a sprostredkoval osobu kupujúceho pri predaji nehnuteľnosti, ktorej predaj žalovaný na základe dohody s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti v tom čase sprostredkovával. Sprostredkovanou osobou kupujúceho bol v tomto prípade p. Z. X.. Predaj nehnuteľnosti s postupcom sprostredkovaným kupujúcim p. X. úspešne prebehol a p. X. sa stal novým vlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako považuje žalobca za relevantné uviesť, že podaniu žaloby v predmetnej veci predchádzali osobné stretnutia s konateľom žalovaného p. Z. E., ako aj početná telefonická komunikácia s cieľom dohodnúť sa na termíne zaplatenia provízie, ktorá je predmetom tohto sporu. Konateľ žalovaného od začiatku riadne komunikoval, pričom v tom čase, t.j. pred podaním žaloby, nemal problém identifikovať, o aký záväzok sa jedná a z akého titulu vznikol. Absolútne ho nespochybňoval, práve naopak. Jediné, čo žiadal, bolo strpenie zo strany právneho predchodcu žalobcu ohľadom termínu zaplatenia, čoho dôvodom mala byt' skutočnosť, že predávajúci žalovanému ešte nezaplatil celú províziu za predaj nehnuteľnosti, a teda žalovaný nemôže vyplatiť dohodnutú časť provízie právnemu predchodcovi žalobcu. Nakoľko však žalovaný začal na poslednú chvíľu odkladať dohodnuté stretnutia, neustále posúval dohodnuté termíny, zavádzal a zámerne si neprevzal ani zásielku, v ktorej mu právny predchodca žalobcu zaslal vystavenú faktúru č. R2016 /005 zo dňa 21.12.2016. Žaloba bola podaná pred prvým písomným oznámením žalovaného, nie následne, ako v odpore mylne uvádza žalovaný.
5. Dňa 11.04.2019 na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a na preukázanie nimi tvrdených skutočností navrhuje, aby súd vykonal výsluch svedkov.
6. Konateľ žalobcu Q. S. na pojednávaní uviedol, že je konateľom spoločnosti, ktorá mala licenciu Remax na predaj a prenájom nehnuteľností, ich zamestnankyňa p. X. E. zháňala pre svojho klienta nehnuteľnosť
- byt v C., z inzercie si vytiahla kontakt na p. E., ktorý mal v ponuke 2-izbový byt a dohodli si obhliadku
nehnuteľnosti, na tejto obhliadke bolo ústne dohodnuté, že cena nehnuteľnosti sa navýši o 2 000,- eur, oproti pôvodnej ponuke, táto čiastka mala byť provízia za sprostredkovanie klienta, ktorého p. E. priviedla k obhliadke, klientovi sa byt páčil, zaplatil blokovací depozit na túto nehnuteľnosť, následne p. E. vybavovala financovanie - hypotekárny úver a celý predaj sa zrealizoval, za ich spoločnosť vystavili faktúru za sprostredkovateľskú činnosť v dohodnutej sume 2 000,- eur, ktorú im p. E. nezaplatil. Viackrát ho vyzývali, dokonca sa stretli aj v jeho kancelárii aj za účasti svedkov napr. K. N., prisľúbil úhradu, no nikdy sa tak nestalo. Kupujúci je súčasný majiteľ nehnuteľnosti - p. X.. Klient, pre ktorého hľadala ich zamestnankyňa nehnuteľnosť je pán X.. Blokovací depozit je záloha na nehnuteľnosť, celá suma, pokým sa vybaví úver, bolo to v podmienkach p. E.. P X. zaplatil p. E. blokovací depozit. Väčšinou to býva, že sa to započítava do ceny nehnuteľnosti, bolo to aj v tomto prípade, myslí si, že je to uvedené v kúpnopredajnej zmluve, je to bežný postup, takto sa to robí. Na otázku: Čo to znamená, že p. X. bol Váš klient? Odpovedal: Znamená to, že p. X. si vyhľadal naše služby, vybral si spomedzi našich maklérov p. E., aby ho zastupovala a pomohla nájsť pre neho nehnuteľnosť, ktorú chce kúpiť. Akým spôsobom sa obrátil na ňu netuší. Nebola uzatvorená s týmto klientom písomná zmluva. Faktúru žalovanému vystavili na základe dohody s p. E., ktorá bola uzatvorená ústne pri obhliadke nehnuteľnosti. Pri tejto konkrétne nebol, ale bol na stretnutí u nich v kancelárii, kedy toto žalovaný pred ním, p. E. a p. N. potvrdil. Vie to od p. E. a p. N., že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody. Nevie uviesť presne, či p. N. bola aj na tejto obhliadke, ale zrejme, chodili často spolu na obhliadky.
7. Advokát žalovaného uviedol na pojednávaní, že žalovaný neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu o sprostredkovaní, ani ústnu ani písomnú, žalobca nepredložil žiadne dôkazy o uzavretí zmluvy, jeho nárok je neopodstatnený, nie je pravda, to čo uvádza konateľ žalobcu, že by žalovaný prevzal od p. X. depozit ním uvádzaný, tak isto nie sú pravdivé ani ostatné jeho tvrdenia o uzavretí zmluvy. Nárok je plne nedôvodný, žiada, aby súd návrh zamietol.
8. Konateľ žalovaného Z. E. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka bytu v obci C., mal dohodnuté sprostredkovanie predaja s dcérou p. C. s p. N., na sumu 55 000,- eur predajná cena bytu, odmena 2 000,- eur. Kontaktovala ho v auguste 2016 dovtedy pre neho neznáma p. E. s tým, že má v C. obhliadku na inej nehnuteľnosti so svojim klientom a že, či by pri tejto príležitosti mohla ukázať aj ich nehnuteľnosť. P. E. jasne povedal, že žiadnu províziu jej vyplácať nebude a ak niečo chce, má si to dohodnúť so svojim klientom, p. E. si dohodla so svojim klientom navýšenie o 2 000,- eur kúpnej ceny, povedala mu, že kúpnopredajná cena bytu je 57 000,- eur. On kontaktoval p. N., že mu volala p. E., že by chcela prísť s klientom na obhliadku a že si navýši cenu bytu o jej odmenu, na obhliadke nebola žiadna p. N., bol tam on, p.N., p. X. a X. mama. Po tej obhliadke, asi na druhý deň mu volala p. E., že ten klient by chcel vstúpiť do kúpy nehnuteľnosti, s tým, že oni mu zabezpečia všetko okolo uzatvorenia kúpnej zmluvy, s p. X. nebol v žiadnom kontakte, tak mu nemohol nič vyplácať. Nikdy sa s ním nestretol ani telefonicky, ani osobne, o priebehu vybavovania úveru ho asi trikrát kontaktovala p. E., že majú problém vybaviť mu ten úver, nakoniec mu volala, že sa jej podarilo vybaviť prvú časť úveru, pri ktorej mu povedala, že požadovala zálohu od klienta 4 000,- eur do ich depozitu. Povedala, že to p. X. odmietol zaplatiť a potom pri druhej časti vybavovania úveru, kedy by sa obchod nepodaril, do toho vstúpil, bolo to niekedy v októbri. Ten úver vybavovala nejaká p. E., ktorá je vraj švagriná p. E., ktorá to vybavovala a že sa na to môže....a má p. E. zaplatiť nejakú províziu. Od októbra, keď dostal od p. E. kontakt na p. X., vybavoval on veci okolo p. X., aby sa obchod mohol uskutočniť, vybavoval U., S., obehával O2, pretože mal záväzky na telefón, aby mu boli vyplatené peniaze, R. banku, kde sa niekoľkokrát stretol so špecialistom a potom keď sa to podarilo všetko vybaviť, nasledovali záložné zmluvy, kúpne zmluvy, znalec, kataster, riešili sa vlastnícke práva, následne bol podaný vklad na záložné práva v prospech kupujúceho. Bolo zaplatených aj tých 2 000,- eur na účet predávajúcej, čo sa týka sprostredkovateľa, toho p. X., tam následne vznikol problém s vyplatením provízie, ktorú si tam navyšovali spol. Remax, p. E., tak to doriešili spôsobom, že p. E. ho vyzvala a vylákala na stretnutie do ich spoločnosti, aby to objasnil ich konateľovi, čo sa vlastne stalo. Neskôr pochopil, že to stretnutie bolo účelové, pričom si sadla p. E. oproti nemu, vedľa nej dovtedy pre neho neznáma p. N. a vedľa si sadol p. S., s tým, že teda p. N. povedala, že je nejaký junior právnik spoločnosti a robila si poznámky, o ktorých mu nedala žiadne informácie a p. E. celý čas nepovedala ani slovo, mal pocit, že si to nahrávajú na telefón a potom p. S. navrhoval rôzne možnosti vymáhania pohľadávky, s tým, že bude vymáhať 4 000,- eur. Povedal, že predávajúci nepovedal, že nezaplatia, ani nezaplatia sprostredkovateľa Remax, pretože nič neurobili a ani sa na ničom takom nedohodli a potom p. S. vymýšľal, aby si to vymáhali oni, to odmietol, pretože v tom nevidel opodstatnenie, bol by v mínuse. Nechápe, prečo by sa mal na niečom takom s niekým dohodnúť, bol nápomocný. Na tomto stretnutí navrhoval p. S., že sa skúsi s predávajúcimi stretnúť, aby vyplatili ich navýšenú províziu, toto stretnutie
sa uskutočnilo, kde sa stretol s p. N. a C. a odmietli vyplatiť províziu p. E.. Potom mal ďalšie stretnutie s p. N., ktorá s úsmevom na tvári povedala, že to vyfakturovala im. Povedal, že sa na ničom nedohodli, ona mu povedala, že uvidíte. V januári pokračoval v obchode, kde sa riešilo odovzdanie nehnuteľnosti, riešili sa energie, zmluva o výkone správy a následne predávajúcej vyfakturoval odmenu vo výške 2 000,- eur, ktorú aj zaplatila na účet žalovaného.
9. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatovala v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za sporné a to skutkové tvrdenia strán o uzavretí ústnej zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným, za nesporné súd určil skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi svedkami p. X. a p. C.. Podľa predbežného právneho názoru súdu žalobca nepreukázal uzavretie ústnej zmluvy o sprostredkovaní a o výške provízie medzi žalobcom a žalovaným a to za sprostredkovanie predaja bytu č. X v bytovom dome s. č. XX, vedené na LV č. XXXX, k. ú C..
10. Svedkyňa N. C. uviedla, že konateľa žalobcu nepozná, konateľa žalovaného pozná, pozná ako kamaráta, jeho mama bola kamarátka. Byt predávala, ale predávala ho s tým, že dcéra jej pomáhala vybavovať. Neuzatvárala žiadnu písomnú zmluvu, nikto za ňou nebol. Cena, za ktorú bola predaná nehnuteľnosť predaná je 60 000,- eur. Zaplatila 1 000 eur, a dcérka mu dala 1 000,- eur, ale až keď im pomohol okolo toho všetko obehať. Spolu to bolo 2000,- eur. Kúpna cena bola riadne zaplatená v plnej výške 60 000 eur.
11. Svedkyňa Z. N. uviedla, že žalobcu nepozná, konateľa žalovaného pozná. Chcela predať mamin byt, bola za p. E., či ho dá do realitky. Boli u nich 3-4 kupci, bol i p. X., prišiel s mamou, bola s nimi aj tá pani E.. Chceli ten byt kúpiť a dohodli sa na predaji bytu za 57 000 eur. Lenže keď zbadali, že sa poznajú s p. X., že čo to teraz ako bude, ak sa poznajú, tak povedala, aby sa nebál p. E., že sa dohodnú a dostane províziu 2 000,- eur. S X. sa dohodli na 60 000,- eur, 57 000,- eur za byt na účet a 3000,- eur na ruku. Potom 28.10.2016 sa predával byt, žalovaný s nimi pobehal všetky veci okolo bytu, banky a dala mu 1 000,- eur províziu, že to pre nich spravil a keď sa preberal byt 11.01.2017 odchádzali z bytu, spisoval sa protokol, p. E. bol pri tom a zas mu dala 1 000,- eur. Nevie o tom, že by p. X. mal niekomu vyplatiť nejakú odmenu. Od nej okrem p. E. nežiadal niekto iný províziu. Prvotná inzercia nehnuteľnosti bola na 55 000,- eur. Nenavyšovala sa kúpna cena bytu o 2 000,- eur kvôli odmene, ktorú mal zaplatiť p. X., navyšovala sa kvôli tomu, že sa tak dohodla s p. E.. Konateľ žalovaného dal inzerciu na predaj bytu na 55 000,- eur, pred p. X. sa hovorilo o navýšení sumy na 57 000,- eur, pretože chcel dať 57 000,- eur, nakoľko záujemcov bolo viac a on ten byt chcel, tak sa dohodli, že bude 60 000,- eur, čo bolo už druhé navýšenie. Bol to pozrieť záujemca na ponuke za 57 000,- eur, ale bol to ochotný kúpiť za 60 000,- eur. Suma 3 000,- eur na ruku bola v rámci kúpnej ceny. Vedel o tom aj p. E.. V písomnej kúpnej zmluve je 60 000,- eur, nie je tam nič o províziách, je tam len mama a p. X. uvedený. Nevie, ako sa dohodol p. E. a p. E., to je ich vec.
12. Svedok Z. X. uviedol, že konateľa žalobcu nepozná, konateľa žalovaného p. E. pozná. K predaju bytu sa dostal cez webovú stránku, chcel kúpiť byt a ponuku našiel na internete. Bol si to pozrieť a vyhovoval mu. Bol tam na obhliadke aj s mamou, v ten deň boli pozrieť dva byty. Oslovil p. E., lebo s ňou jednali a chceli si pozrieť byty. Na internete bolo číslo, na koho sa má obrátiť ohľadom bytu a bolo tam číslo p. E. zrejme, presne si to nepamätá. Na obhliadke bol aj p. E., cez p. E. boli pozerať oba byty a mal porozmýšľať, ktorý berie. Rozhodol sa pre tento a išli vybavovať pôžičku, p. E. medzi tým pozisťovala, kde sú ako výhodné pôžičky, ona mu to zisťovala a zistila, že R. banka a tam sa boli na to spýtať. Schválili mu len čiastočnú pôžičku a zvyšok mu poskytla S., to vybavovala p. E. a ostatné p. E., čo bolo ohľadom plynu, elektriny a takýchto veci. Nevie presne povedať aká bola pôvodná cena bytu. Potom, ako kontaktoval p. E., p. E. nežiadala zaplatenie nejakej zábezpeky alebo zálohy, že oni sa vyrovnajú medzi sebou, teda p. E. a p. E.. On nezaplatili p. E. žiadne peniaze. Nepamätá si, za koľko to skutočne kúpil. Čo si pamätá, s p. E. vybavoval elektrinu a takéto veci. P. E. nepýtala zálohu 4000,- eur. Nevie, či podpísal zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu.
13. Svedkyňa X. E. uviedla, že pracovala u žalobcu ako realitný maklér cca 3 roky. P. S. predával firmu a ona si našla inú spoločnosť. Konateľa žalovaného p. E. pozná ako makléra. V dobe, keď pracovala u p. S., ozvala sa jej známa, že jej známa chce kúpiť byt. Našla nehnuteľnosť cez realitnú kanceláriu v C. a pritom jej volal p. S., že tam našiel ešte jednu nehnuteľnosť, ktorú tam mal p. E.. Po urobení prvej
obhliadky nehnuteľnosti zavolala p. E., či je možné ísť na obhliadku aj k nim, súhlasil, že navýšia sumu o 2 000,- eur, čo bude provízia pre ich realitnú kanceláriu. Súhlasil, ústne sa dohodli, že cena tam bola pôvodne stanovená na 57 000,- eur a oni nehnuteľnosť ponúkali svojim klientom za 59 000,- eur, dohodli sa tak ešte pred tou obhliadkou, oni si to tak nejak mimo povedali, klienti o tom nevedeli, ona svojim klientom povedala už navýšenú sumu. Urobili obhliadku, jej klienti zistili, že sa s predávajúcimi poznajú, nevyjadrili sa hneď, ale zhruba po týždni jej volala p. X., že chcú nehnuteľnosť kúpiť, ale potrebujú vybaviť aj hypotekárny úver, v čom im tiež pomáhala. Dohodli sa teda na tom, že obchod prebehne, kontaktovala p. E. a mal tam byť zložený 4 000,- eur ako depozit, na to p. X. povedala, že peniaze nemajú, mal to byť depozit za predaj nehnuteľnosti a mal byť zložený p. E. a on im vyplatí 2 000,- eur za to, že doviedli klienta. Volala p. E. a povedala, že p. X. peniaze nemá a depozit bude vyplatený, až keď dostanú peniaze. Úver vybavovala jej švagriná a tak vedela o celom priebehu, ak bolo všetko pripravené, volala p. E., p. E. jej poslal pripravenú kúpnu zmluvu, s tým, že sa uskutoční obchod. Po nejakom čase, keď sa jej prestal p. E. ozývať, pýtala sa ho, v akom štádiu to je. Hovoril, že sa stále niečo vybavuje, ale zrejme to boli len výhovorky. Po nejakom čase povedal, že mu bola vyplatená len časť a zvyšok povedal, že predávajúci nemajú. A že ich teda nevyplatí. Nevie, ako to mal ošetrené. S p. X. nemali žiadnu dohodu. P. X. bol ich klient, oslovil ju ako maklérku. Oni nemali zmluvu s nikým, mali ústnu dohodu s p. E. ohľadom tej nehnuteľnosti. Prvýkrát sa kontaktovali s p. E. cestou do C. na obhliadku, ktorú mali dohodnutú s inou realitnou kanceláriou, keď jej volala p. S., že je ešte iná nehnuteľnosť v C.. U žalobcu pracovala na základe dohody o vykonávaní práce. ( Túto odpoveď na otázku povedal svedkyni konateľ žalobcu p. S.. ) Pôsobila tam 3 roky, nemala živnosť. Volala p. E., že p. X. nemá peniaze a povedal, že to obídu ten depozit a tie peniaze im budú vyplatené až po tom, ako budú mať peniaze. Pokiaľ má nehnuteľnosť p. E., vybavuje on všetky zmluvy. Depozit v takýchto obchodoch slúži to na to, že nehnuteľnosť je rezervovaná a neponúka sa ďalším klientom a čaká sa na to, kým si zabezpečí financovanie. V tomto prípade nebol depozit vyplatený. Vždy sa zmluvy pripravujú, ak vedia, že klientovi bol poskytnutý úver, keď banka schváli klientovi úver. Na navýšení kúpnej ceny sa dohodli ústne. Na otázku: Nebolo to telefonicky? Odpovedala: Áno, vlastne máte pravdu, bolo to pri prvom našom rozhovore.
14. Konateľ žalovaného uviedol, že došlo k navýšeniu kúpnej ceny z 55 000,- eur na 57 000,- eur, pretože p. E. si navýšila po dohode so svojim klientom kúpnu cenu o svoju odmenu. Posielal p. X. E. kúpnu zmluvu a nie účastníkom kúpnopredajného vzťahu z dôvodu, že zabezpečovala úver od jej švagrinej pre svojho klienta p. X.. Pretože sa zaviazala vybaviť svojmu klientovi ten úver za dohodnutú províziu medzi nimi - p. X. a p. E..
15. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že je zrejmé, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) vystavil žalovanému faktúru na žalovanú istinu - 2 400,- €. Zamestnankyňa žalobcu, X. E., kontaktovala žalovaného (jeho konateľa, Z. E.) v súvislosti s predajom bytu v C. Z. X.. Za sprostredkovanie predaja bytu v C. žalobcom (prostredníctvom jeho zamestnankyne, X. E.) pre žalovaného, mal žalovaný zaplatiť žalobcovi províziu v sume 2 000,- €. Uvedené vyplýva najmä z nasledovného: Žalovaný potvrdil, že byt bol pôvodne v ponuke za sumu 55 000,- €, odmena 2 000,- € (výpoveď Z. E.). Aj keď z uvedeného nie je jednoznačné, či išlo o 55 000, plus 2 000,- provízia, alebo provízia 2 000,- bola už zahrnutá v 55 000, v každom prípade, konečná kúpna cena bola vo výške 60 000,- €. Je teda zrejmé, že došlo k navýšeniu kúpnej ceny, aj napriek tomu, že pôvodná kúpna cena už obsahovala províziu pre žalovaného. Možno sa však oprávnene domnievať, že k tomuto zvýšeniu došlo práve z dôvodu potreby navýšenia kúpnej ceny o ďalšiu províziu - pre žalovaného, ktorú mu mal zaplatiť žalovaný zo svojej „zvýšenej“ provízie. Z. X. bol klientom žalobcu - žalobca pre neho len hľadal vhodnú nehnuteľnosť, za čo sa s klientom nedohodol na žiadnej odmene. Rozhodujúcim pre posúdenie nároku žalobcu voči žalovanému je existencia zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom (ako sprostredkovateľom) a žalovaným (ako záujemcom), predmetom ktorej bolo zabezpečenie kupujúceho na byt v C. (ako vyplýva najmä z výpovedí Z. E. a X. E.), v ktorej klientom (záujemcom) bol práve žalovaný, za čo mal žalovaný zaplatiť žalobcovi odmenu 2 000,- €, minimálne o ktorú bola dodatočne zvýšená kúpna cena (toto vyplýva z výpovede Z. E., X. E., skutkových tvrdení žalobcu). Je nezmyselné tvrdenie žalovaného, že X. E. si dohodla navýšenie provízie so svojím klientom (Z. X.), nakoľko tento žiadnu províziu neplatil a celá konečná kúpna cena 60 000,- € bola v celku vyplatená predávajúcej. Išlo len o navýšenie kúpnej ceny, po dohode so žalovaným, aby mohla byť predávajúcimi žalovanému vyplatená provízia (v sume minimálne 4 000,- €, z čoho mal opäť žalovaný zaplatiť províziu 2 000,- € žalobcovi). Zvýšenie ceny bolo po dohode s Z. E. (ako vyplýva z výpovede Z. N.). Z výpovede X. E., Z. X. a Z. N. vyplýva, že malo dôjsť k nejakému „vyrovnaniu“ medzi X. E. (resp. žalobcom) a Z. E. (resp. žalovaným). Požadovaná výška celkovej zálohy bola 4 000,- €, čo zodpovedá provízii pre žalovaného v sume 2 000,- € a provízii pre žalobcu v sume 2 000,- € (toto
vyplýva z výpovede Z. E.). X. E. zabezpečila kupujúceho na byt v C., a to Z. X., čo žalovaný (resp. Z. E.) rešpektoval a poslal X. E. aj dokumenty k realizácii kúpy a vybaveniu úveru pre kupujúceho. Z. E. nepriamo potvrdil dohodu o navýšení kúpnej ceny aj položením otázky X. E. („Na navýšení kúpnej ceny sme sa dohodli akým spôsobom?“), nepriamo svedčiacu o potrebe „zabezpečenia“ financií na výplatu provízií. Na otázku advokáta žalobcu, Z. E. priamo uviedol, že zvýšenie kúpnej ceny bolo z dôvodu odmeny pre X. E. (žalobcu) (cit. „P. E. si navýšila po dohode so svojím klientom kúpnu cenu o svoju odmenu“). Z ďalšieho dokazovania je zrejmé, že konečnú dohodnutú kúpnu cenu (60 000,- €) v celom rozsahu kupujúci zaplatil predávajúcej, teda nevyplácal z nej žalobcovi, resp. X. E., žiadnu odmenu. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní v ústnej podobe, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu obstarať pre žalovaného predaj (resp. kupujúceho) na ponúkanú nehnuteľnosť v C. za dohodnutú odmenu v sume 2 000,- € (bez DPH). Žalobca si svoju povinnosť splnil (došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy), avšak žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu - tento nárok si žalobca uplatňuje žalobou v tomto konaní, vrátane úroku z omeškania odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti vystavenej faktúry (výzvy na zaplatenie) podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
16. V záverečnej veci advokát žalovaného uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa na súde potvrdil, že klientom právneho predchodcu žalobcu pri sprostredkovaní kúpy bytu od p. C. bol p. X., ktorý kontaktoval p. E., ktorá v tom čase na jeseň 2016 pracovala pre právneho predchodcu žalobcu. Rovnako o p. X. ako o klientovi právneho predchodcu žalobcu vypovedala svedkyňa E.. Z výpovedí svedkov p. N., p. E. aj konateľa žalovaného je zrejmé, že obhliadky predávaného bytu sa zúčastnil p. X. s matkou, p. E., konateľ žalovaného a za predávajúcu p. N.. Obhliadky bytu sa nezúčastnil konateľ žalobcu ani p. N., o ktorej to tvrdil konateľ žalobcu. Z výpovede svedkyne E. vyplynulo, že tá s konateľom žalovaného dohodla zvýšenie ceny o 2 000,- EUR, čo mala byť podľa jej tvrdenia provízia právneho predchodcu žalobcu. P. E. uviedla aj, že o zvýšení ceny o 2 000,- EUR sa dohodla s p. Kunom telefonicky ešte pred obhliadkou. Toto zvýšenie p. E. konzultoval s p. N. ešte pred obhliadkou. Svedkyňa E. vypovedala, že ona svojim klientom už pri obhliadke povedala zvýšenú sumu a že záujemcovia, klienti svedkyne E. (vo svojej výpovedi o.i. uviedla „som svojim klientom povedala“) sa k tomu, či majú záujem o kúpu nevyjadrili hneď na obhliadke, ale až zhruba po týždni, keď jej p. X. volala, že majú o kúpu bytu záujem a p. X. ju okrem toho informovala, že nemajú peniaze na zaplatenie depozitu. Svedkyňa E. vypovedala aj, že s p. X. údajne komunikovala o tom, že depozit by mal byť zložený k p. E. a že on by mal vyplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 2 000,- EUR. Taký údajný rozhovor medzi svedkyňou E. a matkou p. X. nebol nijakým spôsobom preukázaný a nebol by ani záväzný pre žalovaného a takej údajnej dohode medzi p. X. a svedkyňou E. nezodpovedal ani skutočný priebeh udalostí pri kúpe bytu, keď k rukám p. E. nebol žiadny depozit ani zložený, čo potvrdil svedok X. aj svedkyňa E.. Svedok X. aj svedkyňa E. vo výpovediach pred súdom potvrdili, že žalovaný nikdy neprevzal žiadny depozit, ako to tvrdil konateľ žalobcu. Z výpovede svedkyne E. teda vyplýva, že tá ani pri obhliadke bytu nedohodla s p. E. uzavretie akejkoľvek zmluvy o sprostredkovaní alebo inej dohody, ktorou by sa ten zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobou akúkoľvek províziu. P. E. sa dohodol s p. E. telefonicky vopred len na tom, že kupujúcim bude prezentovaná kúpna cena bytu o 2 000,- EUR vyššia ako inzerovaná cena a toto zvýšenie skutočne svedkyňa E. odôvodňovala jej províziou. Z výpovede svedkyne E. je teda zrejmé, že tvrdenie konateľa žalobcu pri výpovedi na súde o tom, že pri obhliadke mala byť s p. E. uzavretá nejaká dohoda, na základe ktorej potom žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie 2 000,-EUR, je nepravdivé. V časti o 2 000,- EUR bola skutočne kúpna cena zvýšená po tom, ako o to požiadala svedkyňa E. a táto suma podľa udávaného dôvodu zvýšenia mala predstavovať províziu pre žalobcu. Žalovaný ale nevedel ako a kto právnemu predchodcovi žalobcu takú províziu zaplatí, nebol dôvod, aby sa tým žalovaný zaoberal, bolo zrejmé, že je to otázka vzťahu právneho predchodcu žalobcu s kupujúcim, prípadne s predávajúcim. Svedkyňa E. uviedla aj vo svojej výpovedi na súde, že ona požadovala od kupujúceho p. X. zaplatenie blokačného depozitu 4 000,- EUR. Z takého depozitu, ktorého požadovanie je v realitných obchodoch pomerne obvyklé, neskôr býva v závislosti od podmienok dohodnutých s kupujúcim zaplatená príslušná časť kúpnej ceny, prípadne dohodnutá časť býva použitá na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa. Žalovaný, ktorý sprostredkovával predaj nehnuteľností pre predávajúcu od nich žiadnu zálohu na odmenu nepožadoval, lebo sa navzájom poznali a na základe vzájomných vzťahov si dôverovali. Žalovaný nemal dôvod požadovať ani depozit od kupujúceho a depozit od neho ani nežiadal. Tvrdenie žalobcu o tom, že jeho právny predchodca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní so žalovaným sa v konaní nepreukázalo. Preukázalo sa, že klientom právneho predchodcu žalobcu bol kupujúci p. X. a od neho právny predchodca žalobcu aj požadoval zaplatenie depozitu, z ktorého mohla, resp. mala byt zrejme zaplatená aj odmena žalobcu. Právny
predchodca žalobcu svojim neprofesionálnym prístupom zrejme spôsobil, že so svojim klientom p. X. nemal uzavretú žiadnu zmluvu, ani ústnu, resp. uzavretie zmluvy so svojim klientom nevie preukázať. Túto svoju neprofesionalitu sa právny predchodca žalobou, resp. žalobca snaží zhojiť tým, že požaduje zaplatenie svojej odmeny od žalovaného, keďže ten vedel, že kúpna cena bola zvýšená o 2 000,- EUR na základe požiadavky svedkyne E.. Právny predchodca žalobcu bol podnikateľ podnikajúci aj v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností a túto činnosť nepochybne vykonával za odmenu. Právny predchodca žalobcu neprofesionálnym riešením sprostredkovania kúpy bytu pre svojho klienta p. X., keď si vo vzťahu k nemu nezabezpečil vyplatenie odmeny za sprostredkovanie spôsobil, že jeho klient mu províziu zrejme odmietol zaplatiť. Z dokazovania vyplynulo aj, že žalovaný nikdy ani neprevzal žiadnu časť kúpnej ceny, teda ani tú, ktorá by mohla byt' určená na vyplatenie odmeny žalobcu. Podľa § 642 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ ), zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Žalovaný nebol v postavení záujemcu, ktorý by mal záujem o príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou ani nikdy nežiadal právneho predchodcu žalobcu o vyvíjanie žiadnej činnosti k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť s niekým akúkoľvek zmluvu. Bol to právny predchodca žalobcu, kto kontaktoval žalovaného s tým, že má záujemcu o kúpu bytu, ktorého predaj žalovaný na základe zmluvy s predávajúcim sprostredkovával. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol žiadny právny vzťah, teda ani vzťah záujemcu a sprostredkovateľa zodpovedajúci ustanoveniam OBZ o zmluve o sprostredkovaní. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nikdy neuzavrel so žalobcom žiadnu, písomnú ani ústnu zmluvu o sprostredkovaní. V konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným. Žalobcom vznesený nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie je nedôvodný. Žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Na doplnenie uviedol, že keď žalovaný po odsúhlasení predávajúcou oznámil svedkyni E. súhlas so zvýšením kúpnej ceny o 2 000,- eur, žalovaný konal ako zástupca predávajúceho. Keď žalovaný poslal svedkyni E.N. návrh kúpnej zmluvy ako aj ďalšiu dokumentáciu, bolo to logickým výsledkom skutočnosti, že svedkyňa E. vystupovala ako zástupkyňa záujemcu X. a konala v jeho mene. Žalobca v žalobe požaduje sumu 2 400,- eur, ale v priebehu konania po celý čas prezentuje svoju údajnú províziu vo výške 2 000,- eur a tento rozdiel sa žalobca nepokúšal nijako vysvetliť, má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným pri dojednávaní realitného obchodu nebol žiadny, obaja konali ako zástupcovia svojich klientov, žalovaný nebol v postavení záujemcu v zmysle ust. OBZ o zmluve o sprostredkovaní, nebolo preukázané uzavretie žiadnej zmluvy, teda ani zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným a preto žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
17. Podľa ustanovenia § 642 zákona č. 513/1991 Zb. OBZ v znení neskorších predpisov zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
18. Podľa ustanovenia § 644 OBZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
19. Podľa ustanovenia § 647 ods. 1 a 2 OBZ, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva. Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.
20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zároveň výsluchmi strán sporu a svedkov a zistil, že konatelia a pracovníci žalobcu a žalovaného sa nepoznali a nestretli nikdy pred vykonaním ohliadky nehnuteľnosti, ktorej predaj a kúpa mali byť predmetom sprostredkovania. O existencii predmetnej nehnuteľnosti a o ponuke na predaj sa dozvedel konateľ žalobcu v deň vykonania ohliadky a túto informáciu telefonicky oznámil svojej pracovníčke p. E.. Táto sa telefonicky spojila s konateľom žalovaného a požiadala o možnosť ohliadky nehnuteľnosti, ktorá sa aj uskutočnila. Konateľ žalobcu a svedkyňa p. E. sa vo svojich výpovediach rozchádzali, keď nevedeli kedy a akým spôsobom došlo podľa nich k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným a taktiež sú
nezrovnalosti v ich výpovediach a samotnej žalobe, keď v žalobe je žalovaná suma 2 400,- eur a zmluva podľa nich mala byť o 2 000,- eurách provízie. Taktiež žalobca a svedkyňa p. E. hovorili o navyšovaní pôvodnej kúpnej ceny o ich províziu, teda o 2 000,- eur, ale pôvodná kúpna cena bola nakoniec medzi kupujúcim a predávajúcou dohodou zvýšená o 5 000,- eur, pričom tento rozdiel vôbec nezdôvodnili.
21. Keďže žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o sprostredkovaní, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať, čo sa mu podľa názoru súdu nepodarilo. Konateľ žalobcu a ani jeho pracovníčka nevedeli jednoznačne uviesť kedy a akým spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, či pri prvom telefonickom rozhovore p. E. a konateľa žalovaného, alebo pri vykonávaní ohliadky alebo pred jej vykonaním, a tiež nepreukázali obsah dohody v súlade so žalobou. Konateľ žalobcu a jeho pracovníčka p. E., ktorá za žalobcu vykonávala právne úkony týkajúce sa kúpy bytu ( ale nepreukázali, že bola na to oprávnená), zhodne uviedli, že p. X. bol klientom žalobcu, vyhľadal si žalobcu a oslovil jeho pracovníčku, a požiadal ju o sprostredkovanie kúpy bytu. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj p. X.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal uzatvorenú dohodu o sprostredkovaní uzavretia zmluvy o kúpe bytu s p. X. a nie so žalovaným na sprostredkovanie predaja bytu, o predaji ktorého pred ohliadkou za účelom zabezpečenia kúpy bytu pre p. X. ani nevedeli a ani nepoznali osobu, ktorá sprostredkovávala predaj predmetného bytu - žalovaného.
22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo medzi stranami k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní, keď žalobca nemohol ani vedieť čo má byť predmetom sprostredkovania, keďže nevedel kto a aký byt predáva, teda nemohol vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o predaji bytu, ktorého predaj žalovaný sám sprostredkovával, s treťou osobou, keď bol žalobca zmluvne zaviazaný vyvíjať činnosť smerujúcu ku kúpe bytu s p. X. a aj všetka jeho činnosť smerovala a bola vyvíjaná za účelom zabezpečenia kúpy bytu pre p. X.. Keďže žalobca nevyvíjal žiadnu činnosť v prospech žalovaného, nemá žalovaný ani povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu (províziu, nakoľko táto prislúcha len za vykonané sprostredkovanie). Žalobca nepreukázal, že by došlo k prejavu vôle žalobcu k uzavretiu zmluvy, ktorý bol určený žalovanému, a ktorý bol sprostredkovateľskej zmluvy, ktorý by bol dostatočne určitý a vyplývala z neho vôľa strán uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu konkrétneho obsahu.
23. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že pôvodný žalobca vykonával sprostredkovanie pre p. X. bez písomnej zmluvy, ale od svojho klienta sa nedomáhal vyplatenia provízie za vyvíjanie svojej činnosti na zabezpečenie kúpy bytu pre svojho klienta. Za nedostatky v jeho činnosti však nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Celá dohodnutá kúpna cena bola vyplatená predávajúcej, a ani v prípade ak došlo k navýšeniu kúpnej ceny z dôvodu zabezpečenia provízie pre žalobcu, nie je možné sa vyplatenia tejto provízie domáhať od žalovaného, ktorému žiadna kúpna cena nebola zaplatená. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že pôvodný žalobca vykonával svoju činnosť neprofesionálne, keď konateľ žalobcu nemal vedomosť kedy, akým spôsobom a s akým obsahom mala byť uzavretá zmluva o sprostredkovaní so žalovaným, uviedol, že bol zaplatení blokovací depozit na účet žalovaného, ktorý v skutočnosti nebol zaplatený, netušil ako sa na jeho maklérku obrátil klient X. a nevedel či bola s ich klientom X. podpísaná zmluva o sprostredkovaní. Nevysvetlil rozdiel medzi ním a svedkyňou tvrdenou dohodou o provízii 2 000,- eur a žalovanou sumou 2 400,- eur a taktiež nepreukázal, že konal ako franšízista spoločnosti RE/MAX Slovakia, hoci to v žalobe tvrdil a tiež, že R.K. RE/MAX PRE VÁS sa so žalovaným dohodla na zaplatení provízie za splnenie predmetu dohody a teda za sprostredkovanie osoby kupujúceho. Spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o., Salezánska 21, Trnava a A- MONT Okná s.r.o., Saleziánska 21, Trnava boli ku dňu 21.07.2017 dobrovoľne vymazané a zlúčené so spoločnosťou Mergers and Acquisitions, s.r.o. ( teraz Perroquet s.r.o., Sedmokrásková 6, Bratislava ) spolu s ďalšími 39 spoločnosťami. Predtým však spoločnosť A-MONT DOMY s.r.o. zmluvou zo dňa 30.12.2016 postúpila pohľadávku voči kunareality s.r.o. vo výške 2 400,- eur na spoločnosť A-MONT GmbH, Grizinger Straße 87, Viedeň, Rakúsko konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: A - MONT GmbH, organizačná zložka, IČO: 50 266 748, Skladová 2, Trnava, ktorá si uplatňuje túto pohľadávku a vedúcim organizačnej zložky je opäť tá istá osoba ako bol spoločník a konateľ A-MONT DOMY s.r.o., Q. S., teda táto osoba by mala mať vedomosť o vzniku a výške pohľadávky ako aj o uzatváraní zmlúv o sprostredkovaní, nakoľko v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by iná osoba ako konateľ A-MONT DOMY s.r.o. mohol uzatvárať v mene tejto spoločnosti zmluvy. Keďže nebola preukázaná existencia pohľadávky 2 400,- eur spoločnosti A-MONT DOMY s.r.o. voči žalovanému, nemohla byť neexistujúca pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu a tento teda nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
24. Súd konštatuje, že napriek vykonanému dokazovaniu v konaní sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno o oprávnenosti, resp. dôvodnosti nároku, ktorý bol meritom v prejednávanej veci. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, preto súd žalobu zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovaný bol úspešný na 100% a neúspešný žalobca nebol úspešný vôbec, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).