Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-225-2019.pdf
PDF · 118.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/225/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobkyne: D. U., nar. X.X.XXXX, adresa B. J. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.108,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Csp/104/2017-73, zo dňa 1.3.2018, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 26Csp/104/2017-123 zo dňa 4.7.2019 a č.k. 26Csp/104/2017-136 zo dňa 5.11.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravnými uzneseniami p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobkyne a vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1108,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 08.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní. II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov právneho zastúpenia. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 66 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní.
2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53c, § 54 ods. 2 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník - ďalej len OZ), § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 4.9.2013 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané (a medzi stranami sporu zároveň nebolo sporným), že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500030970 . Žalobca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru - 930,- EUR, výška úrokovej sadzby- 70,02% p.a., RPMN - 69,67 %, výška splátky
- 52,80 EUR, počet mesačných splátok - 36, celková čiastka splatná dlžníkom - 1.900,80,- EUR. Spotrebiteľská zmluva formálne pozostáva z viacerých listín, pričom ide o a/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, b/ zmluvné dojednania, c/ dohoda o zrážkach zo mzdy, d/ rozhodcovská zmluva, e/ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na základe čoho súd v prvom rade konštatoval, že ide o pomerne obšírnu a neprehľadnú úpravu zmluvného vzťahu, vyžadujúcu mimoriadnu pozornosť a to najmä pre priemerného spotrebiteľa, ktorá úprava v konečnom dôsledku podľa názoru súdu predstavuje nekalú praktiku žalovaného ako veriteľa, nakoľko obsahovo rozsiahla a značne mätúca úprava zmluvy zneprehľadňuje zmluvu ako takú, pričom časť pod názvom „Zmluvné dojednania“ je vyhotovená mimoriadne drobným písmom, na základe čoho súd spochybnil objektívnu možnosť spotrebiteľa podrobne sa oboznámiť s jej obsahom bez nutnosti použitia optickej pomôcky. Uvedený spôsob vyhotovenia zmluvy považuje za nekalú praktiku veriteľa, na základe čoho na časť zmluvy „Zmluvné dojednania“ hľadel ako na neplatnú a neexistentnú, nakoľko drobné písmo použité v tejto časti zmluvy vytvára objektívnu prekážku pre riadne oboznámenie sa s obsahom uvedenej časti zmluvy o to skôr, že podľa vyjadrenia žalovaného práve táto časť zmluvy obsahuje niektoré náležitosti definované v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. označené ako obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Neplatnosť časti Zmluvné dojednania je neplatnosťou podľa ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi.
4. Súd prvej inštancie mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne pod písmenom f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého nie je absencia uvedených náležitostí preukázanou, nakoľko tieto sú upravené v Zmluvných dojednaniach, ktoré súd považoval za neplatnú časť zmluvy podľa ust. § 39 OZ. Samotná zmluva obsahuje len dátum splatnosti poslednej splátky úveru, z čoho nemožno jednoznačne vyvodiť záver ohľadne doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ z.č. 129/2010 Z.z.
5. V konaní bolo ďalej podľa prvoinštančného súdu nesporným, že na účet žalobcu ako dlžníka bola zo strany žalovaného pripísaná z titulu poskytnutého úveru reálne suma 791,80,- EUR. Žalobca výšku poskytnutého úveru splatil v 15 mesačných splátkach do októbra 2014. Žalovaný písomne potvrdil oznámením zo dňa 31.08.2015, že žalobca splnil všetky svoje záväzky voči žalovanému, t.j. plnil v celkovej výške 1.900,80 EUR.
6. Následne v odôvodnení súd prvej inštancie citoval ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 OZ.
7. S poukazom na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalobca ako dlžník povinný žalovanému ako veriteľovi splatiť len sumu reálne poskytnutého úveru, t.j. sumu, ktorá bola z titulu poskytnutého úveru žalobcovi skutočne pripísaná na účet. Žalovaný ale prijal od žalobcu plnenie o 1108,80 Eur prevyšujúce sumu reálne poskytnutého úveru, na základe čoho túto sumu prijal bez právneho dôvodu a teda sa obohatil na úkor žalobcu podľa ust. § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ. Žalovaný voči nároku vzniesol námietku premlčania, avšak bez špecifikácie (prečo a ktorým dátumom považuje nárok uplatnený žalobou za premlčaný), nepredložil súvisiacu platobnú históriu napriek tomu, že ňou ako veriteľ kompletne disponuje, avšak platby vo výške tvrdenej žalobcom nespochybnil. Na základe uvedeného súd na námietku premlčania neprihliadol a nárok žalobou uplatnený v plnom rozsahu žalobcovi priznal.
8. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ súd žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny, nakoľko výška zodpovedá ust. § 517 ods. 2 OZ, pričom súd mal za to, že v zhode s právnym názorom žalobcu sa žalovaný do omeškania dostal dňom 08.11.2016, kedy žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť na účet žalobcu, až do zaplatenia.
9. Vzhľadom na osobné oslobodenie žalobcu ako spotrebiteľa v predmetnom konaní a vzhľadom na jeho plný procesný úspech vo veci, súd prvej inštancie podľa ust. § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. uložil povinnosť zaplatiť poplatok zo žaloby žalovanému vo výške 66 Eur.
10. Po podaní odvolania z podnetu odvolacieho súdu súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 26Csp/104/2017-123 zo dňa 4.7.2019 s použitím ust. § 224 CSP odstránil zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že výroková časť písomného vyhotovenia napádaného rozsudku nebola v súlade s jeho výrokom vyhláseným podľa zápisnice z pojednávania 1.3.2018. Súd opravil výroky I., II., III. predmetného rozsudku tak, že výroky znejú: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.108,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.108,80 Eur od 8.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní. II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhradu trov právneho zastúpenia. III. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok zo žaloby vo výške 66 Eur, do troch dní.
11. Následným opravným uznesením sp. zn. 26Csp/104/2017-136 zo dňa 5.11.2019, s použitím § 224 CSP, súd prvej inštancie opravil predmetný rozsudok aj jeho opravné uznesenie v záhlaví v časti predmetu konania tak, že predmet konania je „o zaplatenie 1.108,80 Eur s príslušenstvom“ (namiesto nesprávneho: 1.079,91 Eur s príslušenstvom).
12. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, pričom uplatnil ako odvolacie dôvody nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov konania v odvolacom konaní.
13. Odvolateľ vyslovil názor, že závery súdu o neplatnosti zmluvných dojednaní sú založené na skutočnostiach, ktoré neboli tvrdené a ani spochybnené žiadnou z procesných strán, žalobca v konaní neplatnosť zmluvných dojednaní pre ich nečitateľnosť ani netvrdil a neuvádzal, že sa neoboznámil, alebo nemal možnosť oboznámiť s obsahom zmluvných dojednaní. Veľkosť písma a členenie textu umožňuje objektívne zistenie obsahu zmluvných dojednaní, pričom veľkosť písma nie je menšia ani v porovnaní s veľkosťou textu umiestneného na obaloch potravín, príbalových letákov k liekom a podobne. Súd prvej inštancie svoje závery neodôvodňuje žiadnym konkrétnym dôvodom, ale len vlastným subjektívnym postojom. Podľa odvolateľa preto záver súdu o neplatnosti zmluvných dojednaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je nepresvedčivý a jednostranný. Z tohto dôvodu ani konštatovanie o nedostatku náležitostí doba trvania a termín konečnej splatnosti, ktoré na uvedený záver nadväzujú, nemožno považovať za postačujúce a presvedčivé rozhodnutie.
14. Žalovaný napadol rozsudok aj pre nesprávne právne posúdenie týkajúce sa bezúročnosti úveru, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Zdôraznil, že úver môže byť bezúročný len vtedy, ak ide o náležitosť zmluvy o úvere, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa, ktorým nie je doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, ktoré pre posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa nemajú žiadny význam, či vplyv. Žalovaný napadol rozhodnutie aj v časti o úroku z omeškania. Argumentoval pritom tým, že dňa 8.11.2016 sa žalovaný do žiadneho omeškania nedostal, pretože neurčito formulovaná výzva žalobcu nie je v zmysle zákona takým úkonom, s ktorým by mal byť spojený vznik vedomosti o tom, že malo dôjsť k vzniku obohatenia a o jeho výške.
15. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa plne stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, rozhodnutie považuje za správne a zrozumiteľné, poskytujúce odpovede na všetky, najmä kľúčové otázky sporné medzi stranami. Podľa žalobkyne argumenty žalovaného nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie prvoinštančného rozhodnutia, keď neuvádza žiadny argument, pre ktorý by mal byť záver prvoinštančného súdu nesprávny.
16. K termínu konečnej splatnosti uviedla, že v zmluve zjavne nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. V tejto súvislosti odkázala na početné rozhodnutia krajských súdov.
17. K zmluvným dojednaniam opätovne poukázala na vybrané state z početných rozhodnutí krajských súdov i Ústavného súdu ČR. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu o tom, že zmluva neobsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne termín konečnej splatnosti, čo obsahuje až dodatočne žalovaným zaslané oznámenie veriteľa o schválení úver, ktoré je jednostranným právnym úkonom veriteľa a nie zmluvou, nejde teda o súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Aj v tejto súvislosti odkázala na početné rozhodnutia krajských súdov. K námietke žalovaného o priznaní úroku z omeškania uviedla, že žalovaný na predsporovú výzvu dňa 2.12.2016 odpovedal a nevyjadril žiadnu neurčitosť obsahu právneho úkonu, dokonca ani v priebehu celého konania nevzniesol k výzve námietku, preto žalobca uzatvára, že žalovaný podal odpoveď žalobcovi na predsporovú výzvu a preto nie je zrejmé, prečo sa žalovaný bráni až v odvolacom konaní. Uvedené mohol namietať počas prvoinštančného konania až do okamihu vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania. Uvedená námietka preto nemá opodstatnenie.
18. Ďalšie podania strany do spisu v priebehu odvolacieho konania do spisu nedoručili.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, následkom čoho v sume zaplatenej žalobkyňou prevyšujúcej poskytnutú istinu úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bol predmetným rozsudkom zaviazaný vydať žalobkyni i s príslušným úrokom z omeškania.
21. Súd prvej inštancie prioritne uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 4.9.2013) a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. Nadväzne podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
24. Z citovaného ust. § 9 ods. 1 písm. f) ZoSÚ vyplýva, že zákonodarca za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V texte predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale v rozpore s uvedeným, nie je žiadnym spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je v tejto súvislosti uvedená len výška a počet splátok, čo sú údaje nevyhnutne identifikujúce splátky úveru, nie ale termín konečnej splatnosti. Ak by tieto, podľa zákona povinné údaje pre identifikáciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru postačovali, zákonodarca by už nemal dôvod zakotviť výslovne požiadavku podľa cit. § 9 ods. 1 písm. f) ZoSÚ aj na uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Cieľom, resp. účelom cit. ust. § 9 ods. 1 písm. f) ZoSÚ je zaručiť, aby spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy poznal ako dlho bude predmetný úver splácať, aby mu bol známy deň poslednej splátky úveru, teda termín jeho konečnej splatnosti, teda doba dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy, ak uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmluve v čase jej uzatvárania umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky. Neuvedenie tejto náležitosti, resp. okolnosti predmetného úverového vzťahu jednoznačne môže spochybniť schopnosť spotrebiteľa objektívne posúdiť rozsah svojho záväzku. Z uvedených dôvodov odkaz odvolateľa na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/2015 je nenáležité.
26. V zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere založených v spise (č.l. 8, 9) pod bodom 4.5. je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.
27. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere (formálne označenom ako revolvingový, hoci k čerpaniu celej výšky limitu malo dôjsť a došlo naraz) bola žalobkyňou ako spotrebiteľkou podpísaná dňa 2.9.2013, žalovaným veriteľom až následne dňa 4.9.2013, teda po podpise zmluvy s oklieštenými náležitosťami spotrebiteľkou. Dňom 4.9.2013 je tiež datované oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi aj splátkový kalendár, pričom až v týchto listinách je obsiahnutý dátum splatnosti prvej splátky úveru (6.10.2013), aj dátum splatnosti poslednej splátky úveru (6.9.2016). Uvedené dve jednostranné listiny, naviac vyhotovené dodávateľom až po podpise zmluvy spotrebiteľom, ale nemôžu byť súčasťou dvojstranného aktu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ust. 4.5. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli podľa bodu 7. predmetnej žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere vyhlásené za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ustanovujú deň konečnej splatnosti úveru v čase podpisu zmluvy žalobkyňou absolútne neurčiteľným spôsobom, keďže odkazujú na splátkový kalendár, ktorý nie je súčasťou zmluvy a nebol ani žalobkyni ako spotrebiteľke v čase podpisu predmetnej zmluvy predložený, resp. dostupný. Vzhľadom na uvedené je potom nutné uzavrieť, že zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to termín konečnej splatnosti úveru nebol v predmetnej zmluve obsiahnutý. Žiada sa dodať, že ďalšia náležitosť podľa citovaného § 9 ods. 1 písm. f) ZoSÚ a to doba trvania zmluvy bola obsiahnutá v zmluvných dojednaniach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy v bode 9.1 formuláciou, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu neurčitú. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje zákonná náležitosť v zmysle cit. ust. § 9 ods. 1 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom je už nerozhodné, že tento údaj sa nachádza v niektorých následných dokumentoch (oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípadne v splátkovom kalendári), ktoré nie sú súčasťou zmluvy.
28. Iba na dôvažok odvolací súd uvádza, že sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednania v dôsledku toho, že sú vyhotovené drobným písmom, súd považoval za nekalú praktiku veriteľa, na základe čoho na túto časť zmluvy hľadel ako na neplatnú a neexistentnú. Odvolací súd súhlasí s tým, že text zmluvných dojednaní je písaný veľmi malým písmom, avšak v obdobných dokumentoch bežným, pre čitateľa bez zrakovej chyby stále čitateľným bez použitia optických pomôcok, pre čitateľa so zrakovým oslabením čitateľný s použitím náležitej optickej pomôcky. Veľkosť písma samu o sebe preto odvolací súd nepovažoval za dôvod neplatnosti zmluvných dojednaní. Samotná výška priznanej sumy, ani jej príslušenstva nebola odvolateľom namietaná a preto nepodliehala prieskumu odvolacieho súdu.
29. Už len absencia uvedenej jednej zákonnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti (čl. 17 základných princípov CSP), aby sa súd zaoberal aj prípadnou absenciou ďalších náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by viedla k rovnakému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Odvolací súd sa preto s odkazom na princíp hospodárnosti občianskeho súdneho konania, obsiahnutý v čl. 17 základných princípov CSP, už týmito ďalšími okolnosťami vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru už irelevantnými a nespôsobilými zvrátiť výsledok sporu, nemal dôvod zaoberať.
30. Na základe vyššie uvedeného, predmetný spotrebiteľský úver je potrebné zo zákona (cit. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ) považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému veriteľovi vznikol nárok len zo strany žalobkyne len na zaplatenie istiny a sumu, ktorú žalovanému uhradila nad tento limit (1.108,80 Eur) je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni v zmysle
súdom prvej inštancie aplikovaných ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vydať spolu s príslušenstvom.
31. Žalovaný odvolaním namietal aj priznaný úrok z omeškania s tým, že dňa 8.11.2016 sa žalovaný do žiadneho omeškania nedostal, pretože neurčito formulovaná výzva žalobcu nie je v zmysle zákona takým úkonom, s ktorým by mal byť spojený vznik vedomosti o tom, že malo dôjsť k vzniku obohatenia a o jeho výške.
32. Výzvou zo dňa 8.11.2016 preukázateľne doručenou žalovanému, žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta zaslala žalovanému predsporovú výzvu, v ktorej bolo uvedené, že predmetná riadne konkretizovaná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, najmä obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú bezúčnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Preto navrhla podpis dohody o urovnaní na základe ktorej príde k jednoznačnému určeniu povinnosti klienta uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov a k vráteniu preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia s tým, že inak je pripravená podať žalobu na súd, kde si bude uplatňovať svoje nároky. Na túto výzvu bola advokátovi žalobkyne doručená písomná odpoveď žalovaného, v ktorej bolo namietané, že nie je jednoznačné a nesporné, že advokát je oprávnený konať v mene žalobkyne a všeobecne, že výzva je neurčitá, po vecnej stránke nedôvodná, a preto nie je možné s advokátom ďalej akokoľvek bližšie komunikovať.
33. Z popísanej predsporovej výzvy žalobkyne adresovanej žalovanému nesporne vyplýva, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, že žalobkyňa teda mala povinnosť zaplatiť úver len vo výške listiny s tým, že preplatok má charakter bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada vydať. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná výzva, v spojení s presne v nej označenou úverovou zmluvou, je dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým právnym úkonom a hoci sa v nej výslovne neuvádza konkrétna výška bezdôvodného obohatenia, v spätosti s predmetnou zmluvou je jednoznačne určiteľná ako suma, ktorú zaplatila žalobkyňa žalovanému v rozsahu prevyšujúcom istinu. Námietka odvolateľa, že predmetná výzva je neurčito formulovaná a preto nemôže s ňou byť spojený vznik vedomosti o tom, že malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške, preto neobstojí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni s istinou i úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 8.11.2016 do zaplatenia, vychádzajúc z v tomto smere uplatnených odvolacích dôvodov, je preto správne.
34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho opravných uznesení, v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I., v od neho závislom a vecne správnom výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania a napokon aj v závislom a vecne správnom výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).