Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Cb-133-2018.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/133/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: H. L., bytom Y. XX, M., podnikajúci pod obchodným menom: Martin Banič, s miestom podnikania Východná 23, Cífer, IČO: 40 628 078, o zaplatenie sumy 281,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.08.2018, doručenou súdu dňa 13.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 281,35 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z dôvodu nezaplatenia faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX vystavených na základe objednávok žalovaného o vytýčenie elektrických sietí. Žalobca vykonal vytýčenie elektrických káblových vedení, avšak žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil.
2. Dňa 24.08.2018 bola Okresnému súdu Trnava doručená identická žaloba, t.j. žaloba v rovnakom znení s rovnakými skutkovými tvrdeniami žalobcu a rovnakým petitom, podaná proti tomu istému žalovanému. Konanie o tejto žalobe sa viedlo na súde pod spisovou značkou 28Cb/130/2018. Súd v danej veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 28Cb/130/2018-25 zo dňa 11.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2019.
3. Podľa ustanovenia § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
4. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade skúmať procesné podmienky vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (ust. § 161 ods. 1 CSP), s výnimkou skúmania miestnej príslušnosti ako procesnej podmienky (vzhľadom na ust. § 41 CSP). Súd skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania a len čo zistí existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, konanie zastaví.
7. K neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, tzv. res iudicata (v zmysle ust. § 230 CSP). Ak zistí súd, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, je povinný neskôr začaté konanie zastaviť. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky rei iudicatae je stav v čase začatia konania.
8. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci teda zakazuje súdu viesť konanie o takom spore, o ktorom sa už bolo právoplatne skončené. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to žalobný návrh (petit) a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Totožnosť sporových strán znamená, že strany v sporovom konaní sú zhodné so stranami v skôr rozhodnutom sporovom konaní. Pre určenie totožnosti sporových strán je irelevantné, či sporová strana vystupuje právoplatne skončenej veci ako žalobca a v neskôr začatom konaní ako žalovaný.
9. Ako už súd uviedol vyššie, z úradnej činnosti zistil, že žalobca sa identickou žalobou domáhal toho istého plnenia voči rovnakému žalovanému, a to v konaní vedenom pod spisovou značkou 28Cb/130/2018, ktoré právoplatne skončilo vydaním meritórneho rozhodnutia (platobného rozkazu) dňa 05.12.2019.
10. Na základe toho má súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci, pretože je naplnená podstata § 230 CSP, teda ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastavil.
11. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
15. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
16. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
17. Ustanovenie § 262 ods. 1 CSP výslovne určuje povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Hoci je možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania (pretože podal duplicitnú žalobu), zároveň platí, že žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu ani nevznikli doposiaľ žiadne trovy. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) a zásadu zbytočného nezaťažovania strán sporu (čl. 17 CSP) nie je v danom prípade ani potrebné, aby sa žalovaný o začínajúcom spore dozvedal, pretože k jeho skončeniu došlo skôr, ako mu bola doručená samotná žaloba.
18. Vyššie uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.