Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: JUDr. R. F., CSc., nar. X. Y. XXXX, bytom Ul. J. J. XXXX/X, M., proti žalovanému: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Nám. SNP č. 7, Trnava, IČO: 35 594 527, zastúpenému advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 3.388,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. septembra 2018 č. k. -211, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“, alebo len „O. z.“), (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou v zmysle naposledy pripustenej zmeny uznesením z 10.4.2018 č. k. -180 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.388,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 promile denne za každý deň omeškania od 23.11.2006 do 5.5.2015 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom a prenajímateľom bytu, ktorého žalobca je nájomcom. Žalobca oznámil žalovanému listami zo dňa 27.8.2000, 17.9.2000 a 20.10.2000 potrebu vykonania opráv v byte, na ktoré žalovaný nereagoval. Následne žalobca zabezpečil výmenu kotla dňa 11.9.2003, za čo zaplatil 23.887,20 Sk (792,91 eur), z čoho si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 792,20 eur. V dohode o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 8.12.2003 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 23.887 Sk do 31.3.2004. Dňa 14.10.2005 žalobca zaplatil montáž radiátorov v byte v počte 5 kusov za 45.297 Sk/1.503,58 eur a dňa 27.10.2005 zaslal žalovanému faktúru na sumu 32.901 Sk/1.092,11 eur za montáž roliet na okná v byte. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu existoval nájomný vzťah. V danej veci bolo zistené, že nájomca upozornil prenajímateľa na závady brániace riadnemu užívaniu bytu, prenajímateľ si nesplnil svoju povinnosť tieto závady odstrániť, preto ich žalobca v nevyhnutnej miere odstránil sám. Predmetom tohto konania je zaplatenie náhrady účelne vynaložených nákladov žalobcom na odstránenie závad, ktoré mu bránili v riadnom užívaní bytu. Bolo nesporné, že žalobca písomne upozorňoval (opakovane) žalovaného na závady v byte, ktoré bránili jeho riadnemu užívaniu (napr. v podaní zo dňa 26.5.2003 upozornil na zhnité okná, cez ktoré tiekla voda, keď pršalo, ďalej upozornil na vadný kotol ústredného kúrenia, vadné radiátory vo všetkých obytných

miestnostiach). Keďže nedošlo k náprave, žalobca závady odstránil výmenou kotla 11.9.2003, vymenil i vadné radiátory dňa 14.10.2005. Závadu tečúcich okien žalobca odstránil namontovaním žalúzií. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu z titulu výmeny kotla písomne a zaviazal sa zaplatiť sumu 792,90 eur do 31.3.2004. Žalobca podaním zo dňa 27.10.2005 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu za zaplatenie výmeny radiátorov, montáž a dodanie žalúzií spolu v sume 2.595,70 eur (do 30.11.2005). Výzvu na zaplatenie podal žalobca na poštovú prepravu dňa 31.10.2005. Zásielka bola žalovanému doručená v presne nezistený deň, dňa 12.12.2005 však žalovaný na podanie odpovedal. Súd prvej inštancie skúmal, či si žalobca uplatnil nárok včas. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uznal pohľadávku dňa 8.12.2003 v časti istiny 792,90 eur za výmenu kotla a zároveň sa zaviazal zaplatiť dlh do 31.3.2004. V zmysle 10-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 31.3.2014. V časti zaplatenia sumy 2.595,70 eur si žalobca uplatnil právo v prekluzívnej 6-mesačnej lehote u žalovaného podaním zo dňa 27.10.2015, ktoré preukázateľne bolo doručené žalovanému najneskôr 12.12.2005, kedy na uvedené podanie žalovaný odpovedal tak, že ho v celom rozsahu neuznal. V zmysle 3-ročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 12.12.2008. Žalobu žalobca podal na súde až dňa 5.5.2015, teda po uplynutí premlčacích dôb. Súd prvej inštancie uviedol, že nezistil dôvod pre prerušenie plynutia premlčacej doby z dôvodu prebiehajúcich konaní, keď žiadne toto konanie nesúviselo s uplatnenými nárokmi žalobcu v tomto konaní. K námietke žalobcu o vznesení námietky premlčania žalovaným v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie uviedol, že konanie žalovaného a vznesenie námietky premlčania v danej veci nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný využil svoje zákonné právo a námietka premlčania je dôvodná. Postoj žalovaného k uplatneným nárokom žalobcu bol od jeho uplatnenia nezmenený. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve (pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , vecne úspechom žalovaného v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca včas odvolanie, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmenu rozsudku vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bol nájomný vzťah. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda, v ktorej žalovaný prisľúbil nahradiť výmenu plynového kotla do 31.3.2004 a zostávajúce radiátory vymeniť do 1.9.2004. Žalobca čakal na splnenie sľubu žalovaného, ku ktorému z nepochopiteľných dôvodov nedošlo. Žalovaný sa úmyselne vyhýbal povinnosti vyplývajúcej mu z a . Svojím konaním sa teda bezdôvodne obohatil. Podobnú genézu má aj montáž roliet na prehnité a pretekajúce okná. Je teda nesporné, že žalobca vynaložil svoje vlastné finančné prostriedky na výmenu zariadení v byte žalovaného v celkovej sume 3.388,59 eur. Súd prvej inštancie sa vôbec otázkou úmyselného konania žalovaného nezaoberal. Pojednávania boli vedené v rozpore so zásadou rovnosti subjektov súkromného práva. Žalobca sudkyni nedôveroval. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval premlčanie aj s prihliadnutím na . Ďalej má za to, že konanie sp. zn. spôsobilo spočívanie premlčacej doby podľa . Konanie žalovaného jasne vykazuje najhrubšie črty neekonomického a nezodpovedného nakladania s vlastným majetkom, hazardu so zdravím a bezpečnosťou nájomcov bytov, ale aj získavania financií takýmto nehoráznym spôsobom, t. j. okrádaním dôchodcov, ako je žalobca.

3. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V danej veci ide o pohľadávku žalobcu v zmysle . Súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania. Žalobca namietal, že pojednávanie bolo vedené v rozpore so zásadou rovnosti subjektov súkromného práva, túto námietku nekonkretizoval žiadnym spôsobom. V konaní súd postupoval v zmysle zákona. Iné súdne konania, na ktoré žalobca poukázal, nemali súvis s predmetným konaním.

4. Následne žalobca odvolaciemu súdu oznámil, že so žalovaným sa pokúsil o mimosúdnu dohodu, avšak bezúspešne.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o premlčaní žalobcom podľa uplatneného nároku s tým, že námietku premlčania nepovažoval za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

10. Podľa ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

11. Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi nielen byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, ale mu aj zabezpečiť plný a nerušený výkon práv s užívaním bytu spojených. Drobné opravy v byte v súvislosti s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou znáša nájomca. Ostatné opravy v byte je povinný vykonávať prenajímateľ, a to na vlastné náklady. Spomedzi takýchto opráv v byte, ktoré je povinný vykonávať prenajímateľ, osobitne upravuje ustanovenie - odstraňovanie tých závad, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený. Ide nielen o závady priamo v byte, ale prípadne aj v dome mimo bytu, pokiaľ bránia riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený (napr. závada na vodovodnej prípojke v spoločných priestoroch domu). Svojou povahou ide o závady najintenzívnejšie obmedzujúce užívanie bytu nájomcom. Okrem toho, že tieto je tiež povinný na vlastné náklady odstraňovať prenajímateľ,

zákon ich odstránenie, avšak iba v nevyhnutnej miere, nielen umožňuje vykonať nájomcovi, ale za ustanovených podmienok ukladá prenajímateľovi aj nahradiť nájomcovi účelne vynaložené náklady. Závadami, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, sa rozumie napríklad závada na rozvodoch médií, zatekanie do bytu, porucha vykurovacieho systému, nefunkčnosť výťahu, zdravotná závadnosť bytu a pod. Pokiaľ toto ustanovenie upravuje aj prípady iba hroziacich závad výkonu práva nájmu nájomcu, jeho zmyslom je zabezpečiť plnenie povinností prenajímateľa predchádzať vzniku takýchto závad a udržovať byt a dom v stave, ktorý nehrozí vznikom takýchto závad (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, k ).

12. Žalobca v danej veci ako nájomca, po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa (žalovaného), odstraňoval závady v súvislosti so zatekaním cez okná do bytu a to montážou roliet/žaluzií, závady v súvislosti s vykurovacím systémom a to výmenou radiátorov a kotla. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nároky podľa , pričom i sám v odvolaní na uvedené ustanovenie poukazuje. Je vylúčené, aby išlo v danom prípade o bezdôvodné obohatenie a preto aj pri posudzovaní premlčania nebolo možné aplikovať ustanovenie . Námietka odvolateľa v tomto smere (že súd neposudzoval premlčanie podľa O. z.) bola preto nedôvodná.

13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa, či dlžníka.

14. Právo na náhradu v zmysle sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe plynúcej od jeho uplatnenia u prenajímateľa (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, k ).

15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba, podaná na súd dňa 5.5.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej doby, keď jej plynutie pri nároku na zaplatenie sumy 792,20 eur posudzoval s ohľadom na uznanie dlhu zo dňa 8.12.2003 a aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu. Platným uznaním dlhu dochádza podľa k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. V prípade, že dlžník vo svojom vyhlásení prisľúbil, že dlh zaplatí v určitom čase, t. j. určí v ňom novú lehotu splatnosti (v danom prípade do 31.3.2004), premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t. j. odo dňa nasledujúceho po vymedzenej splatnosti (koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína). Správne bolo súdom prvej inštancie potom konštatované, že premlčacia doba pri tomto nároku uplynula 31.3.2014 (pondelok). Pokiaľ ide o zvyšok nároku (zaplatenie sumy 2.595,70 eur), súd prvej inštancie správne konštatoval, že trojročná premlčacia doba v danom prípade plynula od uplatnenia si nároku u prenajímateľa listom zo dňa 27.10.2005 ( ; č. l. 42 spisu), čo bolo v danom prípade najneskôr 12.12.2005 (keď žalovaný na list žalobcu odpovedal) a teda uplynula najneskôr 12.12.2008 (piatok).

16. K rozporu s dobrými mravmi odvolací súd uvádza nasledovné. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ústavný súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V predmetnom prípade bolo významné posúdenie, nakoľko žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania, či vznesenie námietky premlčania bolo možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi.

Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.9.2013 sp. zn. ). Nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. ). Neuvážená a nedostatočne odôvodená aplikácia inštitútu dobrých mravov by v konečnom dôsledku mohla viesť k neželanému efektu oslabovania subjektívnych práv jednotlivcov. Posúdenie prípadného rozporu in concreto už ostáva na úvahe súdu v konkrétnom posudzovanom prípade, pričom súd by mal vždy prihliadať na skutočnosť, či účastník, na úkor ktorého sa námietka premlčania vzniesla, uplynutie premlčacej doby zavinil, resp. či mohol nejakým spôsobom ovplyvniť uplatnenie práva. Zásadnou bude i zodpovedanie otázky intenzity zásahu do subjektívnych práv účastníka konania. Súd by preto mal v aplikačnej praxi, naozaj len vo výnimočných prípadoch, zmierňovať neprimeranú tvrdosť zákona, a preto nie vždy môže platiť ulpinianovské dura lex, sed lex. Súdy v podobných prípadoch majú zabrániť zneužívaniu subjektívnych práv (šikany) na úkor druhého účastníka aj vyhodnotením námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi (porov. Strapáč, P. - Ďurana, M.: Námietka premlčania a rozpor s dobrými mravmi. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 4, s. 14 - 22). Súd prvej inštancie konštatoval, že konanie a ani vznesenie námietky premlčania nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi (námietka žalobcu, že súd uvedené neposudzoval, nebola teda dôvodná). Aj s uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. V prejednávanej veci sa nejedná o výnimočný prípad a uplynutie premlčacích dôb si zavinil žalobca, ktorý časť nároku uplatnil po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby, čo bol dostatočný čas na podanie žaloby, nešlo o krátku lehotu. Pri zvyšku nároku premlčacia doba (3 ročná) plynula najneskôr od 12.12.2005 a uplynula najneskôr 12.12.2008, pričom žaloba bola podaná na súd až v máji 2015. Za tejto situácie, vzhľadom aj na charakter uplatňovaného práva, priznanie účinkov premlčania nie je neprimerane tvrdým postihom žalobcu, keď zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.

17. Odvolací súd, rovnako ako i súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvod pre záver o spočívaní premlčacej doby ( ). Konania, na ktoré žalobca poukazoval, uvedené účinky nespôsobili, keď tieto konania nemali súvis s nárokom žalobcu, ktorého sa domáha v tomto konaní.

18. K námietkam smerujúcim voči zákonnej sudkyni je potrebné dodať, že uznesením z 9.6.2015 sp. zn. (č. l. 62 spisu) bolo rozhodnuté o nevylúčení sudkyne z prejednania a rozhodovania veci (dôvodom námietky zaujatosti bol pocit žalobcu, že právna zástupkyňa žalovaného si so sudkyňou „veľmi dobre rozumela“). Z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie, že vo veci by rozhodol vylúčený sudca (vada podľa ). Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že došlo k porušeniu rovnosti strán, uvedené ničím bližšie nekonkretizoval a toto z obsahu spisu ani nevyplýva.

19. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

20. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

21. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.