Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 118.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: B. X., nar. X. O. XXXX, bytom O. XXXX/XXXX, N., zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 20. augusta 2019 č.k. 5Csp/169/2017-51 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 24. júna 2015 ku zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 203601430 je neplatná; výrokom II. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 203601430 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 24. júna 2015 je dohodnutá bez úrokov a bez poplatkov; výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; výrokom IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu Skalica sumu 199,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 24. júna 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 203601430, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- eur, podpísanie zmluvy potvrdil žalobca aj keď na priloženej zmluve sa podpis žalobcu nenachádza. V zmluve sa žalobca zaviazal splatiť úver žalovanej a zaplatiť jej odplatu pri poskytovaní finančných prostriedkov a úrok v celkovej sume 484,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola 140,- eur, RPMN 28%, úrok 68,80%, t.j. 344,- eur, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 24. júna 2016, výška RPMN bola určená na 25,88%. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je žalobcom podpísaná a žalobca poprel, že by ju podpísal, pričom táto dohoda má formulárový a typový charakter. Súd prvej inštancie skúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť vyvodil, že treba zmluvu považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Dodal, že navyše úver obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 68,80%, čo je fakticky úžernícka úroková sadzba a takéto zmluvné dojednanie vzhľadom k neprimeranej výške úroku z úveru je nekalou obchodnou podmienkou a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná, zmluvné dojednania v zmluve nie sú podpísané, z toho dôvodu nie sú súčasťou zmluvy a poplatky v nich uvedené
nie sú platne v zmluvách dohodnuté. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že úver bol dojednaný bez úrokov a bez poplatkov. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, dôvodil, že táto dohoda predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a je neplatná ako neprijateľná obchodná podmienka v zmysle § 53 ods. 5 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dôvodil, že zabezpečená pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná. Dohoda sa vzťahuje na pohľadávku celkovo v sume 984,- eur, pričom oprávnená pohľadávka je len v sume 500,- eur. Takáto dohoda umožňuje žalovanej obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 3, 5, 7, 8 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 34, § 37, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, čl. 3, 6 Rady 93/13/EHS, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, 9, § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zo SÚ). O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 a § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov nepriznal, keďže si nárok neuplatňoval. Žalovanej uložil poplatkovú povinnosť v sume 199,- eur.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že dlžník sa zmluvou o úvere č. 203601430 z 24. júna 2015 zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 984,- eur s termínom splatnosti dňa 24. júna 2016 a toho istého dňa 24. júna 2015 požiadal žalobca o plnenie v splátkach a došlo k uzatvoreniu dohody o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,- eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 20. júla 2015. Dodala, že každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Poukázala, že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Dohoda o plnení v splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, na základe ktorých sa mení aj RPMN. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedla, že výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 z.č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve. V zmluve je výška odplaty, výška RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN v súlade s nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a v súlade s platnými právnymi predpismi. Dodala, že je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Občanského zákoníku I., C. H. Beck 2009, s. 67-68. Dôvodil, že ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcim financovanie z vlastných zdrojov. Zákonodarca SR poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza a poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je nebankovým subjektom, ktorej riziko podnikania je rozdielne oproti bankám. Dodala, že žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa konečnej splatnosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016 C-42/15 a to konkrétne článok 10 ods. 1, 2 smernice Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ako i článok 23 smernice. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vyjadril nesúhlas s odvolacími námietkami žalovanej majúc za to, že výklad žalovanej, na základe ktorého musia byť podmienky v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ splnené kumulatívne, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. septembra 2016 sp. zn. 23Co/105/2016. Dodal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu a taktiež neobsahuje dátum narodenia a nesprávne uvedené RPMN. Ppoukázal, že celková výška odmeny 484,- eur pozostáva z odplaty 140,- eur a zmluvného úroku 344,- eur, čo predstavuje 68,80%.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 203601430 z 24. júna 2015 neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a že v zmluve obsiahnutá ročná úroková sadzba 68,80% je úžernícka, v dôsledku čoho považoval úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ) a, že dohoda o zrážka zo mzdy je neplatná.
6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá spĺňa definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V preskúmavanej veci založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanou žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu viacerých obligatórnych zákonom stanovených náležitostí takejto zmluvy ako i pre rozpor s dobrými mravmi.
7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Cieľom právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolacích argumentov žalovanej, ako aj obsahu úverovej zmluvy z 24. júna 2015, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
12. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).
13. Vyššie citovaný Rozsudok ESD konštatoval, že smernica 2008/48 bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
14. Vychádzajúc z účelu Smernice, ako aj právnych záverov vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.februára 2018, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. , odvolací súd uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd potom aj v ďalších svojich rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva z 24. júna 2015 obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov, nie je opodstatnený.
16. V celom rozsahu sú však dôvodné závery súdu prvej inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru vzhľadom na nesúlad odplaty s dobrými mravmi.
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Základnou spornou otázkou bolo, či na daný prípad je potrebné pri určení odplaty za úver aplikovať výhradne § 53 ods. 6 OZ a naň nadväzujúce ust. § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995, či dohoda zmluvných strán o odplate je súladná s dobrými mravmi a nakoniec či je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, teda či veriteľovi nevznikol nárok na uplatnený úrok a poplatky.
20. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
22. Aplikáciu § 3 OZ v otázke výšky odplaty nevylučuje ani § 53 ods. 6 OZ účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 OZ alebo ustanovenia § 39 OZ je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Podľa údajov NBS priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre spotrebiteľské úvery do 1 roka boli v II. štvrťroku 2015 vo výške 8,39 %. Dohodnutý úrok v práve posudzovanej veci vo výške 68 % p.a. oproti priemernej úrokovej sadzbe úverov poskytovaných na obdobie jedného roka bankami vo výške 8,39 % (čo odvolací súd zistil na stránke NBS) o viac ako 800 % prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za primerané, a teda zodpovedajúce dobrým mravom Uvedený záver nemôže zmeniť tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru je možné považovať za súladnú s OZ a práv. predpismi, ktoré ho vykonávajú, prípadne, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
23. V prípade spotrebiteľských zmlúv môže súd skúmať len celkovú odplatu a pokiaľ táto odplata podstatne neprimerane prevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, môže vyvodiť neplatnosť takejto dohody a to bez ohľadu na to, čo spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy namietal alebo nie. Podľa názoru odvolacieho súdu ani zo žiadneho ustanovenia osobitného zákona upravujúceho poskytovanie úverov nemožno vyvodiť, že ust. § 53 ods. 6 OZ by malo predstavovať špeciálnu normu voči § 39 OZ a že by malo vylučovať prípadné skúmanie rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 6 OZ dopĺňa iné normy obmedzujúce výšku odplaty (odmeny) veriteľa pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Súčasťou odplaty je totiž nielen samotný úrok, ale aj ďalšie poplatky a plnenia pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania. Aj prípadný súlad celkovej odplaty s odplatami
na bankovom finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 OZ. nebráni súdu skonštatovať nemravnosť úrokovej sadzby podľa § 39 OZ. a vysloviť jej neplatnosť. V prerokúvanej veci však nie je vôbec sporné, že žiaden zákon konkrétne neobmedzuje výšku úrokovej sadzby pri úvere. Z toho však nemožno vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel kzhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že dohoda o úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 203601430 z 24. júna 2015 je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie úrokovej sadzby vo výške odporujúcej dobrým mravom spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania podľa § 39 OZ. Vzhľadom na to potom, sledujúc najlepší prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 OZ) ale aj rovnosť zmluvných strán pri výkone práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu odvolací súd dospel k záveru, že dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok stratu nároku veriteľa na úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, v zmysle práve citovaného § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ s tým, že základné právo dlžníka (spotrebiteľa) dohodnuté v zmluve, na vrátenie poskytnutého plnenia veriteľovi v splátkach, tomuto zostáva zachované. V takomto prípade totiž z práve citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že v prípade absencie platnej dohody zmluvných strán o úroku z úveru prevyšuje záujem spotrebiteľa na zachovaní platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy veriteľ bez ďalšieho nemá právo od dlžníka požadovať vrátenie poskytnutého plnenia skôr, ako sa na tom pri uzatváraní zmluvy dohodol.
25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. V časti odvolania žalovanej voči určeniu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 24. júna 2015 bránila odvolaciemu súdu zaujať stanisko absencia odvolacích dôvodov. Odvolací súd záverom ešte dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú a zmluvu o spotrebiteľskom úvere za dohodnutú bez úrokov a poplatkov, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania potvrdil.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol plne úspešný žalobca, vzniklo žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).