Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5CoCsp-32-2020.pdf
PDF · 134.49 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne J.. P. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XXX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 25Csp/90/2019-28 z 3.12.2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 zabezpečujúcej zmluvu o úvere dobrá pôžička zo dňa 25.3.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Zamestnávateľ žalobkyne Psychiatrická nemocnica Michalovce so sídlom Stráňany, 071 01 Michalovce, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe výzvy žalovaného vyplývajúcej z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd poučuje strany, že žalovaný je oprávnený podať v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanej J.. P. X., Q.. XX.X.XXXX, U. R. XXX, XXX XX R. žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,00 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súde dňa 15.11.2019 domáhala proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému: I. zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 a II. zamestnávateľovi žalobcu Psychiatrická nemocnica Michalovce so sídlom Stráňany, 071 01 Michalovce, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný zo dňa 06.07.2016. Vychádzal z toho, že návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný Poštová banka, a.s. doručil dňa 11.7.2016 bez akéhokoľvek upozornenia jej zamestnávateľovi
- Psychiatrická nemocnica Michalovce so sídlom Stráňany, 071 01 Michalovce žiadosť o výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.03.2015, teda súčasne v rovnaký deň, kedy došlo aj k podpisu Potvrdenia o prijatí návrhu Zmluvy o úvere dobrá pôžička, t.j. 25.3.2015 a spolu so žiadosťou o výkon zrážok poslal zároveň žalovaný aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Túto dohodu nebolo možné odmietnuť. Uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v rovnaký deň, ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda ešte pred okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa, a takto uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako neprijateľná zmluvná podmienka, je preto predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná v zmysle vyššie citovaného § 53 ods. 5 OZ, a Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky sa odchyľuje od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je vylúčené v zmysle § 54 ods. 1 OZ. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, spôsobujú aj ustanovenia predmetnej Dohody, kde nebolo možné túto Dohodu odmietnuť. Žalovaný môže jednostranne zvyšovať výšku dlhu a to na vopred neurčenú dobu, do splatenia úveru. Uviedla, že nemá vedomosť, že by spoločnosť Poštová banka, a.s. podala návrh na súd, v ktorom by si uplatnila požadovaný nárok a ona mala možnosť sa riadne brániť proti nekalým praktikám žalovaného. Poukázala na to, že je neprípustné, aby veriteľ mohol jednostranne diktovať výšku dlhu bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Takéto správanie považuje za hrubé porušovanie jej ľudských práv, aj práv spotrebiteľa, nekalé praktiky, obchádzanie zákona a podvod. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť žalovaného jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukázala listom zo dňa 6.7.2016, podľa ktorého má zamestnávateľ realizovať zrážky vo výške 65,- Eur. V skutočnosti však zamestnávateľ bez jej súhlasu vykonáva zrážky zo mzdy až vo výške 97,- Eur. Ako dôkaz predložila výplatný lístok za obdobie 08/2019 a 09/2019, kde sú realizované zrážky v prospech žalobcu po 97,- Eur. V návrhu ďalej poukázala aj na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, je preto aj v predmetnej veci neplatný § 39 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. čí. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takýchto sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu." (C-429/05 Godard, bod 61). Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limite, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať vtom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 a prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Reak Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defebsa de kis Costumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. Novembra 2007, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky." (rozsudok C-618/10, Banco Espanol) „Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom." (rozsudok C-106/77, Simmenhal). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) „Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov." Zároveň žalobkyňa uviedla, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri
zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej).
3. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia súdu istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Poukázala aj na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukazuje na, citujem: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadenej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Zároveň predložila súdu aj právoplatné Uznesenie Okresného súdu Trnava 32Csp/30/2018 zo dňa 22.2.2018, a Uznesenie Okresného súdu Trnava 13Csp/129/2018, ktorými súd nariadil neodkladné opatrenie na neobmedzenú dobu bez nutnosti rozhodovať vo veci samej, v ktorom uložil povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.
4. Súd citoval §§ 324, 325, 327, 328, CSP a dôvodil, že neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti, čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Bolo preukázané, že pri uzatvorení zmluvy o úvere dňa 25.03.2015 bola toho istého dňa uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy k uvedenej zmluve, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere, pričom banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči žalobcovi zo zmluvy pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu žalobcu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená toho istého dňa ako zmluva, avšak na samostatnom liste. Na základe tejto dohody bol zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačne zrážky zo mzdy dlžníka/ žalobcu v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet vo výške 68,30
Eur mesačne. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že v nej nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne. Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto vyplýva priamo z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, žeby mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy , či iného príjmu. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy , ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
5. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia musí navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do súkromia. Potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä časové hľadisko potreby neodkladnej úpravy, ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva, alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené neodkladné opatrenie sa vyžaduje upraviť primerane tak, aby prostriedky a spôsoby jeho realizácie nevybočili z prijateľného, proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia po úprave neodkladným opatrením. Dôvodom na nariadenie NO je skutočnosť tvrdená žalobcom, že žalovaný realizuje úhradu splátok nad rámec skutočného dlhu a takto získava bezdôvodné obohatenie. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pomerne autonómne, avšak s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (§ 326, § 335 a §336 CSP). Pokiaľ §325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenie strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal O.s.p. teraz §§ 325, 336 CSP). To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný), a prípadným NO má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. V konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie a nezisťuje skutkový stav spôsobom, ako je to v konaní vo veci samej. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je postačujúce osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti, čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než pristúpiť aj na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani
zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu dohôd o zrážkach zo mzdy, slúžiacich na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čo výrazným spôsobom obmedzuje žalobcu disponovať so svojím príjmom.
6. Na základe uvedených skutočností súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.03.2015 uzatvorenej na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere dobrá pôžička č.1596232159 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2018, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Neodkladné opatrenie súd nariadil bez časového obmedzenia, pričom v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené sa možno domáhať jeho zrušenia v súlade s § 334 CSP.
7. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
8. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd, vzhľadom k tomu, že neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej žalobkyni, poučil stranu , ktorej uložil neodkladným opatrením povinnosť, o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce.
9. Keďže žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom súd jej návrhu vyhovel, zaviazal v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO) vo výške 33,00 Eur žalovaného.
10. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z hľadiska úspechu v konaní by žalobkyni patrila náhrada trov konania, keďže však zo spisu vyplýva, že jej žiadne trovy konania nevznikli, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
11. V podanom odvolaní žiadal žalovaný napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na NO sa zamieta a priznať trovy konania.
12. Okrem iného v odvolaní uviedol, že v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“] „[neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. “
13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na samostatnom dokumente. Taktiež z tohto samostatného dokumentu vyplýva, že je riadne špecifikovaná a uvedená zabezpečovaná pohľadávka, je uvedená -výška -maximálnej mesačnej zrážky, -ktorá je vo výške mesačnej splátky aj s poistením, a rovnako v dohode o zrážkach zo mzdy sú riadne uvedené dôsledky jej uzatvorenia. V zmysle bodu 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy zároveň „[dlžník podpísaním tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia." Z uvedeného teda nepochybne vyplýva splnenie podmienky jednak tej, že dohoda o zrážkach zo mzdy so spotrebiteľom musí byť uzatvorená na samostatnom dokumente, ako aj tej, že spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia.
14. Zároveň, zo žiadnych podkladov, teda zo zmluvy o úvere, z obchodných podmienok žalovaného, z dohody o zrážkach zo mzdy, zo žiadosti o úver a pod., nevyplýva, že by uzavretie dohody o zrážkach za mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru, práve naopak, vo viacerých ustanoveniach zmluvy o úvere sa priamo uvádza spojenie „dohodu o zrážkach zo mzdy, ak bola uzatvorená.“ Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že žalobca mal reálnu možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a táto nebola podmienkou poskytnutia úveru.
15. Žalovaný má teda za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne, nebola v rozpore so žiadnym ustanovením žiadneho právneho predpisu a žiadny právny predpis ani neobchádzala.
16. Ďalej je potrebné uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy obmedzuje žalovaného ako veriteľa na vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej zmluvy o úvere, t.j. ani viac, ani menej ako vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorú žalobca dobrovoľne uzatvoril. Z uvedeného vyplýva, že zrážkami zo mzdy dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by dlžník splácal bez výkonu zrážok. Neexistuje svojvôľa, pokiaľ medzi stranami zmluvy boli riadne dohodnuté všetky náležitosti a tieto žalobca pri uzatvorení zmluvy o úvere poznal.
17. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca súhlasil pri podpise zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom zmluvy o úvere odkonzultoval tak, aby nijak nesťažili jeho ekonomické postavenie.
18. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník riadne splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal.
19. Podľa rozhodnutia OS Žilina sp. zn. 17Csp/15/2016: „Zákon tak v sporovom čase neustanovil žiadnu ingerenciu súdu ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy a právne následky vyvolané uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka, nemožno a priori považovať za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nejde o právnu konštrukciu vytvorenú uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka (spotrebiteľa), ale o právnu konštrukciu vytvorenú právnou úpravou. Aj zo samotnej Smernice Rady 93/13 EHS vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktoré preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako je to v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 Občianskeho zákonníka.“
20. Nadmernú „opateru“ spotrebiteľa ako nedôvodnú a nesprávnu skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016, „podľa ktorého termín ochrana spotrebiteľa sa vo svojom štandardnom význame v zásade vzťahuje na nekalé podmienky. Ochrana spotrebiteľa pri neprijateľných podmienkach vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Z toho vychádza vnútroštátne právo, ako aj smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
21. Nutné je taktiež uviesť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Okresný súd tvrdí, že žalobca preukázal, že žalovaný realizuje úhradu splátok nad rámec skutočného dlhu a takto získava bezdôvodné obohatenie. Napadnuté rozhodnutie však žiadnym spôsobom neuvádza, ako by sa mal žalovaný na žalobcovi bezdôvodne obohacovať. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy boli zrážky realizované výlučne na sumy vyplývajúce z riadne uzavretej a platnej zmluvy o úvere, neobsahujúcej žiadne neprijateľné podmienky. Nie je pritom žalovanému vôbec známe, akým spôsobom žalobca preukázal, že zrážky zo mzdy boli realizované nad rámec skutočného dlhu, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z jeho príloh žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú. V tomto smere teda žalobca evidentne neuniesol dôkazné bremeno.
22. Uvedené podporne vyplýva aj zo Zákonníka práce, ktorý v § 131 ods. 8 upravuje situáciu zmeny zamestnávateľa dlžníka počas vykonávania zrážok zo mzdy a otázku, čo sa s dohodou o zrážkach zo mzdy vlastne stane. Z daného ustanovenia vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa ods. 4 a 5 zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a
pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa ods. 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený. Uvedená úprava tak popiera závery o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy.
23. Dňa 26.02.2020 mi bolo doručené stanovisko žalovaného, v ktorom žiada moje vyjadrenie: „Na základe jeho žiadosti opakovane tvrdím (žalobkyňa), že súhlasím v celom rozsahu s uznesením Okresného súdu Michalovce sp.zn. 25 Csp/90/2019 zo dňa 3.12.2019. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v ten stý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere“. Súd v uznesení zo dňa 3.12.2019 v bode III. poučil žalovaného: „...Súd poučuje strany, že žalovaný je oprávnený podať v spore žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanej J.. P. X.K., Q.. XX.X.XXXX, U. R. XXX žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce." Žalovaný však pri uzatváraní zmluvy s názvom „zmluva o úvere dobrá pôžička" č.1596232159, porušil viaceré ustanovenia. Základná právna úprava ohľadom spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka a ust. zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. ("zmluva o SÚ"). Všeobecné kritéria podľa ust. OZ sú nasledovné : Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o SÚ v zmysle ust. § 9 a nasl. zákona o SÚ musí mať písomnú formu, pričom každá strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobne alebo na inom trvanlivom médiu, ktorá je dostupná spotrebiteľovi, ktorá okrem náležitostí podľa OZ musí obsahovať : a/ druh spotrebiteľského úveru, pričom samotná zmluva musí mať v názve označenie zmluva o spotrebiteľskom úvere v prísl. gramatickom tvare. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Veriteľ nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o SÚ, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva zákon. Žalovaná svojou žalobou využila zákonom stanovenú možnosť a to domáhať sa súdnou cestou svojich práv, pretože žalovaný siahol na jej majetok - mzdu. Je neprípustné, aby veriteľ mohol jednostranne diktovať výšku dlhu bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Takéto správanie považujem za hrubé porušovanie mojich ľudských práv aj práv spotrebiteľa, nekalé praktiky, obchádzanie zákona a podvod. Nie je možné bez riadneho vykonateľného rozhodnutia postihnúť moju mzdu, pretože odmena za prácu uspokojuje základné životné potreby občana a jeho rodiny nemožno výkonom postihnúť jeho mzdu v plnom rozsahu. Popri záujme oprávneného uspokojiť svoju pohľadávku musia byť rešpektované aj základné životné potreby žalobcu a potreby členov jeho rodiny. Ak by nebola dodržaná táto zásada, mohlo by to existenčne ohroziť žalobcu a jeho rodinu. Čo sa týka uznania dlhu, toto uznanie dlhu som zrušila písomne dňa 30.9.2016. Pri odstúpení od zmluvy nie je súhlas druhej strany potrebný. Zákon o ochrane spotrebiteľa : Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 25. marca 2014 vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. mája 2014 s výnimkou článkov, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 (ďalej aj ako Zákon"). Zákonom sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpme od zmluvy zo 7 pracovných dni na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza tzv. formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý umožní spotrebiteľom zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Keďže uznanie dlhu je tiež istou formou spotrebiteľskej zmluvy, je možné v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa od tejto zmluvy odstúpiť, čo žalobkyňa aj urobila. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 6Co/21/2015 : „Dohodou podpísanou odporkyňou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu" o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takého vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobila, keďže podpísala nevyplnenú Zmluvu bez toho, že by zo strany navrhovateľa bola s jej obsahom riadne oboznámená. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle v zmysle § 3 ods. 1 OZ o predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 OZ. Na záver súd uvádza, že z obsahu Zmluvy vyplýva, že obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s jeho ustanoveniami § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z.)." Od 01.01.2015 platí: Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom, ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Žiadam aby odvolací súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Michalovce v celom rozsahu.
24. Teda s poukazom na § 53c Obč.zák. poukázala na písomnosť vyhotovenej spotrebiteľskej zmluvy, všeobecné obchodné podmienky a to, že návrh na zmluvu a na dohodu o zrážkach zo mzdy bol urobený žalovaným a všetky zmluvné dokumenty pripravovala ona, taktiež aj Všeobecné obchodné podmienky a zmluvné dokumenty, ktoré súvisia so zmluvou nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa v nečitateľnom a v menšom písme ako ustanovuje vykonávajúci predpis (nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Išlo o nekalé praktiky, a preto zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. K tomuto vyjadreniu pripojila aj zrušenie uznania dlhu zo dňa 30.9.2016 žalobkyňa, v ktorom žiadala zrušiť uznanie dlhu, lebo je v rozpore so zákonom a podpísala to v rozrušení, tiesni a neskúsenosti.
25. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo je vecne správne a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
26. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný v 1. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy ...).
27. Pri nariadení predmetného NO ako zabezpečovacieho prostriedku peňažnej pohľadávky, ktorú uzatváral veriteľ s dlžníkom súd postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP (súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie NO aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania) a keďže pri naliehavosti potreby vydania NO postupoval súd prvej inštancie podľa § 325 ods. 1 CSP (NO nariadil, lebo bolo potrebné upraviť pomery), nebolo možné vylúčiť ani nariadenie NO vo vzťahu k tretej osobe podľa § 335 CSP a keďže sa nevykonáva dokazovanie pri rýchlosti s akou treba k rozhodovaniu vo veciach NO pristupovať, žalobkyňa preukázala nárok na vydanie NO, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky - žalobkyne s tým, že podľa odvolacieho súdu už samotná skutočnosť, že v liste zo dňa 6.7.2016 žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne oznámil, že treba realizovať zrážky vo výške 65 € a podľa výplatného lístku za august 2019, sú realizované zrážky v prospech žalovanej už po 97 €, odvolací súd hodnotí odvolanie pri tomto nariadení NO ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. V celom rozsahu odkazuje na dôvody uznesenia súdu prvej inštancie a vyjadrenie žalobkyne.
28. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 CSP, neúspešnej žalovanej nepatria tieto trovy.
30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.