Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/327/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, IČO: 36 613 843, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej N. zast. JAKUBIS & PARTNERS s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 4.595,37 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 4. júna 2019, č. k. -118

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa podľa odôvodnenia rozsudku žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.595,37 Eur s úrokom zo zostatku nezaplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.595,37 Eur vo výške 19,00% ročne od 25.08.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.595,37 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. so žalovanou uzavreli dňa 17.09.2012 zmluvu o úvere č. 6779654512 (ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.800,00 Eur. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP) pre úver. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť úroky pri úrokovej sadzbe 19% ročne. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 121,75 Eur. Žalovaná svoju povinnosť riadne neplnila a úver riadne nesplácala v stanovených lehotách, z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 25.08.2014. Následne Poštová banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpila pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, Bratislava.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel bez zvyšku zo skutkového stavu, zodpovedajúceho týmto tvrdeniam žalobcu; zároveň tiež zistil, že zo zmluvy o úvere zo dňa 17.09.2012 vyplýva, že výška úveru bola v sume 4.800,00 Eur, splátka bola určená na 121,75 Eur s tým, že počet splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 19,00 %, RPMN vo výške 21,05 %,

priemerná hodnota RPMN 19,08 %, termín konečnej splatnosti 17.09.2018, celková výška nákladov 3.259,70 Eur.

4. Právne vec súd prvej inštancie posudzoval podľa , , o spotrebiteľských úveroch, až 4, , , , , , , , , (ďalej len „“), o bankách (ďalej len „“), vzťah žalobcu a žalovanej právne posúdil ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a uzavrel, že žalobca pohľadávku z tejto úverovej zmluvy nenadobudol pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú vzhliadol v nedodržaní zákonných ustanovení pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi upravených v zákona v spojení s podmienkami zosplatnenia spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z a . Súd prvej inštancie vychádzal aj z ust. , podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Zhrnul, že postup pri procese postúpenia pohľadávky veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie ( prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie , t.j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením a . Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. S ohľadom na ustanovenie , zákona o spotrebiteľských úveroch (na ktoré odkazuje zákon o bankách) môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté ( ). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. . Konštatoval, že z právnej úpravy ust. a týkajúcej sa práva dodávateľa (veriteľa) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie jednej z nich, pričom toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení . Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky veriteľ - dodávateľ nedodržal, a preto je pohľadávky banky nepostupiteľná. Z listinných dôkazov vyplýva, že výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 07.08.2014 bola na poštovú prepravu daná dňa 08.08.2014, a hoci reálne doručenie žalovanej nebolo preukázané, vychádzajúc zo znenia čl. 3 bod čl. 3.4 VOP, že pri doručovaní písomností v poštovom styku sa tieto písomnosti považujú za doručené v tuzemskom styku tretí deň po ich odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Vychádzajúc z tejto premisy výzvu považoval za doručenú dňom 11.08.2014, dňa 12.08.2014 začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na plnenie a tá by uplynula až dňa 27.08.2014. Za situácie, že banka úver zosplatnila dňom 25.08.2014, vykonala tento úkon predčasne a podľa názoru súdu uvedené neznamená nič iné, než to, že k účinnému predčasnému zosplatneniu celého úveru nedošlo. Nakoľko neboli splnené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky žalobcovi a žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil s poukazom na ust. , v spojení s , plným procesným úspechom žalovanej v spore, preto jej súd nárok na náhradu trov priznal v rozsahu 100%.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Namietal, že výklad súdu ust. a , z ktorého vyvodil záver, že banka

zosplatnila úver predčasne a tým nedošlo k účinnému predčasnému zosplatneniu celého úveru, nemá žiadnu oporu v zákone a takýto výklad je svojvoľný a príliš formalistický. Dal do pozornosti skutočnosť, že zákon expresis verbis nestanovuje, aby sa výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostala do dispozičnej sféry dlžníka (spotrebiteľa) a až odvtedy začala plynúť veriteľovi 15 - dňová lehota. Takýto formalizmus je aj v rozpore s akoukoľvek logikou, nakoľko dlžník (spotrebiteľ) už bol v tom čase v omeškaní s mesačnou platbou 3 a viac mesiacov. V konkrétnom prípade žalovaná prestala plniť svoje zmluvne dojednané plnenie dňa 17.1.2013, ktoré neuhradila riadne a včas (vždy k 17. dňu v mesiaci). Upozornil, že odo dňa upozornenia žalovanej na uplatnenie postupu podľa (7.8.2014) do dňa zosplatnenia úveru (25.8.2014) uplynulo 18 dní, alebo 2 týždne a 4 dni, čo je jednoznačne viac ako zákonom stanovená 15 - dňová lehota. Žalovaná neuhradila splátku úveru ani v 3 - mesačnej lehote, ani v dodatočnej 15 - dňovej lehote, ani po výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, pričom uhradila splátku až dňa 18.3.2015. Za tejto situácie ide zo strany žalovanej o šikanózne uplatňovanie práva a zo strany súdu o denegatio iustitiae, a teda odmietnutie spravodlivosti, nakoľko toto rozhodnutie nemá oporu v zákone a nie je spravodlivé. Citoval ust. a poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015, v zmysle ktorého sa slovenská právna prax neustálila. Podľa názoru najvyššieho súdu nejde v prípade o kogentné ustanovenie v tom zmysle, že by si ho strany nemohli zúžiť. Doslova najvyšší súd uvádza, že predmetné ustanovenie poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke. Netvrdí, že by podmieňovalo možnosť postúpenia pohľadávok tými podmienkami a nezdá sa, že by ich považovalo za podmienky platnosti postúpenia. Odvolateľ vyjadril názor, že ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva, a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Navrhol vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor. Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia ) nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným zákonom o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu. Žalobca citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 28. júna 2018, sp. zn. , v zmysle ktorého výzva podľa musí predchádzať postúpeniu pohľadávky, ale nevyplýva z neho, že by musela predchádzať zosplatneniu úveru. Primárnym účelom výzvy podľa vychádzajúc zo znenia zákona nie je upozorniť a umožniť klientovi banky zabrániť zosplatneniu dlhu (to je účelom výzvy, upozornenia podľa ), ale zabrániť postúpeniu pohľadávky na inú osobu veriteľa, ktorý nie je bankou (a teda nemá povinnosti určené zákonom o bankách a inými predpismi upravujúcimi činnosť banky) bez súhlasu klienta. Na základe uvedeného žalobca polemizoval, že ak by hypoteticky pripustil, že diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak potom tvrdí, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 25.8.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ust. . Dal do pozornosti skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní s plnením ich peňažného záväzku už od 17.1.2013, a teda v čase postúpenia pohľadávky 13.6.2017 jednoznačne viac ako 90 dní. Trval na tom, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Záverom poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznila, že doposiaľ nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu jej zaslal výzvu pred postúpením pohľadávky podľa . Takáto výzva sa v súdnom spise nenachádza. Súčasťou spisu je len upozornenie Poštovej banky, a.s. podľa zo dňa 29.9.2014, avšak toto upozornenie jej nikdy nebolo doručené. Možno preto konštatovať, že právny predchodca žalobcu úver neplatne zosplatnil (výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.10.2014). Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. septembra 2018, sp. zn. a v tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania celého dlhu s odôvodnením, že premlčacia doba začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní ako s prvou. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ods.

1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s , , .

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ods. ods. 1 písm. a), f) a h) .

10. Odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky [ ]. Procesné podmienky definuje samotný () ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.

11. Odvolací dôvod (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

14. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tvrdil (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že je vo veci aktívne legitimovaný a že došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

15. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a druhá strana subjektom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti, o plnenie ktorej v konaní ide, sa v sporovom konaní používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že mu uplatnený nárok patrí (žalobca), v skutočnosti nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je povinný plniť (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , uverejnený v periodiku Zo súdnej praxe č. 46/2008). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2015, sp. zn. ). Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, so zreteľom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán, v ktorom žalovaný ako spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu, medzi iným tiež i pred nepriaznivými dôsledkami dispozície s pohľadávkou voči nemu, správne sústredil na otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej žalobca uplatnený nárok odvíjal. Celkom opodstatnene v tejto súvislosti mimo všeobecných kritérií platnosti tohto právneho úkonu skúmal tiež, či vyhovuje i osobitným požiadavkám, vzťahujúcich sa na postúpenie bankovej pohľadávky; v tomto postupe správne aplikoval ust. v znení neskorších zmien a doplnkov. I napriek tomu, že na posudzovaný prípad prvoinštančný súd aplikoval správnu normu, sčasti ju nesprávne interpretoval.

16. Podľa ust. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho názore, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu len za splnenia požiadaviek stanovených v vety prvej , pričom sa jedná o podmienky, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané), a preto nerešpektovanie takejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom podľa ust. (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. ). Súd prvej inštancie náležite právne uzavrel, že jednou z podmienok, ktorá pre platné postúpenie bankovej pohľadávky musí byť podľa zmieneného zákonného ustanovenia splnená, je i predchádzajúca písomná výzva dlžníka na splnenie splatných záväzkov pri dodržaní ust. a . Nemožno preto priznať relevanciu námietke žalobcu v odvolaní založenej na tvrdení, že výzva žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25.8.2014 doručovaná žalovanej bola zároveň výzvou banky podľa a tým podmienka doručenia oznámenia žalovanej v súlade s ustanovením bola splnená. Prvoinštančný súd svoj záver, že žalobca nepreukázal, že došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. že boli kumulatívne splnené podmienky a , vyvodil zo skutočnosti, že výzva na splnenie dlhu zo dňa 7.8.2014 bola daná na poštovú prepravu dňa 8.8.2014, hoci reálne doručenie žalovanej nebolo preukázané, pričom vyšiel zo znenia čl. 3 bod čl. 3.4 VOP, v zmysle ktorého pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa tieto písomnosti považujú za doručené v tuzemskom styku tretí deň po ich odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Keďže výzva sa podľa jeho názoru považovala za doručenú 11.8.2014, dňa 12.8.2014 začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na plnenie a tá by uplynula až dňa 27.08.2014. Za situácie, že banka úver zosplatnila dňom 25.08.2014, vykonala tento úkon predčasne a účinky mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky nenastali.

18. V súvislosti so spôsobom doručovania písomností bankou (právnym predchodcom žalobcu) svojím klientom odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave z 24.3.2014 č. vo veci odvolania účastníka konania - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, kontrola vykonaná v dňoch 26.3.2013 a 9.7.2013 v prevádzkarni Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, č. , zo dňa 17.2.2014, ktorým bola podľa o ochrane spotrebiteľa uložená peňažná pokuta vo výške 10.000,00 Eur, pre porušenie v nadväznosti na vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa,

podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku pre porušenie zákazu predávajúcim upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách - keď pri kontrole vykonanej v dňoch 26.3.2013 a 9.7.2013 v prevádzkarni Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava bolo zistené, že účastník konania dojednal so spotrebiteľmi v Zmluvách o splátkovom úvere zo dňa 10.10.2011, zo dňa 12.5.2012 a zo dňa 8.11.2012, v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a vo Všeobecných obchodných podmienkach neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - Vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. s účinnosťou od 1.8.2002, v časti 10. Oznamovanie a doručovanie v bode 10.3. a 10.4. bolo uvedené: „Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.“, čím boli porušené a v nadväznosti na o ochrane spotrebiteľa, za čo uložil odvolateľovi pokutu vo výške 10.000,00 Eur, ktorú mal účastník konania povinnosť uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Ak teda mal súd prvej inštancie zato, že písomnosť uvádzaná v bode 24 bola riadne doručená v zmysle VOP Poštovej banky, a.s., ktoré boli pripojené k žalobe (čl. 3, bod čl. 3.4) treba zdôrazniť, že tieto body VOP boli vyhlásené za neprijateľné podmienky, preto fikcia doručenia je nedôvodná. Nebolo žalobcom preukázané splnenie podmienok vyžadovaných ust. zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe.

19. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy dlžníkovi - žalovanej, ktorá by predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca síce predložil fotokópiu podacieho hárka, s názvom „UPOZ0708txt.$JOBID 8LOR enc“ s označeným adresátom Martina Fischerová, Veľká Ida 126, ktorým dlžníkovi malo byť oznámené, že so splácaním úveru je v omeškaní ku dňu 7.8.2014 vo výške 930,96 Eur s prísl. a zároveň bol vyzvaný na plnenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy, avšak absolútne nepreukázal, že táto bola žalovanej doručená a od ktorého konkrétneho dátumu žalobca začal počítať 15 - dňovú lehotu určenú žalovanej vo výzve, a preto nie je možné posúdiť, ktorým dňom mohla banka vyhlásiť úver za mimoriadne splatný. Žalobca preto neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno.

20. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobca nepredložil dôkaz svedčiaci o tom, že okrem zmluvy o úvere zo dňa 17.9.2012, v ktorej nie je upravená dohoda uzavretá podľa , žalovaná podpísala i ďalšie súčasti úverovej zmluvy, ktorou boli tiež všeobecné obchodné podmienky banky, v danej veci tak účinky mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky nenastali aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaná potvrdila svojim podpisom dohodu s veriteľom o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz, teda žalobca nepreukázal, že bolo dojednané platne právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz.

21. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. , ktorý v obdobnej veci zamietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , riešiac otázku nastolenú dovolateľom, a to, či ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie bankového tajomstva v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (ktorý výklad zastával dovolateľ), alebo podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu (výklad podaný súdom). Dovolací súd sa stotožnil s výkladom podaným súdom a po vykonaní rozboru ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dospel k tomu, že „celkom jednoznačne (ust. § 92 ods. 8, pozn. odvolacieho súdu) definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už ust. ), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité, viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho

pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť... Z takejto úpravy vyplýva zjavná neudržateľnosť argumentácie dovolateľa tým, že v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu plneniu klienta, a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť... To obdobne platí aj o nosnej časti samým dovolateľom ponúknutej odpovede na otázku predostieranú dovolaním, teda, že § 92 ods. 8 zákona o bankách ako celok treba chápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom. Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie)..., ...na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( .). ... ak neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bez ochoty alebo schopnosti žalobcu preukázať splnenie podmienky postúpenia reprezentovanej písomnou výzvou banky pred postúpením spôsobila nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na žalobcu a teda i nedostatok jeho aktívnej legitimácie konštatovaný už nižšími súdmi. Osobe s takýmto deficitom samozrejme nemohlo prislúchať ani oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vzhľadom na už priblížené nazeranie na vec by do úvahy neprichádzalo ani odchýlenie sa účastníkov úverového vzťahu od úpravy celkom jednoznačnou pre jeden z nich“.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 24. apríla 2017, sp. zn. takisto zamietol dovolanie totožného žalobcu v obdobnej veci proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , konštatujúc, že „vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné... V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo

účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa prvá veta musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Súdy oboch inštancií v tejto veci sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky, a dovolací súd si tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s ich uvedenými argumentmi súhlasí. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj tretia veta ), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje... Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle “. Dovolací súd sa vo svojom rozhodnutí vyjadril aj k judikátu uverejnenému v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. 119/2003, sp. zn. , na ktorý žalobca opakovane poukazuje a ktorého publikovaná právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení “. Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná „o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej argumentácii ohľadne jeho námietky, že upravuje výnimky z bankového tajomstva, a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, dovolací súd záverom podotýka nasledovné. Aj keď je uvedené ustanovenie zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj

novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 () - sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]“.

23. Odvolací súd z týchto dôvodov, majúc na zreteli i požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie prípadných nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku), s použitím ust. ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok, ako v zamietavom výroku, tak aj vo výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore.

24. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).