Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_12Co-75-2017.pdf
PDF · 95.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. P. XXX, o zaplatenie sumy 13.565,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Csp/124/2016-92 zo dňa 12.05.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 13,9 % ročne zo sumy 13.565,35 eura od 31.10.2013 do zaplatenia a vo zvyšku v časti zaplatenia sumy 13.565,35 eura, v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 673,26 eura, v časti úrokov z omeškania od 31.10.2013 do 08.11.2016 v sume 2.141,58 eura a v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.565,35 eura od 09.11.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 13.565,35 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Poštová banka, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.02.2017 - uzatvoril so žalovaným dňa 18.05.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a na jej základe mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000 eur, splatný v mesačných splátkach po 247,90 eura, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 20.05.2021. Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že pohľadávka žalobcu je premlčaná; veriteľ totiž vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 31.10.2013 a žaloba bola podaná na súd až dňa 14.11.2016, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 01.11.2016. Z uvedeného dôvodu bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. V časti úroku, v ktorej zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil. Výrok o trovách konania, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania, súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že mu žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s tým poukázal na rozsiahlu judikatúru. Nesúhlasil so záverom súdu o začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá podľa neho začala plynúť dňa 27.11.2013, a nie až 01.11.2013. Predčasná splatnosť úveru síce podľa neho nastala dňa 31.10.2013, avšak žalovaný si výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom prevzal až dňa 06.11.2013. Od tohto okamihu mu začala plynúť lehota 10 dní na zaplatenie pohľadávky, a táto uplynula dňa 26.11.2013. Svoje právo mohol tak uplatniť na súde až 27.11.2013, a nie 01.11.2013, ako uviedol súd. Keďže žalobu podal dňa 14.11.2013, jeho nárok nemôže byť premlčaný. Podľa neho ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať spätne na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Na tieto vzťahy je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti - pri inom právnom posúdení po splnení si povinnosti podľa § 382 CSP - ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Výrok rozsudku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., sa žalobou podanou na súd dňa 14.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 13.565,35 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 18.05.2011, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 15.000 eur, pričom žalovaný sa úver zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.05.2021. Žalovaný úver riadne nesplácal a veriteľ mu zaslal list zo dňa 31.10.2013 s názvom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, v ktorom mu oznámil, že porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, preto sa jeho úverová pohľadávka k 31.10.2003 „stáva predčasne splatnou v celom rozsahu“. Výška dlžnej sumy bola v uvedenom liste vyčíslená v celkovej sume 14.243,03 eura, z toho bola istina 13.565,35 eura, úrok 673,26 eura a poplatky za upomienky 4,42 eura. Banka týmto listom, doručeným žalovanému dňa 06.11.2013, vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy na označený účet. V priebehu súdneho sporu veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou dňa 09.02.2017.
6. Odvolací súd v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadna zo strán sa však k prípadnej aplikácii tohto ustanovenia nevyjadrila.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu zamietol; zamietnutie žaloby však bolo potrebné z právneho hľadiska odôvodniť inak. Bolo totiž potrebné skúmať, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
8. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 09.02.2017): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (Pozn.: „Ide o ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ a ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“
9. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky v ustanovení § 17 ods. 1, 2, na ktoré odkazuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, (znenie účinné od 1.1.2017) uvádza: (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a : a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a : a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
10. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
11. Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§
92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. S ohľadom na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch (na ktoré odkazuje zákon o bankách) môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.
12. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
13. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní bola preukázaná len výzva na zaplatenie celého dlhu zo dňa 31.10.2013, doručená žalovanému dňa 06.11.2013, v ktorom sa spomína, že jeho úverová pohľadávka (ktorú nemal, pretože zo strany žalovaného išlo o úverový dlh) sa stáva predčasne splatnou v celom rozsahu v dôsledku bližšie nešpecifikovaného porušenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok úveru. V konaní ani pôvodný žalobca a ani súčasný žalobca netvrdili, že banka dostatočne určitým právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) využila svoje právo a oznámila žalovanému, že pre nesplnenie konkrétnej splátky splatnej určitého dňa požaduje od neho predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva (čl.9 bod 9.2. Obchodných podmienok pre úver, v spise na č. l. 7). S ohľadom na formuláciu písomnej výzvy zo dňa 31.10.2013 možno konštatovať, že banka žalovanému len oznámila, že úverová pohľadávka sa stáva splatnou, ako keby si už predtým s jasnou formuláciou zosplatnenia voči žalovanému uplatnila mimoriadnu splatnosť úver so žiadosťou o zaplatenie dlhu pred termínom jeho konečnej splatnosti. Totiž pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu
- vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu; takýto obsah z danej výzvy zo dňa 31.10.2013 jednoznačne nevyplýva.
14. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, odvolací súd urobil záver, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný
pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na tom základe bolo nutné urobiť záver, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže odvolací súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Neboli teda z dôvodu iného právneho posúdenia veci dané podmienky na vyhovenie odvolaniu žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku, ktorý bol v preskúmavanej zamietajúcej časti výroku a aj v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny.
15. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému z toho dôvodu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).