Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-7-2024.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom ulica F. G. H. XXX/XX, XXX XX A., za účasti: 1/ E. I., neznámy vlastník zatupený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX E., 4/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX E., 5/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. XXX/XX, XXX XX E., 6/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. M.. D. XXX/XX, XXX XX E., 7/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX E., 8/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X XXX XX E., občan SR, 9/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 10/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., občianka SR, 11/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, 12/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 13/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 97 401 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o návrhu na začatie konania o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 14Vyd/1/2023 - 106 zo dňa 30. októbra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uznesením zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Predmetným návrhom žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým potvrdí vydržanie vlastníckeho práva do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov B. B., narodenému XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, a jeho manželke J. B., G. I., narodenej XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, obaja naposledy bytom D. XX, XXX XX E., k spoluvlastníckemu podielu 12/48 pod B2 na LV č. X pre kat. úz. E., k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenému na parcele registra C KN č. XXXX, ku ktorej je právny vzťah evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E., ku dňu 22. 02. 1953. Zároveň žiadal potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva v 1 A. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom C. M.. D. XXX/XX, XXX XX E. a v 1 poručiteľovi B. B., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX E., k spoluvlastníckemu podielu 12/48 pod C. na LV č. XXXX, kat. úz. E. k pozemkom registra C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2, parc. č. XXXX, záhrada o výmere 324 m2, parc. č. XXXX. záhrada o výmere 399 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 359a, § 359c ods. 1 až 3, § 359d ods. 1, 2, § 359e ods. 1 až 3, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Preskúmaním návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z dôvodu, že v čase jeho podania osoby, v prospech ktorých navrhovateľ žiadal potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva, neboli subjektami hmotného práva. Okresný súd preskúmaním návrhu ako aj k nemu priložených listinných dôkazov zistil, že osoby, v prospech ktorých navrhovateľ žiadal potvrdiť vydržanie, a to B. B., narodený XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX, J. B., narodená XX. XX. XXXX, zomrela dňa XX. XX. XXXX a B. B., narodený XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX. Mal preto za to, že v čase podania návrhu neboli subjektami hmotného práva v zmysle § 7 OZ, a teda nedisponovali spôsobilosťou na práva a povinnosti. Súd prvej inštancie tak nemohol potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva v prospech osôb, ktoré zomreli. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že akonáhle manželstvo zaniklo smrťou niektorého z manželov, tak zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Zánik nastal priamo zo zákona a nebolo ho potrebné deklarovať súdnym rozhodnutím. Predpokladom zápisu by mohol byť rozsudok súdu o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľa a na jeho základe následne by sa rozhodlo v dodatočnom dedičskom konaní.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vydal vyzývacie uznesenie, resp., aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Uviedol, že návrh na potvrdenie vydržania podal v prospech svojich právnych predchodcov, netvrdil teda, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo práve on, ale tvrdil, že vydržacia lehota už uplynula jeho právnym predchodcom. Mal za to, že pojem „ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti“ (§ 359c ods. 1 CMP), je potrebné vykladať v širšom kontexte a vzťahuje sa aj na právnych nástupcov oprávneného držiteľa. Podľa názoru navrhovateľa sú práve takéto prípady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním najčastejšie. Svojím pohľadom mal tvrdiť, že nadobudol právo vydržaním, ku ktorému však došlo ešte počas dobromyseľnej držby zo strany jeho právnych predchodcov. Osvedčenie o vydržaní, ktoré vydávali notári, počítalo aj s možnosťou osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva aj v prospech vlastníka, ktorý v čase vydania osvedčenia už nežil. Takto nadobudnutý majetok bol dôvodom na dodatočné dedičské konanie. Poukázal na deklaratórne účinky rozhodnutia o potvrdení vydržania. Podľa názoru navrhovateľa tak nemohla obstáť námietka súdu prvej inštancie, že navrhovateľ by sa domáhal nadobudnutia práva osobám, ktoré podľa § 7 OZ práva nadobudnúť nemôžu, lebo nežijú. Takýto výklad by znamenal, že rozhodnutie o potvrdení vydržania má konštitutívne účinky. Navrhovateľ nebol povinný precízne sformulovať petit, musel len dostatočne a zrozumiteľne uviesť, čoho sa domáhal. Uznesenie o potvrdení vydržania v prospech právnych predchodcov považoval za spôsobilý titul na začatie dedičského konania, v ktorom by došlo k vysporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva v prospech konkrétneho dediča. Konštatoval, že z rozhodnutí súdov v konaniach podľa § 359a CMP sa javí, že tento inštitút bude bez praktického významu a všetky aj medzi účastníkom nesporné veci budú musieť prejsť kontradiktórnym súdnym konaniam. Bol toho názoru, že tento inštitút by mohol byť celkom funkčný pri inom výklade zákona s väčším dôrazom na princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 a čl. 5 ods. 1 CMP. Tým iným výkladom by podľa navrhovateľa bolo aj extenzívne ponímanie vyjadrenia pojmu „toho kto o sebe tvrdí, že vydržal“, ktoré by sa malo vzťahovať aj na tvrdenie navrhovateľa, že vydržacia lehota uplynula už jeho právnym predchodcom, v prospech ktorých by sa malo vydržanie potvrdiť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods.1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. E., zapísaných na LV č. X pod C. podiel 12/48 z celku a na LV č. XXXX pod C. podiel 12/48 z celku. Podiel pod C. zapísaný na LV č. X kat. úz. E. žiadal vydržať do bezpodielového spoluvlastníctva svojich právnych predchodcov (rodičov navrhovateľa) a podiel pod C. zapísaný a LV č. XXXX kat. úz. E. žiadal vydržať do spoločného spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho zosnulého brata B. B. v spoluvlastníckom podiele 1 z celku.
11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania navrhovateľa a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súdom prvej inštancie.
12. Na úvod odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa považuje za potrebné vyjadriť sa k povahe konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasledujúce CMP a jeho účelu. Je potrebné rozlišovať medzi sporovým konaním v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, či určenie vlastníctva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kde protistrana popiera vydržanie v rámci procesnej obrany, a vydržaním v rámci mimosporového konania, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje v rámci konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP. Predmetný typ konania od 01. 05. 2021 nahradil dovtedajší inštitút notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti vydávaného vo forme notárskej zápisnice. Cieľom novej právnej úpravy bola zmena spôsobu deklarovania vydržania tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii vtedajšej právnej úpravy. V niektorých prípadoch došlo dokonca aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Účelom konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným súdom. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa CSP), súd tak môže (avšak nemusí) vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia, ktoré súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku, čím umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd poukazuje na to, že vo fáze preskúmania návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súd zisťuje osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností. Z uvedeného je tak zrejmé, že dokazovanie má povahu osvedčovania. V konaní o potvrdení vydržania nie je priestor na vykonávanie dokazovaniu v takom rozsahu, ako je tomu v sporovom konaní.
13. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
14. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
15. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že účelom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu prináleží len navrhovateľovi, ktorý sa môže domáhať vydržania vlastníckeho práva výlučne len vo vzťahu k svojej osobe a vo svoj prospech. Navrhovateľ je povinný osvedčiť skutočnosti svedčiace o tom, že splnil zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva v zmysle § 134 OZ, pričom do oprávnenej držby je možné započítať aj oprávnenú držbu právneho predchodcu. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj v prospech subjektov – fyzických osôb, ktoré v čase rozhodovania už nedisponovali hmotnoprávnou subjektivitou. Je totiž potrebné mať na pamäti, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, avšak na druhej strane táto spôsobilosť zaniká smrťou fyzickej osoby. Subjektom občianskeho práva môže byť len živá osoba, na ktorú sa môžu vzťahovať normy občianskeho práva. V danom prípade zosnulí rodičia a brat navrhovateľa nemohli byť subjektmi, v prospech ktorých sa mohol žalobca domáhať vydržania vlastníckeho práva, a to aj s ohľadom na účel vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP. Názor okresného súdu o tom, že v danom prípade sa navrhovateľ má prednostne domáhať určenia, že vec patrí do dedičstva jeho právnych predchodcov, je teda správny, keďže ide o sporové konanie, v ktorom súd vykonáva náležité dokazovanie za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie. V prípade kladného rozhodnutia dochádza k zápisu vlastníctva v prospech právnych predchodcov a následnému dedičskému konaniu, kedy notár, ako súdny komisár, rozhodne o majetku poručiteľov v konaní o dedičstve.
16. Odvolací súd ďalej poukazuje na konštantnú judikatúru oprávnenej držby, ktorá predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bola ona sama, resp. jej právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná a túto dobromyseľnosť si zachovala počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k vydržiavanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
17. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že mal vydržať vo svoj prospech podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. E. pod C. vo výške 12/48 do podielového spoluvlastníctve spolu so svojim zosnulým bratom B. B. (ďalej len „zosnulý brat“), a to u každého z nich vo výške podielu 1 z podielu 12/48 z celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Q. K. ako predávajúcou, kedy mali od tejto odkúpiť celý podiel z PKV č. XXXX kat. úz. E., pričom veľkosť podielu mala byť uvedená nesprávne X/XX - R., hoci mala byť 10/48 – in z celku. Uvedené tvrdenie s ohľadom na zistené
skutočnosti z predložených listín nesvedčí o existencii nadobúdacieho titulu v prospech navrhovateľa. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z PKV č. XXXX kat. úz. E. vyplýva, že E. I. ml. (na aktuálnom LV č. XXXX zapísaný ako E. I.) bol podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X vo výmere 1065 siah (cca 3830 m2), s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/6 – iny z celku. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 11. 1940 malo dôjsť k odpredaniu jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele č. 627/b evidovanej v PKV č. 1818 kat úz. E. v prospech kupujúcej R. I. G. C. S. (ďalej len „Istvánne Kovács“). Následne však v roku 1941 došlo k oprave zápisu vlastníctva do PKV č. XXXX, kedy bol ako podielový vlastník pod B1 zapísaný opäť E. I. v podiele 3/12 z celku a Istvánne Kovács pod B5 v podiele 3/12 z celku.
18. Z uvedeného tak vyplýva, že E. I. nechcel odpredať celý svoj spoluvlastnícky podiel, ale iba jednu polovicu zo svojho spoluvlastníckeho podielu, a preto došlo k oprave zápisu a spoluvlastníckych podielov pod C. a C. v PKV č. XXXX kat. úz. E., tak, že E. I. ostal ako podielový spoluvlastník s výškou podielu 3/12 z celku pod C. a R. I. pod C. taktiež s podielom 3/12 z celku. Uvedené konštatoval aj samotný navrhovateľ vo svojom návrhu (viď odsek 19 návrhu na začatie konania – č. l. 5 spisu).
19. Následne dňa 01. 07. 1943 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi R. I., ako predávajúcou na jednej strane, a Q. B. s manželkou J. I. na strane druhej ako kupujúcimi. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola však iba jedna polovica spoluvlastníckeho podielu predávajúcej k parcele č. XXX/X, čiže 1 z X/ XX - R., čo predstavuje podiel X/XX- R., a to za kúpnu cenu 250 peng?. Odvolací súd poukazuje na to, že predávajúca kúpnou zmluvou z roku 1940 nadobudla do svojho podielového spoluvlastníctve od E. I. 1 jeho podielu (t. j. podiel vo výške 3/12) za kúpnu cenu 500 peng?, pričom následne polovicu z tohto svojho podielu odpredala právnym predchodcom navrhovateľa (jeho rodičom) v hodnote 1 kúpnej ceny, za ktorú nadobudla svoj podiel t. j. 250 peng?. O tomto prevode vlastníctva svedčí aj samotný zápis v PKV č. XXXX kat. úz. E. pod C. (resp. C.), kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci rodičia navrhovateľa, a to každý z nich s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/48 – iny z celku, čo spolu predstavuje podiel 3/24, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1943.
20. Z PKV č. XXXX kat. úz. E. ďalej vyplýva, že R. I. zvyšnú časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/24 z celku odpredala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 1950 Q. K. G. I.. Je tak zrejmé, že R. I. na základe kúpnej zmluvy z roku 1943 nemohla na rodičov navrhovateľa previesť celý svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 3/12 z celku, ale iba jednu polovicu, ako to vyplýva z predmetnej kúpnej zmluvy, keďže zvyšnú časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/24 – iny z celku previedla kúpnou zmluvou zo dňa 10. 07. 1950 na Q. K.. Uvedená skutočnosť je zapísaná v PKV č. XXXX pod C. (č. l. 39 spisu).
21. Následne dňa 26. 12. 1961 uzatvorila Q. K., ako predávajúca, kúpnu zmluvu s navrhovateľom a jeho zosnulým bratom ako kupujúcimi, ktorým odpredala svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 3/24 – iny z celku v prospech kupujúcich do ich podielového spoluvlastníctva, pričom každý ž nich nadobudol jednu polovicu, t. j. podiel vo výške 3/48 – iny z celu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že E. I. svoju zvyšnú časť podielu vo výške 3/12 z celku po tom, čo uzatvoril kúpnu zmluvu v roku 1940 s R. I., po jej úprave v roku 1941 už nepreviedol, a teda jeho podiel 3/12 z celku predstavuje aktuálny podiel zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. E. pod C. - 12/48 – in z celku. Predmetom ďalších prevodov bol výlučne spoluvlastnícky podiel Istvánne Kovács, ktorá v roku 1943 previedla prvú polovicu zo svojho spoluvlastníckeho podielu na rodičov navrhovateľa a následne druhú časť svojho spoluvlastníckeho podielu previedla kúpnou zmluvou z roku 1950 na Q. K., ktorá tento svoj spoluvlastnícky podiel previedla kúpnou zmluvou z roku 1961 na navrhovateľa a jeho zosnulého brata. S ohľadom na tieto skutočnosti nemohla byť na strane navrhovateľa dobromyseľnosť v tom, že na základe kúpnej zmluvy 1961 mal nadobudnúť spoluvlastnícky podiel E. I., keďže jeho spoluvlastnícky podiel 3/12 z celku už nebol predmetom ďalších prevodov. Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru, tak nepreukazujú vlastníctvo navrhovateľa a ani jeho právnych predchodcov k podielu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX pod C. zapísaných v prospech E. I.. Právny názor prezentovaný navrhovateľom neumožňoval prijatie záveru, že tento je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu nadobúdacieho titulu k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 12/48 z celku nepreukázal, tak okresný súd nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
22. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, pretože zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, a súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.