Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-6-2020.pdf
PDF · 78.58 KB
No categories available
26Cb/6/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: PANDINUS, s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 51 716 399, proti žalovanému: SWS Distribution, a.s., Studená 5, Bratislava, IČO: 35 816 473, zastúpený: BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava, o zaplatenie 232.937,71 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalobca j e p o v i n n ý zložiť do úschovy na Okresnom súde Bratislava II peňažnú sumu vo výške 4.876,- Eur.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 232.937,71 Eur s príslušenstvom titulom úhrady kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému spoločnosťou Federal Trade, s.r.o., ktorý bol fakturovaný faktúrami č. 1802693, 18202964,1802695.
2. Žalovaný doručil súdu dňa 06.04.2020 do konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bola žalobcovi uložená povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažné prostriedky v sume 4.876 Eur.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný odôvodnil tým, že v prípade úspechu žalovaného v tomto spore bude exekúcia jeho nároku na úhradu trov konania ohrozená. Potrebu predbežnej úpravy pomerov žalobca zdôvodnil tým, že sám žalobca vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol, že nevlastní majetok vyššej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť, len majetok určený na výkon podnikateľskej činnosti - vysokozdvižný vozík a zásoby na spracovanie v nepatrnej hodnote. Žalovaný ďalej uviedol, že aj z verejne dostupných informácií nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca vykonával reálnu podnikateľskú činnosť. Podľa názoru žalovaného ide iba o účelové využitie „prázdnej“ spoločnosti. O uvedenom nasvedčuje aj spôsob postúpenia pohľadávky na žalobcu, keďže zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že žalobca za postúpenia pohľadávky spoločnosti Federal Trade, s.r.o. ani nezaplatil.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701#paragraf-132> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Účelom bezodkladnej úpravy pomerov je umožniť súdu nerušené judikovanie vo veci samej a zabezpečenie reálnej vykonateľnosti jeho rozhodnutia. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenia sa domáha ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania.
14. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
15. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán sporu. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
16. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalovaným tvrdené skutočnosti o nemajetnosti žalobcu považuje súd za dostatočne osvedčené už zo samotnej žiadosti žalobcu o priznanie nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorá tvorí súčasť obsahu súdneho spisu. Z účtovnej uzávierky žalobcu, ako aj z výpisu z jeho bankového účtu je zrejmé, že žalobca podnikateľskú činnosť prakticky nevykonáva.
17. Pri posudzovaní dôvodnosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd prihliadal aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 502/2017-26 uviedol, že „Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť stabilnou súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom a zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.“ I keď žalobca v tomto konaní je slovenskou obchodnou spoločnosťou, aj v jeho prípade možno konštatovať, že ide o osobu, u ktorej je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu v spore bola spôsobilá reálne zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy spojené s konaním začatým práve na základe ňou podanej žaloby.
18. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú naplnené, keďže žalovaný v konaní osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením.
19. Súd o trovách konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).