Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-184-2019.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/184/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Bayer, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 759 143, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: MEDICUBE, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 385 117, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o zaplatenie sumy 17.445,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/78/2016-130 zo dňa 11.4.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/78/2016-130 zo dňa 11.4.2018 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 17.445,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.066,35 eur odo dňa 24.5.2012, zo sumy 4.378,77 eur odo dňa 14.6.2012 všetko do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 22.368,83 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za dodaný materiál na základe objednávok. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky č. 17/12 zo dňa 19.4.2012, objednávky č. 18/12 zo dňa 26.4.2012, mailovej objednávky zo dňa 3.5.2012 a zo dňa 10.5.2012 dodal žalovanému tovar - materiál na základe čoho vystavil faktúru č. 8758200579 splatnú dňa 23.5.2012 vo výške 13.066,35 eur, faktúru č. 8758200656 vo výške 2.603,81 eur splatnú dňa 30.6.2012, faktúru č. 8758200728 splatnú dňa 6.6.2012 v sume 2.319,90 eur, faktúru č. 8758200791 splatná dňa 13.6.2012 na sumu 4378,77 eur. K predmetným faktúram priložil v žalobe dodacie listy. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z vyššie špecifikovaných faktúr neuhradil.
3. Žalovaný v rámci obrany uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2012/06/49 zo dňa 28.6.2012 žalobca postúpil tieto pohľadávky a namietol, že žalobca nie je vo vedenom súdnom konaní vecne legitimovaný. V podaní doručenom súdu dňa 18.7.2017 žalobca k námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 uzavrel neplatne z dôvodu, že k podpísaniu tejto zmluvy došlo na základe splnomocnenia z 22.5.2012, avšak splnomocnenie nebolo udelené na konanie menom spoločnosti, ale na konanie menom každého z konateľom v rozsahu práv a povinností konateľa spoločnosti. Nešlo teda o splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti. Ďalej uviedol, že konatelia nie sú kolektívny orgán a nemôžu vydať
rozhodnutie o spoločnom poverení jedného z nich na zastupovanie oboch z nich. Z tohto dôvodu uviedol, že trvá na podanom žalobnom návrhu v plnom rozsahu.
4. Na pojednávaní dňa 6.11.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemá problém predmetné faktúry uhradiť, pokiaľ sa vysvetlí vlastníctvo pohľadávok.
5. Podľa súdu prvej inštancie z jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 15.8.2017 a 15.5.2017 vyplýva, že pohľadávka z faktúry č. 8758200656 a z faktúry č. 8758200728 zanikla zápočtom, pričom ide o žalovanú sumu v celkovej výške 4.923,71 eur. Žalovaný namietal zmätočnosť týchto právnych úkonov, z dôvodu, že sú robené duplicitne, čo vysvetlil právny zástupca žalobcu, že z dôvodu právnej istoty tento úkon urobil 15.8.2017 prokurista a 15.5.2017 advokát a konateľ spoločnosti, avšak napriek tejto skutočnosti nezobral v tejto časti žalobu späť a preto žalobu v tejto časti súd zamietol.
6. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 28.6.2012 nebola uzavretá postupníkom (Magellan Slovakia, s.r.o.), ale iba jedným z jej konateľov, čo znamená, že spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. nebola postupníkom, pretože neuzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok z 28.6.2012, keďže nešlo o jej prejav vôle. Teda žalobca zostal veriteľom aj po 28.6.2012. Pri vymáhaní dlhu zodpovedajúceho pohľadávke v občianskom súdnom konaní platí, že pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Znamená to okrem iného, že pri rozhodovaní súd prihliadne rovnako ku skutočnostiam, ku ktorým došlo až po začatí konania, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Taktiež prvoinštančný súd konštatoval, že nedošlo k premlčaniu pohľadávok voči žalovanému, pretože nárok na zaplatenie pohľadávok bol uplatnený v premlčacej dobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom prihliadol na tú skutočnosť, že medzi sporovými stranami záväzok nebol sporný a mal za to, že už rozhodnutiami iných súdov a v iných konaniach bola otázka platnosti - neplatnosti postúpenia riešená a preto poukazujúc na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného nie je dôvod/ pravdepodobne mal na mysli je dôvod/, aby žalovaný predmetné faktúry a svoj záväzok riadne uhradil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu úspechu žalobcovi, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím.
7. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní o. i. uviedol, že žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nielen samotnou nepreskúmateľnosťou, ale dokonca aj zmätočnosťou. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 115/02, I.ÚS 12/05, I.ÚS 382/06). Žalovaný má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci N. M. D. v. Holandsko, Q. R. v. Španielsko, D. C. v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a mnohé ďalšie). Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 119/03-30.
9. Podľa žalovaného síce konajúci súd poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 37Cb/146/2015 zo dňa 8.12.2016, ktorý vyslovil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 2012/06/49 zo dňa 28.6.2012, avšak následne sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v konaní. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že zo strany postupcu (žalobcu) mu bolo relevantne oznámené postúpenie pohľadávok na tretí subjekt. Pritom podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávok oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti žalovaný uvádzal judikát - rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 210/01 a rozsudok NS ČR sp.zn. 31Cdo 1328/2007 zo dňa 9.12.2009.
10. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, keď výlučne arbitrárne skonštatoval, že nárok na zaplatenie pohľadávok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žalovaný pritom namietal, že napriek žalobcovmu oznámeniu o postúpení pohľadávok adresovanému žalovanému nebola v jeho žalobe o cedovaní pohľadávok ani len zmienka. Zo strany žalobcu došlo k podstatnej zmene uvádzania rozhodujúcich skutočností až v jeho podaní zo dňa 14.12.2017, keď založil svoju aktívnu legitimáciu vo vedenom súdnom konaní na predloženom Oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2017, ktorým malo dôjsť k spätnému postúpeniu pohľadávok na žalobcu. Pritom podľa ustanovenia § 140 ods. 2 CSP je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Uvádzaná zmena žaloby žalobcu mala podľa žalovaného kauzálny vplyv i na posudzovanie premlčania uplatňovaného nároku. O súdnom posúdení a vysporiadaní sa s uvedenou relevantnou skutočnosťou nie je v rozsudku ani len zmienka.
11. V závere odvolania namietal žalovaný neuvedenie sadzby úroku z omeškania pri sume 4.378,77 eur a neurčitosť výroku o trovách konania (výrok III.), kde súd neuviedol, v akom rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok I. a III. napadnutého rozsudku a vec vrátil v zrušujúcej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a žiada tento odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdiť. Podľa názoru žalobcu obsahuje napadnuté rozhodnutie presvedčivé odôvodnenie, obsahujúce argumenty na otázky potrebné a rozhodujúce tak, ako naň kladie nároky CSP. Nesúhlas žalovaného s obsahom odôvodnenia rozsudku je len jeho subjektívnym prístupom k odôvodneniu.
13. Podľa žalobcu Okresný súd Bratislava I rozhodol vecne správne a zákonne a plne sa stotožňuje s jeho názorom o tom, že spoločnosť Magellan Slovakia s.r.o. ako postupník neuzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi z 28.6.2012 so žalobcom ako postupcom z dôvodu, že išlo o úkon iba jedného z jej konateľov, pretože spoločnosť Magellan Slovakia s.r.o. ako postupník preukazovala postúpenie pohľadávky voči žalovanému zásielkou s podacím lístkom v spise zo dňa 16.7.2012 obsahujúcou kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky z 28.6.2012, ktorej neoddeliteľnou prílohou č. 2 síce bola kópia oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom- žalobcom, avšak postupca-žalobca originál oznámenia o postúpení pohľadávky nikdy žalovanému-dlžníkovi nezaslal, a preto nenastali podmienky pre to, aby súd neskúmal otázku platnosti či existencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže bolo nepochybné, že postupca-žalobca neoznamoval žalovanému dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ale mu ho preukazoval zaslaním zmluvy o postúpení pohľadávky postupník (Magellan Slovakia s.r.o.), súd nemohol konať inak, ako prihliadnuť na to, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá spoločnosťou Magellan Slovakia s.r.o. ako postupníkom, ale iba jedným z jej konateľov a nešlo tak o jej prejav vôle. Argumenty žalovaného v odvolaní by mali význam iba v prípade, ak by postúpenie pohľadávky oznamoval postupca-žalobca, čo sa však nestalo a nie je ani preukázané v konaní. Doplnenie sadzby úroku z omeškania ako aj doplnenie výšky rozsahu priznania náhrady trov konania vykoná prvostupňový súd podľa § 225 ods. 2 CSP. K premlčaniu žalobca uviedol, že nedošlo k premlčaniu pohľadávok, pretože nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žalobca preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutých výrokoch potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávky z 28.6.2012 nebola uzatvorená postupníkom (Magellan Slovakia, s.r.o.), ale iba jedným z jej konateľov, čo znamená, že spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. nebola postupníkom, pretože neuzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok, keďže nešlo o jej prejav vôle. Teda žalobca zostal veriteľom aj po 28.6.2012. Taktiež súd konštatoval, že nedošlo k premlčaniu pohľadávok voči žalovanému, pretože nárok na zaplatenie pohľadávok bol uplatnený v premlčacej dobe. Konajúci súd priznal žalobcovi čiastku 17.445,12 eur s príslušenstvom a vo zvyšku (výrok II.) žalobný návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že pohľadávka z faktúry č. 8758200656 a z faktúry č. 8758200728 zanikla zápočtom, pričom ide o žalovanú sumu vo výške 4.923,71 eur. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení rozhodnutia bližšie týmto skutkovým okolnostiam nevenoval a z rozhodnutia nie je zrejmé, v akej časti súd žalobu zamietol. Je potrebné zdôrazniť že súd prvej inštancie sa dostatočne v rozhodnutí nevysporiadal ani s vznesenou námietkou premlčania, ktorá nebola dostatočne v rozhodnutí odôvodnená. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanému, že konajúci súd síce poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 37Cb/146/2015 zo dňa 8.12.2016, ktorý vyslovil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012, avšak následne sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v konaní a zo skutkového stavu uvádzaného v rozhodnutí nevyplýva, prečo je zmluva o postúpení pohľadávok neplatná.
16. Odvolací súd poukazuje aj na rozpor v záhlaví rozhodnutia, kde konajúci súd uviedol predmet sporu o zaplatenie 17.445,12 eur s prísl., pričom predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie 22.368,83 eur s prísl., o ktorej súd rozhodoval a na uvedenú sumu bol vydaný aj platobný rozkaz. Bude preto potrebné v ďalšom konaní opraviť aj záhlavie rozhodnutia.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť ako aj nedostatočne odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vôbec neuviedol, akú právnu normu aplikoval na daný právny vzťah, teda nie je zrejmé pod akú právnu normu subsumoval ním zistený skutkový stav. Z tohto dôvodu sa odôvodnenie rozsudku javí ako nepostačujúce, aj s prihliadnutím na právo na spravodlivý proces.
20. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a jeho odôvodnenie nie je v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu a miera nepreskúmateľnosti je tak vysoká, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II.ÚS 383/06).Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II.ÚS 85/06)
22. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Q. R. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; D. C. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; O. c. Grécko z 29. mája 1997; D. c. Francúzsko z 19. februára 1998).
23. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).
24. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vyššie uvedených intenciách odvolacieho súdu svoje nové rozhodnutie vo veci náležite a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými sporovými stranami, najmä s námietkou premlčania vznesenou žalovaným ako aj s právnymi skutočnosťami zistenými súdom v nadväznosti na vykonané dôkazy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy a aké z nich vyvodil právne závery a akú právnu normu aplikoval na daný právny vzťah.
25. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. V rozhodnutí uvedie súd presný rozsah nároku na náhradu trov konania, ktorý v napadnutom rozsudku absentoval.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).