Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/142/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Bayer, spol. s r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 759 143, práv. zast. Fridrich Lawyers, s.r.o., Mickiewiczova 10, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: MEDICUBE, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 385 117, práv. zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 17.445,12 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -218 zo dňa 9.6.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -218 zo dňa 9.6.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 20. mája 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu pôvodne 22.368,83 EUR (v súčasnosti 17.445,12 EUR) s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar v súlade s jeho písomnými, resp. e-mailovými objednávkami. Žalobca vystavil žalovanému faktúry na kúpnu cenu v celkovej výške 22.368,83 EUR, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil objednávky č. 17/12 z 19.4.2012, č. 18/12 z 26.4.2012, z 3.5.2012 a z 10.5.2012, faktúry č. 8758200579, č. 8758200656, č. 8758200728 a č. 8758200791 a dodacie listy č. 5828001843, č. 5828001844, č. 5828001876, č. 5828001890, č. 5828001923 a č. 5828001925. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 2.12.2016, č. k. -26 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca postúpil pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2012/06/49 z 28.6.2012 na obchodnú spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. Žalobca tak podľa žalovaného nie je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaný.

3. Rozsudkom zo dňa 11.4.2018, č. k. -130 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.445,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.066,35 EUR od 24.5.2012 a zo sumy 4.378,77 EUR od 14.6.2012, to všetko do zaplatenia; vo zvyšku žalobný návrh zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 30.4.2020, č. k. -152 rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalovaný si na základe písomných objednávok z 19.4.2012, z 26.4.2012, z 3.5.2012 a z 10.5.2012 objednal u žalobcu dodanie tovaru Gadovist, Primovist, Ultavist 370, ktorého dodanie žalobca žalovanému preukázal dodacími listami z 19.4.2012, z 26.4.2012, zo 4.5.2012 a z 10.5.2012. Za dodaný tovar žalobca vyfakturoval žalovanému kúpnu cenu v súhrnnej výške 22.368,83 EUR faktúrami č. 8758200579 z 23.4.2012, č. 8758200656 z 30.4.2012, č. 8758200728 zo 7.5.2012 a č. 8758200791 zo 14.5.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2012/06/49 z 28.6.2012 žalobca postúpil pohľadávky voči žalovanému vyplývajúce okrem iného aj z faktúr č. 8758200579, č. 8758200656, č. 8758200728 a č. 8758200791 na obchodnú spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy mala spoločnosť dvoch konateľov A. B. C. a A. D. E. E., ktorí boli povinní konať v mene spoločnosti spoločne. Zmluvu o postúpení pohľadávok z 28. júna 2012 podpísal v mene obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. len A. B. C. ako splnomocnenec, ktorému obchodná spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. udelila dňa 22.5.2012 plnomocenstvo najmä k podpisu obchodných zmlúv, k rokovaniu so štátnymi orgánmi a súdmi a úkonom s vyššie uvedeným spojenými, vrátane predávania a preberania listín s tým, že predmetné plnomocenstvo platilo do 30.6.2012. Posúdenie právnej otázky, či predstavuje zmluva o postúpení pohľadávok platný (resp. neplatný) právny úkon, súd prvej inštancie poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít (v zmysle článku 2 ods. 2 Základných princípov ) týkajúcu sa jednak možnosti udelenia plnomocenstva právnickou osobou, a jednak pravidla štyroch očí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2019, sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2019, sp. zn. ). Z citovaných rozhodnutí, ako aj z relevantnej právnej úpravy vyplýva, že v mene právnickej osoby koná štatutárny orgán, alebo za ňu koná zástupca. Zákonné zastúpenie právnickej osoby je upravené v ustanovení , resp. v ustanoveniach až . Zákonným podkladom pre zmluvné zastúpenie je ustanovenie . Zákon pritom nevylučuje, aby sa nechala zastúpiť zástupcom aj právnická osoba, a podľa názoru súdu splnomocnencom môže byť za určitých okolností (resp. v určitom rozsahu) aj osoba, ktorá inak vykonáva funkciu člena jej štatutárneho orgánu. Platnosť takto udeleného plnomocenstva právnickou osobou však závisí od jeho rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru nie je en bloc vylúčené, aby mohol v mene spoločnosti konať jeden člen štatutárneho orgánu v prípade jednotlivo určeného právneho úkonu (alebo konkrétne určeného druhu právnych úkonov) ako zástupca spoločnosti, keďže si uvedomuje, že nie je možné pri každom právnom úkone uskutočnenom v rámci hospodárskych vzťahov vždy dosiahnuť, aby boli prítomní vždy všetci, prípadne viacerí členovia štatutárneho orgánu. V takom prípade však musí byť v plnomocenstve jednoznačne vymedzený rozsah oprávnenia splnomocnenca konať v mene spoločnosti. Konanie zástupcu v takomto prípade nie je možné považovať za obchádzanie pravidla štyroch očí. Pri aplikácii predmetných záverov na rozhodovaný spor súd prvej inštancie konštatoval, že plnomocenstvo z 22.5.2012, na základe ktorého uzatvoril A. B. C. ako splnomocnenec v mene obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok, nie je možné považovať za generálne plnomocenstvo, ktorým by malo dôjsť k obchádzaniu pravidla štyroch očí. Predmetným plnomocenstvom obchodná spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. splnomocnila A. B. C., aby v jej mene ako splnomocnenec podpisoval obchodné zmluvy, rokoval so štátnymi orgánmi a súdmi a uskutočňoval úkony s tým spojené, a to vrátane predávania a preberania listín. Súd konštatuje, že predmetným plnomocenstvom bolo založené oprávnenie A. B. C. konať za spoločnosť v časti oprávnení, ktoré zákon (resp. spoločenská zmluva a stanovy) zveruje konateľom spoločnosti. Predmetným plnomocenstvom došlo k splnomocneniu A. B. C. na len určitý - v písomnom plnomocenstve jednoznačne vymedzený (špecifikovaný) - okruh právnych úkonov konať ako zástupca v mene obchodnej spoločnosti, čo znamená, že dané plnomocenstvo je nutné posudzovať ako individuálne plnomocenstvo a nie všeobecné (generálne) plnomocenstvo. Súd prvej inštancie vyhodnotil plnomocenstvo z 22.5.2012 udelené obchodnou spoločnosťou Magellan Slovakia, s.r.o. A. B. C. ako platný právny úkon, ktorý oprávňoval A. C. konať v plnomocenstve vymedzenom rozsahu za obchodnú spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o.. Zmluvu o postúpení pohľadávok u zatvorila v mene obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. na to oprávnená osoba, a jej podpísanie splnomocnencom predstavuje prejav vôle splnomocniteľa. Preto súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 č. 2012/06/49 predstavuje platný právny úkon. S poukazom na záver o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 č. 2012/06/49 súd prvej inštancie

konštatoval, že veriteľom pohľadávok uvedených v nej (vrátane pohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 8758200579, č. 8758200656, č. 8758200728 a č. 8758200791) sa s účinnosťou od 28.6.2012 stala namiesto žalobcu obchodná spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. Aktívna vecná legitimácia mala byť preukázaná oznámením o postúpení pohľadávok zo 7.12.2017. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že oznámenie o postúpení pohľadávok zo 7.12.2017 nepreukazuje spätné postúpenie pohľadávok z obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o.. K postúpeniu pohľadávok z obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. na žalobcu malo dôjsť už dňa 24.10.2012 (t.j. viac ako 7 rokov po údajnom spätnom postúpení pohľadávok). Navyše k jeho vyhotoveniu došlo po tom, ako žalovaný v odpore z 24.3.2017 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pričom žalobca v replike zo 17.8.2017 neuviedol ani len zmienku o tom, že by malo dôjsť k spätnému postúpeniu pohľadávok na žalobcu. Rovnako tak ani na v poradí prvom pojednávaní v spore uskutočnenom dňa 6.11.2017 žalobca neuviedol, že by bol veriteľom žalobou uplatnených pohľadávok na základe spätného postúpenia z 24.10.2012. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.5.2022 právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že dňa 24.10.2012 nebola medzi obchodnou spoločnosťou Magellan Slovakia, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená žiadna zmluva o postúpení pohľadávok. Zmenou v osobe veriteľa dochádza uzatvorením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení pohľadávok prestavuje len notifikáciu o zmene v osobe veriteľa dlžníkovi. Ak však písomná zmluva o postúpení pohľadávok neexistuje, t.j. ak nedošlo k jej uzatvoreniu (ako je tomu aj v prípade neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávok z obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. na žalobcu), samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nevyvoláva zákonom predpokladané dôsledky v podobe povinnosti dlžníka plniť osobe označenej v oznámení neexistujúceho postúpenia pohľadávky, osobitne v situácii, keď dlžník, čiže žalovaný, mal preukázané prvotné postúpenie pohľadávok zo žalobcu na obchodnú spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok z 28. júna 2012, ktorú súd vyhodnotil ako platný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca nie je veriteľom žalovaného a nositeľom práva na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 17.445,12 EUR. Žalobca tak v rozhodovanom spore nie je aktívne vecne legitimovaný. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý poukázal na prípad riešený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vystupoval v pozícii žalobcu práve postupník v prípade riešenom prvostupňovým súdom s medzičasom zmeneným obchodným menom z „Magellan Slovakia, s.r.o.“ na „BFF Central Europe s.r.o.“, ktoré bolo zapísané v obchodnom registri od 1.5.2018. Spoločnosť BFF Central Europe s.r.o. aj v prípade riešenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky vystupovala ako postupník, pričom nižšie súdy považovali zmluvu o postúpení pohľadávok na spoločnosť BFF Central Europe s.r.o. za neplatné z dôvodu, že boli podpísané za túto spoločnosť pani F. na základe splnomocnenia z 30.1.2015, resp. z 13.11.2014, pričom zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté 4.6.2015, resp. 24.11.2014 (podľa výpisu z obchodného registra konali a podpisovali v mene spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o., ktorá zmenila k 17.12.2015 obchodné meno na „Magellan Central Europe s.r.o. a od 1.5.2018 na BFF Central Europe s.r.o., až do 19.5.2016 vždy dvaja konatelia spoločne). Na splnomocnení pani F. od žalobcu (teda od dvoch konateľov konajúcich spoločne) bolo uvedené, že žalobca splnomocnil pani F. „na zastupovanie Splnomocniteľa na rokovaniach v súvislosti s uzatváraním obchodných zmlúv, na všetky úkony spojené s účasťou na rokovaniach za účelom uzatvárania obchodných zmlúv. Ďalej na prípravu návrhov na uzatváranie obchodných zmlúv, na dojednávanie podmienok obchodných zmlúv a na podpis obchodných zmlúv a ich prípadných dodatkov, príloh, zmien a súvisiacich dokumentov a úkony s tým spojené, a to všetko v mene Splnomocniteľa“ (bod 22 uznesenia NS SR z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020). Súčasne treba zdôrazniť, že postupcom v tomto prípade nebol žalobca v prípade rozsudku z 9.6.2022, ale Východoslovenská energetika a.s.. Nižšie súdy považovali obe zmluvy o postúpení pohľadávok za neplatné pre rozpor s z dôvodu, že tento rozsah právomoci ako bol udelený splnomocnenej osobe patrí iba konateľom a toto ich výsadné právo mala vykonávať osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, pričom sa odvolali na zhodný právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. z 1.8.2012. Žalobca ako postupník podal dovolanie, v ktorom namietal, že ním udelené plnomocenstvo pani F. nie je generálne plnomocenstvo ale špeciálne plnomocenstvo, nakoľko oprávňujú splnomocnenca len na určitý druh úkonov (na rokovania za účelom uzatvárania kúpnych zmlúv a všetky úkony s tým spojené, ako aj na uzatváranie a zmeny týchto zmlúv). Uvedené členenie vyplývalo už z dovtedajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pre platnosť plnomocenstva je tak rozhodujúce vymedzenie rozsahu

splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa (bod 21 uznesenia sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020). Plnomocenstvá boli časovo obmedzené do 31.1.2015, resp. do 30.6.2015 (bod 22 uznesenia NS SR sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020). Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v bode 22 uznesenia sp.zn. z 22.10.2019 uvádza: „Z obsahu predložených plnomocenstiev nemožno dospieť k záveru prijatému súdmi nižšej inštancie, že ide o taký rozsah udelenej plnej moci, ktorá by mala zodpovedať charakteru tzv. generálnej plnej moci, smerujúcej ku kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa - štatutárneho orgánu právnickej osoby, na tretiu osobu. Dovolací súd má za to, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa v zmysle tu nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže za spoločnosť robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť spoločnosť, resp. jej konatelia, pričom z gramatickej formulácie udeleného plnomocenstva je zjavné, že ide o druhové, dostatočne presne špecifikované plnomocenstvo dojednávať a uzatvárať obchodné zmluvy (oprávnenie konateľov obchodnej spoločnosti je nepomerne širšie a komplexnejšie).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru v bode 23. uznesenia sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020, že právny názor nižších súdov o absolútnej neplatnosti plnomocenstiev, na základe ktorých došlo k uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu, že rozsah udelených právomocí v plnomocenstvách patrí iba konateľom s poukazom na , je nesprávny. Následne v bodoch 24. až 26 uznesenia sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020 priblížil obsah ustanovení , ktorý citoval aj prvostupňový súd v odvolaním napadnutom rozsudku z 9.6.2022, z ktorých vyplýva, že len toľko, že znenie ustanovení , ods. 1 a druhá veta, nestanovujú obmedzenia pri zastúpení právnickej osoby na základe plnomocenstva. Avšak napriek týmto konštatovaniam Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva vyššie citovaný právny názor uvedený v bode 22 uznesenia sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020 o tom, že ním riešený prípad nie je prípadom generálnej plnej moci, pri ktorej dochádza ku kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa - štatutárneho orgánu právnickej osoby, na tretiu osobu, na čo nadväzuje v bode 27. tohto uznesenia, kde uvádza, že nie je možný záver o neprípustnosti akéhokoľvek zastúpenia právnickej osoby na základe plnomocenstva (hoc aj pre jednotlivé úkony). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva jasný záver, že plnomocenstvo udelené postupníkom Magellan Slovakia, s.r.o. 22.5.2012 splnomocnencovi (súčasne jednému z konateľov) je ako generálna plná moc na celý rozsah práv a povinností konateľa neplatné, pretože pri ňom došlo ku kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa ako štatutárneho orgánu na tretiu osobu.

6. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26.11.2019, Ústavný súd Slovenskej republiky teda jednoznačne hodnotí prípady splnomocnenia, kedy po všeobecne vymedzenom rozsahu plnej moci nasledujú príkladmo vypočítané oblasti činnosti, ako generálne plné moci, čo je jednoznačne aj prípad splnomocnenia spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. z 22.5.2012. Podľa právneho názoru žalobcu je teda zrejmé, že prvostupňový súd z uvedených dôvodov účelovo necitoval tie časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2019 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 65/2020 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26.11.2019, ktoré odhaľujú, že v prípade splnomocnenia z 22.5.2012 ide o generálnu plnú moc (v rozsahu práv a povinností konateľa) s demonštratívnym výpočtom oblasti činnosti, resp. druhov právnych úkonov a preto je taká plná moc neplatná (obchádza vôľu spoločníkov v spoločenskej zmluve, ako aj právnu úpravu konania štatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným v ). Je však podľa prvostupňového súdu neprípustné, aby obchodná spoločnosť udelila generálne plnomocenstvo jednému z členov štatutárneho orgánu ako splnomocnencovi, resp. plnomocenstvo, ktorého rozsah bude zahŕňať takmer celú pôsobnosť (kolektívneho) štatutárneho orgánu a ktoré nebude obsahovať iné (napr. časové) obmedzenie, pretože takéto (široko vymedzené) plnomocenstvo jednoznačne obchádza pravidlo štyroch očí obsiahnuté v spoločenskej zmluve, resp. v stanovách spoločnosti, na základe ktorej by došlo k faktickej zmene kolektívneho štatutárneho orgánu na jednočlenný štatutárny orgán, keďže štatutárny orgán spoločnosti by reálne predstavoval len splnomocnenec (ako jeden z viacerých členov štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní konať spoločne), pričom takéto „generálne“ plnomocenstvo udelené obchodnou spoločnosťou je pre rozpor so zákonom potrebné považovať za absolútne neplatné

a aj právne úkony uskutočnene na základe tohto absolútne neplatného plnomocenstva sú podľa prvostupňového súdu absolútne neplatné. Časové obmedzenie plnej moci v žiadnom prípade nemôže spochybniť jej povahu generálnej plnej moci, pretože v dobe, ktorá bola v plnej moci vymedzená, bola plná moc generálnou plnou mocou, t.j. plnou mocou v celom rozsahu práv a povinností kolektívneho štatutárneho orgánu. Kategória „takmer celej pôsobnosti“ nie je v judikatúre známa a ani prvostupňovým súdom vysvetlená. dané plnomocenstvo je nutné posudzovať ako individuálne plnomocenstvo a nie všeobecné (generálne) plnomocenstvo, je tak podľa žalobcu nesprávnym právnym hodnotením nesprávne zisteného skutkového stavu zo strany prvostupňového súdu. Časové obmedzenie plnej moci totiž nijako neprekáža kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa - štatutárneho orgánu právnickej osoby - na tretiu osobu. Takýto výklad by umožnil prostredníctvom generálnych plných mocí na určitý čas obchádzať pravidlo štyroch očí. Splnomocnenec počas vymedzenej doby nie je nijako obmedzený a koná voľne podľa svojho vedomia a svedomia. Žalobca nesúhlasí so právnym posúdením prvostupňového súdu v bode 24. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku z 9.6.2022 o tom, že „individuálnym“ plnomocenstvom z 22.5.2012 nedošlo k porušeniu pravidla štyroch očí a k porušeniu zákonom predpísaného spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia s.r.o., pretože plnomocenstvo z 22.5.2012 je jednoznačne generálne plnomocenstvo bez akéhokoľvek obmedzenia splnomocnenca počas doby, na ktorú bola splnomocnencovi udelená plná moc. Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu v bode 24.2. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku z 9.6.2022 o tom, že splnomocnenie z 22.5.2012 je platný právny úkon oprávňujúci A. B. C. konať v plnomocenstve vymedzenom rozsahu za obchodnú spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o., nakoľko v tomto plnomocenstve bol rozsah splnomocnenia konať za spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. vymedzený generálne s demonštratívne vymedzeným okruhom činností. Podľa žalobcu tak záver o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 28.6.2012 v bode 26.1. a 26.2. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku z 9.6.2022 nepostačuje na záver o tom, že spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. (teraz BFF Central Europe s.r.o.) sa stala od 28.6.2012 veriteľom pohľadávok v nej uvedených vrátane žalovaných pohľadávok namiesto žalobcu, pretože napriek platnosti tejto zmluvy, táto zmluva nie je prejavom vôle spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o., nemožno tejto spoločnosti túto zmluvu pričítať a táto zmluva túto spoločnosť nezaväzuje. Ide o záväzok A. B. C. z dôvodu, že spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o. dodatočne bez zbytočného odkladu túto zmluvu neschválila. Žalobca je teda aktívne vecnej legitimovaný na vymáhanie žalovaných pohľadávok, pretože nedošlo zo strany postupníka Magellan Slovakia, s.r.o. k prejavu jeho vôle uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 a žalobca ako postupca tak zostal nositeľom pohľadávok, ktoré tak neboli postúpené.

7. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že oznámenie o postúpení pohľadávok z 7.12.2017 nepreukazuje spätné postúpenie pohľadávok z obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. na žalobcu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 11.6.2003 uverejneného pod č. st. NS a rozhodnutí súdov SR podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky. Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Z uvedených citácii ustálenej súdnej prax najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzajú z toho, že oznámenie veriteľa o postúpení adresované dlžníkovi zakladá postúpenie bez ohľadu na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou porušenia . Oznámenie o postúpení pohľadávky z 7.12.2007 obsahuje jasný pokyn postupcu (Magellan Slovakia, s.r.o., v tom čase Magellan Central Europe s.r.o., čo je uvedené pri podpise a na pečiatke postupcu pri podpise konateľa A. B. C.): „Odo dnešného dňa zasielajte platby vyššie uvedených pohľadávok na účet postupníka ...“, ktorým je žalobca. Nesplnenie lehoty bez zbytočného odkladu podľa nemá žiaden vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky. Žalobca je teda nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na vymáhanie žalovaných

pohľadávok práve z dôvodu, že boli naň postúpené ako pohľadávky postupcu na základe oznámenia postupcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd po prejednaní odvolania rozhodol rozsudkom, ktorým zmení rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. -218 z 9.6.2022 tak, že rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 17.445,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.066,35 EUR odo dňa 24.5.2012, zo sumy 4.378,77 EUR odo dňa 14.6.2012 všetko do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.6.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

12. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.5.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu pôvodne 22.368,83 EUR (v súčasnosti 17.445,12 EUR) s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar v súlade s jeho písomnými, resp. e-mailovými objednávkami. Žalobca vystavil žalovanému faktúry na kúpnu cenu v celkovej výške 22.368,83 EUR, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil objednávky č. 17/12 z 19.4.2012, č. 18/12 z 26.4.2012, z 3.5.2012 a z 10.5.2012, faktúry č. 8758200579, č. 8758200656, č. 8758200728 a č. 8758200791 a dodacie listy č. 5828001843, č. 5828001844, č. 5828001876, č. 5828001890, č. 5828001923 a č. 5828001925.V konaní podstatnou námietkou žalovaného bola absencia aktívnej legitimácie žalobcu v konaní pretože žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 postúpil žalované pohľadávky na spol. Magellan Slovakia, s.r.o. (Magellan Central Europe s.r.o. teraz BFF Central Europe s.r.o.). Argumentácia žalobcu spočívala v absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 z dôvodu jej podpisu za postupníka A. B. C. ktorý bol jedným z dvoch konateľov a na základe plnomocenstva zo dňa 22.5.2012 od druhého z konateľov – A. D. E. E., B. XX A.X, B. XX-XXX, F. D.. Žalobca považuje splnomocnenie za neplatné a teda považuje za neplatnú aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 z čoho vyvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu.

13. Druhým podstatným argumentom žalobcu na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní bolo predloženie oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2017 na základe ktorého spol. Magellan Central Europe s.r.o. oznámila žalovanému postúpenie žalovaných pohľadávok na žalobcu s tým, že dátum postúpenia pohľadávok bol stanovený na deň 24.10.2012. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2017 bolo na strane postupcu podpísané konateľom A. B. C..

14. Odvolací súd vidí v argumentácii žalobcu zásadný logický a právny rozpor. Žalobca tvrdí, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 je neplatná a preto nemohli byť predmetné pohľadávky platne postúpené na spol. Magellan Slovakia, s.r.o. a žalobca je stále nositeľom práva a teda je vecne aktívne legitimovaný v konaní. Ak by odvolací súd pripustil argumentáciu žalobcu o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 tak by muselo byť zjavne neplatné aj Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2017, pretože postupca spol. Magellan Slovakia, s.r.o. nemohol spätne postúpiť na žalobcu pohľadávky, ktoré predtým nenadobudol platne (nemohol na žalobcu postúpiť viac práv ako sám mal).

15. Odvolací súd rešpektuje právne názory súdov vyšších autorít, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie ako aj žalovaný. Je však potrebné uvedené názory posudzovať vo vzťahu k prejednávanej veci skutkových okolností preukázaných na základe vykonaného dokazovania.

16. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie v bode 19. až 26. podrobne a vecne správne odôvodnil ako dospel k názoru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012, je platná. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol pri uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012, porušený princíp štyroch očí. Za situácie ak jeden z dvoch konateľov má trvalý pobyt v Poľskej republike je splnomocnenie druhého konateľa na uskutočnenie niektorých právnych úkonov logickým, zákonným a prijateľným riešením zabezpečenia chodu obchodnej spoločnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že predmetným plnomocenstvom zo dňa 22.5.2012 došlo k splnomocneniu A. B. C. na len určitý - v písomnom plnomocenstve jednoznačne vymedzený (špecifikovaný) - okruh právnych úkonov konať ako zástupca v mene obchodnej spoločnosti, čo znamená, že dané plnomocenstvo je nutné posudzovať ako individuálne plnomocenstvo a nie všeobecné (generálne) plnomocenstvo. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012, je platná a námietky žalobcu sú nedôvodné.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že vyhotovenie predmetného Oznámenia o postúpení pohľadávok zo 7.12.2017 predstavuje len ex post vyhotovenú listinu, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti. K postúpeniu pohľadávok z obchodnej spoločnosti Magellan Slovakia, s.r.o. na žalobcu malo dôjsť už dňa 24. októbra 2012. Navyše k jeho vyhotoveniu došlo po tom, ako žalovaný v odpore z 24. marca 2017 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pričom žalobca v replike zo 17. augusta 2017 neuviedol ani len zmienku o tom, že by malo dôjsť k spätnému postúpeniu pohľadávok na žalobcu. Rovnako tak ani na v poradí prvom pojednávaní v spore uskutočnenom dňa 6.11.2017 žalobca neuviedol, že by bol veriteľom žalobou uplatnených pohľadávok na základe spätného postúpenia z 24. októbra 2012. Na pojednávaní dňa 17.1.2018 žalobca uviedol, že predchádzajúce oznámenie o postúpení pohľadávok nahradil novým oznámením o postúpení pohľadávok zo 7.12.2017, netvrdil však, že by došlo k uzatvoreniu novej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom, obchodnou spoločnosťou Magellan Slovakia, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom. Takéto nahradenie oznámenia nie je možné považovať za platné pretože oznámenie o postúpení pohľadávky môže vychádzať len z právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Na pojednávaní dňa 10. mája 2022 právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že dňa 24. októbra 2012 nebola medzi obchodnou spoločnosťou Magellan Slovakia, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená žiadna zmluva o postúpení pohľadávok. Je pravdou, že oznámenie o postúpení pohľadávky bez ďalšieho ukladá dlžníkovi povinnosť plniť dlh postupníkovi. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Z uvedených citácii ustálenej súdnej prax najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzajú z toho, že oznámenie veriteľa o postúpení adresované dlžníkovi zakladá postúpenie bez ohľadu na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou porušenia . Uvedená argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu platí vo vzájomných vzťahoch medzi postupcom, postupníkom a dlžníkom. V prejednávanej veci a teda v konaní pred súdom je nevyhnutné aby žalobca svoju argumentáciu o spätnom postúpení pohľadávky hodnoverným spôsobom preukázal a to dôkazom – zmluvou o postúpení pohľadávok a to za situácie

ak ku spätnému postúpeniu pohľadávok na základe oznámenia veriteľa zo dňa 7.12.2017 malo dôjsť ku dňu 24.10.2012 (cca 5 rokov pred doručením tohto oznámenia) a po tom ako žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda javí Oznámenia o postúpení pohľadávok zo 7.12.2017 ako ex post vyhotovená listinu bez právneho základu, ako procesná obrana žalobcu na námietku žalovaného a ktorej právny základ nebol súdu preukázaný.

18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).